Ak ste sa vo svojej praxi stretli s problémom pri aplikácii Zákona o súdnych poplatkoch, mali ste od začiatku júna v zmysle výzvy na našom Facebook profile možnosť zasielať nám svoje otázky a podnety. Všetky vaše otázky sme postúpili autorovi komentára k Zákonu o súdnych poplatkoch JUDr. Edmundovi Horváthovi a tu sú jeho odpovede.

Otázka čitateľky:

Rada by som sa opýtala na jeden konkrétny problém pri aplikácii Zákona o súdnych poplatkoch, ktorý vysvetlím na nasledovnom modelovom prípade: Navrhovateľ žaluje napríklad sumu 100 eur, a to sumu 50 eur titulom dlžných faktúr a 50 eur ako zmluvnú pokutu, ktorá bola dohodnutá uvedenou pevnou sumou. Zaujímalo by ma, ktorý postup pri vyrubovaní súdneho poplatku za návrh na začatie konania je správny, a teda:

- či je správny taký postup súdu, pri ktorom sa za základ pre vyrubenie súdneho poplatku zoberie celá žalovaná suma - tj. 100 eur, za ktorú sa vyrubí súdny poplatok vo výške 16,50 eur;

- alebo je správny taký postup súdu, pri ktorom sa osobitne spoplatní suma istiny 50 eur (ako samostatný nárok) súdnym poplatkom vo výške 16,50 eur a zároveň sa spoplatní i zmluvná pokuta vo výške 50 eur (ako ďalší samostatný nárok) súdnym poplatkom vo výške 16,50 eur, čo znamená, že súdny poplatok za návrh bude činiť 33 eur.

Stretla som sa s odlišnou praxou súdov pri vyrubovaní súdneho poplatku v takýchto prípadoch (častejšie však asi s vyrubovaním poplatku podľa prvého spôsobu). Druhý z uvedených postupov si zdôvodňujem aplikáciou prvej vety poznámky č. 6 k položke 1 sadzobníka, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorej ak je predmetom konania viac nárokov, každý nárok sa spoplatňuje samostatne.

Odpoveď:

Podľa prvej vety poznámky č. 6 k položke 1 sadzobníka: „Ak je predmetom konania viac nárokov, každý nárok sa spoplatňuje samostatne; to neplatí, ak ide o viac nárokov na peňažné plnenie a sú vyjadrené jednou sumou." Čiže odpoveď na Vašu otázku je zakomponovaná v časti vety za bodkočiarkou. Keďže ide o viac nárokov, avšak ide o nároky na peňažné plnenie, ktoré sú vyjadrené jednou sumou, nespoplatňujú sa samostatne.

Otázka čitateľa:

Je spotrebiteľ oslobodený od súdnych poplatkov aj v prípade, že nie je v pozícii navrhovateľa, teda žalobcu, ale v pozícii odporcu, a teda je povinný zaplatiť súdny poplatok napríklad za odpor proti platobnému rozkazu alebo námietky proti exekúcii ak ide o spotrebiteľský spor?

Odpoveď:

V zmysle § 4 ods. 2 písm. za/ Zákona o súdnych poplatkoch od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je napríklad § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súdna prax sa pri tomto nie celkom jednoznačnom ustanovení prikláňa skôr k záveru, že spotrebiteľ požíva zákonné osobné oslobodenie od súdnych poplatkov bez ohľadu na to, či sa nachádza v pozícii navrhovateľa alebo odporcu. Dovolím si odcitovať z uznesenia Krajského súdu Trenčín z 23. júna 2010, sp. zn. 17Co/33/2010: „Procesný úkon – odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu, ktoré podal odporca ako spotrebiteľ, je možné považovať za úkon, ktorým sa domáha ochrany svojho práva spotrebiteľa zo zmluvy o preprave osôb, a preto sa naňho vzťahuje osobné oslobodenie od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za/ zák. č. 71/1992 Zb. Pokiaľ by právna úprava osobného oslobodenia od súdnych poplatkov podľa uvedeného ustanovenia dopadala len na prípady, keď sa spotrebiteľ domáha ochrany svojho práva ako navrhovateľ, to by sa premietlo do slovného vyjadrenia právnej úpravy, ako je to v ďalších ust. § 4 ods. 2 cit. zákona. Z uvedeného potom vyplýva, že osobné oslobodenie od poplatkovej povinnosti spotrebiteľa sa vzťahuje na všetky poplatkové úkony alebo konania súdov, pokiaľ ich žiada spotrebiteľ."

Otázka čitateľky:

Chcela by som sa opýtať, ktorý súd zastavuje dovolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku? Prvostupňový súd alebo dovolací súd?

Odpoveď:

Podľa § 12 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch vo veciach poplatkov za dovolanie rozhoduje súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Pod termínom „rozhoduje" sa rozumie nielen vyrubenie poplatku za dovolanie, ale aj postup podľa § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch podľa ktorého ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Otázka čitateľa:

Okresný súd zastavil konanie, ktorým som sa domáhal vydania predbežného opatrenia, a to z dôvodu, že som nezaplatil súdny poplatok. Od právnika som sa však dozvedel, že súd vôbec nemal poplatok odo mňa pýtať. Kde je teda pravda?

Odpoveď:

Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vzniká poplatková povinnosť vo výške 33 eur, pričom poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, teda ten, kto návrh na nariadenie predbežného opatrenia podáva. Poplatková povinnosť nevzniká len v prípade ak sa na poplatníka vzťahuje zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 Zákona o súdnych poplatkoch) alebo mu súd individuálne priznal oslobodenie. Podľa § 10 ods. 2 písm. f/ Zákona o súdnych poplatkoch pre nezaplatenie poplatku prvostupňový súd konanie nezastaví, ak vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Pre súd to znamená, že pokiaľ je podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia, o tomto návrhu musí rozhodnúť bez ohľadu na zaplatenie súdneho poplatku, inak povedané, pre nezaplatenie súdneho poplatku nemôže súd konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zastaviť, súdny poplatok však môže súd vyrubiť a neskôr ho v prípade nezaplatenia nútene (exekučne) vymáhať prostredníctvom Justičnej pokladnice.

Otázka čitateľa:

Ak rozhodujem o návrhu na vydanie platobného rozkazu, pričom navrhovateľ je oslobodený od súdnych poplatkov, je prípustné, aby som rozhodnutie podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkov – poplatkovú povinnosť pre odporcu - zakomponoval priamo do platobného rozkazu?

Odpoveď:

O poplatkovej povinnosti odporcu podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch sa rozhoduje uznesením. Aj keď súd zakomponuje uloženie poplatkovej povinnosti do iného rozhodnutia (rozsudku, platobného rozkazu), nestráca rozhodnutie o poplatkovej povinnosti svoj charakter. Vzhľadom k ustanoveniu § 172 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré určuje obsahovú náležitosť výrokovej časti platobného rozkazu ako aj na následky podania odporu, inú formu doručovania platobného rozkazu a i. som toho názoru, že vhodnejším by bolo uložiť poplatkovú povinnosť až následne po právoplatnosti platobného rozkazu. Naviac, súd by pri zakomponovaní poplatkovej povinnosti odporcu do platobného rozkazu musel modifikovať resp. doplniť existujúce poučenia o opravných prostriedkoch, ktoré sú súčasťou platobného rozkazu. Nevhodnosť zakomponovania poplatkovej povinnosti odporcu do platobného rozkazu by som videl tiež v tom, že ustanovenie § 172 ods. 8 O. s. p. hovorí o tlačive platobného rozkazu, ktoré zverejňuje ministerstvo spravodlivosti na svojej internetovej stránke, kde sa taktiež nepredpokladá zakomponovanie poplatkovej povinnosti odporcu. 

TIP PORTÁLU NAJPRÁVO.SK: Na výpočet výšky súdneho poplatku pri žalobách o zaplatenie peňažnej sumy používajte našu kalkulačku na výpočet súdneho poplatku, ktorá sa nachádza v pravej časti hlavnej stránky portálu. Pripojte sa tak k tisíckam súdnych úradníkov a podnikateľov, ktorí si uľahčujú prácu a výpočet súdnych poplatkov nechávajú na našej kvalitnej kalkulačke.