Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

Ako sa brániť proti rozhodcovskému rozsudku

Henrieta Hirjaková • 26.5. 2013, 21:10

Fyzická osoba, ktorá vystupuje v právnych vzťahoch ako spotrebiteľ pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ktorých predmetom je poskytnutie tovaru alebo služby je väčšinou nútená uzatvárať tzv. blanketové zmluvy, ktorých obsah je vopred dojednaný a nemá možnosť ho ovplyvniť. Jedná sa predovšetkým o zmluvy o spotrebiteľských úveroch, poistné zmluvy, zmluvy s mobilnými operátormi, zmluvy o dodávke a odbere plynu, elektriny, lízingové zmluvy a iné.

V týchto zmluvách sú predovšetkým dojednané podmienky týkajúce sa riešení právnych sporov tak, že odkazujú na riešenie sporov pred Rozhodcovským súdom. V zmluvách sú koncipované rozhodcovské doložky, ktoré zakladajú výlučnú právomoc rozhodcovských súdov. Tým sa spotrebiteľ vzdáva svojho práva prejednať vec a priori v súdnom konaní. Spotrebiteľ si často neuvedomuje alebo nevie, aké mu z toho plynú práva a povinnosti. Pri podpise je potrebné si dôkladne preštudovať zmluvu, a zamerať sa na ustanovenia týkajúce sa riešenia sporov pred súdom. V prípade, ak je tam možnosť rozhodnúť sa či podpísať rozhodcovskú doložku, nie je potrebné s ňou súhlasiť.

Právnu úpravu rozhodcovského konania obsahuje zákon o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších mien a doplnkov, ktorý upravuje

  • a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,
  • b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

Tejto problematike sa budeme venovať výlučne z pohľadu ochrany spotrebiteľa, ako sa možno brániť proti rozhodcovskému rozsudku, ktorým boli porušené jeho práva v rámci tuzemského konania.

Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemôže prisúdiť to, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Konanie pred rozhodcovským súdom sa začína podaním alebo prijatím žalobného návrhu. Účastník konania (žalovaný) má právo vyjadriť sa k podanému žalobnému návrhu, podať žalobnú odpoveď na Rozhodcovský súd, v ktorých má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedených v žalobe.

Kedy sa účastník dozvie, že voči nemu prebieha resp. začalo rozhodcovské konanie? Rozhodcovské konanie môže prebiehať formou ústneho pojednávania alebo písomného konania. Rozhodcovský súd môže rozhodnúť dvoma formami.

  1. Vydá rozhodcovský rozsudok v skrátenom konaní, v ktorom zaviaže žalovaného na zaplatenie pohľadávky alebo ho vyzve, aby podal odpor na Rozhodcovskom súde. Podanie odporu je možnosť účastníka konania brániť sa proti rozhodnutiu a odvrátiť jeho účinky. V prípade, že účastník konania využije tuto možnosť a podá odpor, rozhodcovský súd vydá nové rozhodnutie- rozsudok, ktorý sa stáva právoplatným.
  2. Rozhodcovský súd vyzve účastníka, aby sa k tvrdeniam žalobcu a listinným dôkazom vyjadril a zaslal žalobnú odpoveď v stanovenej lehote, po zhodnotení skutkového stavu vydá rozhodcovský rozsudok.
  3. Tento môže byť ešte preskúmaný iným rozhodcom v 15 dňovej lehote , ak o to účastníci konania požiadajú, avšak tento inštitút nie je povinný, nakoľko táto možnosť musí byť výslovne dohodnutá v rozhodcovskej zmluve, čo v praxi spotrebiteľ na to nemá možnosť.
  4. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemôže byt' predmetom preskúmania v zmysle zákona ma rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
  5. Proti rozhodcovskému rozsudku je možné sa však brániť podaním žalobného návrhu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 30-tich dní odo dňa doručenia. Napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný a však súd, ktorý rozhoduje o žalobe môže na návrh účastníka konania odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. V prípade, že súd odloží vykonateľnosť rozhodnutia, rozhodnutie nie je vykonateľné a nemôže sa právo z neho realizovať (napr. konať exekučné konanie).
  6. Zákon upravuje možnosti, kedy sa možno úspešne domáhať takéhoto zrušenia a sú to:

podľa § 40 zákona:

a) ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktoré nemôže byť predmetom rozhodcovského konania a to (o vzniku, zmene, zániku vlastníckych práv a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, o osobnom stave, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, spory ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnávacieho konania);

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd, alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní;

c) ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy;

d) ak sa rozhodlo vo veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal;

e) ak účastník rozhodcovského konania nebol zastúpený zákonným zástupcom alebo v jeho mene vystupovala osoba, ktorá nebola splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené;

f) ak sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol vylúčený pre predpojatosť;

g) ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania;

h) sú tu dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania;

i) rozhodcovský rozsudok bol ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca za ktorý bol právoplatne odsúdený;

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzne právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Ako sa môže spotrebiteľ úspešne brániť proti rozhodcovskému rozsudku?

Dôvody, ktoré sú najčastejšie a možno v praxi využiť na zrušenie rozhodcovského rozsudku sú dôvody uvedené pod písmenom c) ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy; g) ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania; a dôvody uvedené pod písmenom j) ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzne právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Prvý z dôvodov, kedy sa možno úspešne domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku je namietanie platnosti rozhodcovskej doložky.

Spotrebiteľské zmluvy (úverové, poistné) sú väčšinou koncipované tak, že zmluva resp. všeobecné zmluvné podmienky obsahujú ustanovenia o rozhodcovskej doložke.

Rozhodcovská zmluva (doložka) je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky zmluvné spory, ktorý medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, čím sa vylučuje možnosť prejednať prípadne spory a priori pred všeobecným súdom v občianskom právnom konaní.

Spotrebiteľovi je väčšinou predložená zmluva, ktorá obsahuje takúto rozhodcovskú doložku, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu. Takéto situácie nastávajú v prípadoch:

  • a) Ak ustanovenie o rozhodcovskej doložky sú zakomponované do všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria väčšinou súčasť zmluvy a nedajú sa oddeliť od ostatných časti. Spotrebiteľovi vylučujú možnosť výberu, a takto je nepriamo nútený podpísať zmluvu pokiaľ chce uzatvoriť zmluvný vzťah;
  • b) ak text je písaný veľmi malými a nečitateľnými písmenami.

Takúto rozhodcovskú doložku je možné považovať za neprimeranú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.1 OZ. Takéto dojednanie dosahuje intenzitu hrubého nepomeru práv a povinnosti v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami, 20CoE24/2011 2 najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"). Absolútne neplatná neprijateľná rozhodcovská doložka spôsobuje, že spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana. Ak je rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve dohodnutá tak, že umožňuje obrátiť sa pri riešení sporu iba na Rozhodcovský súd je takéto ustanovenie považovaná za neprijateľnú podmienku.

Podľa judikatúry Súdneho dvora ES sa vyžaduje, aby súd na ktorý je podaná žaloba o zrušení rozhodcovského rozhodnutia posúdil neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje nekalú podmienku.

Druhým najčastejším dôvodom je prípad, keď bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Účastník konania nemal možnosť sa vyjadriť ku skutočnostiam a dôkazom, nemal právo podať žalobnú odpoveď, resp. aj keď podal žalobnú odpoveď v stanovenej lehote rozhodcovský súd mal za to, že ju nepodal, právo na žalobnú odpoveď a na podanie vzájomnej žaloby, právo podávať v konaní námietky, právo navrhnúť dôkaz atď.

Tretím dôvodom, kedy je možné sa úspešné brániť sú skutočnosti, že boli porušené všeobecné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Právna úprava je upravená v § 52 a nasledujúcich.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľská zmluva, je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 53 ods.1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny ak tieto zmluvné podmienky sú uvedené určito, jasne a zrozumiteľné alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách je taká zmluvná podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva, podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať aby riešil spory výhradne arbitrážou (pred Rozhodcovským súdom).

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy a ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Právna úprava vychádza zo smernice Rady 93/13EHS zo dňa 05.04.1993. Z tohto dôvodu táto smernica, ktorá sa zaoberá nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa čl. 2 ods. 3 smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ z tohto dôvodu nebol schopný ovplyvniť túto podmienku, nakoľko sa jedná o blanketovú vopred formulovaná zmluvu, ktorej obsah bol stanovený vopred.

Preto nie je možné prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostaného obsahu.

Za neprijateľné podmienky sa považujú najmä:

  1. Podmienky pri ktorých má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
  2. dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
  3. vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdrví,
  4. vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
  5. umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
  6. umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
  7. umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
  8. určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak ceny dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
  9. požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
  10. vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Tieto neprijateľné podmienky sú uvádzane len príkladom, napr. na základe rozhodcovskej činnosti súdov za neprijateľnú podmienku možno považovať oprávnenosť dodávateľa uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu za oneskorenie splátky vo výške 0.22% denne z celkovej dlžnej sumy. Za takú možno považovať, ktorej obsahom je oprávnenie dodávateľa účtovať si neprimeraný poplatok za zaslanie výzvy na zaplatenie v prípade, že sa spotrebiteľ dostane do omeškania s plnením.

Spotrebiteľ sa nemôže vzdať vopred svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto sa za neprijateľnú – neplatnú podmienku možno považovať aj takú, ktorou dáva spotrebiteľ súhlas na neakceptovanie podmienky podľa OZ prípadne jej obchádzanie, čo by v konečnom dôsledku zhoršilo jeho postavenie.

Ďalšou normou, ktorá upravuje práva spotrebiteľa je zákon o ochrane spotrebiteľa zák.č.250/2007 Z.z.v znení neskorších zmien a doplnkov . Práva spotrebiteľa nemožno vopred zmluvne vylúčiť a ani obmedziť. Obsahuje rozsiahlu právnu úpravu povinnosti dodávateľa vo vzťahu ku spotrebiteľovi.

  1. Zákon zakotvuje zásadu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu ku spotrebiteľovi pri poskytovaní výrobkov a služieb.
  2. Zákon ukladá informačnú povinnosť dodávateľa tovaru a služieb vo vzťahu ku spotrebiteľovi, ktorý je povinný ho informovať o vlastnostiach predávaného výrobku alebo poskytovanej služby.
  3. Dodávateľ nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.

V rozpore v konaní s dobrými mravmi na účely konania sa rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazujú zjavne znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji tovaru a poskytovaní služby, alebo môžu privodiť s ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe.

Využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Z titulu zákazu konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi zákon striktne vymedzil zákaz klamania spotrebiteľa, ide najmä o zákaz uvádzania nepravdivých, nedoložených, neúplných, nepresných, nejasných, dvojzmyselných a prehnaných údajov.

Za účelom ochrany spotrebiteľa bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29ES o nekalých obchodných praktikách, ktorá je transformovaná do zákona o ochrane spotrebiteľa.

Nekalou obchodnou praktikou je obchodná praktika (konanie – opomenutie konania, obchodná komunikácia vrátane reklamy spojená s predajom a dodaním tovaru a služby). Nekalou obchodnou praktikovu je najmä konanie, ktoré podstatne narušuje alebo môže narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa (napr. za nekalé sa považuje tvrdenie predávajúceho, že sa zaviazal dodržiavať kódex správania.

Klamlivou obchodnou praktikou je taká praktika, ktorá obsahuje nesprávane informácie, uvádza do omylu alebo je spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa k povahe výrobku alebo služby, k cene a spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody.

Klamlivým opomenutím sa rozumie také konanie, ktorým sa opomenie podstatná informácia, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje ak dodávateľ skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viac významovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie. Pričom v dôsledku takéhoto opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Používanie agresívnych obchodných praktík obťažovaním, nátlakom neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobila významne zhoršiť slobodu výberu a ovplyvniť správanie priemerného spotrebiteľa tak, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Vo vzťahu k nad časovaniu miesta, dĺžky trvania, zneužívanie predávajúcim osobného nešťastia alebo okolnosti, ktoré sú mu známe a sú také vážne, že môžu zhoršiť úsudok spotrebiteľa, sťažujúce alebo neprimeraná mimozmluvné prekážky, ktoré vytvára predávajúci, ak si spotrebiteľ želá vykonať práva podľa zmluvy vrátane práva vypovedať zmluvu alebo zmeniť výrobok alebo predávajúceho. Vytváranie falošného dojmu, že spotrebiteľ už vyhral, vyhrá alebo potom, čo niečo urobí, vyhrá cenu alebo získa iný rovnocenný prospech, keď v skutočnosti neexistuje cena alebo iný rovnocenný prospech.

Právna ochrana v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov:

V zákonnej podobe je upravená predovšetkým zák.č. 129/2010 Z,z, o spotrebiteľskom úvere, v znení neskorších zmien a doplnkov, nariadením vlády č.238/2008 Z.z. ktorým sa stanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru

Zmluva o Spotrebiteľskom úvere musí byť písomná a musí obsahovať podstatné náležitosti a zmluvné dojednania a Všeobecné obchodné podmienky nesmú byť v rozpore s právom na ochranu spotrebiteľa.

Veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a neobsahuje stanovené náležitosti, alebo je v zmluve o spotrebiteľskom úvere nesprávne v neprospech spotrebiteľa uvedená ročná percentuálna miera nákladov. Sankcie za porušenie zmluvy, sankčné úroky z omeškania musia byť stanovené v zákonnej výške.

Už pred uzavretím zmluvy musia byť spotrebiteľovi poskytnuté základné informácie ohľadne úveru, predovšetkým o RPMN. Zmluva musí obsahovať okrem iných podstatných náležitostí výšku ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pozostávajúcu zo všetkých poplatkov. RPMN sú všetky náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 zákona. Zákon pripúšťa aj zmluvu bez RPMN, ak ju „nemožno určiť" Spotrebiteľ však v takomto prípade musí byť pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu.

Maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v zmysle § 3 ods. 10 zákona o spotrebiteľských úveroch nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády SR 238/2008 Z.z. Výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá 2 x hodnoty RPMN pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá 4x hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru je zverejňovaná na stránke MF SR.

Lízingová zmluva taktiež podlieha zákonu o spotrebiteľských úveroch a mala by mať všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Každá lízingová zmluva by mala na viac upravovať aj spôsob nakladania s tovarom, záručné i servisné podmienky, spôsob riešenia prípadných škôd na tovare patriacom lízingovej spoločnosti a podmienky prevodu vlastníctva k tovaru pred ukončením zmluvného vzťahu s lízingovou spoločnosťou.

Tieto všetky dôvody možno namietať pri žalobnom návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku v súvislosti s porušovaním práv spotrebiteľa, ktoré boli využité pri uzatváraní zmluvy so spotrebiteľom.

Tieto dôvody možno použiť aj pri zrušení rozsudkov a odvolávať sa neplatnosti zmluvy- neprijateľných zmluvných podmienok.

Záverom chcem podotknúť, že nová právna úprava v rámci implementácie smerníc európskeho právneho poriadku výraznou mierou prispela k ochrane spotrebiteľa, ktorý sa nevie brániť pred takýmto nekalým obchodným praktikám a porušovaniu jeho spotrebiteľských práv. 

 

JUDr. Henrieta Hirjaková
advokátka
Nám. osloboditeľov 1
071 01 Michalovce 

mobil: 0948 504 821
tel./fax: 056 652 4408
e-mail: judr.hirjakova@minet.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 2582

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: