Ústavný súd a parlament v konštitučnej demokracii

Ľalík, T.: Ústavný súd a parlament v konštitučnej demokracii, Wolters Kluwer, 2015, 224 strán, mäkká väzba

Problematika vzťahu medzi ústavným súdom a parlamentom je dlhodobo aktuálnou témou pertraktovanou v oblasti právnej teórie a praxe a neobmedzuje sa len na slovenské reálie či diskurz. Analýza tohto vzťahu má globálny, interdisciplinárny a vždy aktuálny charakter. Téma fascinuje vedcov z oblasti ústavného práva, právnej teórie, sociológie či iných vedných disciplín, ale aj praktikov a z nich predovšetkým sudcov či poslancov parlamentu. Diskusia o rôznych úrovniach tohto vzťahu prebieha v západnej Európe od konca druhej svetovej vojny a v Spojených štátoch amerických ešte dlhšie. Zástup tých, ktorým táto problematika nie je ľahostajná, sa neustále rozrastá.

Autor v knihe popri historických a súčasných domácich reáliách k predmetnej téme približuje slovenskému čitateľovi na porovnanie a posúdenie niektoré názory, argumenty či tvrdenia diskusie z európskeho či svetového diskurzu. Otázky, na ktoré vo vzťahu oboch inštitúcií hľadá odpoveď sú: Má mať parlament dominantné postavenie? Je jedna inštitúcia nadradená druhej? Aký má byť vzťah medzi parlamentom a ústavným súdnictvom v konštitučnej demokracii? Na čom má byť tento vzťah založený? Ako hodnotiť podobné reakcie zo strany parlamentu na rozhodnutia Ústavného súdu? Platnosť rôznych argumentov a protiargumentov autor demonštruje predovšetkým na príklade jednotlivých článkov ústavy a relevantnej judikatúry ústavného súdu.

„Primárnou motiváciou a inšpiráciou pre napísanie tejto publikácie mi bola kniha od Radoslava Procházku Ľud a sudcovia v konštitučnej demokracii, ku ktorej som sa dostal niekoľko mesiacov po jej vydaní. Počas čítania vo mne vyvolávala množstvo rôznych emócií od súhlasu s autorom v mnohých parciálnych otázkach, cez údiv nad originálnym štýlom písania a argumentácie až po nesúhlas. Celkový dojem z nej bol taký, že ju naďalej považujem za významný míľnik v slovenskom ústavnoprávnom diskurze, ale názory uvádzané autorom tohto diela vo svojej podstate nepovažujem za správne. Aby som uviedol veci na pravú mieru: táto publikácia nie je žiadny riposte na dielo R. Procházku, skôr o naznačenie alternatívneho zmýšľania a pohľadu na otázky demokracie, politiky, parlamentu a ústavného súdu. Moja kniha je v mnohom poňatá oveľa užšie ako publikácia R. Procházku a v mnohom túto publikáciu zasa presahuje.“ uvádza autor v predslove publikácie.

Správnou cieľovou rovinkou pre dopísanie diela sa stal autorovi výskumný pobyt na ottawskej univerzite, kde načerpal mnoho poznatkov využívajúc nielen databázy a knižnicu, ale aj početné diskusie s niekoľkými profesormi (Adam Dodek, Nathalie Des Rosiers a i.), ktorí sa v teórii či praxi problematikou vzťahu medzi parlamentom a ústavným súdnictvom zaoberajú. „Pobyt mi dal ten správny odstup a reflexiu, tak potrebné k písaniu každého článku či publikácie. Nech čitateľ sám posúdi, či toľké množstvo investovaného času a námaha spojená s písaním sa vyplatili alebo naopak, obe tieto veličiny ľudského kapitálu mohli byť investované efektívnejšie.“ dodáva autor.

Publikácia si nerobí nárok na absolútnu pravdu o vzťahu medzi parlamentom a ústavným súdom. Skúsený čitateľ vie, že v humanitných vedách niečo také ako pravda neexistuje. Ponúka však mnohé argumenty, niektoré slabšie iné silnejšie, ktoré sa snažia vzbudiť u čitateľa záujem dospieť ku konkrétnemu záveru. Je určená tak právnym teoretikom ako aj výkonným praktikom v oblasti súdnictva a vrcholovej politiky a všetkým záujemcom o danú problematiku.

Recenzentmi diela boli prof. JUDr. Ján Svák, DrSc. a prof. JUDr. Pavel Holländer, DrSc.

Publikáciu si môžete zakúpiť TU (KLIKNITE PRE VSTUP DO OBCHODU).