Utorok, 28. máj 2024 | meniny má Viliam , zajtra Vilma
Deň Amnesty International
Predplatné
Utorok, 28. máj 2024 | meniny má Viliam , zajtra Vilma
Deň Amnesty International
TlačPoštaZväčšiZmenši

Komentár k zákonu o ochranných známkach

Martin Husovec • 23.10. 2012, 13:51

Maruniaková, I., Klinka, T., Midriaková, L., Mikuličová, J.: Komentár k zákonu o ochranných známkach, Úrad priemyselného vlastníctva, 2012

Keď Tomáš Klinka z Úradu priemyselného vlastníctva SR (úrad) pred Trnavskými právnickými dňami informoval, že do sekcie Duševné vlastníctvo prinesie aj prvé čerstvé výtlačky nového komentára k slovenskému zákonu o ochranných známkach z dielne úradu, neskrýval som svoju nesmiernu zvedavosť. Zaujímalo ma, ako bude vyzerať, čo bude zohľadňovať a naopak, čomu sa vyhne toto v podstate jediné komentárové dielo k nášmu známkovému zákonu. Treba povedať, že autorský kolektív úradu, JUDr. Ingrid Maruniaková, JUDr. Tomáš Klinka, JUDr. Lenka Midriaková a Mgr. Jitka Mikuličová, sa úlohy pripraviť publikáciu tohto druhu zhostil viac ako bravúrne. Na svet totiž priniesli veľmi užitočnú, cenovo dostupnú a prehľadnú publikáciu, ktorá zaiste bude mať široký edukačný význam. Možno dokonca otvorí niekoľko "spiacich" vedeckých debát (napr. str. 154).

Napriek tomu, že nejde o žiadny akademický komentár a ani veľmi rozsiahle dielo (cca 300 strán), knižka aj skúsenému čitateľovi prináša veľmi dobrú informačnú hodnotu. Práca s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a Všeobecného súdu v priebehu celej publikácie je nadštandardná. Obsiahnuté sú i úplne najnovšie rozhodnutia (napr. IP Translator C-307/10 z júna 2012). Záverečný register únijných rozhodnutí, ktoré zoraďujú najdôležitejšie judikáty podľa po sebe nasledujúcich paragrafov je tiež veľmi užitočnou novinkou. Je možné si len predstaviť koľko námahy muselo autorov stáť vytvorenie takého zoznamu. Výsledkom je však nesmierna informačná hodnota pre čitateľa. Register tiež ilustratívne poukazuje na to, že už len máloktoré ustanovenie známkového zákona, je dnes ešte takpovediac úplne "nezávislé" od únijného práva. V známkovom práve sa totiž bez širších únijných súvisloví niekedy ani neoplatí čítať samotný zákon. Navyše publikácia neostáva len pritom a zvýrazňuje aj slovenské rozhodnutia, čím čitateľovi umožňuje bezprostredný náhľad do skutočnej aplikácie tohto a predchádzajúceho zákona.

Je potrebné poďakovať Úradu priemyselného vlastníctva SR, že zvolil práve vlastné vydavateľstvo pre predmetnú publikáciu. Nieže by sme chceli znevažovať prácu komerčných vydavateľstiev, no tak základná pomôcka ako je tento komentár, určite "obslúži" viac čitateľov vďaka svojej lepšej cenovej dostupnosti. Azda len úradu treba zaželať veľa úspechov pri širšej propagácií a distrubúcií diela v radoch podnikateľov, občanov či podnikových právnikov.

Je potrebné oceniť, že autorský kolektív, hoc na malom priestore, miestami upozorňuje aj na možnú problematickosť niektorých inštitútov súčasného práva. Spomeňme predovšetkým poukázanie na problém pokutového stropu v exekúcií (str. 129), podľa ktorého pokuty za porušenie povinnosti z exekučného titulu možno ukladať len do výšky 30.000 eur (§ 192 ods. 1 EP). Musíme priznať, že toto ustanovenie považujeme taktiež za protisystémové a dokonca veríme, že sa sa skôr alebo neskôr ukáže aj ako v rozpore s Ústavou. Publikácia pri výklade "náročných" inštitútov akými sú náhrada škody a jej vzťah k bezdôvodnému obohateniu neprezentuje len jeden názor, ale odkazuje aj na alternatívne a dostupné náhľady na tento "boj inštitútov", ktorý bude nutné v slovenskej praxi skôr alebo neskôr vyriešiť. Napokon, treba oceniť, že sa autori nebáli vysloviť svoj názor ani vo veľmi kontroverzných otázkach akou je napríklad rozsah uplatniteľnosti informačného nároku pri osobných údajoch (str. 149).

Ak by sme mali publikácií niečo vytknúť, bol by to veľmi stručný obsah a občasné používanie tlačových správ Súdneho dvora EÚ ako zdroj informácií (napr. str. 109). Tie totiž nepovažujeme vzhľadom na ich občasnú nepresnosť za najlepší zdroj citácie právnej argumentácie. A ak by sme mohli autorskému kolektívnu aj niečo navrhnúť do budúcna, určite by bolo veľmi prínosné zahrnúť aj aspoň skratkovité poukázanie nie len na "dobrú judikatúru", ale aj na neeurokonformnú prax slovenských súdov. Takáto poznámka nám chýbala napríklad pri inštitúte vyčerpania práv k ochrannej známke, kde aj Najvyšší súd SR poníma odlišné slovenské znenie príliž doslovne a neurokonformne[1].

Úprimná snaha poskytnúť odpovede, ale zároveň aj naviesť na proces ďalšieho bádania pri výklade známkových inštitútov, robia túto publikáciu veľmi vhodnou aj pre vyučovací proces. Toto dielo zároveň nepriamo upozorňuje aj na zrejme zlé fungovanie trhu s odbornými publikáciami, keď na Slovensku musí kvalitnú komentárovú literatúru pre verejnosť v oblasti práva duševného vlastníctva písať štátna správa. Nesmierna medzera, keď ani po 20 rokoch nemáme jediný akademický komentár k dvom najzákladnejším zákonom tohto odvetvia, známkovému zákonu a autorskému zákonu, však bohužiaľ ostáva aj po prínose tejto publikácie, naďalej nevyplnená.

 

Mgr. Martin Husovec
právnik v EISi

 

Citácia: 

[1]Podľa § 15 ods. 1 ZoOchrZ: "Majiteľ ochrannej známky nie je oprávnený zakázať tretím osobám používanie jeho ochrannej známky na tovaroch, ktoré boli s touto ochrannou známkou uvedené ním alebo s jeho súhlasom na trh v štáte tvoriacom Európsky hospodársky priestor." Toto znenie nekorešponduje so smernicou, ktorá v slovenskom znení uvádza "Ochranná známka neoprávňuje majiteľa, aby zakázal jej používanie pre tovary, ktoré boli pod touto ochrannou známkou uvedené majiteľom alebo s jeho súhlasom na trh v Spoločenstve." alebo anglickým spojením "use in relation to goods " či nemeckým spojením "die Marke für Waren zu benutzen". Aj z judikatúry SDEÚ (napr. Portakabin C-558/08, § 77) je zrejmé, že na základe doktríny vyčerpania práva možno odôvodniť aj použitie nie len priamo na tovaroch ale aj v reklame mimo tovarov. Najvyšší súd SR v niektorých rozhodnutiach (napr. uznesenie NSSR z dňa 13.10.2010, sp. zn. 3M Obdo 1/2009 k § 27 bývalého zákona) prezentoval názor podľa, ktorého doktrína vyčerpania umožňuje len používanie priamo na tovaroch alebo službách ("Podľa doktríny vyčerpania práv majiteľ ochrannej známky nemá právo zakázať tretím osobám jej používanie na tovare, ktorý bol s touto ochrannou známkou uvedený na trh v Slovenskej republike (v členskom štáte Európskej únie alebo v inom štáte tvoriacom Európsky hospodársky priestor) samotným majiteľom alebo s jeho súhlasom. O tento prípad v danej veci nejde, z ktorého dôvodu uplatnenie § 27 zákona o ochranných známkach je neprípustné." - išlo o použitie označenia v názve domény). Podľa judikatúry SDEÚ pritom može predajca "okrem ďalšieho predaja týchto tovarov takisto použiť ochrannú známku, aby oznámil verejnosti ďalšie uvedenie daných výrobkov na trh" (Portakabin C-558/08, § 77 , Parfums Christian Dior, C‑337/95, § 38 a pod.). 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 3005

Nový príspevok

Nové v judikatúre

Hľadať všade
PoUtStŠtPiSoNe
: