Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

Uznanie záväzku v podnikateľskej realite

najpravo.sk • 21.10. 2011, 12:51

Zažalovanie odberateľa na súde za nezaplatené faktúry je pre podnikateľov mnohokrát stresujúcou záležitosťou s neistým výsledkom. Treba vyhľadať zmluvy (ak boli písomne spísané), faktúry, dodacie listy, zistiť nezaplatené zostatky dlhu, spísať návrh, prefotiť všetky dokumenty atď atď, nehovoriac o tom, čo za "strastiplné otázky" čakajú podnikateľa po podaní návrhu zo strany súdu: Kedy bol tovar dodaný? Odkedy žiadate úroky? .... V niektorých prípadoch by sa to však dalo zjednodušiť. Slúži na to inštitút uznania záväzku. Nie je síce čarovným prútikom, ale pomôcť určite môže.

Kedy žiadať od dlžníka uznanie záväzku

V obchodnej praxi je uznanie záväzku spôsobom zabezpečenia záväzku dlžníka vyplývajúceho zo záväzkového vzťahu (napríklad z kúpnej zmluvy), konkrétne napríklad záväzku zaplatiť fakturovanú kúpnu cenu za dodaný tovar. Ide o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi.

V slovenskom právnom poriadku existuje okrem inštitútu uznania záväzku, ktorý je upravený v § 323 ObchZ, aj inštitút uznania dlhu, ktorý je upravený v Občianskom zákonníku a jeho aplikácia je viazaná na občianskoprávne (nepodnikateľské) vzťahy. Právna úprava uznania záväzku upravená v Obchodnom zákonníku však má komplexnú povahu, a v obchodných záväzkových vzťahoch sa právna úprava uznania dlhu v Občianskom zákonníku subsidiárne neaplikuje.

Uznanie záväzku častokrát veritelia vyžadujú od dlžníka v prípade, ak dlžník má u nich záväzky po lehote splatnosti a požaduje napríklad splátkový kalendár na dlžnú sumu (uznanie záväzku sa častokrát v praxi spája so splátkovým kalendárom), prípadne chce napriek neuhradeným záväzkom pokračovať v ďalšej obchodnej činnosti s veriteľom, avšak jeho zmluvná spoľahlivosť nie je veriteľovi známa.

Ako sa vlastne uznaním záväzku zabezpečí záväzok dlžníka?

Podnikateľ si môže položiť otázku, aký má vlastne zmysel uznanie záväzku.? Čím mi dlžníkov „podpis papiera" zabezpečí, aby mi dlžník skutočne pohľadávku uhradil? Uznanie záväzku nie je taký silný zabezpečovací prostriedok ako napríklad záložné právo, zabezpečovací prevod práva a i., podstata jeho zabezpečenia spočíva v zásade v dvoch smeroch.

Podľa ustanovenia § 323 ods. 1 a 2 ObchZ ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3 ObchZ.

Podľa § 407 ods. 1 ObchZ ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

Zmysel uznania záväzku spočíva teda v tom, že uznanie záväzku zakladá právnu domnienku existencie záväzku v čase uznania. Tým sa v súdnom spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže vôbec nemusí dokazovať vznik záväzku, (teda či došlo k uzavretiu zmluvy, prevzatiu tovaru objednávateľom a podobne) a ani skutočnosť, že uznaný záväzok trval v čase, keď k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenie preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. V prípadnom spore preto žalobcovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku stačí, aby preukázal, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného uplatňuje, žalovaný písomne uznal.

Ďalším následkom uznania záväzku je to, že odo dňa uznania záväzku začína plynúť nová premlčacia doba. V obchodných záväzkových vzťahoch plynie od uznania nová štvorročná premlčacia doba (Podľa ustanovenia § 407 ods. 1 ObchZ ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.)

Pozor, v nepodnikateľských vzťahoch, teda v občianskoprávnych vzťahoch je tento následok uznania odlišný. Ak v občianskoprávnom vzťahu dlžník právo písomne uzná čo do dôvodu i výšky, začína plynúť nová desaťročná premlčacia doba odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty (Podľa § 110 ods. 1 ObčZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.).

Platenie úrokov alebo čiastočné plnenie ako uznanie záväzku

Pozor, aj platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia.

Aj v prípade ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, napríklad ak uhradí časť vyfakturovanej sumy, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Účinky uznania záväzku týmto spôsobom nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané (§ 407 ods. 2 a 3 ObchZ)!

Základné požiadavky pre platné uznanie záväzku

Z relevantných ustanovení Obchodného zákonníka môžeme vyvodiť tieto základné požiadavky na platné uznanie záväzku:

1. určitosť a zrozumiteľnosť uznávacieho prejavu (z obsahu právneho úkonu a okolností prípadu musí byť jednoznačne zrejmé, že ide o uznanie záväzku)

2. písomná forma uznania záväzku (nedodržanie písomnej formy zakladá absolútnu neplatnosť uznania, teda laicky povedané, ústne urobené uznanie nevyvoláva žiadne právne účinky)

3. identifikácia dlžníka, ktorý záväzok uznáva (obchodné meno, sídlo, IČO)

4. identifikácia veriteľa, ktorému je uznanie určené (obchodné meno, sídlo, IČO)

5. identifikácia záväzku, ktorý sa uznáva (záväzok musí byť identifikovaný tak, aby nebol zameniteľný s iným záväzkom),

6. prejav vôle dlžníka uznať určitý záväzok,

7. rozsah uznania záväzku (záväzok je možné uznať v celom rozsahu, alebo len sčasti)

8. podpis konajúcej osoby, t. j. dlžníka (podpis veriteľa je pre účely uznania záväzku právne irelevatný)

Kto môže za podnikateľa uznať jeho záväzok?

Zákonné zastúpenie podnikateľa

Podnikateľ môže okrem svojho priameho konania (pri právnických osobách prostredníctvom štatutárneho orgánu) konať na základe zastúpenia, ktoré môže byť okrem zastúpenia založeného na základe rozhodnutia štátneho orgánu buď zmluvné alebo zákonné.

Zákonné zastúpenie podnikateľa podľa § 15 Obchodného zákonníka treba odlišovať od zastúpenia zmluvného, ktoré je založené napríklad mandátnou zmluvou alebo zmluvou o obchodnom zastúpení, pri ktorých oprávnenie mandatára či obchodného zástupcu vzniká na základe splnomocnenia a nie v dôsledku poverenia určitou činnosťou.

Na to, aby určitá osoba mohla konať podľa § 15 Obchodného zákonníka za podnikateľa zo zákona ako jeho zákonný zástupca sa vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok. Musí ísť o osobu, ktorá:

  • je poverená určitou činnosťou (forma poverenia alebo pomer osoby k podnikateľovi nie sú rozhodujúce) a druhou podmienkou vzniku oprávnenia poverenej osoby zastupovať podnikateľa priamo zo zákona bez osobitnej plnej moci je to, že
  • činnosť, ktorou bola táto osoba poverená, je činnosťou pri prevádzke podniku (Pozri rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 766/2003, 32 Odo 1352/2005, 23 Cdo 3568/2009, 32 Odo 1455/2005 dostupné na www.nsoud.cz).

Konateľské oprávnenie poverenej osoby

Konateľské oprávnenie poverenej osoby vyplývajúce z ustanovenia § 15 ObchZ je založené predovšetkým na obvyklosti právnych úkonov, ku ktorým pri činnosti, ku ktorým bola poverená, dochádza, pričom ich obvyklosť je treba posudzovať objektívne, nezávisle na ich prípadnom vymedzení vo vnútropodnikových normách (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 569/2002).

Môžeme teda uzavrieť, že ak sú splnené podmienky stanovené v § 15 ObchZ, vo všeobecnosti platí, že osoba, pri ktorej sú uvedené podmienky splnené, je oprávnená konať (t. j. robiť všetky úkony ku ktorým pri činnosti, ktorou bola poverená, obvykle dochádza) za podnikateľa samostatne, ako tzv. zákonný zástupca (k uvedenému pozri rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31 Odo 11/2006).

Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 32 Odo 317/2005 uviedol, že podľa § 15 ods. 1 ObchZ kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

Predmetné ustanovenie zakotvuje tzv. zákonné splnomocnenie na konanie za podnikateľa (keďže ide o zákonné splnomocnenie, vzniká zo zákona bez potreby osobitného zmluvného dojednania, len za splnenia zákonom vyžadovaných podmienok). Splnomocnenie sa týka všetkých osôb, ktoré boli pri prevádzkovaní podniku poverené určitou činnosťou. Nie je tu žiadne obmedzenie týkajúce sa pomeru týchto osôb k podnikateľovi (pracovný, členský, spoločenský pomer), nie je tu ani obmedzenie týkajúce sa formy poverenia (nemusí mať písomnú formu) alebo jeho obsahu.

Musí sa len jednať o „určitú činnosť", čo bude samozrejme zahŕňať jednak druhové vymedzenie a jednak individuálne. Rozsah splnomocnenia zákon vymedzuje vo väzbe na túto „určitú činnosť" tak, že sa bude jednať o všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Predmetnou zákonnou úpravou je teda nastolené kritérium obvyklosti (prof. JUDr. Irena Pelikánová – JUDr. Ivan Kobliha, Komentář k Obchodnímu zákoníku, I. díl, strana 72, LIND Praha a. s., 1994). V prípade prekročenia konateľského oprávnenia zástupcom podnikateľa je takýmto konaním podnikateľ viazaný len vtedy, ak o prekročení tretia osoba nevedela a s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu vedieť nemohla (porovnaj znenie ustanovenia § 15 ods. 2 ObchZ).

Čo hovoria k inštitútu uznania záväzku súdy

Vymedzenie záväzku v uznaní

Ustanovenie § 323 ods. 1 OBZ stanovuje ako podmienku uznania záväzku, že musí ísť o záväzok „určitý", t. j. že musí byť jednoznačne identifikovaný. Spôsob takejto identifikácie pritom zákon neurčuje, možno ju teda urobiť akýmkoľvek jednoznačným spôsobom. Obchodný zákonník na rozdiel od Občianskeho zákonníka výslovne nevyžaduje, aby bol záväzok určený svojim dôvodom a výškou, z dikcie prvej vety odstavca 1 sa však niekedy vyvodzuje, že by mal byť uznaný čo do výšky. Pokiaľ je však záväzok dostatočne identifikovaný inými vlastnosťami než výškou, potom ak nie je rozsah uznania nijako obmedzený možno vyvodiť, že bol uznaný v celom rozsahu aj bez toho, že by bola uvedená jeho výška.

Prvá časť prvej vety ustanovenia § 323 ods. 1 OBZ, obsahuje úplne jednoznačnú požiadavku na existenciu prejavu vôle dlžníka uznať záväzok vymedzený uvedeným spôsobom.

(uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30. augusta 2005, sp. zn. 32 Odo 811/2004)

Špecifikácia záväzku uvedením čísla faktúry

Záväzok môže byť v uznaní špecifikovaný aj číslom faktúry, jej dátumom, vrátane uvedenia dôvodu vzniku záväzku.

(uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32 Odo 181/2005, zo dňa 21. marca 2006)

Kompenzačná námietka v súdnom konaní ako uznanie záväzku

Vzájomný návrh (§ 97 OSP) vrátane kompenzačnej námietky žalovaného, ktorou si proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie (§ 98 OSP) samy osebe nie sú hmotnoprávnym uznaním nároku (§ 558 ObčZ, § 323 ObchZ), ani procesnoprávnym uznaním (§ 153a OSP), ibaže by takéto úkony (so všetkými zákonnými náležitosťami) naviac v sebe zahŕňali.

(rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32 Odo 432/2005, zo dňa 21. februára 2006)

Vrátenie faktúry a faktické uznanie

Pokiaľ došlo k vráteniu faktúry dodávateľovi s tým, že ju odberateľ považuje za neoprávnenú a došlo k spätnému odobratiu časti tovaru dodávateľom, nemožno postupné platby vyfakturovanej čiastky hodnotiť tak, že by mali účinky uznania zvyšku dlhu podľa § 407 ods. 3 ObchZ.

(uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27. novembra 2006, sp. zn. 32 Odo 987/2005)

Započítanie ako faktické uznanie záväzku

Aj keď započítanie (kompenzácia) je zaraďované medzi spôsoby zániku záväzku inak než splnením, z hľadiska veriteľa je tento spôsob zániku porovnateľný so splnením, nakoľko veriteľov nárok býva uspokojený. Započítanie nahrádza splnenie.

Pokiaľ zákonodarca použil v ustanovení § 407 ods. 3 ObchZ slová ak plní, nebolo zrejmým úmyslom zákonodarcu vykladať ich len tak, že dosiahnutie účelu plnenia má len zánik záväzku splnením, ale aj zánik záväzku započítaním, nakoľko v obidvoch prípadoch je daný prejav vôle dlžníka, ktorý smeruje k uspokojeniu nároku veriteľa, keďže započítanie je vlastne splatením pohľadávky vzájomným zúčtovaním (odpočtom).

Účinky uznania záväzku ako uznania zvyšku nezapočítateľného dlhu má uvedený spôsob započítania časti pohľadávky k okamihu účinnosti úkonu smerujúceho k započítaniu, nakoľko v tomto okamihu dlžník prejavuje svoju vôľu uspokojiť nárok veriteľa.

(rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 16. novembra 2005, sp. zn. 32 Odo 901/2004)

Uznanie splátkového kalendára ku konkrétnej faktúre ako uznanie záväzku

Pokiaľ dlžník žiada veriteľa o uznanie splátkového kalendára ku konkrétnej faktúre v plnej výške, táto listina predstavuje uznanie záväzku v zmysle § 323 ObchZ, a to s ohľadom na výkladové pravidlá stanovené v § 266 ods. 1 ObchZ, podľa ktorého sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby. Z úmyslu dlžníka uhradiť celú dlžnú čiastku formou mesačných splátok potom jednoznačne vyplýva, že súčasne túto čiastku uznáva, nakoľko chce dosiahnuť účinok spočívajúci v uhradení celej dlžnej čiastky.

(uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. mája 2007, sp. zn. 32 Odo 929/2005)

Účinky uznania a dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku

Podľa § 323 ods. 1 prvá veta ObchZ platí, že ak uzná niekto písomne svoj určitý záväzok, má sa za to, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v dobe uznania. Účinkom uznania záväzku (okrem toho, že odo dňa uznania začína plynúť nová premlčacia doba) je uplatnenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že sa má za to, že v dobe uznania záväzok v uznanom rozsahu trvá, čo má za následok presun dôkazného bremena z oprávneného na povinného. V prípadnom spore preto žalobcovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku stačí, aby preukázal, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného uplatňuje, žalovaný písomne uznal s účinkami podľa § 323 ObchZ. S ohľadom na konštrukciu vyvrátiteľnej právnej domnienky nemusí žalobca v takom prípade preukazovať vznik a predpoklady žalobného nároku a je naopak na žalovanom (v dôsledku prechodu dôkazného bremena), aby preukázal, že záväzok v dobe uznania netrval alebo po tomto uznaní zanikol.

(rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 10. januára 2008, sp. zn. 32 Cdo 4465/2007)

Dôkazné bremeno

Uznanie záväzku zachytáva stav ku dňu uznania, avšak dôkazné bremeno ohľadom neexistencie alebo zániku uznaného záväzku (či už ku dňu uznania alebo k neskoršiemu dátumu) spočíva na dlžníkovi, prípadne na ručiteľovi.

(uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 1. novembra 2006, sp. zn. 29 Odo 953/2004)

Postup súdu pri uznaní záväzku

V prípade, že bol záväzok uznaný podľa § 323 OBZ, nemôže súd svoje rozhodnutie oprieť o to , že nemožno zaujať spoľahlivý záver, že medzi stranami sporu existoval právny vzťah, ale musí vychádzať z toho, či bola v konaní vyvrátená domnienka existencie záväzku. Nejasné okolnosti vzniku záväzku samy osebe k vyvráteniu domnienky podľa § 323 OBZ nepostačujú.

Ak súd nerešpektoval ustanovenie § 133 OSP a vychádzal z toho, že nemožno zaujať spoľahlivý záver, že medzi stranami sporu existoval právny vzťah, z ktorého by vyplývala povinnosť žalovaného zaplatiť žalovanú čiastku, jeho postup bol v danom prípade v rozpore s ustanovením § 133 OSP, nakoľko smeroval k preukázaniu toho, čo malo byť považované za preukázané (existencia záväzku medzi žalobcom a žalovaným).

(rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25. októbra 1999, sp. zn. 29 Cdo 2854/1999) 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 2841

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: