Justičná revue 3/2010

Obsah Justičnej revue č.3/10
Štúdia
DRGONEC, J.
Prerušenie konania pred všeobecným súdom za účelom podania návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky
(Interruption of proceedings at a general court in order to submit a constitutional complaint at the Constitutional Court of the Slovak Republic)
Podmienky prerušenia konania pred všeobecným súdom za účelom podania návrhu na Súdny dvor ES sa odlišujú od podmienok prerušenia konania za účelom podania návrhu na Ústavný súd SR. Typy konania pred Ústavným súdom SR, ktoré môže všeobecný súd vyvolať svojím návrhom. Právo a povinnosť súdu prerušiť konanie a podať návrh na Ústavný súd SR. Postavenie odvolacieho a dovolacieho súdu, ak súd nižšieho stupňa rozhodne o prerušení konania za účelom podania návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom SR. Trvanie prerušenia konania pred všeobecným súdom počas konania pred Ústavným súdom SR.
[strana 301]
KERECMAN, P.:
Postmortálna ochrana osobnosti pred neoprávnenými zásahmi médií – 2. časť
(Postmortal protection of personality against illegal interferences of media – Part II.)
Prostriedkami postmortálnej ochrany osobnosti sú najmä prostriedky upravené občianskym právom, ale aj právom trestným a zákonom o periodickej tlači, resp. o vysielaní a retransmisii. Platná právna úprava venuje problematike menšiu pozornosť, než skoršie právne úpravy, jednotlivé prostriedky ochrany sa navzájom nedoplňujú, sú zverené rôznemu okruhu osôb; právna úprava postmortálnej ochrany osobnosti v slovenskom práve je neuspokojivá. Takmer úplne absentuje úprava nakladania s prejavmi osobnej povahy, či podobizňami osôb po ich smrti, presnejšie vymedzenie doby trvania ochrany týchto hodnôt. Koncepcia chápania postmortálnej ochrany osobnosti, ako zvláštneho originálneho práva na ochranu osobnosti iného, je z hľadiska praxe nevhodne aplikovaná, keď prax vylučuje v prípade začatia konania o ochranu osobnosti ešte za života neskôr zomrelej osoby pokračovanie v takomto konaní inou osobou. Okruh osôb aktívne legitimovaných na postmortálnu ochranu osobnosti v občianskom práve je príliš úzky. Naše trestné právo nepozná osobitnú skutkovú podstatu trestného činu pohanenia pamiatky zomrelého, na takéto prípady možno aplikovať iba iné skutkové podstaty trestných činov, ktorých dikcia sa však pre takéto účely nehodí. Nejasný je i postup pri uplatňovaní práv poškodeného v trestnom konaní, najmä pokiaľ ide o určenie subjektu v prípade, ak útokom došlo k zásahu do cti zomrelého.
[strana 325]
Články
SVÁK, J.:
Votum separatum na ceste k spravodlivosti
(Votum separatum na ceste k spravodlivosti)
Všeobecnému zavedeniu votum separatum do súdnictva na Slovensku bránia argumenty viac psychologického ako právneho charakteru. Práve s nimi polemizuje autor príspevku nielen za pomoci argumentov z oblasti psychológie, ale aj filmovými príbehmi. Jeho snahou je ukázať vplyv umenia na výklad a aplikáciu práva, ktorý rozširuje hodnotový rozmer súdnych rozhodnutí.
[strana 343]
ČENTÉŠ, J. – KOLCUNOVÁ, M.:
Výsluch svedka v prípravnom konaní a jeho prípustnosť v súdnom konaní
(Examination of a witness in pretrial proceedings and its admissability in court proceedings)
Autori článku zameriavajú pozornosť na podmienky výsluchu svedka v prípravnom konaní, a to z hľadiska zákonnosti jeho vykonania a prípustnosti v súdnom konaní. Ďalej sa zaoberajú uplatnením práva na obhajobu pri výsluchu svedka v prípravnom konaní z pohľadu aktuálneho Trestného poriadku a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Skúmajú tiež aplikačné problémy v tejto oblasti.
[strana 348]
HERCZEG, J.:
K otázce použitelnosti protiprávně získaných důkazů
(To the question of applicability of illegaly gained evidence)
Autor se v článku věnuje tématu procesní využitelnosti protiprávně získaných důkazů. Autor uvádí, že prokázat vinu obviněného je možné pouze na základě nepochybně zjištěných skutečností a za použití procesních prostředků, které trestní řád umožňuje. Jestliže při výslechu obviněného nebo svědka došlo k podstatné vadě, pak taková výpověď nemůže mít důkazní význam. Soud k ní nemůže přihlédnout a musí postupovat tak, jako kdyby zde taková výpověď nebyla. Není sporu o to, že vynucené doznání nemůže být použito jako důkaz. Autor se dále zabývá i tím, zda další důkazy získané na základě vynuceného doznání již procesně použitelné jsou a zda obviněný může být na základě těchto důkazů odsouzen. Dochází k závěru, že by bylo popřením principů právního státu, pokud by bylo možné záruky ústavnosti trestního řízení eliminovat (obejít) tím, že by bylo možné využít informací z absolutně neúčinného důkazu (např. z vynuceného doznání) jako operativní informace, a na jejich základě zajistit již procesně využitelné důkazy.
[strana 364]
STRÉMY, T.:
Vymedzenie pojmu ekonomická kriminalita
(Determination of the term „economical criminality“)
V odbornej literatúre nie je jednota týkajúca sa vymedzenia pojmu, ktorý subsumuje ekonomické trestné činy. Preto som sa pokúsil na základe analýzy domácej a zahraničnej odbornej literatúry a empirického prieskumu, zameraného ekonomickú kriminalitu, prikloniť k jednotnému vymedzeniu pojmu – ekonomická kriminalita. Moje snahy o zjednotenie pojmu sa opierajú aj o názory zahraničných odborníkov, ktorí používajú pojem „economic crime”. Ďalší argument pre používanie tohto pojmu vychádza z odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. R (81) 12. Na druhej strane zastávam názor, že v súčasnosti by sme mali pojmy, akými sú hospodárska kriminalita, ekonomická kriminalita, kriminalita páchaná v ekonomike a kriminalita bielych golierov považovať za synonymá, aby sme predišli rozdielnemu chápaniu týchto pojmov.
[strana 378]
RAJNIČ, M.:
Druhy elektronických monitorovacích zariadení používaných v systéme trestného konania
(Types of electronical monitoring mechanisms used in the criminal proceedings system)
Autor sa v článku zaoberá historickým vývojom a jednotlivými druhmi elektronických monitorovacích zariadení používaných v systémoch trestného konania a spôsobe ich používania.
[strana 386]
Diskusia
NOVOTNÝ, M. – GYÁRFÁŠ, J.:
K následkom odstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľností
Autori v príspevku poukazujú na skutočnosť, že v slovenskej civilistickej právnej teórii a judikatúre neexistuje jednoznačný názor na právne následky odstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľností. Po kritickej analýze dvoch hlavných názorov na túto problematiku navrhujú riešenie založené na tradičnom ponímaní obligačno-právnych a vecno-právnych aspektov zmlúv o prevode nehnuteľností. Podľa autorov, následkom odstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľností nemôže byť automatické obnovenie vecno-právnej pozície pôvodného prevodcu. V dôsledku odstúpenia, naopak, vzniká obligačná povinnosť nadobúdateľa spätne previesť vlastníctvo na pôvodného prevodcu. Tento svoj záväzok splní prejavom vôle, že prevádza vlastnícke právo k nehnuteľnosti späť na pôvodného prevodcu, pričom prejav musí byť vo forme vkladuschopnej listiny podľa § 42 kat. zák. V prípade nesplnenia sa prevodca môže svojho práva domáhať žalobou na plnenie. Právoplatný rozsudok nahradí prejav nadobúdateľovej vôle a na základe tohto rozsudku správa katastra povolí vklad v prospech pôvodného prevodcu. Autori argumentujú, že toto riešenie má oporu v texte zákona, vytvára rovnováhu medzi stranami zrušenej zmluvy, je ústavne konformné a je analogické s riešením odstúpenia vo viacerých príbuzných právnych systémoch.
[strana 391]
ULAHER, J.:
Nakladanie s majetkom obcí po novele zákona o majetku obcí od 1. 7. 2009
Zákonom č. 258/2009 Z. z. došlo s účinnosťou od 1. 7. 2009 k novelizácii zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Predmetom tejto novely sú zásadné zmeny v prevodoch vlastníctva majetku obce. Uvedená novela však nebola vytvorená najkvalitnejšie, navyše nadobudla účinnosť hneď nasledujúci deň po publikácii v Zbierke zákonov. Cieľom tohto príspevku je poukázať na niektoré závažné zmeny v nakladaní s majetkom obcí.
[strana 408]
Zo súdnej praxe
Rozhodnutia Ústavného súdu SR
FEŤKOVÁ, G.:
Rozhlasová relácia o politicko-spoločenskom vývoji a porušenie práva na súdnu ochranu v spojení s právom slobodne rozširovať informácie
[strana 430]
Recenzie - anotácie
MAREK, K.:
Chovancová, Katarína: International Arbitration of Investment Disputes (Introduction and Basic Characteristics) – Medzinárodná arbitráž investičních sporov (úvod a základná charakteristika), 1. vydanie. Bratislava, EUROKÓDEX, 2009, 392 s., ISBN 978-80-89447-14-5, v angličtině a tentýž text (stránkově – zrcadlově) ve slovenštině
[strana 441]
PAULIČKOVÁ, A.:
Bělohlávek, A. J.: Římská úmluva – Nařízení Řím I. I. díl a II. díl, komentář v širších souvislostech evropského a mezinárodního práva soukromého vydání k 17. 12. 2009. C. H. Beck 2009, strán 2684, ISBN 978-80-7400-176-5
[strana 444]
Európska únia a Slovensko
KARAS, V.:
Lisabonská zmluva a Írske a České záruky
Príspevok sa venuje charakteru Lisabonskej zmluvy ako zmluvy reformnej so zameraním na hlavné zmeny, ktoré prináša. Stručne charakterizuje aktuálny stav ratifikačného procesu ako aj neúspech prvého Írskeho referenda o Lisabonskej zmluve. Európska rada reagovala na výsledok prvého Írskeho referenda zintenzívnením diplomatického úsilia, ktoré vyústilo do prijatia rozhodnutia nazvaného Írske záruky (ang. „Irish guarantees”). Právna povaha ako aj záväznosť tohto rozhodnutia je prinajmenšom diskutabilná vzhľadom na spôsob prijímania zakladajúcich a reformných zmlúv. Príspevok sa zameriava aj na vymedzenie právnej povahy rozhodnutia o Írskych zárukách v zmysle medzinárodného práva. V závere charakterizuje aj právnu povahu záruk poskytnutých Českej republike.
[strana 415]
ŠTENCL, R.:
Európsky zatýkací rozkaz pred belgickým ústavným súdom
Aj keď boli riešenia, ku ktorým európske ústavné súdy dospeli, rozdielne, viac či menej proeurópske, nedošlo v žiadnom prípade k úplnému odmietnutiu samotného súčasného konceptu európskeho zatýkacieho rozkazu. Poľský aj nemecký ústavný súd adresovali svoje pripomienky zákonodarcom, český nález zistil, že vyšetrovaná problematika je ústavne konformná. Žiadny z týchto nálezov však neprekročil hranice národného práva. Výnimku v tomto smere predstavuje preskúmanie európskeho zatykača pred belgickým Arbitragehof.
[strana 423]
Oznamy
Z obsahu časopisu Duševné vlastníctvo č. 1/2010
[strana 440]
Príloha
Judikatúra súdov SR – Správne právo
Vychádza na CD