Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

185/2015 Z. z. AZ

najpravo.sk • 26.10. 2015, 17:19

 Dôvodová správa k Autorskému zákonu

 

A. Všeobecná časť

 

Návrh Autorského zákona sa predkladá na základe úlohy vyplývajúcej z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 620/2013 k Legislatívnemu zámeru autorského zákona, z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 696/2013 k Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014, z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 484/2014 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci, zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc a z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 629/2014 k  Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015.

 

Navrhovaná právna úprava je komplexnou úpravou autorského práva, práv súvisiacich s autorským právom, práv k databáze a správy práv, ktorá odráža úpravu medzinárodných zmlúv a dohôd a práva Európskej únie v tejto oblasti.

 

Hlavným dôvodom potreby vypracovania a prijatia novej autorskoprávnej zákonnej úpravy je výrazná zmena týkajúca sa používania autorských diel a iných predmetov ochrany na internete, ktorú prinieslo najmä posledné desaťročie. Táto zmena spôsobila nielen neistotu na strane autorov (ako aj výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov, vysielateľov a zhotoviteľov databáz), používateľov a podnikateľov, ale aj pochybnosti o samotnom význame a rozsahu autorskoprávnej ochrany. Rozvojom digitálneho prostredia autori a iní nositelia práv fakticky stratili možnosť kontrolovať každé používanie svojich diel a iných predmetov ochrany a zabrániť prípadnému neoprávnenému používaniu. Na druhej strane používatelia sa často dostávajú do situácie, keď sa neúmyselne (a niekedy dokonca nevyhnutne) stávajú porušovateľmi autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom.

Doterajšia podoba autorského práva zároveň predstavuje výrazný problém aj pre tzv. internetovú ekonomiku, keďže nezohľadňuje požiadavky týkajúce sa ochrany a používania autorských diel a iných predmetov ochrany na internete. Ďalšími súvisiacimi problémovými oblasťami (ktorých dynamika a rozvoj sú závislé od tvorby a jej výsledkov) sú napríklad vzdelávanie, umenie či verejný sektor, kde tiež dochádza k zásadným posunom pri nakladaní s autorskými dielami a inými predmetmi ochrany (napríklad v súvislosti s otvorenými zdrojmi vzdelávania, opakovaným používaním informácií verejného sektora, používaním autorských diel galériami, knižnicami, múzeami a archívmi).

Cieľom koncepcie nového autorského zákona je moderný a flexibilný právny predpis, ktorý zabezpečí autorom a iným nositeľom práv efektívnejší výkon ich práv v rámcoch stanovených európskym a medzinárodným právom. Na druhej strane však nebude predstavovať prekážku pre šírenie kultúry, vzdelania a výsledkov výskumu a vývoja či pre rozvoj internetovej ekonomiky a podporu tvorivosti. Navrhovaná právna úprava má tak za cieľ nepriamo prispieť aj k zvýšeniu konkurencieschopnosti Slovenskej republiky prostredníctvom vytvorenia vitálneho rámca na podporu inovácií a investícií do sektora kreatívneho priemyslu s vysokou pridanou hodnotou. Napokon, množstvo inovácií a iných výsledkov technickej tvorivej činnosti je do momentu získania ochrany prostredníctvom systému práv priemyselného vlastníctva (patenty, dizajny, úžitkové vzory, atď.) chránených „iba“ prostredníctvom autorského práva, ako napr. parciálne výsledky výskumu a vývoja a pod. Autorskoprávna ochrana tak zohráva zásadnú úlohu v rámci systému ochrany duševného vlastníctva, ktorý je základným kameňom a „výrobným“ priestorom pre spoločnosť a ekonomiku, ktorú označujeme ako „vzdelanostnú“, „informačnú“ či „vedomostnú“. Len takéto spoločensko-ekonomické usporiadanie ponúka zásadné alternatívy pre obnovu a rozvoj hospodárstva postaveného na akcente kultúry ako základu na budovanie zdravých a dlhodobo udržateľných štruktúr spoločnosti a ukazovateľa kvality života občanov a obyvateľov Slovenskej republiky.

 

V súčasnosti dochádza aj k rýchlemu rozvoju medzinárodných i vnútroštátnych štandardov slúžiacich na vymožiteľnosť autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, čo podporujú najmä dva rozhodujúce faktory. Prvým je pokrok v technologickej oblasti a príchod nových digitálnych technológií, ktoré umožňujú tvorbu a používanie diel (napr. tzv. výpočtové mračná, resp. cloud computing) vrátane vyhotovovania ich rozmnoženín, ako aj akýchkoľvek ďalších výtvorov existujúcich v digitálnej podobe bez ohľadu na to, či sú tieto diela alebo výtvory chránené autorským právom a právami súvisiacimi s autorským právom alebo nie. Druhým faktorom, ktorý treba brať v súvislosti s ochranou a vymožiteľnosťou autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom do úvahy, je nárast ekonomickej hodnoty a dôležitosti tovarov a služieb chránených autorským právom a právami súvisiacimi s autorským právom v trhovej ekonomike. Navyše ochrana autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom a duševného vlastníctva ako celku dokáže jednoznačne zabezpečiť nielen rast pracovných miest, ale aj podporiť investície, zvýšiť hodnotu produktov a tiež zisky domácich, ako aj európskych spoločností. Nový autorský zákon by preto mal poskytovať dostatočnú mieru ochrany nositeľov práv, avšak zároveň by mal zabezpečovať rovnováhu medzi právami ich nositeľov na jednej strane a verejným záujmom na strane druhej.

Z dôvodu prebiehajúcich digitalizačných procesov vo vzťahu k výsledkom tvorby (napr. v rámci Operačného programu informatizácia spoločnosti, prioritná os 2: Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry a mnohých iných aktivít či už v činnostiach verejných inštitúcií alebo súkromných subjektov), ako aj z dôvodu hromadného ťažiskového presunu používania predmetov ochrany a čiastočne aj tvorby do digitálnej sféry (fenomén internetu) sa v predkladanom návrhu zohľadňujú všetky relevantné aspekty potrebné pre tento proces, ako aj následné využívanie digitálneho obsahu s osobitným zreteľom na ochranu autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom.

 

Cieľom predkladaného návrhu je taký právny predpis, ktorý bude náležite plniť funkciu autorského zákona ako základného (hmotnoprávneho) právneho predpisu v oblasti kultúry a ktorý zabezpečí vyváženie záujmov nositeľov práv, používateľov a širokej verejnosti. Takýto právny predpis musí zabezpečiť rovnováhu medzi ochranou práv nositeľov práv a náležitým prístupom používateľov k chránenému obsahu. Je nevyhnutné posilniť aj mieru vymožiteľnosti práv v prípade ich porušenia a zároveň zabezpečiť nositeľom práv aj širokej verejnosti primeranú kontrolu nad organizáciami kolektívnej správy.

 

V novej právnej úprave sú aktualizované a precizované doterajšie zákonné  autorskoprávne definície a pojmy tak, aby bola zabezpečená správna aplikácia ustanovení autorského zákona v praxi a právna istota.

S cieľom prehľadnosti a efektívnosti sa zavádza nová štruktúra a triedenie výnimiek a obmedzení. Úplne sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o harmonizácii niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1, Ú. v. ES L 167, 22. 6. 2001), ktorá upravuje výnimky a obmedzenia.

Cieľom navrhovanej úpravy je tiež zohľadniť aspekty súvisiace s procesmi digitalizácie chránených obsahov, za tým účelom sa precizuje úprava vyššie spomínaných výnimiek a obmedzení a zavádza sa úprava rozšírených hromadných licenčných zmlúv.

Navrhovaná právna úprava upravuje vzťah autorského práva k dielu a vlastníckeho práva k jeho hmotnému substrátu a zavádza osobitnú informačnú povinnosť vlastníka veci voči autorovi v prípade úmyslu zničenia alebo trvalého premiestnenia tejto veci, ak ide o dielo, ktoré je originálom a je umiestnené na verejnom priestranstve.

Samostatná pozornosť sa venuje tzv. osobitným režimom tvorby  (zamestnanecké dielo, dielo na objednávku, spoločné dielo, školské dielo).

Čo sa týka zmluvného práva, odstraňuje sa doterajšia úprava zmluvy o vytvorení diela (zavádza sa úprava diela na objednávku).  V záujme posilnenia práv autorov sa upravuje právo  autora odstúpiť od výhradnej licenčnej zmluvy v prípade nevyužívania licencie.

Navrhovaná právna úprava zavádza nové zmluvné typy: rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu a multiteritoriálnu licenčnú zmluvu na on-line použitie hudobných diel.

Z dôvodu viacerých špecifík sa navrhovaná právna úprava venuje niektorým dielam  v osobitnej hlave, a to audiovizuálnemu dielu a počítačovému programu.

Čo sa týka práv súvisiacich s autorským právom, nepriamo sa ich dotýka väčšina zmien vzťahujúcich sa na autorské právo, keďže sa veľká časť ustanovení primerane vzťahuje aj na práva súvisiace s autorským právom.

Navrhovaná právna úprava sa v osobitnej časti venuje právam k databáze a upravuje samostatne autorské právo k databáze a osobitné právo k databáze.

Samostatná časť upravuje správu práv. Do tejto časti sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je predovšetkým zlepšiť štandardy riadenia a transparentnosti činnosti organizácií kolektívnej správy, účinnejšia kontrola organizácií kolektívnej správy, zefektívnenie ich spravovania a uľahčenie poskytovania multiteritoriálnych licencií na práva autorov na hudobné diela organizáciami kolektívnej správy na účely poskytovania online služieb. Osobitná pozornosť je venovaná výkonu dohľadu nad výkonom kolektívnej správy práv a udeľovaniu oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv. Dôraz je kladený aj  na ustanovenia, ktoré sa  týkajú vzťahu s používateľmi predmetov ochrany a problematiky uzatvárania licenčných zmlúv organizáciami kolektívnej správy.

 

Navrhovaná úprava plne rešpektuje a odráža medzinárodné záväzky Slovenskej republiky v oblasti autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, a to najmä na:

-           Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel (vyhláška ministra zahraničných vecí  č. 133/1980 Zb. z 8. júla 1980),

-           Medzinárodný dohovor o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a organizácií rozhlasu a televízie (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 192/1964 Zb. z 18. septembra 1964),

-           Zmluva Svetovej organizácie duševného vlastníctva o autorskom práve (WCT) (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 189/2006 Z. z.),

-           Zmluva Svetovej organizácie duševného vlastníctva o umeleckých výkonoch a zvukových záznamoch (WPPT) (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 177/2006 Z. z.),

-           Dohoda o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu (TRIPS) (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 152/2000 Z. z.),

-           Dohovor o ochrane výrobcov zvukových záznamov pred nedovoleným rozmnožovaním ich zvukových záznamov (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1985 Zb. z 18. februára 1985.),

-           Dohovor o počítačovej kriminalite (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 137/2008 Z. z.).

 

Rovnako právna úprava premieta právo Európskej únie (ďalej len „EÚ“) v podobe smerníc v danej oblasti, ktoré Slovenská republika doteraz transponovala do svojho právneho poriadku, ktoré regulujú oblasť autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom a jednu smernicu, ktorá na horizontálnej úrovni reguluje vymožiteľnosť práv duševného vlastníctva, konkrétne:

-           smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii niektorých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1, Ú. v. ES L 248, 6. 10. 1993),

-           smernica Rady 93/98/EHS z 29. októbra 1993 o harmonizácii trvania autorského práva      a niektorých príbuzných práv (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1, Ú. v. ES L 290, 24. 11. 1993),

-           smernica Rady a Európskeho parlamentu 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 15, Ú. v. ES L 77, 27. 3. 1996), 

-           smernica Rady a Európskeho parlamentu 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1, Ú. v. ES L 167, 22. 6. 2001),

-           smernica Rady a Európskeho parlamentu 2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1, Ú. v. ES L 272, 13. 10. 2001),

-           smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 2, Ú. v. EÚ L 157, 30. 4. 2004),

-           smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L376, 27.12.2006),

-           smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany   autorského práva a niektorých súvisiacich práv (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L376, 27.12.2006),

-           smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 111, 5. 5. 2009),

-           smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel (Ú. v. EÚ L 299, 27. 10. 2012).

 

Právnou úpravou sa transponuje nová smernica, ktorá v doterajšej právnej úprave nebola transponovaná,  konkrétne:

-           smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 84, 20. 3. 2014)

 

 

B. Osobitná časť

 

K § 1 a 2

Ustanovenie vymedzuje predmet právnej úpravy, ktorá zahŕňa oblasť autorského práva, práv súvisiacich s autorským právom (kam patria práva výkonného umelca, práva výrobcu zvukového záznamu, práva výrobcu audiovizuálneho záznamu, práva vysielateľa). Zákon upravuje aj osobitné právo k databáze a správu práv (ktorú vykonáva organizácia kolektívnej správy vo svojom mene a na účet nositeľa práv alebo nezávislý subjekt správy).Navrhovaná právna úprava tiež vymedzuje, na ktoré osoby sa vzťahujú jej ustanovenia.

 

K § 3 až 5

Predmetom autorského práva je dielo, ktoré spĺňa pojmové znaky diela v zmysle tohto návrhu zákona.

Pojmovými znakmi diela je, že toto dielo musí byť z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, musí byť výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora, tento výsledok musí byť jedinečný, nemôže byť vylúčený z ochrany autorského práva podľa tohto návrhu zákona a musí byť vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami. 

Pojmovým znakom, naopak, nie je to, v akej podobe je dielo vyjadrené, ani obsah diela, jeho kvalita, účel alebo forma jeho vyjadrenia a miera jeho dokončenia (chránená je aj jednotlivá vývojová fáza diela a časť diela, ak spĺňa pojmové znaky diela).

Predmetom autorského práva je aj  názov diela alebo mená postáv, ak spĺňajú pojmové znaky diela.

Navrhované ustanovenie definuje niektoré druhy diel. Pojem „literárne dielo“ je pojem užší ako pojem „slovesné dielo“. Divadelným dielom je najmä inscenácia alebo choreografia, ktorého autorom je predovšetkým režisér. Architektonickým dielom sú najmä projekty, plány, ktoré sú jedinečným výsledkom tvorivej činnosti autora, zhmotnením (rozmnoženinou) architektonického diela je stavba.

 

Ustanovenie taxatívne vypočítava, čo sa nepovažuje za predmet autorského práva, a to buď z toho dôvodu, že tieto predmety nespĺňajú pojmové znaky diela (napr. myšlienka, spôsob, systém), alebo sú vylúčené z ochrany z dôvodu verejného záujmu (z dôvodu všeobecného záujmu na prístupe verejnosti k nim), aj keby spĺňali pojmové znaky diela (napr. súdne rozhodnutie).

Za predmet autorského práva sa nepovažuje ani územnoplánovacia dokumentácia a úkon znalca, tlmočníka a prekladateľa podľa osobitného predpisu, kedy nevzniká dielo, pretože pri tejto činnosti nie je priestor na tvorivosť tejto osoby (napr. pri úradnom preklade, odbornom znaleckom posudku, kedy výsledok činnosti týchto osôb musí čo najvernejšie odrážať skutočnosť). 

Dielo tradičnej ľudovej kultúry (napr. folklórne dielo) sa nepovažuje za predmet autorského práva aj napriek tomu, že spĺňa pojmové znaky diela, a to z dôvodu jeho špecifického postavenia, ktoré sa týka najmä počítania trvania majetkových práv (nie je možné určiť uplynutie doby ochrany majetkových práv), identifikácie autora (nejde o anonymné dielo, pretože pri anonymnom diele je to prejav vôle autora, aby nebolo na diele uvedené jeho meno alebo pseudonym), ako aj osobnostných práv (napr. nie je možné uplatniť ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo pred hanlivým nakladaním). 

Za predmet autorského práva sa nepovažujú ani súčasné obmeny, varianty týchto diel tradičnej ľudovej kultúry, ktoré nespĺňajú pojmové znaky diela. Pokiaľ dôjde k takému spracovaniu diela tradičnej ľudovej kultúry, ktoré je autorsky tvorivé, vznikne nové dielo spĺňajúce pojmové znaky diela  a je teda autorskoprávne chránené. Avšak dielo tradičnej ľudovej kultúry, ktoré bolo takto spracované sa naďalej nepovažuje za predmet autorského práva. Ochrana pôvodných diel tradičnej ľudovej kultúry autorským právom nie je vzhľadom na ich špecifiká zodpovedajúca, čo vyplýva aj zo Správy Európskej komisie o medzinárodnej ochrane prejavov folklóru autorským právom z roku 2000.

 

K § 6

Zverejnenie diela je umožnenie prístupu verejnosti k nemu na základe rozhodnutia autora. Dielo je zverejnené jeho prvým oprávneným uverejnením (napr. verejným vykonaním). Vydaním diela sa rozumie deň, kedy sa začalo s verejným rozširovaním jeho rozmnoženín.

 

K § 7

Ustanovenie definuje spojenie diel, ktorým je v zmysle návrhu spojenie samostatných diel do jedného celku na účely spoločného nakladania s týmto celkom v zmysle dohody autorov. Nedochádza pritom k vzniku nového diela.

 

K § 8

Ustanovenie definuje spracovanie pôvodného diela, ktorým je taká úprava diela, ktorá je tvorivá a následkom ktorej je vznik nového diela (spĺňa teda pojmové znaky diela). Spracovaním je najmä adaptácia a preklad. Práva autora k pôvodnému dielu, ktoré je predmetom spracovania zostávajú zachované, ide teda o použitie diela, na ktoré je potrebné získať súhlas autora tohto pôvodného diela.

 

K § 9

Voľné dielo je dielo, ktoré bolo predtým autorskoprávne chránené, ale ku ktorému uplynula doba trvania majetkových práv (napr. ak autor zomrel, majetkové práva prešli na dedičov a uplynulo 70 rokov od jeho smrti). Dielo sa stáva voľným aj vtedy, ak majetkové práva k nemu počas ich trvania neprešli na dedičov. Takéto dielo je možné voľne, bez súhlasu, použiť.

 

K § 10 a 11

Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice Európskeho Parlamentu a Rady  2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel (ďalej len „smernica o osirelých dielach“) a zavádza kľúčovú definíciu osirelého diela.

Osirelými dielami môžu byť v zmysle návrhu slovesné diela vyjadrené v písomnej forme (teda napr. aj scenár dramatického diela alebo audiovizuálneho diela), písomný záznam hudobného diela (notový zápis hudobného diela) a audiovizuálne diela. (V zmysle ďalších ustanovení však môže byť osirelým aj zvukový záznam  a  umelecký výkon, ktorý je súčasťou osirelého diela alebo osirelého zvukového záznamu, alebo je s nimi spojený).

Podmienkou, aby mohlo byť dielo považované za osirelé je, že autora (resp. iného nositeľa práv) nemožno určiť, alebo ak aj bol určený, nemožno ho nájsť ani napriek dôslednému vyhľadávaniu. Autora teda nie je možné kontaktovať za účelom uzatvorenia licenčnej zmluvy a získať tak súhlas na použitie diela. Ďalšou podmienkou je, že musí ísť o dielo, ktoré bolo prvýkrát vydané alebo ak nebolo vydané, prvýkrát odvysielané v niektorom členskom štáte.  Takéto dielo musí byť zároveň uložené v archíve, knižnici, škole, múzeu (v zmysle príslušného odkazu sa to vzťahuje aj na galériu), alebo v zákonnom depozitári (Rozhlas a televízia Slovenska a Slovenský filmový ústav).  

Za osirelé dielo sa však považuje aj také dielo, ktoré nebolo vydané alebo odvysielané, ale bol k nemu so súhlasom autora inak umožnený prístup verejnosti knižnicou, školou, múzeom, galériou, archívom alebo zákonným depozitárom,  a to za predpokladu, že autor by nenamietal proti jeho použitiu vyhotovením rozmnoženiny a sprístupňovaniu verejnosti. Ide o vyvrátiteľnú domnienku, pri ktorej sa pripúšťa dôkaz opaku. Napríklad môže ísť o nikdy nepublikované rukopisy odovzdané autorom do archívu knižnice na vypožičiavanie na vedecké účely, avšak licenčná zmluva nezahŕňala sprístupňovanie digitálnych rozmnoženín verejnosti prostredníctvom siete internet (keďže v tom čase uvedený spôsob použitia neexistoval). Naopak, toto ustanovenie nepokrýva prípady, ak si autor výslovne vymienil, že odovzdáva rukopisy knižnici výhradne na účel archivácie bez možnosti vypožičiavania. Pojem „umožnenie  prístupu verejnosti“  vo význame, ktorý sleduje smernica o osirelých dielach, tu môže predstavovať nielen akýkoľvek spôsob použitia v autorskoprávnom zmysle, ale aj iné faktické umožnenie prístupu k dielu verejnosti (teda nielen napr. vypožičanie alebo sprístupňovanie verejnosti v autorskoprávnom význame, ale aj napr. nahliadnutie, čo nie je použitím v autorskoprávnom význame).

Ustanovenie rieši aj situáciu, ak má dielo viac ako jedného autora (môže ísť o spoluautorov alebo o autorov spojeného diela) a niektorí autori neboli určení, a ak aj boli určení, neboli nájdení napriek dôslednému vyhľadávaniu. V takom prípade sa dielo považuje za osirelé len vo vzťahu k tým autorom, ktorí neboli takto určení, alebo neboli nájdení. Ide o tzv. čiastočne osirelé dielo. Zákonná výnimka na použitie osirelého diela sa preto môže využiť len vo vzťahu k autorovi, ktorý nebol určený alebo nájdený a od známych a nájdených autorov je potrebné vyžiadať súhlas na použitie licenčnou zmluvou.

Dôsledným vyhľadávaním sa rozumie získavanie informácií v dobrej viere z príslušných zdrojov na základe žiadosti o poskytnutie informácií, ku ktorým nemá osoba podľa § 58 ods. 1 priamy prístup na účely stanovenia, či je dané dielo osirelým dielom. Príslušné informačné zdroje vyhľadávania sú uvedené v prílohe autorského zákona. Ide len o minimálny výpočet povinných zdrojov, pričom ak niektorý zdroj odmietol poskytnutie informácií alebo požadoval náhradu účelne vynaložených nákladov vo výške, ktorú osoba, ktorá vyhľadáva nie je schopná uhradiť, neznamená to nesplnenie podmienky dôsledného vyhľadávania, ak táto osoba konala v dobrej viere. 

Dôsledné vyhľadávanie sa vykoná vo všeobecnosti na území členského štátu alebo zmluvného štátu, v ktorom bolo dielo prvýkrát vydané alebo v prípade, že nebolo vydané, prvýkrát odvysielané.

V prípade audiovizuálnych diel sa vykoná dôsledné vyhľadávanie na území členského štátu alebo zmluvného štátu, v ktorom má výrobca originálu audiovizuálneho diela sídlo alebo obvyklý pobyt.

V prípade nevydaného diela sa dôsledné vyhľadávanie vykoná na území členského alebo zmluvného štátu, v ktorom sa zdržiava osoba, ktorá so súhlasom autora umožnila prístup verejnosti k tomuto dielu.

Ak však pri dôslednom vyhľadávaní existujú skutočnosti svedčiace o tom, že relevantné informácie o autorovi alebo inom nositeľovi práv (napr. meno, pobyt, okruh dedičov) možno nájsť aj v iných štátoch, ako sú vyššie menované štáty, pri vykonávaní dôsledného vyhľadávania sa preskúmajú aj zdroje informácií dostupné v týchto iných štátoch. V tomto prípade je teda nutné vykonať dôsledné vyhľadávanie aj v iných štátoch než sú štáty Európskej únie a štáty Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Právna úprava tým sleduje zabezpečenie čo najväčšieho rozsahu dôsledného vyhľadávania a zároveň naplnenie podmienky konania v dobrej viere.

Ustanovenie zavádza tzv. vzájomné uznávanie statusu osirelého diela tak, že osirelé dielo, ktoré sa považuje za osirelé dielo v niektorom členskom štáte alebo zmluvnom štáte, sa uznáva za osirelé dielo aj v Slovenskej republike. Nie je tak potrebné vykonávať dôsledné vyhľadávanie v každom členskom štáte osobitne. Na podporu prístupu občanov k európskemu kultúrnemu dedičstvu sa tak zaistí, že sa zdigitalizované osirelé diela budú môcť sprístupniť vo všetkých členských štátoch alebo zmluvných štátoch.

Navrhovaná právna úprava však chráni práva autorov osirelých diel a tí preto môžu  kedykoľvek ukončiť status osirelého diela tak, že písomne oznámia svoje autorstvo  Slovenskej národnej knižnici, ktorá o tom bezodkladne informuje osobu, ktorá používa osirelé dielo (teda konkrétnu knižnicu, múzeum, archív alebo školu). Autor, ktorý ukončil status osirelého diela, má právo na primeranú odmenu voči osobe, ktorá toto dielo použila. Pri určení výšky primeranej odmeny sa vychádza zo spôsobu, rozsahu, účelu a času použitia diela. Vo výške primeranej odmeny by sa teda malo odzrkadliť nekomerčné použitie diela na kultúrne účely a na plnenie úloh vo verejnom záujme bez dosahovania zisku.

Ustanovenie stanovuje, kedy sa dielo prestane považovať za osirelé. Dielo sa už nepovažuje za osirelé, ak odpadnú podmienky definujúce osirelé dielo (napríklad sa objaví informácia, kto je autorom a kde ho možno kontaktovať), alebo ak autor ukončí status osirelého diela.

Ustanovenie upravuje, že definícia dôsledného vyhľadávania, definícia osirelého diela a podmienky použitia osirelých diela sa primerane vzťahujú aj na akékoľvek dielo (napr. fotografické dielo, dielo výtvarného umenia), ktoré je súčasťou osirelého diela, alebo je spojené s osirelým dielom.  Samostatne  stojace fotografické dielo alebo dielo výtvarného umenia teda nie je spôsobilé uznania za osirelé dielo, avšak ak je takéto dielo súčasťou osirelého diela (napr. knihy – literárneho diela v písomnej forme), je možné s  osirelým dielom ako celkom nakladať v režime osirelého diela.

 

K § 12

Ustanovenie rieši problematiku tzv. obchodne nedostupných diel na základe odporúčaní obsiahnutých v Memorande o porozumení o kľúčových zásadách digitalizácie a sprístupňovania komerčne nedostupných diel, ktoré 20. septembra 2011 podpísali pod záštitou Európskej komisie zástupcovia európskych knižníc, autorov, vydavateľov a organizácií kolektívnej správy, ktoré sleduje najmä uľahčenie masovej digitalizácie kultúrneho dedičstva. Ide o diela, ktoré sú stále chránené autorským právom, ale už viac nie sú dostupné v tradičných obchodných kanáloch.

Za obchodne nedostupné dielo sa považuje slovesné dielo vyjadrené v písomnej forme, najmä vo forme knihy, časopisu a novín, ktorého rozmnoženinu nie je možné nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho práva (to sa nevzťahuje na kúpu použitej veci podľa  § 620 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Napríklad, ak sa kniha nachádza v antikvariáte alebo je možné ju kúpiť z druhej ruky, neznamená to, že dielo možno považovať za obchodne dostupné. Nejde totiž o tradičné obchodné kanály.

Toto dielo musí byť zároveň v  knižnici, archíve alebo múzeu (v zmysle príslušného odkazu sa to vzťahuje aj na galériu) a zapísané vo verejne prístupnom zozname obchodne nedostupných diel (ďalej len „zoznam“), ktorý vedie Slovenská národná knižnica. Ide teda o taxatívny výpočet podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Toto ustanovenie sa primerane vzťahuje aj na fotografické dielo a dielo výtvarného umenia, ktoré je súčasťou obchodne nedostupného diela alebo je s týmto dielom spojené (napr. ilustrácie v knihe).

Návrh na zaradenie diela do zoznamu môže podať akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba. Následne Slovenská národná knižnica bez zbytočného odkladu zverejní návrh na zaradenie diela do zoznamu na svojom webovom sídle. Slovenská národná knižnica nakoniec zaradí dielo do zoznamu, ak podľa jej zistenia v lehote 3 mesiacov od podania návrhu nebolo možné rozmnoženinu diela nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho práva v tradičných obchodných kanáloch (mimo kúpy použitej veci) ani pri vynaložení primeraného úsilia a za obvyklých podmienok (predovšetkým aj na základe zistení od vydavateľstiev), pričom autor zároveň v tejto lehote písomne nenamietal zaradenie diela do zoznamu. Autor je však oprávnený kedykoľvek písomne žiadať od Slovenskej národnej knižnice, aby obchodne nedostupné dielo zo zoznamu vyradila, a tá bezodkladne od doručenia tohto oznámenia dielo zo zoznamu vyradí, tým sa toto dielo prestane považovať za obchodne nedostupné dielo. Slovenská národná knižnica dielo zo zoznamu vyradí aj vtedy, ak dostane písomné oznámenie od organizácie kolektívnej správy, že autor tohto diela vylúčil kolektívnu správu, a preto nie je možné rozšírenou hromadnou licenciou toto dielo zazmluvniť.

V prípade obchodne nedostupných diel súhlas na použitie udeľuje príslušná organizácia kolektívnej správy rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou.

 

K § 13

Z dôvodu jednoznačného rozlíšenia autora od iných osôb (napr. ktoré vykonávajú majetkové práva autora, alebo ktorým autor udelil výhradnú licenciu), sa vymedzuje definícia autora ako fyzickej osoby, ktorá dielo vytvorila. Pre potreby návrhu zákona sa v tejto súvislosti zavádza aj definícia nositeľa práv.

Ustanovuje sa predpoklad, podľa ktorého sa osoba, ktorá je označená na diele svojim menom ako autor (alebo pseudonymom, ak nie je na základe tohto pseudonymu pochybnosť o totožnosti autora), považuje za autora, ak nie je preukázané niečo iné.

V prípade, ak niekto prvý krát zverejní predtým nezverejnené voľné dielo, vykonáva k nemu majetkové práva. Ustanovenie predstavuje osobitnú úpravu majetkových práv k prvému oprávnenému zverejneniu voľného diela na základe čl. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv (kodifikované znenie). Účelom tohto ustanovenia je možnosť zhodnotenia investície vynaloženého na prvé zverejnenie diela (vrátane jeho nájdenia, reštaurovania, atď.) využitím rozsahu majetkových práv po obdobie 25 rokov.

 

K § 14

Úprava  súvisí s osobnostným právom autora rozhodnúť o označení svojho diela. Autor sa môže rozhodnúť, že jeho dielo bude anonymné, teda bude verejne rozširované a uvádzané na verejnosti bez údaju, ktorý umožňuje určenie jeho totožnosti, alebo, že jeho dielo bude pseudonymné, teda označené inak ako jeho skutočným menom alebo priezviskom. Totožnosť autora v týchto prípadoch nemožno verejne prezradiť (iba so súhlasom autora).

 

K § 15

Ustanovenie definuje tvorbu jediného diela viacerými spoluautormi. V prípade spoluautorstva tvorivé vklady jednotlivých spoluautorov nie je možné odlíšiť a tieto vklady nie je možné použiť samostatne ako nezávislé diela. Práva k takémuto dielu patria všetkým spoluautorom spoločne a nerozdielne, ak sa písomne nedohodli inak. Spoluautori sa môžu dohodnúť (forma dohody nie je zákonom stanovená), že pri výkone ich práv ich bude zastupovať jeden zo spoluautorov, pričom plnomocenstvo musí byť písomné.

 

K § 16

Autorské právo vzniká už okamihom vytvorenia diela, teda okamihom, keď bolo dielo vyjadrené v akejkoľvek objektívne, teda v zmyslami vnímateľnej, podobe. Nevyžaduje sa materializácia vyjadrenia diela, ktorá by musela spočívať v jeho zachytení (fixovaní) do hmotného nosiča, či už v zachytení trvalom alebo dočasnom. Vždy však musí ísť o zmyslami (objektívne) vnímateľné zhmotnenie. Podmienkou vzniku autorského práva nie je ani napr. zverejnenie diela, ani splnenie akýchkoľvek formálnych náležitostí (zápis, registrácia a pod.), ani uvedenie výhrady autorského práva (tzv. copyrightová doložka – symbol  s menom subjektu autorského práva a uvedením roku zverejnenia diela).

 

K 17 a 18

V obsahu autorského práva sú zahrnuté výlučné osobnostné práva a výlučné majetkové práva autora. Osobnostné práva aj majetkové práva sú neprevoditeľné. Osobnostné práva smrťou autora zanikajú, po smrti autora si však nikto nesmie prisvojiť jeho autorstvo k dielu, dielo možno použiť len spôsobom neznižujúcim jeho hodnotu a pri použití diela musí byť autor označený (ak nejde o anonymné dielo). Na rozdiel od osobnostných práv, majetkové práva smrťou autora nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov. Autor môže inej osobe udeliť súhlas so zásahom do jeho osobnostných práv. Autor sa osobnostných práv ani majetkových práv nemôže vzdať.

            Osobnostnými právami autora je  právo na autorstvo k jeho dielu, právo rozhodnúť o zverejnení alebo nezverejnení diela, právo byť označený ako autor a právo na nedotknuteľnosť diela.

Obsahom práva autora na autorstvo k svojmu  dielu je právo autora na to, aby bol považovaný za autora konkrétneho diela (a právo brániť sa proti prisvojeniu si autorstva inou osobou). Autor má právo rozhodnúť, či jeho dielo bude zverejnené alebo ho nezverejní. Právo rozhodnúť o zverejnení diela zahŕňa aj rozhodnutie o spôsobe tohto zverejnenia. V rámci svojho osobnostného práva sa autor môže rozhodnúť, či chce, aby bol označený na diele ako autor, buď menom, alebo pseudonymom, alebo nechce byť označený. Autor má právo na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akýmkoľvek nedovoleným zásahom do svojho diela a pred hanlivým nakladaním so svojim dielom. Pod uvedené právo možno zahrnúť aj právo autora, aby bolo jeho dielo verejne uvádzané pod názvom, ktorý mu autor dal. Autor môže so svojimi osobnostnými právami disponovať a udeliť súhlas používateľovi svojho diela na zásah do svojich osobnostných práv (napr. pre konkrétne použitia súhlasiť s neuvádzaním svojho mena).

 

K § 19 až 32

Majetkovým právom autora je najmä právo dielo sám použiť a udeľovať súhlas na použitie jeho diela, právo na náhradu odmeny za vyhotovenie rozmnoženiny diela pre súkromnú potrebu, právo na odmenu pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia, právo na primeranú odmenu, ak autor nie je oprávnený sám udeliť súhlas na verejné rozširovanie originálu diela, rozmnoženiny diela alebo digitálnej rozmnoženiny diela nájmom vo vzťahu k dielu, ktoré bolo zaznamenané na zvukový záznam alebo bolo použité pri tvorbe audiovizuálneho diela.

 

K § 20

Ustanovenie spoločne upravuje majetkové autorské práva ako neprevoditeľné, neodňateľné a nepostihnuteľné exekúciou. Majetkové práva sú predmetom dedičstva a dedičia ich vykonávajú až do uplynutia trvania majetkových práv.

 

K § 21

Ustanovenie predstavuje definíciu pojmu vyhotovenie rozmnoženiny s rozlíšením tohto autorskoprávneho použitia  v prípade digitálnej rozmnoženiny v súlade so smernicou Rady a Európskeho parlamentu 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (ďalej len “smernica o informačnej spoločnosti”),  Bernským dohovorom o ochrane literárnych a umeleckých diel (ďalej len „Bernský dohovor“), Dohoda o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu (ďalej len „TRIPS“) a Zmluva Svetovej organizácie duševného vlastníctva o autorskom práve (ďalej len „WCT“). Toto ustanovenie zároveň príkladmo uvádza, akým spôsobom možno takúto rozmnoženinu vyhotoviť (zahŕňa aj prepis do Braillovho písma alebo čiernotlače).

 

K § 22

Ustanovenie odseku 1 predstavuje definíciu pojmu  verejné rozširovanie originálu alebo rozmnoženiny diela predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva.

Odsek 2 predstavuje transpozíciu čl. 4 smernice o informačnej spoločnosti a stanovuje vyčerpanie práv autora na udelenie súhlasu na  rozširovanie originálu alebo rozmnoženiny diela predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva po prvom takomto oprávnenom použití v rámci členského alebo zmluvného štátu. Úprava vyčerpania práv sa však nevzťahuje na digitálnu rozmnoženinu bez hmotného nosiča.

Odsek 3 predstavuje špeciálnu úpravu vyčerpania práv vo vzťahu k  architektonickému dielu vyjadrenému stavbou a dielu úžitkového umenia vyjadrenému v úžitkovej podobe.

 

K § 23

Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice Rady a Európskeho parlamentu 2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela, ktorá rieši problematiku autorovho nescudziteľného a neodňateľného práva na podiel z výnosu pri predaji originálu svojho umeleckého diela a je v súlade s článkom 14ter  Bernského dohovoru. Na území Slovenskej republiky sa toto právo, označované aj ako  tzv. droit de suite, resp. právo na slušné vyrovnanie, uplatňuje už niekoľko autorskoprávnych úprav. Podmienkou vzniku tohto majetkového práva je realizácia autorovho práva previesť  do vlastníctva  inej osoby originál svojho diela výtvarného umenia, ktorá následne uskutoční predaj tohto diela prostredníctvom profesionálneho obchodníka s umením.

Odsek 4 rieši otázku uplatňovania tohto práva výhradne prostredníctvom organizácie kolektívnej správy ako povinnej kolektívnej správy práv.

Odseky 5 až 7 upravujú podrobnosti o úhrade tejto odmeny a určuje základ a výšku tejto odmeny.

Odsek 8 odzrkadľuje úpravu článku 14ter  Bernského dohovoru.

 

K § 24

Ustanovenie odseku 1 predstavuje definíciu pojmu nájom ako odplatného autorskoprávneho použitia v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva (ďalej len “smernica o nájomnom a výpožičnom práve”). V zmysle tejto definície pôjde o nájom aj v prípade video on-demand platforiem alebo TV-archívov, ktoré taktiež ponúkajú dočasný prístup k rozmnoženine diela na účel priameho alebo nepriameho majetkového prospechu.

Ustanovenie odseku 2 predstavuje definíciu pojmu vypožičanie ako bezodplatného autorskoprávneho použitia v zmysle smernice o nájomnom a výpožičnom práve, ktorá zahŕňa aj tzv. e-lending, ktorý je dočasným umožnením prístupu k dielu bez priameho alebo nepriameho majetkového prospechu. Ustanovenie taktiež vyníma z pojmu vypožičanie tzv. medziinštitucionálne výpožičky (napr. medziknižničné, medzigalerijné)a tzv. prezenčné výpožičky v zmysle recitálu 10 smernice o nájomnom a výpožičnom práve (nejde o použitie v autorskoprávnom zmysle). V zmysle recitálu 11 smernica povoľuje, že tam, kde sa vypožičiavanie uskutočňuje verejnosti prístupným zariadením za odplatu, vo výške nepresahujúcej potrebné prevádzkové náklady na činnosť zariadenia, nejde o priamy ani nepriamy hospodársky alebo obchodný prospech.

 

K § 25

Ustanovenie odseku 1 a 2 predstavuje definíciu pojmu verejné vystavenie ako autorskoprávneho použitia  s rozlíšením tohto autorskoprávneho použitia v prípade „digitálnej rozmnoženiny“ reagujúc tak na možnosť interaktívnych výstav digitálnych diel.

Odsek 3 vysvetľuje, čo sa rozumie verejným vystavením audiovizuálneho diela.

 

K § 26

Ustanovenie odseku 1 predstavuje definíciu pojmu verejné vykonanie ako živého (live) predvedenia diela prostredníctvom recitácie, spevu, hrania, tanca alebo inak, výkonným umelcom na verejnosti.

Druhá veta odseku 1 rozširuje definíciu podľa prvej vety aj o prípady, kedy dochádza napr. k zosilneniu zvuku naživo vykonávaného diela, prenosu obrazu živého výkonu v reálnom čase na veľkoplošnú obrazovku, alebo prenosu obrazu a zvuku zároveň (napr. do foyer opery) za predpokladu, že sa tým nerozširuje okruh verejnosti, ktorá tento živý výkon v mieste konania môže vnímať. Pokiaľ by išlo o prenos k širšej verejnosti, naplnilo by toto konanie definíciu verejného prenosu.

Odsek 2 rozširuje definíciu v odseku 1 aj o tzv. technické predvedenie diela pre prítomnú verejnosť (napr. kino, prehrávanie CD v prevádzkarni, diskdžokej).

 

K § 27

Zavádza sa technologicky neutrálna definícia verejného prenosu diela zohľadňujúca medzinárodné dohovory (napr. Bernský dohovor, Medzinárodný dohovor o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a rozhlasových organizácií, čl. 8 Zmluvy WIPO o autorskom práve a články 10 a 14 Zmluvy WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch) a legislatívu Európskej únie. Článok 3 smernice o informačnej spoločnosti harmonizuje právo na verejný prenos pre autorov. Výkonní umelci a výrobcovia zvukových záznamov majú priznané právo na odmenu za verejný prenos na základe čl. 8 smernice o nájomnom a výpožičnom práve a čl. 4 Smernice Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii niektorých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii (ďalej len „káblová a satelitná smernica“). Verejný prenos diela je najširším pojmom, ktorý zahŕňa aj vysielanie diela, retransmisiu diela a sprístupňovanie diela verejnosti. Pojmovým znakom verejného prenosu je verejnosť, teda individuálne neurčené osoby prítomné súčasne alebo sukcesívne (postupne), ktoré môžu byť prítomné na miestach, kde môžu vnímať dielo prenášané technickými prostriedkami.

 

K § 28

Definuje sa vysielanie ako majetkové právo, resp. spôsob použitia diela a súčasne sa zosúlaďuje právna úprava vysielania v autorskoprávnom zmysle so zákonom č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 220/2007 Z. z.). Vychádza sa tiež z definície vysielania obsiahnutej v čl. 3 Medzinárodného dohovoru o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a rozhlasových organizácií, z čl. 11 bis Bernského dohovoru a z ustanovení káblovej a satelitnej smernice. Vysielanie je formou a kategóriou verejného prenosu diela. Vysielanie musí uskutočňovať  vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť osoba, ktorá je buď vysielateľom definovaným podľa § 3 ods. 7 zákona č. 220/2007 Z. z. alebo inou osobou (napr. webcaster – osoba tvoriaca programovú službu a vysielajúca výlučne prostredníctvom internetu), ktorá redakčne zodpovedá za obsah programovej služby a časové usporiadanie jednotlivých zložiek programovej služby, ktorú vysiela alebo ktorú v jej mene a na jej zodpovednosť (na jej účet) technicky šíri v úplnej a nezmenenej forme tretia osoba. Táto tretia osoba však vykonáva činnosti výlučne technickej povahy. Základným predpokladom vysielania ako spôsobu použitia v autorskoprávnom zmysle teda je, že osoba šíri predmety ochrany v rámci ňou vytvorenej a zostavenej programovej služby podľa zákona č. 220/2007 Z. z. Ďalšou podmienkou vysielania je príjem verejnosťou prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete, ktorú vymedzuje § 2 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. V zmysle definície elektronická komunikačná sieť pokrýva aj internet, družicové (napr. satelit), mobilné alebo pevné siete.

 

K § 29

Ustanovenie upravuje pojem retransmisie diela a súčasne káblovej retransmisie diela podľa čl. 1 ods. 3 káblovej a satelitnej smernice. Na účely tohto zákona sa definícia retransmisie uvádza do súladu s § 3 písm. f) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov. Retransmisia je formou a kategóriou verejného prenosu diela. Rozdiel medzi retransmisiou a vysielaním je predovšetkým v osobe, ktorá majetkové právo realizuje. Retransmisiu uskutočňuje vždy vo svojom mene a na svoj účet iná osoba ako pôvodný vysielateľ, ako osoba tvoriaca programovú službu (napr. webcaster) alebo ako osoba technicky zabezpečujúca vysielanie. Predmetom retransmisie je pôvodné vysielanie, ktoré však už bolo odvysielané. Odkazom na § 2 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov retransmisia zahŕňa aj šírenie cez satelit, internet a ďalšie siete. Retransmisia diela bez káblovej retransmisie je spôsobom použitia, na ktoré organizácia kolektívnej správy môže udeľovať súhlas rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou. Káblová retransmisia je špecifickým typom retransmisie, ktorá je obmedzená na príjem verejnosťou prostredníctvom káblového, satelitného alebo mikrovlnného systému. Káblová retransmisia je odborom povinnej kolektívnej správy práv, čiže súhlas na použitie diela káblovou retransmisiou sa udeľuje výlučne prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, a to aj za nositeľov práv nezastupovaných organizáciou kolektívnej správy práv. 

 

K § 30

Majetkové právo na sprístupňovanie verejnosti je harmonizované smernicou o informačnej spoločnosti, ktorej čl. 3 ods. 2 ustanovuje právo udeliť súhlas alebo zakázať sprístupňovanie verejnosti pre autorov a nositeľov práv súvisiacich s autorským právom, konkrétne pre výkonných umelcov k záznamom ich výkonov, pre výrobcov zvukových záznamov k ich zvukovým záznamom, pre výrobcov prvých záznamov filmov k originálu a k rozmnoženinám ich filmov a pre vysielajúce organizácie k záznamom ich vysielaní bez ohľadu na to, či už je vysielanie prenášané po drôte alebo vzduchom vrátane káblov alebo satelitu. Sprístupňovanie verejnosti na medzinárodnej úrovni riešia najmä články 10 a 14 Zmluvy WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch. Sprístupňovanie verejnosti je formou a kategóriou verejného prenosu diela. Sprístupňovanie verejnosti je založené na individuálnom sprístupňovaní diel jednotlivým členom verejnosti. Od ostatných foriem verejného prenosu diela je odlišné tým, že umožňuje príjemcovi individuálnu voľbu čo do času a miesta recepcie diela. Individuálna voľba času a miesta sprístupňovania verejnosti príjemcom však nevylučuje verejnú povahu tohto sprístupňovania. Sprístupňovanie verejnosti je veľmi široko využívaným majetkovým právom, najmä v prostredí siete internet, ale napr. aj pri predaji elektronických kníh.

 

K § 31

Ustanovenie upravuje neodňateľné právo autora na primeranú odmenu za nájom v zmysle čl. 5 ods. 2  smernice o nájomnom a výpožičnom práve.

 

K § 32

Ustanovenie prestavuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv (kodifikované znenie) vo vzťahu trvaniu majetkových autorských práv. Majetkové práva autora trvajú vo všeobecnosti  od momentu vytvorenia diela počas autorovho života a 70 rokov po jeho smrti (ak má autor dedičov), pričom táto lehota sa skončí  posledným dňom roka, v ktorom uplynie lehota trvania majetkových práv (tzn. ak autor zomrel 1.4.2010, jeho majetkové práva trvajú až do 31.12.2080).

Ustanovuje sa špeciálna úprava trvania práv pri audiovizuálnom diele v súlade s čl. 2 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv (kodifikované znenie), v zmysle ktorého ak je audiovizuálne dielo vytvorené ako spoluautorské dielo, majetkové práva trvajú počas života poslednej osoby spomedzi taxatívne uvedených osôb – len režiséra, autora scenára, autora dialógov a autora hudby, ktorá bola vytvorená osobitne pre toto dielo a 70 rokov po jeho smrti (nie aj v závislosti od ostatných spoluautorov audiovizuálneho diela).

Ustanovenie odsekov 2 až 6 upravujú špeciálne režimy počítania trvania majetkových práv.

Ustanovenie odseku 8 predstavuje transpozíciu  čl. 7 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv (kodifikované znenie) v spojení s čl. 5 ods. 4 Bernského dohovoru a rieši kolíziu právnych predpisov rôznych štátov upravujúcich rôznu dĺžku trvania majetkových práv.

 

K § 33

Ustanovenie vyjadruje vzájomnú nezávislosť autorského práva a vlastníckeho práva alebo iného vecného práva k veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené (hmotný substrát diela). Vlastník tejto veci ju môže užívať len tak, aby zároveň nedošlo k použitiu diela v autorskoprávnom zmysle. Použiť dielo, ktoré je autorskoprávne chránené, je možné len so súhlasom autora, bez jeho súhlasu len v osobitných prípadoch ustanovených zákonom (výnimky a obmedzenia). Oddelenosť a vzájomnú nezávislosť autorského práva a vlastníckeho práva odráža aj skutočnosť, že vlastník (užívateľ) veci nie je povinný túto vec udržiavať a chrániť, je dokonca oprávnený vec aj zničiť (zničením veci autorské právo nezaniká). To však neplatí v prípade veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, ktorá je zároveň pamiatkou (napr. stavba), z čoho vyplývajú osobitné povinnosti vlastníka veci vo vzťahu k ochrane tejto pamiatky.

Zavádza sa právo autora na prístup k svojmu dielu, pokiaľ nie je zároveň vlastníkom veci, prostredníctvom ktorej je toto dielo vyjadrené. Od vlastníka veci môže požadovať priamy prístup k dielu -  má právo, aby mu vlastník veci túto vec dočasne poskytol (resp. umožnil k nej prístup), ak je to nevyhnutné na uplatnenie práva autora použiť svoje dielo v zmysle zákona, alebo aby mu vyhotovil fotografiu, ak umožnenie takéhoto prístupu k dielu (alebo vyhotovenie fotografie) nie je v rozpore s oprávnenými záujmami vlastníka (ako napríklad v prípade portrétu, ak z osobných dôvodov vlastník nechce, aby bola vyhotovená jeho rozmnoženina).

Návrh zavádza informačnú povinnosť vlastníka veci voči autorovi v týchto prípadoch: ak ide o originál diela, toto dielo je umiestnené na verejnom priestranstve a vlastník má v úmysle zničiť alebo trvalo premiestniť vec, prostredníctvom ktorej je toto dielo vyjadrené (na takéto konanie je vlastník veci oprávnený). Účelom je ochrana diel, ktoré sú umiestnené na verejnom priestranstve, pričom existuje často len jeden originál (napr. socha, mozaika). Vlastník veci je povinný informovať autora o svojom úmysle, pričom vlastník veci a autor sa môžu dohodnúť na ďalšom postupe, napr. na prevode vlastníckeho práva k veci na autora alebo na zdokumentovaní diela (fotografia). Ak vlastník nevie, kto je autorom (napríklad je dielo anonymné) alebo ak aj pozná autora, ale nevie ho nájsť a kontaktovať, informuje o svojom úmysle organizáciu kolektívnej správy, ktorá spravuje majetkové práva k príslušným predmetom ochrany (napr. v prípade sochy organizáciu kolektívnej správy, ktorá spravuje práva k dielam výtvarného umenia).

 

K § 34 až 57

Ustanovenia dotýkajúce sa obmedzení výhradných majetkových práv (ďalej len „výnimky“)  sa zlaďujú, či už terminologicky alebo rozsahom a spôsobom dovoleného použitia diela,  najmä so smernicou o informačnej spoločnosti. V tomto kontexte sa do slovenskej právnej úpravy v porovnaní s minulosťou dopĺňajú nové výnimky, tak ako ich  umožňuje predmetná smernica. Ide o širokú oblasť právnych vzťahov, kde je možnosť  oprávneného použitia diel vzhľadom na ich povahu a požiadavky ich praktického využitia bez zavedenia takýchto výnimiek komplikovaná. Zároveň však treba mať na zreteli, či v každom jednotlivom prípade nie sú v rozpore s bežným využitím diela a neodôvodnene nezasahujú do právom chránených záujmov autora (tzv. trojkrokový test). Navrhovaná úprava tieto výnimky uvádza taxatívne a ich aplikácia nedovoľuje extenzívny výklad. 

 

K § 34

Ustanovenie predstavuje definíciu tzv. trojkrokového testu ako základného rámca všetkých výnimiek a obmedzení v zmysle tohto zákona. Ide o všeobecné pravidlo, ktoré je potrebné splniť popri osobitných podmienkach každej výnimky.

 

K § 35

Ustanovenie zakotvuje všeobecnú povinnosť uvádzať aj pri použití diela na základe výnimiek meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo, alebo meno osoby, pod ktorej menom sa dielo uvádza na verejnosti, ako aj názov diela a prameň z dôvodu rešpektovania základných osobnostných práv.

Odsek 2 predstavuje výnimku z pravidla ustanoveného v odseku 1, ak je jeho dodržanie v závislosti od povahy diela a spôsobu použitia diela nemožné.

Odsek 3 odzrkadľuje judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorá deklaruje zásadu ,,z nepráva nemôže vzniknúť právo“ (C-435/12 vo veci ACI Adam BV, bod 35 „Ak by ale členské štáty mali možnosť prijať či neprijať právne predpisy, ktoré umožňujú, aby sa rozmnoženiny na súkromné použitie vyhotovili aj z nelegálneho zdroja, išlo by jednoznačne o zásah do riadneho fungovania vnútorného trhu.“, bod 39 „Ak by sa na jednej strane totiž pripustilo, že takéto rozmnoženiny možno vyhotoviť z nelegálneho zdroja, podporovalo by to obeh falšovaných alebo pirátskych diel, čím by sa nevyhnutne znížil objem predaja alebo iných legálnych transakcií súvisiacich s chránenými dielami, čo by zasahovalo do bežného používania diel.“,  Bod 41 „Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 sa má vykladať v tom zmysle, že sa nevzťahuje na prípad, keď sa rozmnoženiny na súkromné použitie vyhotovili z nelegálneho zdroja.“). Rozmnoženina vyhotovená podľa zákonných výnimiek teda nemôže pochádzať zo zdroja porušujúceho autorské právo – v takom prípade ide o rozmnoženinu presahujúcu rámec výnimky a z toho titulu protiprávnu. To však samo osebe nezakladá zodpovednosť za škodu v zmysle Občianskeho zákonníka alebo trestnoprávnu zodpovednosť (na to je potrebné naplniť osobitné podmienky zodpovednosti uvedené v týchto zákonoch).

 

K § 36

Ustanovenie určuje, za ktoré výnimky vzniká povinnosť uhradiť náhradu odmeny. Ostatné výnimky sú formulované ako bezodplatné.

Odsek 3 určuje povinné osoby na uhradenie tejto náhrady odmeny.

 

K § 37 až 41

Ustanovenia obsahujú skupinu výnimiek uplatňovaných za účelom slobody slova a práva na informácie.

 

K § 37

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. d) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok.

 

K § 38

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. k) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok, zakotvenie ktorej sa v prostredí demokratickej spoločnosti a slobodnej autorskej tvorby javí ako nevyhnutné.

Pojem pastiš je v slovenskej autorskoprávnej úprave značne nový. Ide o umelecké dielo, ktoré napodobňuje alebo nadväzuje na štýl alebo charakter iného diela, avšak nevyvoláva nebezpečenstvo zámeny s pôvodným dielom. Na rozdiel od paródie, pastiš nemá výsmešný alebo negatívny podtext, skôr vyzdvihuje význam pôvodného diela.

 

K § 39

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. c) a f) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok.

Použitie podľa odseku 1 môže nositeľ práv výslovne vylúčiť. V ostatných prípadoch takéto jednostranné vylúčenie nie je možné.

 

K § 40

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 2 písm. d) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením beneficienta, povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok.

 

K § 41

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. h) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok. Verejným priestranstvom sa rozumie napr. námestie, ulica, mestský park, nie akýkoľvek priestor prístupný verejnosti (napr. múzeum, galéria, divadlo, zoo).

 

K § 42 až § 53

Ustanovenia obsahujú skupinu výnimiek slúžiacich na sociálne, vzdelávacie, výskumné, kultúrne, úradné a iné účely.

 

K § 42

            Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 2 písm. b) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok. Použitím pre súkromnú potrebu sa rozumie vyhotovenie rozmnoženiny oprávnene zverejneného diela   pre vlastné potreby a potreby osôb, ktoré sú spojené príbuzenskými alebo spoločenskými vzťahmi (napr. blízke osoby v zmysle Občianskeho zákonníka).

 

K § 43

            Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 2 písm. a) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok.

            Ustanovenie odseku 2 obmedzuje využitie tejto výnimky v prípade hudobného diela zaznamenaného v písomnej podobe (notový záznam) a v prípade celého slovesného diela alebo jeho podstatnej časti.

 

K § 44

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. a) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok. Takáto výučba môže prebiehať v škole, ale aj v knižnici, múzeu, galérii alebo na inom mieste (napr. v škole v prírode) alebo pri výskume. Použitie však nesmie presiahnuť rámec názornej ukážky (napr. premietnutie diel významného maliara, prírodopisného dokumentu). Keďže výnimka nezahŕňa rozširovanie vyhotovenej rozmnoženiny, nie je prípustné žiakom ponechať rozmnoženiny diela (alebo ich časti), ktoré im boli poskytnuté pri výučbe len na účely ukážky.

 

K § 45

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. o) smernice o informačnej spoločnosti, ktorý povoľuje členským štátom ponechanie si pôvodných výnimiek menšieho významu, ak ide o analógové použitie (nie online), s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok.

 

K § 46

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. b) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok. Výnimka umožňuje napr. o vyhotovenie rozmnoženiny slovesného diela jeho prepisom do Braillovho písma alebo zväčšeného písma pre potreby nevidiacich a slabozrakých. Oprávnenou osobou je v zmysle výnimky nielen samotná osoba so zdravotným postihnutím, ale akákoľvek právnická alebo fyzická osoba (asistent osoby so zdravotným postihnutím, zdravotná sestra, knižnica pre nevidiacich, rodinný príslušník, atď.). V zmysle výnimky koná napr. aj ten, kto pre osobu so zdravotným postihnutím vyhotoví digitálnu rozmnoženinu diela a zašle ju elektronicky imobilnej osobe. Výnimka povoľuje aj rozširovanie predajom, čiže umožňuje istú formu majetkového prospechu. Nakoľko však účel nesmie byť priamo ani nepriamo obchodný, nesmie dôjsť k ziskovej činnosti. To znamená, že predajná cena musí zodpovedať nákladom na výrobu (obstaranie) prístupného formátu.

Odsek 2 upravuje špeciálny prípad, keď osoba doplní do audiovizuálneho diela slovné vyjadrenie obrazovej zložky tohto diela výhradne pre potreby zdravotne postihnutých v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným postihnutím (napr. audiokomentáre pre nevidiacich alebo titulky pre nepočujúcich).

Odsek 3 upravuje špeciálny prípad, keď  osoba  vyrobí zvukový záznam slovesného diela výhradne pre potreby zdravotne postihnutých v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným postihnutím – tzv. zvukovú knihu (audioknihu).

 

K § 47

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. g) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok. Zabezpečí sa tak použitie diel počas náboženského obradu (napr. počas omše) alebo počas úradného obradu (napr. svadba), alebo počas podujatia organizovaného ústredným orgánom štátnej správy alebo jeho súčasťou pri oslave štátneho sviatku, dňa pracovného pokoja, pamätného dňa alebo mimoriadneho výročia s celospoločenským významom. Do rozsahu tejto výnimky však nespadajú napr. svadobné oslavy alebo kary, a to z toho dôvodu že pri nich vôbec nie je prítomná verejnosť (len individuálne učení členovia rodiny a okruhu priateľov), a preto použitie verejným prenosom alebo sprístupňovaním verejnosti neprichádza do úvahy.

 

K § 48

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. n) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením beneficientov, povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok. Ide o umožnenie digitálneho prístupu k dielam uvedených inštitúcií  prostredníctvom na to určeného technického zariadenia (napr. terminálu, alebo na to učeného počítača) umiestneného v ich priestoroch. V zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (C 117/13) knižnica môže umožniť beneficientovi tejto výnimky vyhotoviť si sám z takto sprístupneného diela rozmnoženinu napr. uložením na USB alebo vytlačením na papier. Využitie tejto výnimky nemôže byť v rozpore s licenčnými alebo nákupnými podmienkami (napr. ak licencia e-knihy pokrýva použitie len pre vedeckých pracovníkov, nie iných návštevníkov knižnice).

 

K § 49

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 2 písm. c) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením beneficientov, povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok.

 

K § 50

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. o) smernice o informačnej spoločnosti,  ktorý povoľuje členským štátom ponechanie si pôvodných výnimiek menšieho významu, ak ide o analógové použitie (nie online), s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok. Tzv. výstavná licencia je v našom právnom poriadku upravená od r. 1926.

 

K § 51

Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice o osirelých dielach s konkrétnym vymedzením beneficientov, povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok.

Pokiaľ ide o evidenciu dôsledného vyhľadávania, oprávnená osoba je povinná uchovávať záznamy o dôslednom vyhľadávaní a poskytnúť Slovenskej národnej knižnici bez zbytočného odkladu v určenom formáte informácie uvedené v odseku 5 písm. a) až d). Slovenská národná knižnica tieto informácie musí postúpiť bez zbytočného odkladu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a dizajny) - OHIM, ktorý vedie a spravuje verejne prístupnú online databázu osirelých diel z celej Európskej únie.

 

K § 52

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. m) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok. Umožní sa tak napr. vyhotovenie rozmnoženiny architektonickej dokumentácie pre účely projektovania obnovy budovy.

 

K § 53

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. e) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok. Zabezpečí sa tak napr. možnosť vyhotovenia rozmnoženiny dôkazu (napr. printscreenu obrazovky) do spisového materiálu, alebo vyhotovenie rozmnoženiny časti spisového materiálu v rámci inštitútu nahliadnutia do spisu. Správny orgán však nemôže vyhotoviť rozmnoženinu diela napr. na účely sprístupnenia v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, nakoľko sprístupnenie informácie je cieľom (výsledkom) tohto správneho konania, nejde o použitie nevyhnutné na účel zabezpečenia priebehu správneho konania.

 

K § 54 až § 56

Ustanovenia obsahujú skupinu výnimiek slúžiacich na použitie s minimálnym ekonomickým významom.

 

K § 54

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 1 smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok. Ide napr. o vyhotovovanie rozmnožením vo vyrovnávacej pamäti počítača (tzv. temporary files) na účel správneho prehliadania internetových stránok, ktoré je neoddeliteľnou a podstatnou časťou technologického procesu.

 

K § 55

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. i) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok. Ide o vedľajšie použitie diela v súvislosti s oprávneným hlavným použitím iného diela, napr. o náhodné zaznamenanie hudby z okoloidúceho auta počas nakrúcania filmu a jej použitie v audiovizuálnom diele alebo krátky záber na televíznu obrazovku s prebiehajúcim vysielaním.

 

K § 56

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. l) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok. Ide napr. o skúšobný verejný prenos audiovizuálneho diela za účelom predvedenia funkčnosti a vlastností zariadenia (napr. televízora). Dĺžka tohto predvedenia je preto závislá len od tohto konkrétneho predvedenia. Nad rámec tohto ustanovenia je celodenné prehrávanie audiovizuálnych diel v predajni.

 

K § 57

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. j) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok. Zabezpečuje sa tak možnosť propagácie konkrétnej udalosti (výstavy, dražby), nevzťahuje sa to však na všeobecnú propagáciu ustanovizne.

Odsek 2 spresňuje úpravu v tom zmysle, že po skončení podujatia je potrebné v prípade záujmu o použitie materiálov vyhotovených podľa odseku 1 získať súhlas príslušného nositeľa práv.

 

K § 58

Ustanovením sa zavádzajú prostriedky ochrany autorského práva. Upravuje sa katalóg nárokov, ktoré prislúchajú autorovi a ostatným aktívne legitimovaným osobám v prípade porušenia alebo ohrozenia práv podľa tohto zákona. Upravujú sa tradičné prostriedky ochrany, ako je nárok určovací, zdržovací, odstraňovací a satisfakčný.

Odsek 1 obsahuje demonštratívny výpočet nárokov proti porušeniu, ako aj ohrozeniu autorského práva. V písmene a) sa zavádza právo autora domáhať sa určenia svojho autorstva. Výslovné zavedenie tohto nároku má za cieľ odstránenie určitých aplikačných problémov pri uplatňovaní tohto práva, keď sa možno stretnúť aj s nesprávnym vyvodením, že ide o určenie existencie právneho vzťahu alebo práva v zmysle žaloby na určenie podľa Občianskeho súdneho poriadku so všetkými z toho plynúcimi dôsledkami, vrátane nevyhnutnosti dokazovania naliehavého právneho záujmu na takomto určení. V písmene b) a c) sú obsiahnuté zdržovacie nároky v prípade protiprávneho konania - ohrozenia práva alebo neoprávneného zásahu do práva, teda porušenie práva. Na základe transpozície smernice  2001/29/ES je nároky podľa písmena b) a písmena c) aktívne legitimovaná osoba oprávnená uplatniť aj proti poskytovateľovi služby, prostredníctvom ktorej je toto právo ohrozené. V písmene d) je na základe transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (ďalej len „smernica o vymožiteľnosti“) obsiahnutý nárok na poskytnutie informácií o pôvode neoprávnene zhotovených rozmnoženín a napodobenín diel, o spôsobe ich použitia ako aj o službách porušujúcich práva autora. Okrem uvedených nárokov má autor právo na informácie týkajúce sa totožnosti osôb, ktoré sa nejakým spôsobom zúčastnili na tomto neoprávnenom zhotovení rozmnoženín alebo napodobenín alebo na takom poskytovaní služieb. Nárok autora na poskytnutie niektorých informácií môže byť uplatnený aj voči osobám vymenovaným v odseku 2 tohto ustanovenia. Nárok na poskytnutie informácií umožňuje dotknutej osobe získať dôkazy na uplatnenie ďalších nárokov. Tento nárok bude možné využiť najmä v prípadoch, keď dotknutej osobe chýba nielen dôkaz, ale aj dostatok informácií na určité tvrdenie. Vzhľadom na prudký rozvoj digitálneho prostredia majú autori a iní nositelia práv podstatne sťažené postavenie v snahe o zabránenie prípadnému neoprávnenému používaniu svojich diel a iných predmetov ochrany. S cieľom zlepšenia tohto postavenia autorov a iných nositeľov práv sa v zmysle písmena e) zavádza  nárok autora na poskytnutie informácií o sprístupňovaní diela verejnosti spôsobom porušujúcim právo autora v digitálnom prostredí, predovšetkým v sieti internet. Uvedený nárok umožňuje autorovi získať informácie o neoprávnenom použití svojho diela jeho sprístupňovaním na verejnosti vrátane informácií o užívateľoch a poskytovateľoch služieb, prostredníctvom ktorých dochádza k uvedenému neoprávnenému použitiu diela, ako aj o rozsahu takéhoto použitia diela a údajov o majetkovom prospechu súvisiacom s takýmto porušením. Poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb sa rozumejú predovšetkým poskytovatelia elektronických komunikačných služieb podľa zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, alebo tiež poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie v zmysle zákona č. 308/2000 o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov. Právo na poskytnutie informácií podľa tohto ustanovenia však nezakladá povinnosť poskytovateľom elektronických komunikačných služieb aktívne zbierať údaje o prenášanom obsahu. Transpozíciou smernice o vymožiteľnosti sa v písmene f) zavádza nárok na odstránenie následkov neoprávneného zásahu do práv autora. Podmienkou uplatnenia tohto nároku je trvanie následkov, aj keď porušenie samo o sebe už trvať nemusí.

V písmene g), h) a i) sa výslovne upravujú všeobecné občianskoprávne nároky na náhradu nemajetkovej ujmy, na náhradu škody a na vydanie bezdôvodného obohatenia. Za účelom precizovania právnej úpravy sa jednotlivé nároky upravujú samostatne. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa písmena g) vzniká autorovi za predpokladu, že zásahom do práv autora vznikne autorovi iná ako majetková ujma (škoda). Kompenzácia nemajetkovej ujmy sa uskutočňuje predovšetkým formou primeraného zadosťučinenia (satisfakčný nárok). Primerané zadosťučinenie má najčastejšie formu ospravedlnenia. V prípade, ak sa primerané zadosťučinenie vzhľadom na okolnosti neoprávneného zásahu nejaví ako dostačujúce (napr. reálne hrozia aj majetkové dôsledky ohrozenia či porušenia práva), je možné autorovi priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je teda možné uplatniť spolu s ostatnými nárokmi autora iba v prípade, ak by iné zadosťučinenie (napr. zverejnenie rozsudku súdu na náklady škodcu, ospravedlnenie) nebolo postačujúce. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody podľa písmena h), škodu je možné definovať ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, spočívajúcu v zmenšení existujúceho majetku poškodeného. Škoda sa prejavuje ako skutočná škoda alebo ušlý zisk. Ku skutočnej škode, pri ktorej sa majetok poškodeného zmenší, bude dochádzať pri nehmotných statkoch, teda aj pri dielach a iných predmetoch ochrany podľa tohto zákona skôr výnimočne, pretože dielo samotné ako ideálny objekt nemožno zničiť, možno zničiť len hmotný substrát - vec, prostredníctvom ktorej je vyjadrené. V prípade práv duševného vlastníctva bude do úvahy prichádzať predovšetkým ušlý zisk a bezdôvodné obohatenie. Pre stanovenie výšky ušlého zisku je možné vychádzať z výšky licenčnej odmeny, ktorá by bola obvyklá za získanie licencie za dané použitie. V zmysle písmena i) sa autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať aj vydania bezdôvodného obohatenia.

 

K § 59

Autorovi sa priznáva právo domáhať sa určitých informácií potrebných na ochranu jeho práv podľa tohto zákona od vymedzených orgánov štátnej správy.

Uvedených informácií sa okrem autora môžu domáhať aj ďalšie osoby, ktoré sú aktívne legitimované na uplatnenie nárokov na ochranu práv podľa § 59.

 

K § 60 a § 61

Ustanovenia sú transpozíciou smernice o informačnej spoločnosti. Významným prostriedkom zabezpečenia práv autorov pri súčasnom rozvoji možností prístupu k dielam a uľahčení vyhotovovania ich rozmnoženín a iných použití je technická a technologická ochrana diel. Autorskému právu sa takto poskytne rovnaká ochrana pred zneužitím prostriedkov slúžiacich na jeho ochranu ako pred neoprávneným použitím diela. Podľa tohto ustanovenia sa za neoprávnený zásah do práv považuje konanie, ktoré síce nie je použitím diela, avšak jeho cieľom je umožniť nechránený prístup k dielu prekonaním opatrení (prekážok) slúžiacich na ochranu práv.

            Smernica o informačnej spoločnosti zároveň požaduje, aby používatelia predmetov ochrany, ktorí oprávnene využívajú výnimky a obmedzenia majetkových práv nositeľov práv neboli považovaní za porušovateľov v zmysle ustanovenia § 60, ak obchádzajú technologické opatrenia v rozsahu nevyhnutnom na využitie výnimky alebo obmedzenia.

 

K § 62

Ustanovenie rozširuje autorskoprávnu ochranu aj na niektoré prvky diela, a to názov diela a vonkajšia úprava diela, ktoré samy osebe nemusia spĺňať pojmové znaky diela. Podmienkou ochrany je to, že názov, či vonkajšia úprava už bola použitá iným autorom pri rovnakom druhu diela a mohlo by vzniknúť nebezpečenstvo zámeny. Aj keď sa táto ochrana svojím chápaním približuje k súťažnoprávnej ochrane, nejde o takúto ochranu, keďže takéto konanie sa nemusí uskutočniť v rámci hospodárskej súťaže. Nie je však vylúčený súbeh autorskoprávnej ochrany a súťažnoprávnej ochrany.

 

K § 63

Transpozíciou smernice o vymožiteľnosti sa upravuje výpočet osôb aktívne legitimovaných na uplatnenie jednotlivých nárokov na ochranu práv podľa tohto zákona. Posilňuje sa tak postavenie osôb, do práv ktorých býva najčastejšie zasahované zo strany porušovateľov. V prípade osôb vymedzených v odseku 2 v písmene b) a c), platí že nárokov na ochranu práv podľa tohto zákona sa môžu domáhať len tieto osoby a autor sám je vylúčený z možnosti tieto nároky uplatniť. Autorovi však zostáva zachovaná aktívna legitimácia domáhať sa nárokov vyplývajúcich z použitia diela nad rozsah udelenej výhradnej licencie. Nárokov sa môže domáhať aj organizácia kolektívnej správy vo vlastnom mene na účet autora, ktorého práva kolektívne spravuje, a to aj v prípade povinnej kolektívnej správy práv.

 

K § 64

Po smrti autora vzniká na základe zákona osobám blízkym v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, dedičom, príslušným profesijným komorám ako aj príslušným právnickým osobám združujúcim autorov právo domáhať sa tzv. postmortálnej ochrany. Obsahom postmortálnej ochrany je zákaz prisvojiť si autorstvo k dielu iného autora, povinnosť uvádzať meno autora alebo pseudonymom, ak nejde o dielo anonymné a zákaz použitia diela spôsobom znižujúcim jeho hodnotu. Uvedené osoby sú teda aktívne legitimované na domáhanie sa takejto ochrany diela. Príslušnými profesijnými komorami a príslušnými právnickými osobami sa rozumejú predovšetkým tie profesijné komory alebo právnické osoby, ktorými bol autor členom, resp. ktorým bola zverená správa výkonu majetkových práv autora.

 

K § 65 

Licenčná zmluva ako dvojstranný adresovaný právny úkon je predpokladom vzniku práva na použitie diela na základe nadobudnutia súhlasu (licencie) od autora ako nositeľa práv k dielu. Navrhované ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet minimálneho rozsahu obsahových náležitostí licenčnej zmluvy s možnosťou dojednania ďalších pravidelných, či obvyklých náležitostí v závislosti od vôle zmluvných strán. V tejto súvislosti ďalšie ustanovenia obsahujú domnienky, ktoré platia v prípade absencie dohôd o zákonom stanovených minimálnych  obsahových náležitostiach licenčnej zmluvy.       

Návrh pripúšťa určiť obsah licenčnej zmluvy odkazom na licenčné podmienky, ktoré sú stranám známe, resp. sú im dostupné, a to v čase uzavretia licenčnej zmluvy. Uvedené ustanovenie odráža požiadavky praxe a pokrýva prípady typické pre uzatváranie licenčných zmlúv  najmä v on-line prostredí, keď poskytovateľ licencie odkazuje na licenčné podmienky uvedené napr. na jeho internetovej stránke. Rovnako je ustanovenie aplikovateľné v prípadoch, keď sú licenčné podmienky zmluvným stranám známe z ich predchádzajúcej činnosti, resp. zavedenej obchodnej praxe a pod. Na daný spôsob nepriameho zmluvného dojednania sa zároveň analogicky vzťahujú podmienky stanovené v § 37 Občianskeho zákonníka platné pre každý právny úkon, ktorými sú pri licenčných podmienkach predovšetkým určitosť a zrozumiteľnosť (vrátane čitateľnosti). Takto stanovené licenčné podmienky majú prednosť pred domnienkami, ktoré stanovuje zákon v prípade, že licenčná zmluva neobsahuje dohodu o spôsobe použitia diela, o rozsahu licencie, o čase, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsobe jeho určenia a dohodu o odmene alebo spôsobe jej určenia, za súčasného  predpokladu, že tieto licenčné podmienky nie sú v rozpore so zákonom.

Čo sa týka formálnych náležitostí licenčnej zmluvy, písomná forma sa nevyžaduje v prípade nevýhradných licenčných zmlúv. Rozhodnutie o forme právneho úkonu v prípade nevýhradnej licencie je tak ponechané na zmluvné strany, keďže všeobecne záväzná písomná forma je v praxi v mnohých prípadoch vnímaná ako neúmerná regulácia záväzkových vzťahov v autorskom práve. Povinná písomná forma sa z dôvodu zachovania právnej istoty v autorskoprávnych zmluvných vzťahoch ponecháva pre výhradnú licenčnú zmluvu a, ako vyplýva z ďalších ustanovení, pre kolektívnu licenčnú zmluvu, hromadnú licenčnú zmluvu, rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, multiteritoriálnu licenčnú zmluvu na on-line použitie hudobných diel, pričom hromadná licenčná zmluva, rozšírená hromadná licenčná zmluva a multiteritoriálna hromadná licenčná zmluva môže byť uzavretá aj prostredníctvom elektronických prostriedkov (aj webového sídla) za predpokladu, že nevzniká pochybnosť o obsahu zmluvy, totožnosti zmluvných strán a o prejave vôle zmluvných strán.

Keďže právna úprava dovoľuje v niektorých prípadoch uzavretie licenčnej zmluvy aj v nepísomnej forme, dáva možnosť zmluvným stranám písomne požadovať vydanie písomného potvrdenia o uzatvorení licenčnej zmluvy (za účelom zabezpečenia právnej istoty, ako aj s ohľadom na daňové povinnosti). Súčasne je určená lehota, v ktorej môže zmluvná strana toto potvrdenie žiadať, ako aj lehota na jeho vydanie. Po uplynutí lehoty na uplatnenie žiadosti o vydanie potvrdenia síce právny nárok na vydanie potvrdenia  zaniká, ale pretrváva vo forme naturálnej obligácie. To znamená, že nárok nie je súdne vymáhateľný, ale druhá zmluvná strana môže potvrdenie naďalej platne vydať aj na základe oneskorenej žiadosti. Návrh vychádza z konštrukcie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Pokiaľ zmluvná strana nedodrží lehotu na vydanie potvrdenia, fikciou sa deroguje existencia zmluvy. Ak zmluvná strana vydá potvrdenie, ktoré nezodpovedá podmienkam, na ktorých sa zmluvné strany dohodli, potvrdenie tým nespĺňa zákonom stanovené podmienky, preto nepôjde o potvrdenie podľa tohto zákona.

 

K § 66

Navrhovaná právna úprava vo všeobecnosti vychádza z preferencie čo najpodrobnejšej úpravy licenčnej zmluvy, avšak absencia dohody o spôsobe použitia diela alebo jednotlivých spôsoboch použitia diela nemá za následok neplatnosť licenčnej zmluvy. Neuvedenie spôsobu použitia diela nespôsobuje neurčitosť dojednania v licenčnej zmluve v prípade, ak je spôsob použitia možné jednoznačne vyvodiť z účelu, ktorý sa má udelením licencie dosiahnuť. Smerodajný je teda účel, ktorý zmluvné strany uzavretím licenčnej zmluvy sledujú. Účelom sa rozumie cieľ, ku ktorému smeruje činnosť vyplývajúca z použitia diela podľa licenčnej zmluvy. Návrh v tomto ustanovení reflektuje prípady, keď v licenčnej zmluve chýba dohoda o spôsobe použitia diela, avšak vzhľadom na účel zmluvy je možné tento spôsob jednoznačne určiť (napr. autor poskytne na základe licenčnej zmluvy výtvarné diela galérii; z uvedeného možno vzhľadom na ďalšie okolnosti vyvodiť záver, že účelom poskytnutia diel je ich vystavenie).

Autor nemôže v licenčnej zmluve udeliť súhlas na použitie diela spôsobmi, ktoré nie sú známe v čase uzatvorenia tejto zmluvy. Zákon stanovuje výnimku v prípade verejnej licencie podľa § 76.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by v licenčnej zmluve autor udelil súhlas na „všetky spôsoby použitia“, znamenalo by to, že udelil súhlas na všetky spôsoby použitia známe v čase uzatvorenia tejto zmluvy.

 

K § 67

Navrhovaná právna úprava dáva možnosť zmluvným stranám dohodnúť sa na rozsahu licencie, a to obmedzenom (územnom, vecnom), ale aj neobmedzenom.   

V prípade absencie dohody o rozsahu licencie sa uplatňuje domnienka, podľa ktorej platí, že licencia je udelená v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu zmluvy. Účel nemusí byť v zmluve výslovne stanovený, ale spravidla súvisí so záujmami strán, ktoré majú byť dosiahnuté v rámci licenčného vzťahu. V záujme právnej istoty sa však preferuje čo najpodrobnejšia úprava náležitostí  licenčnej zmluvy.

V prípade absencie dohody o rozsahu licencie, keď zároveň nie je možné rozsah licencie odvodiť z účelu licenčnej zmluvy, stanovuje navrhovaná právna úprava rozsah licencie na základe územného a vecného kritéria. Ak v licenčnej zmluve nie je dohodnuté územie, na ktorom je možné oprávnene použiť dielo, ani z nej tento údaj inak nevyplýva, platí domnienka, že licencia je udelená pre územie Slovenskej republiky. V prípade, že zmluva neobsahuje dohodu o vecnom rozsahu licencie, ktorý ani nevyplýva z účelu licenčnej zmluvy, zákon stanovuje domnienku, že vecný rozsah je taký, aký je obvyklý pri danom druhu diela a spôsobe použitia diela (môže ísť napr. o obvyklý počet výtlačkov pri literárnom diele).

 

K § 68

Jednou z podstatných náležitostí licenčnej zmluvy je aj dohoda o čase, na ktorý autor licenciu udeľuje. Pri dohode o čase je potrebné rešpektovať trvanie majetkových práv autora.

Navrhované ustanovenie rieši situáciu, ak licenčná zmluva neobsahuje dohodu o čase, na ktorý sa licencia udeľuje, ani spôsob jeho určenia. V takom prípade platí domnienka, že licencia je udelená na čas, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie účelu zmluvy.

Pokiaľ licenčná zmluva neobsahuje dohodu o čase, na ktorý sa licencia udeľuje, ani spôsob jeho určenia a časové obmedzenie nevyplýva ani z účelu zmluvy, je licencia z časového hľadiska obmedzená na dobu obvyklú pri danom druhu diela a spôsobe použitia diela. V takom prípade však platí, že licencia je udelená maximálne na jeden rok. Začiatok plynutia uvedenej lehoty je určený okamihom udelenia licencie nadobúdateľovi. Uvedená jednoročná lehota predstavuje zákonné stanovenie opodstatneného časového úseku, v ktorom môže dôjsť k použitiu diela zohľadňujúc oprávnené záujmy autora,  ktoré by neurčitosťou doby poskytnutia licencie mohli byť ohrozené.   

 

K § 69

            Podstatnou náležitosťou licenčnej zmluvy je aj dohoda o odmene alebo spôsobe jej určenia, pričom táto odmena alebo spôsob jej určenia musí zodpovedať jednotlivým spôsobom použitia, ktoré boli dohodnuté. Zmluvné strany sa teda môžu dohodnúť aj na spôsobe, akým v budúcnosti stanovia odmenu (na základe akých kritérií a postupov), nielen na konkrétnej odmene. Z hľadiska odmeny návrh pripúšťa možnosť udelenia licencie odplatne alebo bezodplatne. 

Ustanovenie upravuje domnienku, ktorá sa použije, ak licenčná zmluva neobsahuje dohodu o odmene ani o spôsobe jej určenia, ani neobsahuje dohodu o bezodplatnosti, resp. bezodplatnosť nevyplýva z jej účelu. V takomto prípade sa autorovi priznáva právo na odmenu, ktorej výška sa určí podľa výšky odmeny obvyklej v čase uzavretia zmluvy pri obdobných zmluvných podmienkach. Čo sa týka obdobných zmluvných podmienok, je potrebné brať do úvahy  najmä druh diela, spôsob použitia diela, čas použitia diela, rozsah udeľovanej licencie a ďalšie zmluvné podmienky.

Návrh upravuje aj podmienky odmeny dohodnutej v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie. Ak nie je odmena dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov, musí zodpovedať rozsahu, účelu a času použitia diela.

 

K § 70

Ustanovenie o výhradnosti alebo nevýhradnosti licencie nie je povinnou náležitosťou licenčnej zmluvy, avšak odporúča sa čo najpodrobnejšia úprava licenčnej zmluvy. Ak licenčná zmluva neobsahuje takéto ustanovenie, platí, že autor udelil nevýhradnú licenciu. Na výhradnej licencii sa teda zmluvné strany musia výslovne dohodnúť a takáto licencia musí byť písomná. Odlišná úprava je pri licenčnej zmluve na vydanie diela.

Ak už autor udelil nadobúdateľovi výhradnú licenciu, nesmie udeliť inému používateľovi  licenciu na spôsob použitia diela udelený touto licenciou. Takáto zmluva by bola neplatná, s výnimkou, ak nadobúdateľ výhradnej licencie udelil predchádzajúci písomný súhlas. V prípade výhradnej licencie autor nesmie sám použiť dielo spôsobom, ku ktorému udelil výhradnú licenciu, zmluvné strany sa však môžu dohodnúť, že autor je oprávnený na takéto použitie. Pokiaľ autor udelil len nevýhradnú licenciu, tieto obmedzenia neplatia. Iná situácia nastáva, ak bola prvá udelená nevýhradná licencia a následne výhradná licencia. V tomto prípade nevýhradná licencia zostáva zachovaná, zmluvné strany sa však môžu dohodnúť inak.

Nadobúdateľ výhradnej licencie je nielen oprávnený, ale aj povinný dielo v rozsahu licencie použiť. Ide o dispozitívne ustanovenie, zmluvné strany teda môžu túto povinnosť nadobúdateľa vylúčiť. Na túto povinnosť je naviazané právo autora na odstúpenie od zmluvy podľa § 73.

 

K § 71

V prípade smrti (zániku) nadobúdateľa licencie prechádza licencia na dediča (právneho nástupcu). V licenčnej zmluve však môže byť tento prechod vylúčený.  Pokiaľ nadobúdateľ licencie nemá dedičov (právnych nástupcov), licencia zaniká.

 

K § 72

Navrhované ustanovenie upravuje zákonom dovolené spôsoby nakladania s licenciou, a  to udelenie sublicencie a postúpenie licencie.

Ak autor udelil nadobúdateľovi licenciu, nadobúdateľ môže udeliť sublicenciu inému používateľovi pri splnení dvoch podmienok. Prvou podmienkou je predchádzajúci súhlas autora a druhou podmienkou je udelenie sublicencie v rozsahu menšom alebo najviac rovnakom ako je rozsah pôvodnej licencie. Udelenie sublicencie musí byť písomné, len ak licenčná zmluva bola uzatvorená v písomnej forme (strany to však môžu dohodou vylúčiť).

Druhým možným spôsobom nakladania s licenciou je jej postúpenie. Postúpenie licencie je možné len s predchádzajúcim súhlasom autora, pričom nadobúdateľ licencie musí autora bezodkladne informovať o postúpení  licencie a o novom nadobúdateľovi licencie. Postúpenie licencie musí byť písomné, len ak bola licenčná zmluva uzatvorená v písomnej forme (strany to však môžu dohodou vylúčiť).

 

K § 73

Navrhované ustanovenie zavádza právo autora odstúpiť od výhradnej licenčnej zmluvy  v prípade jej nevyužívania  dohodnutým spôsobom alebo v dohodnutom rozsahu, ak sa zmluvné strany nedohodli, že výhradnú licenčnú zmluvu nadobúdateľ nemusí využívať.

Zavádzajú sa kumulatívne podmienky takéhoto odstúpenia: nadobúdateľ nevyužíva licenciu dohodnutým spôsobom alebo v dohodnutom rozsahu, a to aj napriek  písomnej výzve autora, v ktorej nadobúdateľa vyzval na využitie licencie v primeranej lehote, pričom uplynul aspoň jeden rok od uzatvorenia licenčnej zmluvy resp. od dodania diela a nevyužívanie licencie (alebo nedostatočné využívanie) nespôsobil autor. Odstúpenie musí byť písomné. Zmluvné strany sa však namiesto odstúpenia môžu dohodnúť na zmene licenčnej zmluvy v dotknutej časti na nevýhradnú. Práva na odstúpenie sa autor nemôže vzdať.

 

K § 74

Udeľovať súhlas na použitie diela je oprávnený autor, ale aj osoba, ktorá vykonáva majetkové práva autora. Na udelenie súhlasu sa aj v týchto prípadoch primerane použije úprava o licenčnej zmluve.

 

K § 75

Ustanovenie upravuje licenčnú zmluvu na vydanie diela, ktorou autor udeľuje nadobúdateľovi licenciu na vydanie diela (slovesného diela, dramatického diela, hudobnodramatického diela, hudobného diela, výtvarného diela, fotografického diela alebo kartografického diela), teda na vyhotovenie jeho rozmnoženín a na verejné rozširovanie týchto rozmnoženín alebo ich sprístupňovanie verejnosti.

            Ak licenčná zmluva na vydanie  diela neupravuje výhradnosť a nevýhradnosť, platí, že ide o výhradnú licenciu. To neplatí v prípade licenčnej zmluvy na vydanie diela v periodickej publikácii, pri ktorej pri absencii dohody o výhradnosti platí, že ide o nevýhradnú licenciu.

            Autor má právo na autorskú korektúru pred vydaním diela. Autorská korektúra nemôže nadobúdateľovi spôsobiť neprimerané náklady a nemôže zmeniť povahu diela. V licenčnej zmluve sa však strany môžu dohodnúť inak.

             Návrh upravuje dva dôvody odstúpenia autora od licenčnej zmluvy na vydanie diela – ak nadobúdateľ autorovi neumožní vykonať autorskú korektúru, alebo ak by dielo použil spôsobom znižujúcim jeho hodnotu. Autor v takom prípade môže požiadať nadobúdateľa o odovzdanie originálu diela alebo rozmnoženiny alebo o zničenie tejto rozmnoženiny.   

Čo sa týka potvrdenia o uzatvorení viacerých licenčných zmlúv v priebehu jedného roka, navrhované ustanovenie zavádza určité špecifiká potvrdenia o uzatvorení licenčnej zmluvy na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii. V jednom kalendárnom roku často dochádza k uzatváraniu značného množstva licenčných zmlúv na vydanie diela medzi totožnými zmluvnými stranami, pričom by bolo v praxi zaťažujúce vydávať potvrdenia pre každý jednotlivý prípad. Preto navrhovaná právna úprava umožňuje vydanie jedného súhrnného potvrdenia za príslušný kalendárny rok. Po uplynutí lehoty na uplatnenie žiadosti o vydanie potvrdenia síce právny nárok na vydanie potvrdenia  zaniká, ale pretrváva vo forme naturálnej obligácie. To znamená, že nárok nie je súdne vymáhateľný, ale druhá zmluvná strana môže potvrdenie naďalej platne vydať. V prípade len jednej licenčnej zmluvy sa použije úprava potvrdenia v § 65 ods. 4.

            Navrhované ustanovenie upravuje povinnosť nadobúdateľa poskytnúť autorovi bezodplatne aspoň jednu rozmnoženinu diela, za predpokladu, že je to od nadobúdateľa možné spravodlivo požadovať. Túto povinnosť nadobúdateľ nemá pri licenčnej zmluve na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii.

 

K § 76

Navrhované ustanovenie upravuje tzv. verejné licencie a vychádza z konštrukcie § 43a Občianskeho zákonníka (návrh na uzavretie zmluvy) s tým, že ide o špeciálnu úpravu najmä pre potreby udeľovania súhlasu na použitie v on-line prostredí, keď okruh potenciálnych používateľov nie je vopred určený. Autor ponúkne udelenie licencie, pričom účinky tohto jednostranného prejavu vôle nastávajú okamihom, keď sa tento prejav vôle dostane do sféry poznania potenciálneho adresáta (teda vo všeobecnosti kohokoľvek). Touto špeciálnou úpravou sa zohľadňuje špecifickosť predmetov autorského práva a predmetov práv súvisiacich s autorským právom, ktoré sa vyznačujú potenciálnou ubikvitou (možnou všadeprítomnosťou), a v tej súvislosti umožnenie „všadeprítomného“  udeľovania súhlasu na ich použitie. 

Navrhovaná úprava vychádza z konštrukcie §43c Občianskeho zákonníka (prijatie návrhu) s tým, že stanovuje špeciálnu úpravu s ohľadom na špecifiká uzatvárania zmlúv najmä v on-line prostredí.

Prijatie ponuky nadobúda účinnosť určitým konaním nadobúdateľa, z ktorého možno vyvodiť jeho súhlas s podmienkami licencie, a to aj bez oboznámenia navrhovateľa, pretože to v praxi pri takýchto typoch kontraktov väčšinou ani nie je možné. Takéto konanie môže závisieť napr. od povahy diela, od zvyklostí pri určitom type diel, alebo pri určitých druhoch verejných licencií. Môže ním byť napr. odsúhlasenie licenčných podmienok v dialógovom okne atď. Z uvedeného vyplýva, že účinnosť prijatia ponuky nastáva, keď sa nadobúdateľ podľa udelenej licencie zachová. Týmto okamihom je licenčná zmluva uzatvorená,  resp. súhlas na použitie diela (licencia) platne udelený. Z konania nadobúdateľa musí byť pritom jednoznačné, že nadobúdateľ súhlasí s podmienkami licencie.

Licencia udelená podľa navrhovaného ustanovenia môže byť len nevýhradná a bezodplatná. Takúto licenciu nemožno vypovedať. Keďže licencia smeruje voči neurčitému okruhu a počtu osôb, udelenie výhradnej licencie nie je možné. Z rovnakých dôvodov nie je možné, aby táto licencia bola odplatná, pretože smeruje k neurčitému okruhu osôb a odplatnosť by bola v praxi nerealizovateľná.

Na udelenie licencie podľa tohto ustanovenia sa primerane vzťahujú všeobecné ustanovenia o licenčnej zmluve, spôsobe použitia diela, rozsahu licencie, čase, na ktorý sa licencia udeľuje, ako aj možnosť určiť obsah licenčnej zmluvy odkazom na licenčné podmienky, ktoré sú stranám známe alebo dostupné. Špecifikom je, že vzhľadom na charakter a účel tejto  licencie je možno túto licenciu výslovne udeliť aj na spôsoby použitia, ktoré nie sú známe v čase udelenia licencie, keďže táto licencia smeruje voči neurčitému okruhu a počtu osôb. Z charakteru a účelu tejto licencie vyplýva, že v praxi by v prípade vzniku nového spôsobu použitia nebolo možné, či účelné zabrániť použitiu týmto novým spôsobom použitia, resp. v praxi by bolo nerealizovateľné, ak by autor chcel tomu istému (neurčitému) okruhu osôb udeliť verejnú licenciu na tento nový spôsob použitia k tomu istému dielu.

Príkladom verejných licencií je napr. Creative Commons, GNU, GPL, BSD, EUPL.

 

K § 77

Upravuje sa osobitný podtyp licenčnej zmluvy, a to kolektívna licenčná zmluva. Kolektívnosť sa vníma vo vzťahu k subjektu ako ku kolektívu používateľov predmetov ochrany, teda k právnickej osobe, ktorá ich združuje a ktorá je zmluvnou stranou takejto licenčnej zmluvy. Podmienkou pri kolektívnej licenčnej zmluve nie je počet predmetov ochrany, na ktorý sa takáto zmluva uzatvára. Hoci zmluvu uzatvára organizácia kolektívnej správy s právnickou osobou, ktorá združuje používateľov predmetov ochrany, kolektívna licenčná zmluva je účinná len vo vzťahu k jednotlivému členovi právnickej osoby, a to až od momentu, keď ju písomne odsúhlasí. Písomný súhlas so zmluvou uskutoční člen právnickej osoby voči právnickej osobe, v ktorej je združený, a tá musí následne čo najskôr písomne informovať o tejto skutočnosti organizáciu kolektívnej správy, aby mala vedomosť o účinnosti zmluvy. Kolektívna licenčná zmluva musí byť uzavretá obligatórne v písomnej forme a nesmie byť výhradná. Pri kolektívnej licenčnej zmluve sa predpokladá primerané použitie všeobecných ustanovení o licenčnej zmluve.

 

K § 78

Ustanovenie upravuje hromadnú licenčnú zmluvu. Špecifickosť hromadnej licenčnej zmluvy sa vníma vo vzťahu k počtu predmetov ochrany, ku ktorým práva spravuje organizácia kolektívnej správy. Hromadná licenčná zmluva musí byť uzavretá obligatórne v písomnej forme, resp. prostredníctvom elektronických prostriedkov. Uzavretie prostredníctvom elektronických prostriedkov zahŕňa aj napr. elektronický formulár zverejnený na webovom sídle – internetovej stránke organizácie kolektívnej správy, ktorý môže používateľ predmetov ochrany priamo na webovom sídle vyplniť a odoslať organizácií kolektívnej správy. Z takto uzavretej hromadnej licenčnej zmluvy musí byť zrejmý obsah zmluvy, totožnosť zmluvných strán a prejav vôle zmluvných strán. Podobne ako pri licenčnej zmluve a licenčnej zmluve na vydanie diela sa upravuje povinnosť organizácie kolektívnej správy vydať písomné potvrdenie o uzavretí hromadnej licenčnej zmluvy, ak bola hromadná licenčná zmluva uzavretá prostredníctvom elektronických prostriedkov. Písomné potvrdenie obsahuje zákonné náležitosti, pričom najdôležitejšou náležitosťou je vymedzenie predmetov ochrany. V prípade nemožnosti presnej špecifikácie predmetov ochrany napríklad z dôvodu množstva, postačí druhové určenie predmetov ochrany. Organizácia kolektívnej správy by sa však mala, pokiaľ je to možné, vždy usilovať o podrobnú špecifikáciu predmetov ochrany. Hromadná licenčná zmluva predpokladá primerané použitie všeobecných ustanovení o licenčnej zmluve.

 

K § 79

Zavádza sa nový zmluvný typ štandardne využívaný v krajinách EÚ. Ide o špecifický typ hromadnej licenčnej zmluvy s rozšíreným efektom na použitie všetkých predmetov ochrany, vrátane predmetov ochrany nezastupovaných nositeľov práv, pokiaľ výslovne nevylúčili kolektívnu správu práv (neuplatnili tzv. opt-out). Právo uzatvárať rozšírené hromadné licenčné zmluvy má len reprezentatívna organizácia kolektívnej správy, pričom reprezentatívnosť je daná najväčším počtom priamo zastupovaných nositeľov práv na území Slovenskej republiky, vrátane priamo zastupovaných zahraničných nositeľov práv. Nezastupovaný nositeľ práv môže uplatniť opt-out písomným oznámením organizácii kolektívnej správy, a to buď naraz ku všetkým predmetom ochrany, alebo len k niektorým predmetom ochrany. Nezastupovaným nositeľom práv sa garantuje princíp rovnakého zaobchádzania ako s nositeľmi práv zastupovanými organizáciou kolektívnej správy. Rozšírená hromadná licenčná zmluva musí byť uzavretá obligatórne v písomne forme, nesmie byť výhradná a prostredníctvom aplikácie všeobecných ustanovení o hromadnej licenčnej zmluve sa pripúšťa jej uzavretie prostredníctvom elektronických prostriedkov. Tiež sa prostredníctvom aplikácie všeobecných ustanovení o hromadnej licenčnej zmluve ustanovuje povinnosť organizácie kolektívnej správy vydať potvrdenie o uzavretí rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy prostredníctvom elektronických prostriedkov. Rozšírená hromadná licenčná zmluva predpokladá primerané použitie všeobecných ustanovení o licenčnej zmluve. Organizácia kolektívnej správy uzatvára rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu s nadobúdateľom vždy najdlhšie na dobu jedného roka. Zo zákona sa účinnosť rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy predlžuje o ďalší rok, ak písomne žiadna zo zmluvných strán neprejavila vôľu zmluvu ukončiť alebo ak organizácia kolektívnej správy naďalej spĺňa podmienku reprezentatívnosti. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vo svojej evidencii organizácií kolektívnej správy uvedie, že organizácia kolektívnej správy je spôsobilá uzatvárať rozšírené hromadné licenčné zmluvy, teda vyznačí reprezentatívnu organizáciu kolektívnej správy. 

 

K § 80

Ustanovenie taxatívne vymedzuje prípady, na ktoré môže organizácia kolektívnej správy uzavrieť s nadobúdateľom rozšírenú hromadnú zmluvu. Stanovené prípady a spôsoby použitia reflektujú problémy praxe pri získavaní súhlasu na použitie predmetov ochrany. Písm. d) vyplýva z čl. 3 ods. 2 káblovej a satelitnej  smernice. Písm. g) uľahčuje udeľovanie licencií na retransmisiu predmetov ochrany, pričom však ide o inú ako káblovú retransmisiu, ktorá je povinne kolektívne spravovaným právom. Písm. f) zohľadňuje najmä situácie použitia zdigitalizovaných predmetov ochrany, ako aj napr. sprístupňovanie náhľadov obálok kníh verejnosti.

 

K § 81 

Zakotvenie multiteritoriálnych licenčných zmlúv na on-line použitie hudobných diel do zákona ako nového zmluvného typu vychádza zo smernice o kolektívnej správe práv. Vzhľadom na kombináciu viacerých prvkov iných zmluvných podtypov licenčnej zmluvy, sa multiteritoriálna licenčná zmluva podraďuje pod hromadnú licenčnú zmluvu, a preto sa na ňu vzťahujú všeobecné ustanovenia o hromadnej licenčnej zmluve, najmä pokiaľ ide o formu jej uzatvárania. Multiteritoriálna licenčná zmluva na on-line použitie hudobných diel teda musí byť nevýhradná a uzavretá v písomne forme, právna úprava však umožňuje jej uzavretie prostredníctvom elektronických prostriedkov. Tiež sa ustanovuje povinnosť organizácie kolektívnej správy vydať potvrdenie o uzavretí multiteritoriálnej licenčnej zmluvy na on-line použitie hudobných diel prostredníctvom elektronických prostriedkov. Multiteritoriálna licenčná zmluva na on-line použitie hudobných diel predpokladá aj primerané použitie všeobecných ustanovení o licenčnej zmluve. Ods. 1 obsahuje definíciu multiteritoriálnej licenčnej zmluvy na on-line použitie hudobných diel v súlade s čl. 3 písm. m) a n) smernice o kolektívnej správe a s čl. 2 a 3 smernice o informačnej spoločnosti. Multiteritoriálne licenčné zmluvy sú charakteristické územným rozsahom viacerých členských štátov Európskej únie alebo zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore a ich aplikáciou výlučne na on-line použitie hudobných diel, ktorým je vyhotovenie on-line digitálnej rozmnoženiny hudobných diel a ich on-line verejný prenos. Tieto licencie sa vzťahujú na všetky hudobné diela (vrátane textov a hudobných diel začlenených do audiovizuálnych diel), nie však na hudobné diela vo forme notového zápisu. Postup poskytovania multiteritoriálnych licencií, vrátane splnomocnenia upravujú § 183 až 188. Nadobúdateľ licencie, ktorý je poskytovateľom služby na on-line použitie hudobných diel musí oznámiť organizácií kolektívnej správy skutočné použitie hudobných diel uvedených v multiteritoriálnej licenčnej zmluve na on-line použitie hudobných diel, pričom organizácia kolektívnej správy musí zabezpečiť, aby tieto informácie mohol poskytnúť aj elektronicky. Organizácia kolektívnej správy však aj samostatne monitoruje použitie hudobných diel podľa multiteritoriálnej licenčnej zmluvy, pričom monitorovanie by malo rešpektovať ochranu osobných údajov a súkromia fyzických osôb.

Ods. 5 upravuje výnimku podľa čl. 32 smernice o kolektívnej správe práv. Predpokladá sa, že vysielateľ alebo iná osoba (tvoriaca programovú službu – napr. webcaster) pri vysielaní vlastných televíznych a rozhlasových programových služieb cez internet, ktoré obsahujú hudobné diela, zvyčajne uzatvára licenčné zmluvy s organizáciami kolektívnej správy so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorým bolo udelené oprávnenie ministerstvom. Takéto organizácie kolektívnej správy vykonávajúce správu práv k hudobným dielam by mali byť oprávnené udeľovať súhlas typickými licenčnými zmluvami (licenčná zmluva, kolektívna licenčná zmluva, hromadná licenčná zmluva) aj na on-line použitie hudobných diel obsiahnutých v televíznych a rozhlasových programových službách slovenského vysielateľa alebo inej osoby. Preto multiteritoriálnu licenčnú zmluvu na on-line použitie hudobných diel nemožno uzatvoriť na použitie hudobných diel zahrnutých do vlastných televíznych a rozhlasových programových služieb vysielateľa alebo inej osoby súčasným vysielaním (tzv. simulcasting), ako aj neskorším, nezmeneným a úplným sprístupnením záznamu vysielania prostredníctvom internetu, ktoré realizuje vysielateľ alebo iná osoba vo vzťahu k pôvodnému vysielaniu.

 

K § 82 až 86

Zákon ustanovuje legálnu definíciu audiovizuálneho diela a pri zachovaní zásady pravdivosti autorstva vymedzuje autora audiovizuálneho diela. Tak legálna definícia audiovizuálneho diela, ako aj vymedzený okruh jeho potenciálnych autorov reflektujú charakteristickú vlastnosť tohto druhu diela, ktorou je pluralita tak na strane obsahov vstupujúcich do procesu jeho tvorby a výroby, ako aj na strane tvorcov tohto diela.

Zákon ďalej v slovenskej právnej úprave po prvýkrát expressis verbis vymedzuje vzťah (ako aj výkon práv) audiovizuálneho diela a diel audiovizuálne použitých, ktoré možno rozdeliť na tzv. diela preexistentné, teda také, ktoré boli vytvorené nezávisle od vzniku audiovizuálneho diela (napr. literárna predloha alebo hudba, ktorá nebola komponovaná výlučne pre audiovizuálne dielo) a diela priamo vytvorené pre audiovizuálne dielo (napr. realizačný scenár, dialógy alebo hudba vytvorená výlučne pre použitie v audiovizuálnom diele). V zmysle uvedenej diferenciácie zákon presne vymedzuje diela audiovizuálne použité ako tie, ktoré sa so súhlasom ich autora stávajú v zásade neoddeliteľnou súčasťou nového pôvodného diela – audiovizuálneho diela, a to spravidla ich spracovaním alebo iným použitím.

Napokon je podrobne ustanovený výkon práv tak k audiovizuálnemu dielu, ako aj k dielam audiovizuálne použitým na základe kontinentálnej koncepcie („droit d´auteur“), ktorá nikdy nepovažuje za pôvodný subjekt autorských práv právnickú osobu (výrobcu, teda producenta audiovizuálneho diela), ale vždy výlučne osobu fyzickú (autora audiovizuálneho diela) s akcentom na tzv. systém legitimácie, kedy sa zavádza zákonná domnienka, podľa ktorej sa výkon autorského práva k audiovizuálnemu dielu „prenáša“ z tvorcu na výrobcu (práva autorov k audiovizuálnemu dielu vykonáva producent audiovizuálneho diela, ak od autorov audiovizuálneho diela získal písomný súhlas na vyhotovenie originálu audiovizuálneho diela a dohodol sa s nimi na odmene jednotlivo pre každý spôsob použitia audiovizuálneho diela). Uplatnenie uvedeného princípu je úpravou dispozitívnou.

 

K § 87 až 89

Vzhľadom na osobitosť charakteru počítačových programov sa stanovuje ich úprava v samostatnej časti. Z medzinárodného autorskoprávneho hľadiska úpravu počítačových programov obsahuje Dohoda TRIPS v čl. 10 ods. 1 s odkazom na  Bernský dohovor, pričom počítačovému  programu bez ohľadu na to, či je vyjadrený v zdrojovom alebo v strojovom kóde, priznáva rovnakú ochranu ako literárnym dielam podľa Bernského dohovoru. Takmer identickú úpravu počítačových programov uvádza aj čl. 4 Zmluvy WCT. V práve Európskej únie je problematika počítačových programov regulovaná smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES o právnej ochrane počítačových programov (ďalej len „smernica o počítačových programoch“).

 

K § 87

Ustanovenie zavádza definíciu počítačového programu. Definícia zahŕňa programy v akejkoľvek forme vrátane tých, ktoré sú včlenené do technického vybavenia počítača (hardvér). Autorskoprávna ochrana sa vzťahuje na počítačový program, pokiaľ spĺňa podmienku tvorivosti, teda je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Žiadne iné kritériá na určenie autorskoprávnej ochrany sa neuplatňujú. Ak túto podmienku spĺňa, je chránený rovnako ako každé dielo z oblasti umenia alebo vedy, a vzťahuje sa na neho primerane všeobecná úprava diel podľa druhej časti tohto zákona s výnimkou úpravy vyčerpania práv. Pri  výnimkách a obmedzeniach majetkových práv, majú síce počítačové programy osobitnú úpravu, ale aplikovať sa na ne môžu aj niektoré ďalšie výnimky a obmedzenia podľa štvrtej hlavy druhej časti tohto zákona. Pod pojem počítačový program je zahrnutý aj podkladový materiál, ktorý vedie k vytvoreniu počítačového programu, príp. jeho jednotlivé vývojové fázy, za predpokladu, že tiež spĺňajú podmienku tvorivosti. Myšlienky a princípy (napr. základy logiky,  algoritmov, programovacích jazykov), na ktorých je založený akýkoľvek prvok počítačového programu, vrátane tých, ktoré sú podkladom jeho rozhrania, sú však z autorskoprávnej ochrany vylúčené. Rozhraním sa rozumie časť počítačového programu, ktorá umožňuje prepojenie a interakciu medzi prvkami programu (softvéru) a technického vybavenia (hardvéru).

 

K § 88

Upravuje sa osobitne problematika vyčerpania  majetkových práv autora pri počítačovom programe. Ide o transpozíciu smernice o počítačových programoch.

K § 89

Ustanovenie rieši výnimky a obmedzenia majetkových práv autora počítačového programu v súlade so smernicou o počítačových programoch. Základom pri akomkoľvek obmedzení majetkových práv autora je aplikácia tzv. trojkrokového testu, ktorý je vymedzený v ods. 1. Hoci počítačové programy majú určené osobitné ustanovenia o výnimkách a obmedzeniach majetkových práv, budú sa na ne aplikovať aj niektoré ustanovenia o výnimkách a obmedzeniach majetkových práv podľa štvrtej hlavy druhej časti tohto zákona. V rámci výnimiek a obmedzení majetkových práv môže oprávnený užívateľ bez súhlasu autora počítačového programu upraviť počítačový program v rozsahu nevyhnutnom na jeho riadne využitie, vyhotovenie záložnej rozmnoženiny alebo skúmanie, štúdium či odskúšanie funkčnosti počítačového programu. Ďalším obmedzením majetkových práv autora počítačového programu je tzv. dekompilácia, resp. spätný preklad počítačového programu zo strojového kódu do zdrojového kódu (textu) programovacieho jazyka, na účel získania informácie slúžiacej na dosiahnutie interoperability počítačových programov. Interoperabilitou sa chápe funkčné prepojenie a interakcia potrebná na fungovanie prvkov programu (softvéru) a technického vybavenia (hardvéru) s iným počítačovým programom, teda s jeho softvérom a hardvérom. Interoperabilita predstavuje vzájomnú súčinnosť nezávisle vytvorených počítačových programov (ide o prevádzkovú schopnosť počítačových programov vymieňať si informácie a následne ich využívať) v zmysle, aby sa naplnila funkčnosť počítačových programov a zladilo sa ich vnútorné hardvérové a softvérové prostredie. Jedným z cieľov tejto výnimky je umožniť prepojenie všetkých prvkov počítačového programu alebo systému vrátane tých, ktoré vytvorili rôzni autori, a to tak, aby mohli fungovať spoločne. Podmienkou výnimky je v tomto prípade fakt, že táto informácia nebola už predtým bežne dostupná. Informácie získané dekompiláciou počítačového programu sa nemôžu použiť na iný cieľ a iným spôsobom, ako je vymedzené zákonom. Využitie týchto informácií je limitované predovšetkým rozsahom nevyhnutným na zabezpečenie interoperability počítačových programov. Autorovi počítačového programu sa za použitie podľa uvedených výnimiek a obmedzení majetkových práv neuhrádza odmena. V prípade, že by došlo k použitiu počítačových programov nad rámec uvedených činností, ide o neoprávnené použitie. Odchylnú úpravu je možné dohodnúť len v prípade odseku 2 písm. a), ostatné použitia nemožno zmluvne vylúčiť.

 

K § 90

Ustanovenie predstavuje definíciu tzv. zamestnaneckého diela ako výsledku osobitného režimu tvorby v  pracovnoprávnom, služobnom alebo štátnozamestnaneckom alebo inom obdobnom vzťahu. Zároveň však vo vzťahu k počítačovým programom predstavuje  transpozíciu čl. 2 ods. 3 smernice o počítačových programoch. Ide o tradičný autorskoprávny inštitút slúžiaci na zabezpečenie oprávnených hospodárskych záujmov zamestnávateľa (investícií finančných, organizačných, personálnych, technických, atď.).

Odsek 1 upravuje zamestnanecké dielo, ktoré vzniklo na základe plnenia si povinností z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu (napr. služobného alebo štátnozamestnaneckého). Odsek 2 upravuje druhú skupinu zamestnaneckých diel, ktoré vznikli na základe plnenia si povinností vyplývajúcich z členstva v orgáne tejto právnickej osoby. Odsek 3 upravuje tretiu skupinu zamestnaneckých diel, ktoré vznikli na základe právneho vzťahu medzi zamestnancom dočasne prideleným na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi (§ 58 Zákonníka práce), ktorý sa v tomto prípade považuje za zamestnávateľa dočasne prideleného zamestnanca.

Odsek 6 predstavuje prienik oprávneného výkonu majetkových práv zamestnávateľom do osobnostných práv autora - zamestnanca tým, že sa prezumuje udelenie súhlasu autora na zverejnenie diela, označenie diela menom zamestnávateľa, dokončenie diela, zmenu diela alebo iný zásah do diela. Dokončenie diela predstavuje najtypickejší prienik medzi osobnostnými a majetkovými právami v tejto oblasti, nakoľko pri ňom dochádza ku kombinácii majetkového práva dielo spracovať a zároveň vykonať povolený zásah do osobnostných práv.

Odseky 7 a 8 bližšie upravujú prípad zániku zamestnávateľa a zániku zmluvného vzťahu.

 

K § 91

Navrhované ustanovenie upravuje jeden z osobitných režimov tvorby autorského diela, a to dielo vytvorené na objednávku na základe zmluvy o dielo uzatvorenej podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Objednávateľ môže použiť dielo vytvorené na základe zmluvy o dielo na účel  vyplývajúci zo zmluvy (zmluvné strany si však môžu dohodnúť inú úpravu). Ak chce objednávateľ použiť dielo aj inými spôsobmi, je potrebné, aby s autorom uzatvoril licenčnú zmluvu. Ak to zmluvné strany nevylúčili, autor môže dielo takto vytvorené sám použiť a udeliť súhlas na použitie inej osobe. Autor nie je na takéto konanie oprávnený (použiť dielo, či udeliť súhlas na použitie inej osobe) v prípade, ak by to bolo v rozpore s oprávnenými záujmami objednávateľa.

Úprava diela na objednávku sa primerane uplatní aj na dielo vytvorené v rámci verejnej súťaže, v takom prípade má vyhlasovateľ súťaže obdobné postavenie ako objednávateľ.

Ak je predmetom objednávky počítačový program, tvorivá databáza, alebo kartografické dielo, na toto dielo sa vzťahujú ustanovenia o zamestnaneckom diele. Tieto diela sa tvoria zväčša v „kolektíve“ autorov.

 

K § 92

Pojmovými znakmi spoločného diela je jeho vytvorenie na  podnet a pod vedením fyzickej osoby alebo právnickej osoby, pokiaľ táto osoba usmerňovala a zabezpečovala vytvorenie diela (napr. finančne, technicky). Táto osoba sa považuje za zamestnávateľa, na výkon práv k tomuto dielu sa primerane použijú ustanovenia o zamestnaneckom diele. V praxi môže vzniknúť situácia, že autor dielo tvorí v situácii, kedy vytvorenie diela usmerňujú a zabezpečujú viaceré fyzické alebo právnické osoby, v takom prípade tieto osoby nakladajú s dielom spoločne, môžu si však vzťahy upraviť odlišne.

 

K § 93

Ustanovenie predstavuje definíciu tzv. školského diela ako výsledku osobitného režimu tvorby v  právnom vzťahu medzi školou  a  dieťaťom, žiakom alebo študentom na strane druhej. Dôvodom pre špeciálnu úpravu tohto režimu tvorby je ochrana niektorých hospodárskych záujmov školy prostredníctvom aspoň čiastočnej kompenzácie nákladov, ktoré škola spravidla na vytvorenie diela vynakladá (napr. poskytnutím spotrebného materiálu, pracovných nástrojov, zariadenia, energií, ochranných pomôcok, atď.).

Odsek 2 stanovuje všeobecnú kontraktačnú povinnosť autora školského diela uzavrieť  so školou nevýhradnú a bezodplatnú licenčnú zmluvu o použití školského diela spôsobom, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný.

Odsek 3 upravuje regresný nárok školy voči autorovi školského diela na náhradu  nákladov vynaložených na vytvorenie školského diela, a to podľa okolností až do ich skutočnej výšky  zo získanej odmeny za použitie školského diela.

 

K § 94

Ustanovenie odseku 1 predstavuje zákonnú definíciu umeleckého výkonu ako tvorivého vykonania umeleckého diela alebo diela  tradičnej ľudovej kultúry (ktoré nie je chránené týmto zákonom).

Ustanovenie odseku 2 predstavuje zákonnú definíciu výkonného umelca ako nositeľa práv v súlade so Zmluvou Svetovej organizácie duševného vlastníctva o umeleckých výkonoch a zvukových záznamoch (ďalej len „WPPT“).

 

K § 95 až 98

Ustanovenie predstavuje katalóg práv výkonného umelca k jeho umeleckému výkonu.

Výpočet použití, na ktoré má výkonný umelec právo udeľovať  súhlas v § 97 odsek 3, je taxatívny.

Ustanovenie § 97 odsek 4 zavádza inštitút kolektívneho zástupcu umeleckého telesa, t.j. pri nakladaní s právami k výkonom vytvoreným kolektívne pri vykonaní toho istého diela viacerými výkonnými umelcami. Kolektívnym zástupcom je umelecký vedúci umeleckého telesa alebo umeleckého zoskupenia.  Ak väčšina členov umeleckého telesa alebo umeleckého zoskupenia chce určiť za kolektívneho zástupcu inú osobu ako umeleckého vedúceho, musí jej udeliť písomné splnomocnenie.

 

K § 99

Ustanovenie odseku 1 predstavuje transpozíciu smernice čl. 4 smernice o nájomnom a výpožičnom práve.

Ustanovenie odseku 2 predstavuje transpozíciu smernice čl. 8 ods. 2 smernice o nájomnom a výpožičnom práve.

 

K § 100

Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/77/EÚ z 27. septembra 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/116/ES o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv (ďalej len “smernica o dobe ochrany”). Na dodatočnú odmenu má výkonný umelec nárok, ak uzavrel s výrobcom zvukového záznamu jeho umeleckého výkonu zmluvu, ktorou udelil výhradný súhlas na použitie svojho zaznamenaného umeleckého výkonu všetkými spôsobmi známymi v čase uzavretia tejto zmluvy, v neobmedzenom rozsahu a na celý čas trvania majetkových práv za jednorazovú odmenu, a to za každý celý  rok bezprostredne nasledujúci po 50. roku odo dňa oprávneného vydania   zvukového záznamu tohto umeleckého výkonu, alebo, ak k vydaniu nedošlo, od oprávneného verejného prenosu  zvukového záznamu tohto umeleckého výkonu. Ide teda o prípady tzv. vykupovacích zmlúv, keď výkonnému umelcovi zostalo len tzv. holé právo. Tohto práva na dodatočnú odmenu sa výkonný umelec nemôže vzdať.

 

K § 101

Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice o dobe ochrany, podľa ktorej, ak výkonný umelec uzavrel s výrobcom  zvukového záznamu jeho umeleckého výkonu zmluvu, ktorou udelil výhradný súhlas na použitie svojho zaznamenaného umeleckého výkonu všetkými spôsobmi známymi v čase uzavretia tejto zmluvy, v neobmedzenom rozsahu a na celý čas trvania majetkových práv  za opakovanú odmenu (nie za jednorazovú odmenu), výrobca  audiovizuálneho záznamu nie je po 50. roku trvania ochrany (t. j. nasledujúcich 20 rokov, o ktoré bola doba ochrany predĺžená) oprávnený zrážať z tejto opakovanej licenčnej odmeny už žiadne doteraz zrážané sumy (napr. zrážky na propagáciu diela, iné zrážky a dohodnuté preddavky) napriek tomu, že ostatné účinky zmluvy trvajú.

 

K § 102

Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice o dobe ochrany, ktorou sa predĺžila doba ochrany práv k tým umeleckým výkonom, pri ktorých došlo počas ich lehoty ochrany podľa prvej vety odseku 2  k vydaniu ich  zvukového záznamu alebo verejnému prenosu ich  zvukového záznamu na 70 rokov po prvom takomto vydaní alebo verejnom prenose (podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr). To znamená, že ak došlo k vydaniu alebo verejnému prenosu zvukového záznamu umeleckého výkonu 31. 12. 1962 alebo pred týmto dátumom, výkonnému umelcovi sa trvanie ochrany práv k tomuto umeleckému výkonu nepredlžuje.

 

K § 103

Ustanovenie zavádza primerané vzťahovanie výnimiek z autorského práva aj na umelecké výkony. V rámci využitia niektorých výnimiek je však možné aj vyhotoviť  aj prvý záznam jeho umeleckého  výkonu.

 

K § 104

Zavádza sa primerané vzťahovanie ustanovení o zmluvách aj na umelecké výkony.

 

K § 105

Ustanovenie predstavuje transpozíciu  smernice o dobe ochrany. Ide o úpravu tzv. nevyužívania licencie. Ak výrobca zvukového záznamu, ktorý má uzatvorenú zmluvu, ktorou udelil výkonnú umelec výhradný súhlas na použitie svojho zaznamenaného umeleckého výkonu všetkými spôsobmi známymi v čase uzavretia tejto zmluvy, v neobmedzenom rozsahu a na celý čas trvania majetkových práv  za jednorazovú odmenu, túto zmluvu nevyužíva, teda verejne nerozširuje fyzické rozmnoženiny tohto záznamu predajom v dostatočnom množstve a nesprístupňuje ich verejnosti po uplynutí 50 rokov odo dňa prvého vydania, alebo ak k vydaniu nedošlo od prvého verejného prenosu, môže výkonný umelec od takejto zmluvy odstúpiť. Výpoveď musí byť v súlade s § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomná v prípade, ak aj pôvodná zmluva bola uzavretá v písomnej forme. Výkonný umelec musí takéto odstúpenie doručiť výrobcovi zvukového záznamu a od tohto doručenia plynie výrobcovi lehota jedného roka na to, aby tento záznam použil kumulatívne oboma uvedenými spôsobmi použitia. Ak tak neurobí, po uplynutí lehoty jedného roka od doručenia odstúpenia nadobúda toto odstúpenie účinnosť. Ak však tento zaznamenaný umelecký výkon používa iná osoba ako pôvodný výrobca zvukového záznamu (a to na základe licencie resp. sublicencie od tohto výrobcu), výpoveď voči tomuto výrobcovi zvukového záznamu nie je možná, keďže dochádza k faktickému používaniu. Čo sa týka pojmu dostatočného množstva, ide o transpozíciu smernice, ktorá vychádza z Medzinárodného dohovoru o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a rozhlasových organizácií. V prípade, že je na zvukovom zázname zaznamenaných viac umeleckých výkonov viacerých výkonných umelcov, na uplatnenie práva na výpoveď sa primerane vzťahujú ustanovenia 97 ods. 4 (kolektívny výkon).

 

K § 106

Zavádza sa primerané vzťahovanie niektorých ustanovení tohto zákona na umelecké výkony a výkonného umelca.

 

K § 107

Ustanovenie odseku 1 predstavuje zákonnú definíciu zvukového záznamu v súlade s WPPT.

Ustanovenie odseku 2 predstavuje zákonnú definíciu výrobcu zvukového záznamu ako nositeľa práv v súlade s WPPT.

 

K § 108 až 109

Ustanovenia predstavujú katalóg práv výrobcu zvukového záznamu k jeho zvukovému záznamu.

Výpočet použití, na ktoré má  výrobca zvukového záznamu právo udeľovať  súhlas v zmysle § 109 odsek 3, je taxatívny.

 

K § 110

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 8 ods. 2 smernice o nájomnom a výpožičnom práve.

 

K § 111

Ustanovenie odseku 1 predstavuje transpozíciu smernice o dobe ochrany, ktorou sa predĺžila doba ochrany práv k tým zvukovým záznamom, pri ktorých došlo počas trvania ich lehoty ochrany podľa prvej vety tohto ustanovenia k vydaniu alebo verejnému prenosu na 70 rokov po tomto vydaní alebo verejnom prenose. To znamená, že ak došlo k vydaniu alebo verejnému prenosu zvukového záznamu k 31. 12. 1962 alebo pred týmto dátumom, výrobcovi zvukového záznamu sa trvanie ochrany jeho práv nepredĺži.

Ustanovenie odseku 2 predstavuje transpozíciu čl. 3 ods. 2a smernice o dobe ochrany. V prípade, že dôjde k platnému odstúpeniu od zmluvy podľa § 105, všetky práva výrobcu zvukového záznamu, či už práva nadobudnuté podľa tejto zmluvy alebo práva k vlastnému zvukovému záznamu daného umeleckého výkonu zanikajú. Účelom ustanovenia je, aby samotní výkonní umelci mohli začať používať svoje zaznamenané umelecké výkony, ktoré doteraz na základe zmluvy s výrobcom zvukového záznamu používať nemohli.

 

K § 112

Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice o dobe ochrany  a spresňuje pravidlá realizácie výplaty dodatočnej odmeny. Výrobca zvukového záznamu je povinný každoročne vyčleniť (a zaplatiť prostredníctvom organizácie kolektívnej správy) na túto dodatočnú odmenu sumu vo výške 20 % z celkových príjmov získaných v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka za použitie záznamu umeleckého výkonu vyhotovením rozmnoženín tohto záznamu, verejným rozširovaním rozmnoženiny tohto záznamu predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva a sprístupňovaním tohto záznamu verejnosti. Celkovými príjmami sa rozumejú príjmy pred odčítaním nákladov vrátane DPH. V prípade, že na základe licenčnej zmluvy, sublicencie alebo postúpenia licencie používa zaznamenaný umelecký výkon iná osoba, vzťahuje sa na ňu povinnosť vyčleniť určené percento na dodatočnú odmenu.

V tejto súvislosti má výrobca zvukového záznamu povinnosť poskytnúť na požiadanie organizácii kolektívnej správy akékoľvek informácie nevyhnutné na zabezpečenie vyplácania tejto dodatočnej odmeny.

 

K § 113 až 115

Zavádza sa primerané vzťahovanie niektorých ustanovení tohto návrhu zákona na výrobcu zvukového záznamu a jeho zvukový záznam.

 

K § 116

Ustanovenie ods. 1 predstavuje zákonnú definíciu pojmu  audiovizuálny záznam vo vzťahu k záznamu audiovizuálneho diela.

Ustanovenie ods. 2 predstavuje zákonnú definíciu pojmu  audiovizuálny záznam vo vzťahu k záznamu, ktorý nie je záznamom audiovizuálneho diela.

Odsek 3  predstavuje zákonnú definíciu pojmu  výrobca audiovizuálneho záznamu.

 

K § 117 až 118

Ustanovenie predstavuje katalóg práv výrobcu audiovizuálneho záznamu k jeho  audiovizuálnemu záznamu.

Výpočet použití, na ktoré má  výrobca  audiovizuálneho záznamu právo udeľovať  súhlas v § 118 odsek 3, je taxatívny.

 

K § 119

Ustanovenie priznáva výrobcovi audiovizuálneho záznamu právo na primeranú odmenu za retransmisiu, keďže mu neprislúcha výlučné právo udeľovať súhlas na tento spôsob použitia jeho audiovizuálneho záznamu.

 

K § 120

Nakoľko smernica o dobe ochrany zaviedla predĺženie doby ochrany len vo vzťahu k zvukovým záznamom, práva výrobcu audiovizuálneho záznamu trvajú naďalej 50 rokov od rozhodujúcej skutočnosti.

 

K § 121 až 123

Zavádza sa primerané vzťahovanie niektorých ustanovení tohto zákona na výrobcu audiovizuálneho záznamu a jeho audiovizuálny záznam.

 

 K § 124 až 125

Ustanovenia predstavujú katalóg práv vysielateľa k jeho  vysielaniu.

Výpočet použití, na ktoré má  vysielateľ právo udeľovať  súhlas v zmysle § 138 odsek 3, je taxatívny.

 

K § 126

Upravuje sa lehota trvania majetkových práv vysielateľa.

 

K § 127 až 129

Zavádza sa primerané vzťahovanie niektorých ustanovení tohto zákona na vysielateľa a jeho vysielanie.

 

K § 130

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 1 smernice Rady a Európskeho parlamentu 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (ďalej len „smernica o databázach“)  a tvorí univerzálnu definíciu pre tzv. tvorivú databázu (ku ktorej sa viaže autorské právo) a netvorivú databázu (ku ktorej sa viaže osobitné právo k databáze – právo sui generis).

Odsek 2 deklaruje zachovanie práv nositeľov práv k predmetom ochrany zaradeným do databázy v zmysle čl. 3 ods. 2  smernice o databázach.

 

K § 131

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 3 smernice o databázach. Na tzv. tvorivú databázu sa primerane vzťahuje druhá časť tohto zákona s výnimkou špeciálnej úpravy zakotvenej v štvrtej časti tohto zákona (napr. špeciálna úprava výnimiek a obmedzení vylučuje paušálnu aplikáciu všeobecných výnimiek z autorského práva uvedených v druhej časti).

 

K § 132

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 4 ods. 1 smernice o databázach.

 

K § 133

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 smernice o databázach a vzťahuje sa aj na digitálnu rozmnoženinu databázy.

 

K § 134

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 6 ods. 1 smernice o databázach.

 

K § 135

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 7 ods. 1 smernice o databázach a zavádza osobitné právo zhotoviteľa databázy (sui generis).

Odsek 3 obsahuje definíciu extrakcie v zmysle  čl. 7 ods. 2 písm. a)  smernice o databázach.

Odsek 4 obsahuje definíciu reutilizácie v zmysle  čl. 7 ods. 2 písm. b)  smernice o databázach vrátane úpravy tzv. vyčerpania práv.

Odsek 5  predstavuje transpozíciu čl. 7 ods. 5 písm. a)  smernice o databázach.

Odsek 6 deklaruje možnosť súbehu autorského práva a osobitného práva k databáze k jednému výtvoru v súlade s  čl. 7 ods. 4 smernice o databázach.

 

K § 136

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 11 ods. 3 smernice o databázach.

 

K § 137

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 7 ods. 3 smernice o databázach.

 

K § 138

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 8 smernice o databázach a je špeciálnou úpravou výnimiek a obmedzení vo vzťahu k databáze sui generis. Aplikácia  všeobecných výnimiek z autorského práva uvedených v druhej časti je vylúčená.

 

K § 139

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 10 smernice o databázach.

 

K § 140

Ustanovenie je výpočtom ustanovení, ktoré sa primerane vzťahujú aj na zhotoviteľa databázy a jeho databázu.

 

K § 141

Ustanovenie charakterizuje správu práv ako výkon majetkových práv nositeľa práv k predmetom ochrany, ktorú pre tohto nositeľa práv zabezpečuje iný subjekt, a to organizácia kolektívnej správy alebo nezávislý subjekt správy. 

 

K § 142

Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice o kolektívnej správe práv. Definuje sa nezávislý subjekt správy a vymedzujú sa ustanovenia zákona, ktoré sa vzťahujú na tento subjekt. Na rozdiel od organizácie kolektívnej správy nezávislý subjekt správy nie je vo vlastníctve ani pod kontrolou nositeľov práv, ktorých zastupuje a najmä, svoju činnosť vykonáva za účelom dosiahnutia zisku.

Ako vyplýva z recitálu č. 16 smernice o kolektívnej správe práv, výkon správy práv prostredníctvom nezávislého subjektu správy nie je sprostredkovaním uzavretia licenčnej zmluvy medzi nositeľom práv a používateľom. Pri identifikácii právnickej osoby ako nezávislého subjektu správy je rozhodujúce kritérium zabezpečovania kolektívneho prospechu pre zastupovaných nositeľov práv zo strany tejto právnickej osoby.

 

K § 143

Ustanovenie definuje kolektívnu správu práv ako správu výkonu majetkových práv, ktoré prislúchajú nositeľom práv k jednotlivým druhom predmetov ochrany podľa tohto zákona. Z uvedeného vyplýva, že kolektívnou správou práv je správa výkonu majetkových práv nositeľa práv uskutočňovaná výlučne organizáciou kolektívnej správy.      

Ustanovenie zároveň definuje kolektívnu správu práv ako špecifický druh služby podľa tohto zákona. 

 

K § 144

Definícia organizácie kolektívnej správy predstavuje transpozíciu smernice o kolektívnej správe práv. Medzi základné znaky organizácie kolektívnej správy patrí predovšetkým kolektívny charakter správy práv, to znamená správa výkonu majetkových práv väčšieho počtu nositeľov práv, v záujme spoločného prospechu týchto nositeľov práv. Kolektívna správa práv musí byť zároveň jediný alebo hlavný účel činnosti organizácie kolektívnej správy. Nie je teda vylúčené, aby organizácia kolektívnej správy vykonávala aj iné činnosti, a to aj nesúvisiace s kolektívnou správou práv, avšak ich podiel na celkovom rozsahu činností organizácie kolektívnej správy nesmie prevažovať nad výkonom kolektívnej správy práv. Ďalšia požiadavka na organizáciu kolektívnej správy súvisí s právnou formou právnickej osoby. Hoci smernica o kolektívnej správe je v otázke právnej formy organizácií kolektívnej správy neutrálna, vyžaduje, aby právnická osoba, ktorá je organizáciou kolektívnej správy, spĺňala jedno alebo obe kritériá kladené smernicou na takúto právnickú osobu, a to aby bola vo vlastníctve alebo pod kontrolou svojich členov, a  aby cieľom činností vykonávaných touto právnickou osobou nebolo dosahovanie zisku. Pre organizácie kolektívnej správy so sídlom na území Slovenskej republiky zákon vyžaduje splnenie obidvoch kritérií kumulatívne. Vzhľadom na skutočnosť, že smernica o kolektívnej správe ponecháva členským štátom voľnosť v otázke autorizačných schém, ostáva zachované udeľovanie oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv ministerstvom pre právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky. Smernica o kolektívnej správe práv predpokladá cezhraničný výkon kolektívnej správy práv. Za organizáciu kolektívnej správy sa považujú aj právnické osoby so sídlom na území iného štátu spĺňajúce jedno alebo oboje z kritérií kladené na organizáciu kolektívnej správy v zmysle smernice o kolektívnej správe práv (organizácia je vo vlastníctve alebo pod kontrolou svojich členov, svoju činnosť vykonáva bez účelu dosiahnutia zisku) uvedené v danom ustanovení. 

Tak ako v predchádzajúcej právnej úprave, kolektívna správa práv napĺňa znaky tzv. nepriameho zastúpenia, to znamená, že kolektívnu správu práv vykonáva organizácia kolektívnej správy vo svojom mene, na svoju zodpovednosť a na účet nositeľov práv.

Odsek 3 upravuje negatívne vymedzenie kolektívnej správy práv. O kolektívnu správu práv nejde v prípade sprostredkovania uzavretia licenčnej zmluvy, inej činnosti, ktorej cieľom je dosiahnutie zisku ani výkon správy práv prostredníctvom nezávislého subjektu správy.

Zavádza sa zákaz výkonu kolektívnej správy právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky bez oprávnenia udeleného ministerstvom pod sankciou uloženia pokuty.

 

K § 145

Ustanovenie vymedzuje odbory kolektívnej správy práv na účely tohto zákona.  Odbory kolektívnej správy práv kopírujú vymedzenie majetkových práv v zmysle tohto zákona. V odbore kolektívnej správy práv sa spája konkrétne majetkové právo a predmet ochrany. 

 

K § 146 a § 147

Ustanovenie vymedzuje tzv. povinnú kolektívnu správu práv, kedy je nositeľ práv obmedzený v individuálnom výkone majetkových práv k predmetom ochrany a tento výkon majetkových práv je zo zákona zverený organizácii kolektívnej správy.

Jednotlivé odbory povinnej kolektívnej správy práv sa do právnej úpravy zavádzajú na základe transpozície príslušných smerníc Európskej únie. Povinná kolektívna správa práv sa uplatňuje vo vzťahu k tzv. remuneračným právam, t.j. práva na náhradu odmeny, primeranú odmenu a práva na dodatočnú odmenu za použitie predmetu ochrany. Na základe dobrovoľnej transpozície bol do výpočtu odborov povinnej kolektívnej správy práv zaradený výber odmeny pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia.

Transpozíciou káblovej a satelitnej smernice bol zavedený výkon povinnej kolektívnej správy práv vo vzťahu k použitiu diela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou. V zmysle uvedenej smernice sa povinná kolektívna správa práv v tomto prípade a v prípade výberu primeranej odmeny za káblovú retransmisiu umeleckého výkonu, zvukového záznamu a audiovizuálneho záznamu, ktorý je originálom audiovizuálneho diela výslovne uplatňuje aj na nositeľov práv k dielam, ktorí s organizáciou kolektívnej správy neuzavreli dohodu o zastupovaní svojich práv („nezastupovaní nositelia práv“).

 

K § 148

Predpokladom výkonu kolektívnej správy práv právnickou osobou, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky je udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv ministerstvom. Ustanovenie upravuje náležitosti žiadosti o udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv a vymedzuje povinné prílohy tejto žiadosti. V niektorých prípadoch zákon kladie požiadavky aj na obsah uvedenej prílohy,  napr. v prípade vzorového návrhu dohody o zastupovaní nositeľa práv pri výkone kolektívnej správy práv sa vyžaduje, aby takýto návrh vylučoval diskriminačné podmienky vo vzťahu k individuálnemu výkonu majetkových práv. Pokiaľ ide preukázanie reprezentatívnosti žiadateľa vo vzťahu k výkonu kolektívnej správy práv zahraničných nositeľov práv, v prípade žiadateľa o udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv k vysielaniu je tento povinný predložiť len doklad v zmysle  ods. 3 písm. d) bodu 3, keďže v prípade vysielania je veľký podiel predmetov ochrany sústredený v rukách malého počtu nositeľov práv a takýto žiadateľ by v dôsledku toho nebol schopný z objektívnych dôvodov naplniť podmienky podľa ods. 3 písm. d) bodu 1. a 2. Uvedené podmienky sú zárukou potrebnej odbornosti žiadateľa o oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv.

 

K § 149

Ustanovenie je transpozíciou smernice o kolektívnej správy práv, v zmysle ktorej sa od organizácie kolektívnej správy vyžaduje, aby prijala štatút, ktorý je jej základným dokumentom obsahujúcim základné princípy vnútornej organizácie, vzájomných vzťahov a právomocí orgánov ako aj ďalšie podrobnosti o jej činnosti. Ustanovenie zároveň vymedzuje minimálne obsahové náležitosti takéhoto dokumentu ako aj bližšiu špecifikáciu niektorých z týchto náležitostí, ako napr. požiadavka na objektívne, transparentné a nediskriminačné kritériá podmienok členstva v organizácii kolektívnej správy, alebo postupy na predchádzanie konfliktu záujmov a postupov na zistenie, riadenie, monitorovanie a zverejnenie vzniknutého konfliktu záujmov, ktorých účelom je zabránenie negatívnemu vplyvu na kolektívne záujmy nositeľov práv, ktorých organizácia kolektívnej správy zastupuje. Vo vzťahu k vymedzeniu právomocí orgánov organizácie kolektívnej správy by mal štatút obsahovať napr. spôsoby výkonu práv členov organizácie kolektívnej správy na valnom zhromaždení, uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia a pod. Za štatút možno považovať aj iný dokument (napr. stanovy občianskeho združenia) ak tento dokument spĺňa obsahové požiadavky kladené zákonom na štatút.

 

K § 150

Zavádza sa možnosť organizácie kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv, požiadať o zmenu tohto oprávnenia. Zmenou oprávnenia sa rozumie rozšírenie oprávnenia o ďalší odbor, resp. viacero odborov v ktorých organizácia kolektívnej správy zamýšľa vykonávať kolektívnu správu práv, prípadne zúženie oprávnenia o odbor, resp. odbory, na ktoré má organizácia kolektívnej správy udelené oprávnenie.

Ustanovenie zároveň upravuje požiadavky na náležitosti žiadosti o zmenu oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv.

 

K § 151 a § 152

Ustanovenie upravuje konanie o udelení alebo zmene oprávnenia ako osobitné konanie podľa tohto zákona. Na konanie o udelení alebo zmene oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv sa vzťahuje všeobecný predpis, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), len v tých častiach, ktoré nie sú upravené týmto zákonom.

Ustanovenie popisuje následky nesplnenia podmienok uložených týmto zákonom žiadateľovi o udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv v rámci tohto konania.

Následkom splnenia zákonom stanovených podmienok je rozhodnutie ministerstva o udelení alebo zmene oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv. Ustanovenie zároveň určuje náležitosti ministerstvom vydaného oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv a dobu, na ktorú sa oprávnenie udeľuje.

Ustanovenie vymedzuje časové určenie vzniku práva organizácie kolektívnej správy vykonávať kolektívnu správu práv, pričom za takýto okamih sa považuje deň doručenia oprávnenia organizácii kolektívnej správy. Rovnako sa určujú základné podmienky výkonu kolektívnej správy  práv organizáciou kolektívnej správy, a to povinnosť spĺňať podmienky udelenia oprávnenia počas celej doby výkonu kolektívnej správy práv a zákonný zákaz prevodu alebo prechodu práv a povinností organizácie kolektívnej správy na inú osobu. Týmto nie je dotknutá možnosť organizácie kolektívnej správy zmluvne poveriť výkonom niektorých činností iný subjekt, napr. vymáhanie plnenia povinností zo strany subjektov povinných na platenie autorských odmien podľa tohto zákona a pod. (tzv. outsourcing).

Vo vzťahu k udeleniu oprávnenia na výkon kolektívnej správy sa zavádza evidenčná povinnosť ministerstva zverejniť na svojom webovom sídle údaje týkajúce sa organizácie kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie. Zákon stanovuje zodpovednosť organizácie kolektívnej správy za správnosť a pravdivosť údajov poskytnutých na účely tejto evidencie. Organizácia kolektívnej správy je zodpovedná za škodu, ktorá vznikne v dôsledku porušenia tejto povinnosti.

 

K § 153

Ustanovenie upravuje konanie o odňatí oprávnenia organizácii kolektívnej správy,  ktoré jej bolo udelené ministerstvom. Vymedzujú sa dôvody, ktoré sú predpokladom na obligatórne a fakultatívne odňatie oprávnenia ministerstvom.

V prípade fakultatívneho odňatia oprávnenia je predpokladom konania o odňatie oprávnenia porušenie niektorej z povinností organizácie kolektívnej správy, ktorých plnenie podlieha  výkonu dohľadu nad výkonom kolektívnej správy práv zo strany ministerstva. Ak na základe vykonaného dohľadu ministerstvo zistí porušenie niektorej z týchto povinností, pristúpi ku konaniu o odňatí oprávnenia. Konanie o odňatí oprávnenia možno začať v zásade len ex offo, na podnet inej osoby len v prípade, ak ide o výmenu informácií medzi ministerstvom a príslušnými orgánmi podľa § 157. V rozhodnutí o odňatí oprávnenia ministerstvo určí organizácii kolektívnej správy lehotu, nie kratšiu ako šesť mesiacov a zároveň nie dlhšiu ako jeden rok, na vysporiadanie svojich záväzkov voči zastupovaným nositeľom práv a používateľom, resp. aj k iným organizáciám kolektívnej správy, aby nedošlo k neodôvodnenému ohrozeniu či porušeniu práv týchto osôb.

Zavádza sa povinnosť ministerstva zverejniť rozhodnutie o odňatí oprávnenia na svojom webovom sídle. Na konanie o odňatí oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní v tých častiach, ktoré nie sú upravené týmto zákonom.

 

K § 154

Určuje sa okamih zániku oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv v závislosti od skutočností, ktoré viedli k odňatiu oprávnenia.

 

K § 155 a 156

V súlade s požiadavkou smernice o kolektívnej správe práv zabezpečiť súlad organizácií kolektívnej správy so sídlom na území daného členského štátu s ustanoveniami vnútroštátneho práva, do ktorého bola smernica transponovaná, zavádza sa dohľad nad výkonom kolektívnej správy práv organizáciou kolektívnej správy. Dohľadom nad výkonom kolektívnej správy práv sa rozumie preverovanie plnenia povinností, ktoré organizáciám kolektívnej správy vyplývajú z tohto zákona, ministerstvom. Ministerstvo v rámci výkonu dohľadu nad výkonom kolektívnej správy môže vyžadovať od organizácie kolektívnej správy informácie, doklady alebo iné podklady potrebné na jeho výkon, organizácia kolektívnej správy je povinná poskytnúť ministerstvu v určenej lehote potrebnú súčinnosť.

Zákon stanovuje sankcie za porušenie povinností v súvislosti so samotným výkonom dohľadu nad výkonom kolektívnej správy ako aj za porušenie jednotlivých zákonných povinností. V prípade, ak organizácia kolektívnej správy neposkytne potrebné informácie a podklady, čím sťažuje, resp. znemožňuje výkon dohľadu, ministerstvo organizácii kolektívnej správy uloží poriadkovú pokutu.

Ak organizácia kolektívnej správy vykonáva kolektívnu správu nad rozsah udeleného oprávnenia, uloží jej ministerstvo pokutu. To sa vzťahuje aj na iné právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré vykonávajú kolektívnu správu práv bez oprávnenia.

Ak ministerstvo v rámci výkonu dohľadu nad výkonom kolektívnej správy práv zistí porušenie povinnosti organizáciou kolektívnej správy, ktoré odôvodňuje začatie konania o odňatí oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv, upozorní organizáciu kolektívnej správy na takéto porušenie a v upozornení určí primeranú lehotu na nápravu. Ak organizácia kolektívnej správy nápravu v určenej lehote nevykoná, alebo poruší inú povinnosť, ktorá je predmetom dohľadu podľa tohto zákona, ministerstvo môže pristúpiť ku konaniu o odňatí oprávnenia.

Obdobne sa postupuje aj v prípade nezávislého subjektu správy v prípade, ak poruší povinnosť, uloženú mu týmto zákonom. Vzhľadom na skutočnosť, že výkon činnosti nezávislého subjektu správy nepodlieha udeleniu oprávnenia, sankciou za porušenie jeho povinností je udelenie pokuty.

Zákon tiež upravuje postup ministerstva, keď organizácia kolektívnej správy v lehote určenej na nápravu požadovanú nápravu vykoná, ale po uplynutí určitej doby znovu poruší zákonnú povinnosť.

 

K § 157

Ustanovením sa transponuje smernica o kolektívnej správe práv, v zmysle ktorej sa od členských štátov vyžaduje vzájomná pomoc pri monitorovaní organizácií kolektívnej správy prostredníctvom poskytovania informácií medzi orgánmi dohľadu nad výkonom kolektívnej správy práv jednotlivých členských a zmluvných štátov. Za účelom dosiahnutia tohto cieľa sa orgán dohľadu jedného členského alebo zmluvného štátu môže dožadovať prijatia potrebných opatrení zo strany orgánu dohľadu iného členského alebo zmluvného štátu vo vzťahu k organizácii kolektívnej správy, ktorá na jeho území vykonáva kolektívnu správu práv, ak existuje podozrenie, že pri tomto výkone kolektívnej správy práv dochádza k porušovaniu práva prijatého týmto druhým členským alebo zmluvným štátom na základe smernice o kolektívnej správe práv. Rovnako sa orgán dohľadu jedného členského štátu môže dožadovať poskytnutia informácií o organizácii kolektívnej správy, ktorá má sídlo na jeho území, súvisiace s činnosťou tejto organizácie kolektívnej správy na území dožiadaného členského alebo zmluvného štátu. Dožiadaný orgán výkonu dohľadu je povinný bez zbytočného odkladu požadované informácie poskytnúť.

 

K § 158

Ustanovením sa transponuje smernica o kolektívnej správe práv. Vymedzujú sa subjekty, ktoré môžu byť členmi organizácie kolektívnej správy. Zároveň sa zavádza základná požiadavka na organizácie kolektívnej správy zabezpečiť objektívne, transparentné a nediskriminačné podmienky členstva a účasti členov a kategórií členov na rozhodovacom procese v rámci organizácie kolektívnej správy. Zavádza sa povinnosť organizácie kolektívnej správy umožniť svojim členom komunikáciu s ňou, ako aj výkon členských práv, prostredníctvom elektronických prostriedkov.

 

K § 159

Na základe transpozície smernice o kolektívnej správe sa zavádza minimálna povinná štruktúra organizácie kolektívnej správy. Bez ohľadu na právnu formu organizácie kolektívnej správy, každá organizácia kolektívnej správy podľa tohto zákona musí mať minimálne orgány uvedené v tomto ustanovení. V prípade, ak z právnej formy organizácie kolektívnej správy vyplýva, že organizácia kolektívnej správy disponuje takýmito orgánmi ako právnická osoba v zmysle osobitného predpisu, existujú orgány právnickej osoby podľa osobitného predpisu a orgány podľa tohto zákona popri sebe. Na orgány organizácie kolektívnej správy podľa tohto zákona sa vzťahujú požiadavky podľa nasledujúcich ustanovení.

 

K § 160

Ustanovenie je transpozíciou smernice o kolektívnej správe práv. Ustanovenie vymedzuje základné kompetencie valného zhromaždenia, medzi ktoré patrí schvaľovanie zásad týkajúcich sa organizačnej štruktúry organizácie kolektívnej správy a jej hlavných činností súvisiacich s výkonom kolektívnej správy práv. Valné zhromaždenie rozhoduje o zásadných otázkach ako je dobrovoľné skončenie výkonu kolektívnej správy práv a o ďalších záležitostiach ustanovených štatútom organizácie kolektívnej správy. Ustanovenie ďalej upravuje možnosť prenosu vymedzených kompetencií valného zhromaždenia na orgán vnútornej kontroly organizácie kolektívnej správy. Hlasovacie právo na valnom zhromaždení prináleží každému členovi organizácie kolektívnej správy, pričom podmienky výkonu tohto práva určí štatút organizácie kolektívnej správy. V súlade so smernicou o kolektívnej správe práv nie je možné vylúčiť výkon práv na valnom zhromaždení prostredníctvom splnomocnenca.

 

K § 161

Medzi povinné orgány organizácie kolektívnej správy v súlade so smernicou o kolektívnej správe práv patrí orgán riadenia, ako najvyšší riadiaci orgán, zároveň môže plniť aj funkciu štatutárneho orgánu organizácie kolektívnej správy. Zakotvujú sa základné zákonné požiadavky na osoby, ktoré sú členmi orgánu riadenia, v súvislosti s výkonom činností v rámci orgánu riadenia ako aj nezlučiteľnosť funkcií členov orgánu riadenia s výkonom funkcie v rámci orgánu kontroly organizácie kolektívnej správy. S cieľom zabrániť konfliktu záujmov členov orgánu riadenia vo vzťahu k organizácii kolektívnej správy, ktoré by mali negatívny dosah na kolektívne záujmy nositeľov práv, sa zavádza povinnosť členov orgánu riadenia každoročne písomne deklarovať svoj vzťah k organizácii kolektívnej správy ako člena alebo nositeľa práv, zastupovaného organizáciou kolektívnej správy na základe dohody o zastupovaní.

Zákon síce výslovne neupravuje možnosť orgánu riadenia vytvárať si na účely zabezpečenia riadneho výkonu svojich funkcií poradné orgány, avšak ani ju nevylučuje. Zodpovednosť za výkon činností patriacich do kompetencií orgánu riadenia poradnými orgánmi prislúcha naďalej orgánu riadenia a nemožno ju preniesť na tieto poradné orgány.

 

K § 162

Transpozíciou smernice o kolektívnej správe práv sa zavádza povinnosť organizácii kolektívnej správy vytvoriť orgán kontroly riadenia a hospodárenia organizácie kolektívnej správy. Určujú sa pravidlá na zloženie orgánu kontroly organizácie kolektívnej správy. Rovnako, ako v prípade orgánu riadenia, sa upravuje nezlučiteľnosť funkcií členov orgánu kontroly  s funkciou v orgáne riadenia organizácie kolektívnej správy. S cieľom zabrániť konfliktu záujmov členov orgánu kontroly sa zavádza povinnosť týchto osôb každoročne písomne deklarovať svoj vzťah k organizácii kolektívnej správy ako člena alebo nositeľa práv, zastupovaného organizáciou kolektívnej správy na základe dohody o zastupovaní. Ustanovenie ďalej upravuje právomoci členov orgánu kontroly pri výkone svojich činností.

 

K § 163

Navrhované ustanovenie zabezpečuje, aby akákoľvek organizácia kolektívnej správy vykonávajúca kolektívnu správu práv na území Slovenskej republiky, vrátane organizácie kolektívnej správy z iného štátu, postupovala pri výkone kolektívnej správy práv s náležitou odbornou starostlivosťou. Výkon kolektívnej správy práv s náležitou odbornou starostlivosťou zahŕňa najmä výkon kolektívnej správy práv v najlepšom záujme nositeľov práv bez ukladania určitých povinností nositeľom práv nad rámec objektívne nevyhnutnej ochrany ich práv alebo účinnej kolektívnej správy práv, zastupovanie nositeľov práv za rovnakých podmienok, aplikáciu primeraných a nediskriminačných podmienok pri uzatváraní licenčných zmlúv s používateľmi, ako aj dodržiavanie povinností vyplývajúcich pre organizáciu kolektívnej správy z tohto zákona. Uvedenú zásadu deklaruje aj čl. 4 smernice o kolektívnej správe práv. Organizácia kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv, musí vykonávať kolektívnu správu práv v rozsahu udeleného oprávnenia. Porušenie tejto povinnosti (výkon kolektívnej správy práv nad rámec udeleného oprávnenia), má za následok uloženie pokuty. Výkon kolektívnej správy práv právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky (vrátane organizácie kolektívnej správy) bez oprávnenia sa podľa § 144 ods. 5 zakazuje.

 

K § 164

Úprava zastupovania nositeľov práv vychádza z čl. 5 smernice o kolektívnej správe práv. Zastupovanie nositeľov práv v zmysle ods. 1 sa viaže na princíp rovnakého zaobchádzania, organizácia kolektívnej správy je povinná zastupovať každého nositeľa práv (a to domáceho, aj zahraničného), ktorý o to požiada, a to v ktoromkoľvek z odborov kolektívnej správy práv, na ktoré bolo organizácii kolektívnej správy udelené oprávnenie ministerstvom. Nositeľovi práv je týmto ustanovením garantované právo vybrať si podľa vlastného rozhodnutia organizáciu kolektívnej správy, ktorou sa nechá zastupovať. Princíp rovnakého zaobchádzania  vo vzťahu k zastupovaniu nositeľov práv sa aplikuje podľa ods. 2 aj na prípady povinnej kolektívnej správy práv. Zároveň sa nositeľ práv môže s organizáciou kolektívnej správy dohodnúť, či ho bude organizácia kolektívnej správy zastupovať pri výkone jeho majetkových práv vo vzťahu k všetkým jeho druhom predmetov ochrany alebo len k niektorým, ktoré nositeľ práv vymedzí. Rovnako si môže nositeľ práv určiť aj jednotlivé majetkové práva tvoriace odbory kolektívnej správy práv, na ktoré bolo organizácií kolektívnej správy udelené oprávnenie. Organizácia kolektívnej správy môže odmietnuť zastupovanie nositeľa práv, len keď preukáže objektívne dôvody ako napr. organizácia kolektívnej správy nemá oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv v konkrétnom odbore kolektívnej správy práv, teda nespravuje buď také druhy predmetov ochrany alebo také majetkové práva, o ktorých správu nositeľ práv žiada alebo napr. organizácia kolektívnej správy sa domnieva, že nejde o predmet ochrany, teda k nemu nevznikli majetkové práva. Zastupovanie nositeľov práv nie je podmienené členstvom v organizácii kolektívnej správy ani preukázaním skutočného použitia predmetu ochrany, ku ktorému nositeľ práv vykonáva práva (postačuje, že nositeľ práv predmet ochrany vytvoril alebo k nemu vykonáva majetkové práva). To neplatí v prípade povinnej kolektívnej správy práv a pri uzatváraní rozšírených hromadných licenčných zmlúv, kde sú zo zákona pokrytí aj nezastupovaní nositelia práv, ktorí použitie svojich predmetov ochrany musia preukázať, v opačnom prípade nie je možné domáhať sa vyplatenia odmeny. Organizácii kolektívnej správy sa ukladá podľa čl. 5 ods. 8 smernice o kolektívnej správe práv informačná povinnosť, ktorá zabezpečí, že nositeľ práv bude oboznámený s podmienkami zastupovania ešte pred tým, než organizácia kolektívnej správy prevezme jeho zastupovanie formou uzavretia dohody o zastupovaní. Ako vyplýva zo smernice o kolektívnej správe práv, zastupovanie nositeľa práv organizáciou kolektívnej správy nesmie obmedzovať tohto nositeľa práv v individuálnom výkone majetkových práv na nekomerčné účely, t. j. v udeľovaní súhlasu na nekomerčné použitie svojich predmetov ochrany prostredníctvom uzatvárania licenčných zmlúv, avšak podrobnosti výkonu tohto práva určí organizácia kolektívnej správy. Základom by malo byť, aby nositeľ práv pred uzavretím zmluvy o tejto skutočnosti informoval organizáciu kolektívnej správy. Súčasne má nositeľ práv možnosť tzv. písomného opt-outu – písomného vylúčenia kolektívnej správy práv ku všetkým alebo jednotlivým predmetom ochrany, ako aj v odboroch kolektívnej správy práv. Písomné vylúčenie kolektívnej správy práv sa neuplatní pri povinnej kolektívnej správe práv. Na takéto vylúčenie kolektívnej správy je naviazaná informačná povinnosť nositeľa práv voči organizácii kolektívnej správy s právnou domnienkou, že ak nositeľ práv neinformuje organizáciu kolektívnej správy pred uzavretím individuálnej zmluvy, platí, že právne účinky vylúčenia vôbec nenastanú a nositeľ práv zostáva v pôvodnom rozsahu zastupovaný organizáciou kolektívnej správy. Ustanovuje sa tiež možnosť nositeľa práv vypovedať dohodu o zastupovaní. Právny vzťah medzi nositeľom práv a organizáciou kolektívnej správy v rozsahu vypovedania dohody o zastupovaní zaniká účinnosťou výpovede, čiže po uplynutí zákonnej 6-mesačnej výpovednej doby alebo po uplynutí inak určenej výpovednej doby.

 

K § 165

Ustanovenie rieši vzťahy medzi organizáciou kolektívnej správy a používateľmi predmetov ochrany, a to najmä zmluvné vzťahy medzi týmito subjektmi. Na účely tohto zákona, s výnimkou jeho piatej časti o správe práv, sa používateľom rozumie ktokoľvek, kto používa predmet ochrany, napr. aj osoba, ktorá používa predmet ochrany bez súhlasu autora v zmysle výnimky (napr. vyhotovenie rozmnoženiny pre súkromnú potrebu). Používateľom sa však na účely piatej časti tohto zákona o správe práv rozumie osoba, ktorá sama prejaví záujem o použitie predmetu ochrany a je v zmysle zákona povinná získať na takéto použitie vopred súhlas, ďalej osoba, ktorá uhrádza primeranú odmenu za použitie predmetov ochrany a osoba povinná zaplatiť náhradu odmeny. V prípade iných osôb, ktoré by v zmysle danej definície používateľa na účely tejto piatej časti zákona používali predmety ochrany bez uzavretej licenčnej zmluvy s organizáciou kolektívnej správy alebo s nositeľom práv pri individuálnom vysporiadaní práv, bude dochádzať k bezdôvodnému obohateniu. Základom uvedeného ustanovenia je čl. 16 a 17 smernice o kolektívnej správe práv, teda povinnosť organizácie kolektívnej správy v dobrej viere a za primeraných a nediskriminačných podmienok viesť s používateľmi rokovania o uzavretí vymedzených zmlúv. Hromadná licenčná zmluva zahŕňa aj rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu a multiteritoriálnu hromadnú licenčnú zmluvu podľa tohto zákona. Ustanovenie upravuje tiež povinnú výmenu informácií medzi používateľom a organizáciou kolektívnej správy na účely uzatvárania zmlúv. Zavádza sa možnosť používateľov elektronicky komunikovať s organizáciou kolektívnej správy. Organizácia kolektívnej správy po prijatí žiadosti, vrátane potrebných informácií od používateľa pripraví návrh zmluvy podľa ods. 1 v takej lehote od doručenia žiadosti, aby sa používateľovi neprimerane nebránilo používať predmety ochrany. Ak organizácia kolektívnej správy zistí, že nie je z určitých objektívnych dôvodov oprávnená uzavrieť zmluvu podľa ods. 1, musí informovať používateľa o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu. Objektívnymi dôvodmi môže byť napr. ak organizácii kolektívnej správy nebolo udelené oprávnenie v odbore kolektívnej správy práv, o ktorý používateľ prejaví záujem alebo organizácia kolektívnej správy spravuje práva k iným druhom diel alebo iným predmetom ochrany alebo nezastupuje tých nositeľov práv, k predmetu ochrany ktorých používateľ požiadal o uzavretie zmluvy. Určuje sa tiež povinnosť používateľa poskytnúť organizácii kolektívnej správy informácie predovšetkým o použití predmetov ochrany, teda najmä informácie o spôsobe a rozsahu použitia predmetov ochrany a o ďalších skutočnostiach potrebných na výber, rozdelenie a vyplatenie odmien nositeľom práv. Organizácia kolektívnej správy má právo na overenie a kontrolu informácií používateľa. Ods. 7 reguluje vydanie daňového dokladu organizáciou kolektívnej správy používateľovi.  

Ustanovenie ods. 8 odstraňuje pochybnosti, kto je aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby na určenie obsahu zmluvy a nahradenia vôle uzavrieť zmluvu. Uvedené ustanovenie priznáva používateľovi právo obrátiť sa na súd v prípade nedosiahnutia konsenzu pri uzavretí akéhokoľvek zmluvného typu podľa ods. 1. Súd prihliada pri určení obsahu licenčnej zmluvy, hromadnej licenčnej zmluvy a kolektívnej licenčnej zmluvy na druh predmetu ochrany, spôsob, rozsah a účel jeho použitia a na čas, v ktorom sa predmet ochrany používa.

Ods. 9 upravuje  podmienky, za ktorých môže používateľ použiť spravované predmety ochrany aj napriek absencii licenčnej zmluvy, a to bez toho, aby sa dostal do postavenia neoprávneného používateľa. Zároveň však musí byť zabezpečená spravodlivá odmena pre nositeľov práv. Navrhované znenie ponúka niekoľko alternatív pre používateľa, akým spôsobom ukladať peňažné prostriedky za použitie predmetov ochrany počas trvania súdneho konania.

Ustanovenie písm. a) stanovuje možnosť dohody používateľa s organizáciou kolektívnej správy o ukladaní peňažných prostriedkov na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky vedený touto organizáciou.

Znenie písmena b) zachováva inštitúty, akými sú banková záruka, notárska úschova, súdna úschova alebo vinkulácia, ktoré používateľ využije na splnenie svojej povinnosti. Pri každom inštitúte sa špecifikuje spôsob, akým sa preukáže splnenie povinnosti zloženia peňažných prostriedkov za použitie predmetov ochrany.

Banková záruka je jeden z obchodnoprávnych inštitútov na zabezpečenie záväzkov v zmysle Obchodného zákonníka. V prípade bankovej záruky ide o vzťah obdobný ručeniu, kde na strane ručiteľa vystupuje banka, na strane veriteľa nositeľ práv (zvyčajne zastúpený organizáciou kolektívnej správy) a na strane dlžníka používateľ. Dokumentom preukazujúcim vznik bankovej záruky je záručná listina, ktorá je písomným vyhlásením banky, že uspokojí veriteľa do výšky uložených peňažných prostriedkov podľa obsahu záručnej listiny.   

Notárska úschova je občianskoprávny inštitút, ktorým môže notár prijať do úschovy peňažné prostriedky od zložiteľa (používateľa spravovaných predmetov ochrany), a to len v súvislosti s činnosťou notára podľa Notárskeho poriadku. Notár počas úschovy uloží peniaze v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na osobitný bežný účet znejúci na jeho meno s označením "notárska úschova“. Notár spíše o vykonaní úschovy zápisnicu, ktorá slúži ako dokument potvrdzujúci prevzatie peňažných prostriedkov, ktorého rovnopisom disponuje nielen notár, ale aj zložiteľ.

Súdna úschova sa realizuje prostredníctvom osobitného občianskoprávneho konania o úschovách v zmysle § 185a a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Ide o návrhové konanie, v ktorom zložiteľ (používateľ predmetov ochrany) zloží do úschovy súdu peňažné prostriedky s cieľom splnenia záväzku. Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením.

Vinkulácia je zabezpečovací inštitút, ktorý sa týka viazania výkonu práva. Za vinkuláciu sa najčastejšie považuje viazanie dispozičného práva k cennému papieru, k vkladu alebo inej pohľadávke, prípadne na splnenie určitej podmienky – prevod dispozičného práva na tretiu osobu dovtedy, kým nebude splnená určitá podmienka.

Výška peňažných prostriedkov za použitie spravovaných predmetov ochrany počas súdneho sporu a lehota na ich ukladanie sa stanovuje podľa poslednej dohodnutej licenčnej zmluvy. Ak predchádzajúca licenčná zmluva absentuje, zákon predpokladá, že používateľ preukáže ukladanie peňažných prostriedkov najmenej raz za tri mesiace vo výške podľa platného a účinného sadzobníka odmien príslušnej organizácie kolektívnej správy. 

Hoci sú na základe dohody medzi používateľom a organizáciou kolektívnej správy peňažné prostriedky ukladané na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky vedený organizáciou kolektívnej správy, organizácia kolektívnej správy s nimi nesmie disponovať. 

Oprávnenie používateľa používať predmety ochrany podľa tohto zákonného ustanovenia  zaniká nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu na určenie obsahu licenčnej zmluvy. Právoplatnosťou rozhodnutia však nezaniká nárok organizácie kolektívnej správy, aby používateľ zaplatil odmenu za použitie spravovaných predmetov ochrany.

 

K § 166

Osobitná informačná povinnosť voči organizácií kolektívnej správy sa zavádza pre osobu povinnú zaplatiť náhradu odmeny a prostredníctvom primeraného vzťahovania aj pre osobu povinnú zaplatiť primeranú odmenu. Osoba povinná zaplatiť náhradu odmeny musí povoliť organizácií kolektívnej správy kontrolu svojej účtovnej evidencie alebo inej dokumentácie v rozsahu potrebnom na zistenie náhrady odmeny, pričom organizácia kolektívnej správy všetky takto získané informácie nesmie zneužiť na iný účel ako na výkon kolektívnej správy práv ani s nimi inak v rozpore s účelom, na ktorý jej boli poskytnuté, disponovať.      

 

K § 167

Do piatej časti zákona o kolektívnej správe práv bol priamo zakotvený vzťah osoby povinnej zaplatiť náhradu odmeny (povinné osoby) a organizácie kolektívnej správy, predovšetkým pokiaľ ide o vzájomné poskytovanie informácií. Povinné osoby informujú organizáciu kolektívnej správy o druhu, počte a cene nosičov, prístrojov alebo zariadení, ktoré budú umiestnené na účely predaja na trh v Slovenskej republike, ako aj o celkových príjmoch dosiahnutých za rozmnožovacie služby. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na predaj cez internet. Aby povinné osoby uvedené ustanovenie neobchádzali, stanovuje sa za porušenie informačnej povinnosti, ktorá nebude splnená ani po dodatočnej lehote určenej organizáciou kolektívnej správy, zákonná sankcia, ktorou je zvýšenie sadzby náhrady odmeny na dvojnásobok. Dvojnásobná sadzba sa uplatní aj v prípade, keď organizácia kolektívnej správy na základe predložených informácii zistí, že má byť uhradená vyššia náhrada odmeny. Informačná povinnosť a povinnosť zaplatiť náhradu odmeny sa musia uskutočniť v zákonných lehotách.

Na predchádzanie dvojitému plateniu náhrad odmien sa vymedzuje, že náhrada odmeny sa neuhrádza za technické zariadenie alebo nenahratý nosič záznamu, ktoré boli vyvezené do tretieho štátu alebo odoslané do členského štátu, lebo náhrada odmeny by mala byť uhradená v štáte, v ktorom dochádza k predaju konečnému spotrebiteľovi. Na tento účel sa tiež predkladajú príslušnej organizácii kolektívnej správy konkrétne informácie o odberateľovi, technickom zariadení alebo nenahratom nosiči a ich cene, ktoré sa vyvážajú do tretieho štátu alebo odosielajú do členského štátu. Toto ustanovenie by malo slúžiť ako záruka, že slovenská organizácia kolektívnej správy bude mať potrebné informácie a nebude preto žiadať úhradu náhrady odmeny v takýchto prípadoch na území Slovenskej republiky. Náhrada odmeny sa zároveň neuhrádza ani za technické zariadenie alebo nenahratý nosič záznamu, ktoré sa použijú výlučne pre vlastnú potrebu dovozcu alebo príjemcu. Túto skutočnosť však musí vedieť dovozca alebo príjemca preukázať.

Povinnú osobu oznámi spoločne s údajmi na jej určenie príslušnej organizácií kolektívnej správy predajca, odosielateľ alebo dopravca technických zariadení alebo nenahratých nosičov záznamu, po tom čo je k takémuto oznámeniu písomne organizáciou kolektívnej správy vyzvaný, inak znáša povinnosť uhradiť náhradu odmeny sám.    

 

K 168

Ustanovenie upravuje osobitné povinnosti usporiadateľa verejného kultúrneho podujatia pri vysporiadaní práv a uzatváraní licenčných zmlúv s organizáciou kolektívnej správy. Uvedené ustanovenie sa týka len živo predvedených chránených hudobných diel, teda nie napr. voľných diel, alebo diel tradičnej ľudovej kultúry (pôvodná „ľudová“ hudba). Platí všeobecná autorskoprávna zásada získania súhlasu na použitie diela pred jeho použitím. V praxi však často v prípade verejných kultúrnych podujatí nie je možné vopred určiť presný zoznam diel (playlist), preto usporiadateľ za účelom uzatvorenia licenčnej zmluvy predloží organizácii kolektívnej správy predbežný zoznam diel, ktoré vie, že budú verejne vykonané. Licenčná zmluva sa teda uzavrie na základe predbežného zoznamu diel pred uskutočnením verejného vykonania chránených hudobných diel na verejnom kultúrnom podujatí, čím sa usporiadateľ stane oprávneným používateľom. Ak usporiadateľ povinnosť predložiť predbežný zoznam diel nedodrží, uplatní sa právna domnienka, že verejne vykonané boli len hudobné diela, ku ktorým právo na verejné vykonanie spravuje príslušná organizácia kolektívnej správy. Usporiadateľ môže túto právnu domnienku vyvrátiť, ak preukáže v 15-dňovej lehote opak. Do 15 dní po uskutočnení podujatia zašle usporiadateľ organizácií kolektívnej správy úplný zoznam chránených hudobných diel, ktoré boli skutočne použité (zoznam môže byť bez zmeny oproti predbežnému zoznamu, alebo doplnený o diela, ktoré boli použité navyše oproti predbežnému zoznamu, príp. zredukovaný o diela, ktoré nakoniec neboli použité).

Usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia sa považuje za používateľa diel. Ak si zákonnú povinnosť oznámiť totožnosť usporiadateľa  nesplní prevádzkovateľ prevádzkarne alebo iného priestoru, kde bude verejné kultúrne podujatie uskutočnené, bude sa za usporiadateľa považovať prevádzkovateľ. Ak výkonný umelec neposkytne usporiadateľovi na jeho písomnú výzvu potrebné zoznamy diel (predbežný aj úplný), usporiadateľ si nebude môcť splniť svoju povinnosť voči organizácií kolektívnej správy. Z toho dôvodu, ak usporiadateľovi vznikne škoda, môže sa domáhať náhrady škody voči výkonnému umelcovi.  

Ustanovenia o predkladaní predbežného a úplného zoznamu, ako aj právna fikcia, že usporiadateľ sa považuje za používateľa diel, sa budú primerane aplikovať aj na usporiadateľa podujatia a podujatie, ktorého súčasťou má byť živé predvedenie chráneného slovesného diela.

 

K § 169

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 11 až 15 smernice o kolektívnej správe práv. Cieľom predmetného ustanovenia je určovanie a výber odmien organizáciou kolektívnej správy a s tým súvisiace povinnosti. Základným dokumentom, v ktorom sú určené odmeny, ktoré je organizácia kolektívnej správy oprávnená vyberať, je sadzobník odmien vytvorený na základe zásad výberu, prerozdelenia a vyplatenia príjmov z výkonu kolektívnej správy práv, ktoré schvaľuje valné zhromaždenie. Sadzobník odmien musí byť podrobný vo vzťahu k spôsobu použitia predmetu ochrany a berie do úvahy, aby sa používateľom garantovali primerané a nediskriminačné  podmienky za súčasného zohľadnenia kritérií podľa ods. 2.      

Ods. 2 vymedzuje kritéria, ktoré organizácia kolektívnej správy zohľadňuje pri určení výšky odmien. O konkrétnych kritériách, ktoré organizácia kolektívnej správy použila na určenie odmien, informuje používateľa. Ak má organizácia kolektívnej správy takéto kritériá uvedené vo svojom internom predpise, postačí, ak napr. organizácia kolektívnej správy používateľovi takýto predpis poskytne alebo ho informuje, že uvedený predpis alebo kritériá sú dostupné na internetovej stránke organizácie kolektívnej správy.    

V ods. 4 sú zakotvené dve základné povinnosti organizácie kolektívnej správy, a to výber odmien pre nositeľov práv a povinnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia  alebo náhrady škody v prospech nositeľov práv, ak dochádza k neoprávnenému použitiu predmetov ochrany. 

Organizácia kolektívnej správy účtuje v sústave účtovníctva podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Z hľadiska prehľadnosti vedenia účtovníctva zákon spresňuje, ktoré položky organizácia kolektívnej správy účtuje samostatne. Za príjmy z výkonu kolektívnej správy práv sa považujú odmeny vybrané organizáciou kolektívnej správy pre nositeľov práv vrátane príjmov z bezdôvodného obohatenia a náhrady škody do momentu ich prerozdelenia a vyplatenia. Položkou v zmysle písm. d) sa rozumejú už prerozdelené a vyplatené odmeny a iné peňažné plnenia.

Na osobitnom účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky podľa ods. 6 sa ukladajú peňažné prostriedky, ktoré vypláca používateľ predmetov ochrany počas súdneho konania o určenie obsahu licenčnej zmluvy v súlade s dohodou s organizáciou kolektívnej správy.

 

K § 170

Ustanovenie upravuje prerozdeľovanie a vyplatenie vybratých príjmov z výkonu kolektívnej správy organizáciou kolektívnej správy. Na účely prerozdelenia a vyplatenia musí organizácia kolektívnej správy vyhotoviť vyúčtovací poriadok v súlade so zásadami výberu, prerozdelenia a vyplatenia príjmov z výkonu kolektívnej správy práv schválenými valným zhromaždením. Vyúčtovací poriadok obsahuje popis metód a postup, akým organizácia kolektívnej správy prerozdeľuje a vypláca odmeny nositeľom práv, pričom skupiny nositeľov práv nesmú byť diskriminované napr. vo vzťahu k lehotám na prerozdelenie a výplatu odmien.

V záujme adresnosti príjmov z výkonu kolektívnej správy práv sa musí organizácia kolektívnej správy usilovať podľa vyúčtovacieho poriadku tento príjem čo najpresnejšie prerozdeliť medzi nositeľov práv, vrátane príjmu z jeho zhodnotenia, teda napr. z prípadného investovania príjmu z výkonu kolektívnej správy práv.     

Za poskytnutie služby kolektívnej správy práv, teda za služby vyplývajúce priamo z jediného alebo hlavného účelu činnosti organizácie kolektívnej správy v zmysle definície organizácie kolektívnej správy,  môže organizácia kolektívnej správy požadovať od nositeľov práv úhradu účelne vynaložených nákladov, pričom sa musí riadiť zásadami uplatnenia účelne vynaložených nákladov na výkon kolektívnej správy práv a zásadami spoločného zhodnocovania príjmov z výkonu kolektívnej správy práv schválenými valným zhromaždením organizácie kolektívnej správy. Ponecháva sa na rozhodnutí organizácie kolektívnej správy, akou formou bude realizovať zaplatenie účelne vynaložených nákladov nositeľmi práv (napr. zrážkou). Účelne vynaložené náklady by však mali byť primerané poskytovaniu služby kolektívnej správy práv a nemali by presiahnuť výšku reálne zdokumentovaných účelne vynaložených nákladov.

Ods. 4 sa uplatňuje iba na organizáciu kolektívnej správy, ktorá vytvorila fond na podporu sociálnych, kultúrnych a vzdelávacích potrieb členov a nositeľov práv, čím sa zachováva sociálna, kultúrna a vzdelávacia funkcia výkonu kolektívnej správy práv. O vytvorení tohto fondu a podmienky poskytovania finančných prostriedkov z tohto fondu členom a nositeľom práv rozhodne valné zhromaždenie. Fond na podporu sociálnych, kultúrnych a vzdelávacích potrieb členov a nositeľov práv by mal slúžiť aj v prospech nezastupovaných nositeľov práv, preto organizácia kolektívnej správy môže zrážať príspevok do fondu aj z príjmov z výkonu kolektívnej správy práv vybratých za nezastupovaných nositeľov práv. Pokiaľ ide o zahraničných nositeľov práv zastupovaných na základe dohody o zastúpení s inou organizáciou kolektívnej správy, musí táto iná organizácia kolektívnej správy dať výslovný súhlas na odvádzanie príspevku z príjmov z výkonu kolektívnej správy práv za zahraničných nositeľov práv, ktorý by mali mať v takom prípade tiež prístup k sociálnym, kultúrnym a vzdelávacím službám. Organizácia kolektívnej správy si určí výšku príspevku do fondu, ktorá by však podľa medzinárodne zaužívanej praxe nemala presiahnuť 10 % z celkového vybratého príjmu z výkonu kolektívnej správy práv.

 

K § 171

Ustanovenie sa týka adresnosti a transparentnosti výplaty odmien a iných peňažných plnení nositeľom práv. Organizácia kolektívnej správy si môže samostatne určiť termín výplaty odmien a iných peňažných plnení nositeľom práv a jeho pravidelnosť (napr. raz ročne) za predpokladu, že dodrží lehoty stanovené v ods. 2. Výnimkou, kedy sa od uvedených lehôt možno odchýliť, je iba vznik prekážky buď na strane používateľa alebo na strane nositeľa práv. K prekážke na strane používateľa môže dôjsť vtedy, keď používateľ napr. zaplatil organizácii kolektívnej správy práv odmenu za použitie predmetov ochrany, ale neposkytne organizácii kolektívnej správy dostatočné informácie o použití predmetov ochrany na prerozdelenie tohto vybratého príjmu z výkonu kolektívnej správy práv nositeľom práv (napr. playlist). Prekážka na strane nositeľa práv môže nastať, ak by nositeľ práv napr. realizoval aj individuálny výkon majetkových práv k svojim predmetom ochrany v zmysle § 164 ods. 4 a 5 tohto zákona, ale o tejto skutočnosti organizáciu kolektívnej správy neinformoval.

 

K § 172

Ustanovenie upravuje postup hospodárenia organizácie kolektívnej správy s neidentifikovanými odmenami podľa čl. 13 smernice o kolektívnej správe práv. Neidentifikované odmeny musia byť predovšetkým účtované oddelene od ostatných príjmov z výkonu kolektívnej správy práv,  resp. odmien. Neidentifikované odmeny sú definované ako odmeny vybrané organizáciou kolektívnej správy, pri ktorých nie je možné určiť alebo nájsť nositeľa práv. Osobitné zásady použitia neidentifikovaných odmien, ako aj konkrétny návrh na ich použitie schvaľuje valné zhromaždenie organizácie kolektívnej správy. Následne sa v zmysle smernice o kolektívnej správe práv zavádza postup s opatreniami, ktoré by mala organizácia kolektívnej správy prijať, aby v čo najväčšej možnej miere dokázala prerozdeliť a vyplatiť aj neidentifikované odmeny, t. j. transformovať ich do podoby adresných, identifikovaných odmien. Najprv musí organizácia kolektívnej správy poskytnúť svojim zastupovaným nositeľom práv a organizáciám, s ktorými má uzavreté dohody o zastúpení informácie podľa ods. 2 písm. a) až c). Informáciou podľa ods. 2 písm. c) sa rozumie informácia napr. o vydavateľovi alebo producentovi. Ak je takéto opatrenie organizácie kolektívnej správy neúspešné, sprístupní organizácia kolektívnej správy rovnaké informácie verejnosti na svojej internetovej stránke. Ak neprinesú dané opatrenia výsledky umožňujúce organizácií kolektívnej správy určiť a vyhľadať nositeľov práv v lehote podľa ods. 4, organizácia kolektívnej správy rozhodne o ich použití v súlade so zásadami použitia neidentifikovaných odmien prijatých valným zhromaždením. Nositeľ práv sa môže domáhať vyplatenia odmeny v trojročnej lehote od skončenia účtovného roka, v ktorom boli neidentifikované odmeny vybraté.

 

K § 173

Ustanovenie vyplýva z čl. 14 a 15 smernice o kolektívnej správe práv. Ide o primeranú aplikáciu ustanovení o výbere, správe a vyplatení príjmu z výkonu kolektívnej správy práv aj na nositeľov práv, ktorých organizácia kolektívnej správy zastupuje na základe dohôd o zastúpení s inými organizáciami kolektívnej správy. Organizácia kolektívnej správy si môže z vybratého príjmu z výkonu kolektívnej správy práv za týchto nositeľov práv uplatniť len účelne vynaložené náklady za poskytnutie služby kolektívnej správy práv. Všetky ostatné peňažné plnenia sú podmienené súhlasom inej organizácie kolektívnej správy. 

 

K § 174

Predmetné ustanovenie sa týka vzájomnej úpravy vzťahov medzi organizáciami kolektívnej správy, ktorým bolo udelené oprávnenie podľa tohto zákona. Viacerým organizáciám kolektívnej správy zákon dáva možnosť dohodnúť sa poveriť jednu alebo viaceré z nich vykonávať kolektívnu správu práv v mene ostatných organizácií kolektívnej správy prostredníctvom uzavretia písomnej dohody o spoločnej správe (dobrovoľná dohoda o spoločnej správe). Poverená organizácia kolektívnej správy vykonáva kolektívnu správu práv vo všetkých odboroch kolektívnej správy a k všetkým predmetom ochrany všetkých organizácií, ktoré sa na dohode zúčastňujú. Dohoda o spoločnej správe by mala byť dostatočne podrobná, aby pokryla všetky vzťahy medzi organizáciami kolektívnej správy, ktoré môžu vzniknúť pri spoločnej správe. Ustanovenie vypočítava minimálne náležitosti tejto dohody.

 

K § 175

Ustanovenie upravuje povinnosť viacerých organizácií kolektívnej správy, ktorým bolo udelené oprávnenie podľa tohto zákona, uzatvoriť dohodu o spoločnej správe. Povinnosť uzatvoriť dohodu o spoločnej správe sa viaže na nasledovné prípady: použitie predmetu ochrany technickým predvedením alebo verejným prenosom v prevádzkarňach prostredníctvom technického zariadenia okrem vysielania, retransmisie, sprístupňovania verejnosti, a výber náhrady odmeny za vyhotovenie rozmnoženiny predmetu ochrany pre súkromnú potrebu a výber náhrady odmeny za vyhotovenie rozmnoženiny predmetu ochrany prostredníctvom reprografického zariadenia. Ak najmenej dve tretiny organizácií kolektívnej správy vykonávajúcich kolektívnu správu práv v určených odboroch uzavrú dohodu o spoločnej správe, dohoda o spoločnej správe zaväzuje aj ostatné organizácie kolektívnej správy, ktoré tiež vykonávajú kolektívnu správu práv v predmetných odboroch kolektívnej správy práv, ale na uzatvorení dohody neparticipovali.

 

K § 176

Organizácii kolektívnej správy sa nebráni upraviť si postupy vybavovania sťažností a riešenia sporov v osobitnom internom predpise. Aktívne legitimovanou osobou na podanie sťažnosti na činnosť organizácie kolektívnej správy je nositeľ práv alebo iná organizácia kolektívnej správy, s ktorou bola uzavretá dohoda o zastúpení. Na riešenie sporov s inou organizáciou kolektívnej správy, nositeľmi práv a používateľmi môže organizácia kolektívnej správy využiť inštitút mediácie podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo rozhodcovské konanie podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Oba osobitné právne predpisy uvádzajú, že sa vzťahujú na spory, ktoré vznikajú z občianskoprávnych vzťahov, ktorými sú podľa § 1 ods. 3 Občianskeho zákonníka aj  právne vzťahy z duševného vlastníctva, ak tieto vzťahy neupravujú iné zákony.

 

K § 177

Z hľadiska transparentnosti sa spresňuje informačná povinnosť organizácie kolektívnej správy voči nositeľom práv, iným organizáciám kolektívnej správy, používateľom a verejnosti. Zodpovednosť za pravdivosť, úplnosť a aktuálnosť informácií nesie organizácia kolektívnej správy.

 

K § 178

Stanovuje sa rozsah informácií poskytovaných organizáciou kolektívnej správy všetkým nositeľom práv, ktorým prerozdelila alebo vyplatila odmeny alebo iné peňažné plnenia, vrátane nezastupovaných nositeľov práv. V písm. f) ide o vyúčtovanie účelne vynaložených nákladov z konkrétnej odmeny prináležiacej nositeľovi práv, nie z celého príjmu z výkonu kolektívnej správy práv. Ustanovenie písm. g) týkajúce sa príspevku do fondu na podporu sociálnych, kultúrnych a vzdelávacích potrieb členov a nositeľov práv sa uplatní len vtedy, ak organizácia kolektívnej správy taký fond vytvorila.

 

K § 179

V zmysle daného ustanovenia organizácia kolektívnej správy musí vystupovať transparentne s ohľadom na poskytované informácie aj voči inej organizácii kolektívnej správy, s ktorou uzavrela dohodu o zastúpení. Organizácia kolektívnej správy musí informácie v rozsahu písm. a) až f) poskytovať elektronicky. Rozdiel medzi písm. c) a d) spočíva v tom, že kým písm. c) sa týka vyúčtovania účelne vynaložených nákladov za poskytnutie služby kolektívnej správy práv, ak sa zaplatenie týchto nákladov realizovalo formou zrážky z odmien a iných peňažných plnení, písm. d) sa vzťahuje na vyúčtovanie všetkých ďalších peňažných plnení, na ktorých sa dohodli organizácie kolektívnej správy v dohode o zastúpení.

 

K § 180

Ustanovením sa upravujú informácie, o ktoré môžu organizáciu kolektívnej správy požiadať nositelia práv, používateľ alebo iná organizácia kolektívnej správy, s ktorou uzavrela dohodu o zastúpení. Predpokladom je odôvodnená žiadosť o informácie zo strany nositeľa práv, používateľa alebo inej organizácie kolektívnej správy, s ktorou uzavrela dohodu o zastúpení. Odôvodnenou žiadosťou sa rozumie žiadosť podložená reálnymi dôvodmi, ako aj fakt, že musí smerovať napr. od subjektu – používateľa, ktorý ozaj vyžaduje informácie na výkon svojej činnosti (napr. galéria), aby sa predišlo zneužívaniu tohto ustanovenia. Organizácia kolektívnej správy musí čo najskôr dané informácie zhromaždiť a následne elektronicky osobám, ktoré o to požiadali, sprístupniť. V prípade zoznamu predmetov ochrany podľa písm. a) môže organizácia kolektívnej správy nahradiť určenie predmetov ochrany tam, kde nevie vzhľadom na povahu správy práv predmety ochrany individuálne určiť (napr. v prípade povinnej kolektívnej správy práv) aspoň vymedzením druhov predmetov ochrany  (t. j. zvukový záznam, dielo, audiovizuálny záznam a pod.). Ponecháva sa na rozhodnutí organizácie kolektívnej správy, ktorá takéto informácie sprístupňuje, či bude požadovať náhradu bezprostredne súvisiacich nákladov.

 

K § 181

Cieľom predmetného ustanovenia je zabezpečenie transparentnosti výkonu kolektívnej správy správ prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. Organizácii kolektívnej správy sa preto ukladá povinnosť zverejňovať na jej webovom sídle minimálne informácie podľa písm. a) až n). Písm. d) a e) je významné z hľadiska predchádzania konfliktu záujmov. Uvedený výpočet informácii je demonštratívny, preto organizácia kolektívnej správy nie je  obmedzená v zverejnení aj iných informácií.

 

K § 182

Ustanovenie o výročnej správe vychádza z čl. 22 a z prílohy smernice o kolektívnej správe práv. Výročná správa je dokument, ktorý vyhotovuje každoročne organizácia kolektívnej správy a ktorý zahŕňa finančné informácie, informácie o hospodárení a informácie o štruktúre, fungovaní, riadení a činnosti organizácie kolektívnej správy. Povinnými náležitosťami výročnej správy sú účtovná závierka overená audítorom a taxatívny zoznam informácii podľa ods. 2. V ods. 2 písm. i) bode 3 a 4 sa účelom použitia rozumie sociálny, kultúrny alebo vzdelávací účel. V záujme transparentnosti je organizácia kolektívnej správy povinná zverejniť výročnú správu na svojom webovom sídle a ponechať ju zverejnenú najmenej po dobu 5 rokov. Organizácia nie je povinná zasielať výročnú správu orgánu dohľadu  nad výkonom kolektívnej správy, ale musí ju (vrátane účtovnej závierky) uložiť do verejnej časti registra účtovných závierok vedenom Ministerstvom financií Slovenskej republiky podľa § 23 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Na povinnosť organizácie kolektívnej správy zverejniť výročnú správu na jej webovom sídle sa viaže  lehota do ôsmeho mesiaca kalendárneho roka, v ktorom bola vyhotovená.

 

K § 183

Vytvára sa osobitný režim poskytovania multiteritoriálnych licencií na on-line použitie hudobných diel organizáciou kolektívnej správy v zmysle čl. 23 až 30 smernice o kolektívnej správe práv. Uzatvárať multiteritoriálne licenčné zmluvy na on-line použitie hudobných diel môže iba organizácia kolektívnje správy spĺňajúca podmienky v tomto ustanovení. Ich splnením, najmä pokiaľ ide o písm. b) a c), sa organizácia kolektívnej správy stáva spôsobilou poskytovať multiteritoriálne licencie na on-line použitie hudobných diel. Pojmom jednoznačný identifikačný znak sa rozumie štandardizované číslo spravované napr. organizáciou CISAC. Na účely poskytovania multiteritoriálnych licencií na on-line použitie hudobných diel musí organizácia kolektívnej správy vedieť tieto údaje aj efektívne a transparentne elektronicky spracovať a aktualizovať.

 

K § 184

Ustanovenie reguluje vzťahy medzi organizáciami kolektívnej správy pri poskytovaní multiteritoriálnych licencií na on-line použitie hudobných diel. Ods. 1 zohľadňuje situáciu, ak organizácia kolektívnej správy so sídlom na území Slovenskej republiky nespĺňa podmienky na poskytovanie multiteritoriálnych licencií na on-line použitie hudobných diel na vlastný repertoár. Ak však nechce brániť používateľom - poskytovateľom služieb na on-line použitie hudobných diel uzatvárať na predmety ochrany ňou zastupovaných nositeľov práv takéto licenčné zmluvy, môže sa rozhodnúť, že požiada inú organizáciu kolektívnej správy, ktorá bude uzatvárať multiteritoriálne licenčné zmluvy miesto nej aj k predmetom ochrany ňou zastupovaných nositeľov práv. Požiadaná organizácia kolektívnej správy so sídlom na území Slovenskej republiky, alebo požiadaná zahraničná organizácia kolektívnej správy, ktorá už ponúka alebo poskytuje multiteritoriálne licencie, musí akceptovať žiadosť o zastupovanie repertoáru tým, že uzavrie dohodu o zastupovaní na účely uzatvárania multiteritoriálnych licenčných zmlúv v písomnej forme. Zahraničným organizáciám kolektívnej správy to má vyplývať z ich právneho poriadku, keďže uvedená povinnosť vychádza zo smernice o kolektívnej správe, ktorú sú povinné transponovať všetky členské štáty.

Následne prebehne výmena informácií medzi požiadanou organizáciou kolektívnej správy a žiadajúcou organizáciou kolektívnej správy. Ak žiadajúca organizácia kolektívnej správy poskytne nedostatočné informácie alebo informácie sprístupnené v takej podobe, ktorá neumožňuje požiadanej organizácii kolektívnej správy splniť podmienky na poskytovanie multiteritoriálnych licencií na on-line použitie hudobných diel, môže si požiadaná organizácia kolektívnej správy buď nárokovať úhradu nákladov alebo odmietnuť uzavretie dohody o zastupovaní na uzatváranie multiteritoriálnych licenčných zmlúv.

Uzavretím dohody o zastupovaní sa zakladá medzi organizáciami kolektívnej správy vzťah splnomocnenia. Po uzavretí dohody o zastupovaní je zabezpečené, aby bol aj repertoár splnomocňujúcej organizácie kolektívnej správy začleňovaný do všetkých ponúk na uzatváranie multiteritoriálnych licenčných zmlúv splnomocnenou organizáciou kolektívnej správy a aby sa s ním zaobchádzalo za rovnakých (nediskriminačných) podmienok ako s vlastným repertoárom splnomocnenej organizácie kolektívnej správy. Splnomocňujúcej organizácii kolektívnej správy ostáva zachované právo poskytovať monoteritoriálne licencie (na území, na ktorom je usadená) na on-line použitie hudobných diel ňou zastupovaných nositeľov práv, vrátane hudobných diel zahraničných nositeľov práv, ktorých zastupuje priamo alebo na základe dohody o zastupovaní s inou organizáciou kolektívnej správy.

 

K § 185

Ustanovenie taxatívne vymenúva rozsah informácií, ktoré organizácia kolektívnej správy udeľujúca multiteritoriálne licencie na on-line použitie hudobných diel elektronicky na základe odôvodnenej žiadosti poskytuje zastupovaným nositeľom práv, poskytovateľom služieb na on-line použitie hudobných diel  a iným organizáciám kolektívnej správy.

V ods. 2 sa pod dôvernými obchodnými informáciami rozumejú informácie, ktorými disponuje organizácia kolektívnej správy, a ktoré treba chrániť z dôvodu, že môžu byť predmetom záujmu napr. veľkých poskytovateľov služieb (napr. informácie o licenčných podmienkach pre používateľov).

Poskytovatelia služieb na on-line použitie hudobných diel, iné organizácie kolektívnej správy a zastupovaní nositelia práv môžu žiadať opravu nepresnosti informácií. Elektronické predkladanie informácií má organizácia kolektívnej správy umožniť všetkým nositeľom práv, vrátane nositeľov práv k tým hudobným dielam, ktoré boli zahrnuté do ponúk splnomocnenej organizácie kolektívnej správy na základe uzavretej dohody o zastupovaní na uzatváranie multiteritoriálnych licenčných zmlúv.

 

K § 186

Ustanovenie špecifikuje povinnosť vystaviť daňový doklad za on-line použitie hudobných diel na základe multiteritoriálnej licenčnej zmluvy a jeho náležitosti. Daňový doklad  sa vystaví až po oznámení od poskytovateľa služby na on-line použitie hudobných diel, že došlo k on-line použitiu hudobných diel, ktoré sú predmetom multiteritoriálnej licenčnej zmluvy.

 

 

 

 

K § 187

Ustanovenie osobitne upravuje výplatu odmeny organizáciou kolektívnej správy nositeľom práv z multiteritoriálnych licenčných zmlúv. Po vystavení daňového dokladu organizáciou kolektívnej správy poskytovateľ služby na on-line použitie hudobných diel uhradí organizácii kolektívnej správy odmenu za on-line použitie hudobných diel podľa uzavretej multiteritoriálnej licenčnej zmluvy a organizácia kolektívnej správy odmenu prerozdelí a vyplatí nositeľom práv. Toto ustanovenie nebráni organizácii kolektívnej správy uzatvárajúcej multiteritoriálne licenčné zmluvy vyplácať odmeny raz ročne alebo aj častejšie.

Zároveň je stanovený minimálny obsah informácii, ktoré organizácia kolektívnej správy uzatvárajúca multiteritoriálne licenčné zmluvy poskytuje nositeľovi práv spolu s každou výplatou odmeny. Organizácia kolektívnej správy splnomocnená na poskytovanie multiteritoriálnych licencií na on-line použitie hudobných diel poskytuje informácie a realizuje príslušné platby aj tej organizácií kolektívnej správy, ktorá ju splnomocnila. Táto organizácia kolektívnej správy následne poskytne predmetné informácie nositeľom práv a bezodkladne im vyplatí obdržané platby. Zákon pripúšťa však možnosť dohody na odlišnej úprave vzťahov medzi splnomocnenou a splnomocňujúcou organizáciou kolektívnej správy.

 

K § 188

Na poskytovanie multiteritoriálnych licencií na on-line použitie hudobných diel sa budú primerane vzťahovať ustanovenia v rámci vzťahov s používateľmi, konkrétne ustanovenia o návrhu zmluvy a o určení obsahu zmluvy súdom. Rovnako sa na  poskytovanie multiteritoriálnych licencií na on-line použitie hudobných diel budú aplikovať ustanovenia o sťažnostiach a riešení sporov. Pri riešení sporov v rámci poskytovania multiteritoriálnych licencií na on-line použitie hudobných diel ide predovšetkým o spory, ktoré môžu vzniknúť medzi organizáciou kolektívnej správy so sídlom na území Slovenskej republiky na jednej strane a poskytovateľmi služieb na on-line použitie hudobných diel, nositeľmi práv alebo inou organizáciou kolektívnej správy na strane druhej.

 

K § 189

            Upravuje sa použitie všeobecného predpisu o správnom konaní – správneho poriadku  vo vzťahu k ustanoveniam o konaní o udelenie oprávnenia, o konaní o zmenu oprávnenia, o konaní o odňatí oprávnenia a o konaní o uložení sankcie.

Vo vzťahu k výkonu dohľadu nad výkonom kolektívnej správy práv sa uplatnia ustanovenia správneho poriadku o doručovaní písomností a ustanovenia o počítaní lehôt.

Ods. 3 zohľadňuje situáciu, keď má organizácia kolektívnej správy účtovné obdobie (účtovný rok) odlišný od kalendárneho roka. 

 

K § 190

Upravuje sa prechod z predchádzajúcej úpravy (zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov) na novú úpravu.

V ods. 6 sa zakladá dôvod na odňatie oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv, ak organizácia kolektívnej správy do 10. apríla 2016 nepodá žiadosť o udelenie oprávnenia podľa novej právnej úpravy.

V ods. 7 ide o transpozíciu smernice o kolektívnej správe práv v zmysle, aby organizácia kolektívnej správy informovala aj  nositeľov práv ňou zastupovaných pred účinnosťou tohto zákona o niektorých právach ako sú napr. podmienky členstva v organizácií kolektívnej správy alebo podmienky uzatvorenia dohody o zastupovaní nositeľa práv pri výkone kolektívnej správy práv. Rovnako organizácia kolektívnej správy informuje ňou zastupovaných nositeľov práv o tom, či poskytuje alebo bude poskytovať multiteritoriálne licencie na on-line použitie hudobných diel, aby nositeľ práv prípadne vedel, či má vypovedať dohodu o zastupovaní v rozsahu časti súvisiacej s právami viažucimi sa na on-line použitie hudobných diel pri multiteritoriálnych licenciách.     

 

K § 191

Ustanovením si Slovenská republika plní záväzky vo vzťahu k členstvu v Európskej únii. Právne záväzné akty Európskej únie preberané do tohto zákona vymenúva príloha č. 1. 

 

K § 192

Ustanovením sa zrušuje platná autorskoprávna legislatíva, zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov. 

 

K § 193

Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje na 1. január 2016.

 

 

 

K prílohe č. 1

             Príloha predstavuje transpozíciu smernice o osirelých dielach a zavádza minimálny zoznam zdrojov informácií pre každú kategóriu diel, ktoré je oprávnená osoba povinná preskúmať v rámci vykonávania dôsledného vyhľadávania. Ide o rôzne databázy a registre, napr. WATCH (Writers, Artists and Their Copyright Holders), ISBN (International Standard Book Number), VIAF (Virtual International Authority Files), ARROW (Accessible Registries of Rights Information and Orphan Works), ISSN (International Standard Serial Number), ISAN (International Standard Audiovisual Number), ISWC (International Standard Music Work Code) a ISRC (International Standard Recording Code). To však neznamená, že ak osoba podľa § 51 ods. 1 preskúma všetky relevantné zdroje uvedené v prílohe, bude tým naplnená podmienka dobrej viery v prípade, ak má vedomosť o dostupnosti relevantných informácií z iného zdroja.           

 

 

 

K prílohe č. 2

            Príloha stanovuje základ pre výpočet náhrady odmeny a výšku náhrady odmeny, ktorú uhrádza výrobca, príjemca z členského štátu, dovozca z tretej krajiny alebo iná osoba, ktorá na účely predaja prvýkrát umiestni na trhu v Slovenskej republike, vrátane predaja cez internet,  technické zariadenie umožňujúce dočasne alebo trvalo vyhotovenie rozmnoženiny diela, uloženie alebo uchovanie rozmnoženiny diela, alebo nenahratý nosič záznamu umožňujúci uloženie alebo uchovanie rozmnoženiny diela a osoba, ktorá poskytuje reprografické služby za odplatu.

Náhrada odmeny sa uhrádza za použitie predmetu ochrany pre súkromnú potrebu a za použitie predmetu ochrany vyhotovením rozmnoženiny prenesením na papier alebo na podobný podklad prostredníctvom reprografického zariadenia alebo iného technického zariadenia s podobným účinkom.

 

 

 

 

K prílohe č. 3

            Príloha obsahuje zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.

 

 

 

Bratislava 15. apríla 2015

 

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

Marek Maďarič

minister kultúry Slovenskej republiky

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 3028

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: