Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

Stručne k odkladu exekúcie

Edmund Horváth • 13.11. 2011, 07:38

Zmyslom inštitútu odkladu exekúcie je predísť nezvratným nepriaznivým následkom, ku ktorým by mohlo dôjsť, ak by sa exekúcia neodložila. Povolenie odkladu exekúcie je možné až po vydaní poverenia, teda až počas prebiehajúcej exekúcie.

Odklad exekúcie je možný z viacerých dôvodov, a to:

  1. ak sa povinný, ktorý je fyzická osoba bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený.
  2. ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená
  3. ak bolo cudzie rozhodnutie v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom,
  4. ak by neodkladná exekúcia mohla zabrániť povinnému poskytovať alebo zabezpečovať zdravotnú starostlivosť podľa osobitných predpisov.

Odklad exekúcie zo sociálnych dôvodov

Procesným predpokladom odkladu exekúcie podľa bodu 1 je návrh povinného, ktorý musí byť fyzickou osobou. Môže ísť o fyzickú osobu, ktorá nie je podnikateľom, ale aj o fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom. Súd môže odklad exekúcie povoliť, a teda návrhu povinného vyhovieť len ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a zároveň musí byť splnená podmienka, že odkladom exekúcie by nebol vážne poškodený oprávnený. 

Súd pri rozhodovaní musí zohľadniť charakter postavenia povinného, teda či je toto jeho postavenie prechodné a možno očakávať zmenu tohto postavenia (napríklad onemocnenie povinného, alebo člena jeho rodiny, strata zamestnania a podobne) a skutočnosť, či sa v tomto postavení ocitol bez svojej viny, a teda či mu možno pričítať vinu na zhoršení jeho postavenia (napríklad či k strate zamestnania nedošlo z dôvodu požívania alkoholických nápojov na pracovisku, prípadne či nezanedbal nevyhnutnú opatrnosť a podobne). Súd ďalej skúma, či by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov rodiny zvlášť resp. mimoriadne nepriaznivé následky (ohrozenie základných životných istôt). Zároveň sa skúma, či by nebol oprávnený odkladom exekúcie vážne poškodený. Inak povedané, ak po zohľadnení konkrétnych okolností prípadu možno skonštatovať, že oprávnenému nútený výkon rozhodnutia nesúri tak, že by mu odkladom exekúcie mohla byť spôsobená závažná ujma. Pre názornosť si pozrite vzor návrhu na odklad exekúcie uvedený na spodku článku medzi Súvisiacimi článkami.

Výklad Ústavného súdu k problematike odkladu exekúcie zo sociálneho dôvodu

Podrobný výklad k problematike odkladu exekúcie zo sociálneho dôvodu podal Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. II. ÚS 1/09-29 kde okrem iného uviedol, že povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 1 EP, teda z tzv. sociálneho dôvodu, prichádza do úvahy iba v prípade, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:

  1. povinný je fyzickou osobou,
  2. povinný o odklad exekúcie požiadal,
  3. povinný sa bez svojej viny ocitol v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky,
  4. povinný sa ocitol v takomto postavení iba prechodne,
  5. oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený.

Pojem „zvlášť nepriaznivých následkov", treba vykladať tak, že o tento prípad pôjde iba vtedy, ak následky neodkladného výkonu exekúcie spočívajú v ohrození základných životných istôt. Podmienku uvedenú v bode 4 treba vykladať zasa tak, že ide o dôvod, ktorý je iba prechodný, teda nie je dlhodobý alebo trvalý. To znamená, že ide o dôvod, v súvislosti s ktorým možno opodstatnene očakávať, že časom odpadne a v exekúcii bude možné pokračovať. Preto trvalý stav takéhoto sociálneho postavenia povinného vylučuje možnosť z tohto dôvodu povoliť na jeho návrh odklad exekúcie.

V konaní o povolenie odkladu exekúcie ťaží povinného nielen bremeno tvrdenia, pokiaľ ide o naplnenie podmienok povolenia odkladu exekúcie, ale i dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie ich naplnenia. Toto dôkazné bremeno unesie povinný iba v prípade, ak splnenie podmienok na odklad exekúcie vyplýva z obsahu exekučného spisu alebo dôkazov, ktoré exekučnému súdu predloží alebo ktoré označí.

Odklad exekúcie v prípade, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená

O povolení odkladu exekúcie z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, môže súd, na rozdiel od ostatných dôvodov odkladu exekúcie rozhodnúť aj z úradnej povinnosti, teda aj bez návrhu. Súd však musí mať preukázané, že tu je dôvodný predpoklad, že exekúcia bude z niektorého zákonného dôvodu zastavená. K uvedenému dôvodu pre odklad exekúcie Ústavný súd SR uviedol, že povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 EP predpokladá preukázanie takých okolností, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia podmienok ustanovených na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Pred povolením odkladu exekúcie z tohto dôvodu by malo byť teda dostatočne osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Takouto skutočnosťou je vždy rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu. (uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 359/09-13).

Dokedy sa môže exekúcia odložiť

Ak súd návrhu na odklad exekúcie vyhovie, musí určiť dokedy je povolený odklad exekúcie, a to buď:

  • stanovením lehoty (napríklad na dobu šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia) alebo
  • určením konkrétneho dátumu (napríklad do 31. 12. 2010), prípadne
  • do skončenia iného prebiehajúceho konania (napríklad do skončenia konania o obnove konania a podobne).

Účinky odkladu exekúcie

Od podania návrhu na odklad exekúcie do doby rozhodnutia súdu o tomto návrhu je exekútor oprávnený vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného, keďže inštitút návrhu na povolenie odkladu exekúcie sa častokrát zneužíva na obštrukcie zo strany povinných.

Ak súd povolí odklad exekúcie zo sociálneho dôvodu, exekútor upovedomí o tejto skutočnosti platiteľa mzdy do troch dní od doručenia rozhodnutia. Platiteľ mzdy po doručení tohto upovedomenia prestane vykonávať zrážky zo mzdy povinného, a to až do času, kým mu exekútor nedoručí príkaz, aby sa v zrážkach pokračovalo.

Ak súd povolí odklad exekúcie z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, platiteľ mzdy vykonáva zrážky ďalej, ale nevypláca ich oprávnenému, kým sa odklad exekúcie nezruší. Ak súd následne zastaví exekúciu, platiteľ mzdy vyplatí zrazené sumy povinnému.

Povolenie odkladu exekúcie má vplyv aj na blokovanie pohľadávky na účte povinného. V prípade, ak súd povolí odklad exekúcie zo sociálnych dôvodov a zároveň ide o rozhodnutie podľa § 99 EP, banka neblokuje pohľadávky na účte povinného odo dňa, keď jej exekútor oznámi rozhodnutie súdu o odklade exekúcie, kým jej exekútor nedoručí príkaz, aby sa v blokovaní pohľadávky pokračovalo. Ak súd povolí odklad exekúcie z dôvodu, že možno očakávať jej zastavenie a zároveň ide o rozhodnutie podľa § 99 EP, banka síce blokuje pohľadávky na účte povinného ďalej, ale blokované sumy nepoukazuje oprávnenému, kým sa odklad exekúcie nezruší. Ak by súd exekúciu následne zastavil, poukáže banka blokované sumy povinnému. 

Poplatky, odvolanie a opakované návrhy 

Za návrh na odklad exekúcie sa neplatia súdne poplatky. 

Ak súd povolil odklad exekúcie, proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Ak však návrh zamietol, odvolanie prípustné nie je podľa § 202 ods. 2 OSP (výnimku ustanovuje len § 374 ods. 4 OSP v prípadoch rozhodovania vyšším súdnym úradníkom).  

Odklad exekúcie z tých istých dôvodov nemôže byť povolený opakovane. 

Dohoda o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky 

Exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia písomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje, a teda aj toto je určitá forma odkladu exekúcie.  

Uzavretie písomnej dohody medzi exekútorom a povinným o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky je podmienené písomným súhlasom oprávneného. Ide o zloženú právnu skutočnosť, kde súhlas oprávneného s uzavretím písomnej dohody je predpokladom platnosti tejto dohody a vzniku následku spočívajúceho v tom, že exekútor v exekúcii nebude iným spôsobom pokračovať. Pokiaľ oprávnený tento písomný súhlas udelí a exekútor zmluvu s povinným o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky uzavrie, v exekúcii iným spôsobom nemôže pokračovať.

Pokiaľ oprávnený už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie zastáva názor, že nesúhlasí s postupným splatením vymáhanej pohľadávky, napríklad z dôvodu, že túto možnosť povinnému ponúkal viackrát bezúspešne pred začatím exekúcie resp. povinný prípadné dohody o splácaní dlžnej sumy uzavreté pred začatím exekúcie neplnil, môže vyjadriť priamo v návrhu na vykonanie exekúcie, že so žiadnou dohodou o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky nesúhlasí.

Z judikatúry súdov

  • V exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku má povinný viacero právnych prostriedkov obrany a ochrany svojho postavenia, ktoré môže využiť vtedy, ak v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí sa vyskytnú absolútne alebo relatívne prekážky ďalšieho postupu exekučných orgánov, ku ktorým patrí aj tvrdenie sťažovateľa, že exekúcia sa začala, aj keď nie je splnený jej materiálny predpoklad, t. j. neexistuje vykonateľné rozhodnutie, ktoré jej vykonanie pripúšťa (neprípustnosť exekúcie). K takým právnym prostriedkom patria nielen námietky podľa § 50 EP, ale aj návrh na odklad exekúcie podľa § 56 EP a návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 EP. Účel týchto právnych prostriedkov obrany povinného v exekučnom konaní je rovnaký a spravidla spočíva v tom, že v absolútne alebo relatívne neprípustnej exekúcii sa nesmie pokračovať a musí sa zastaviť a prípadne pred rozhodnutím o zastavení sa musí jej vykonávanie odložiť. (uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 193/2010-14).
  • Súd môže rozhodnúť o ukončení povolenia odkladu exekúcie, ak exekútor dá podnet na také rozhodnutie so zreteľom na to, že podmienky na povolenie odkladu predčasne pominuli, alebo sa dodatočne zistí, že nejestvovali ani v čase vydania uznesenia o povolení odkladu. (uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 120/05-16)
  • Ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená podľa § 57 EP, súd môže podľa § 56 ods. 2 EP povoliť odklad exekúcie vedenej nielen proti povinnej fyzickej osobe, ale aj proti povinnej právnickej osobe (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 128/2000 z 29. novembra 2000).  
Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 2629

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: