Obsah Justičnej revue č.1/13
Štúdia
CHOVANCOVÁ, K.:
Res iudicata medzinárodného rozhodcovského rozsudku
(Res iudicata of International Arbitral Award)
Hlavným cieľom Odporúčaní ohľadne aplikácie zásad res iudicata a lis pendens v oblasti medzinárodnej obchodnej arbitráže, prijatých Výkonnou radou Združenia pre medzinárodné právo, je podpora efektívnosti rozhodcovských rozsudkov, vydaných v medzinárodnej obchodnej arbitráži. Odporúčania sú užitočnou navigáciou pre rozhodcov a najnovšie štúdie upozorňujú na nutnosť ich aplikácie za účelom zachovania efektivity medzinárodnej obchodnej arbitráže. Z dôvodu významu uvedených Odporúčaní ILA je ich obsahu a odkazu venovaná predkladaná štúdia, ktorá zahrňuje i prehľad aktuálnych doktrín a viacerých verzií definície res iudicata. Záver obsahuje vysvetlenie nejasných transnacionálnych pravidiel, ako aj komentár k definovaniu rozsahu účinku res iudicata a odporučenie aplikácie relevantných právnych poriadkov rozhodcami v medzinárodnej obchodnej arbitráži.
[strana 1]
Články
JÁNOŠÍKOVÁ, M.:
A čo keď (ne)predloží? (Možnosti obrany proti predloženiu, prípadne nepredloženiu prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie)
(And what if it (does not) submit? (Possibilities of Defence against submitting respectively not submitting of a prejudicial question to the European Court of European Union))
Autorka analyzuje spôsoby, ktorými sa účastníci konania pred všeobecným súdom môžu brániť proti predloženiu, prípadne nepredloženiu prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru podľa čl. 267 ZFEÚ. Svoje závery konfrontuje s verejne dostupnými rozhodnutiami všeobecných súdov a judikatúrou ústavného súdu v konaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Dospieva k záveru, že Občiansky súdny poriadok je potrebné v tejto súvislosti vykladať takým spôsobom, aby bol v čo najväčšej možnej miere zabezpečený plný účinok čl. 267 ZFEÚ a že všeobecný súd, ale tiež ústavný súd musí nevyhnutne rešpektovať judikatúru Súdneho dvora v spojitosti s možnosťami, ktoré vyplývajú z právneho poriadku Slovenskej republiky.
[strana 17]
DEÁK, M.:
Gorila a test proporcionality. Zablúdil súd pri hľadaní limitov práva na ochranu osobnosti? (1. časť)
(Gorila and test of proportionality. Did the Court Lose the Way in Finding of Limits of the Right to Protection of Personality? (Part 1))
Príspevok sa zaoberá všeobecne známou kauzou „Gorila" zo začiatku roku 2012, ktorá vyústila do jedného z najmasovejších protestov slovenskej verejnosti. Pre právo bola kauza ex post impulzom pre obnovenie záujmu o problematiku stretu a vzájomného vyvažovania dvoch kolidujúcich základných práv, a síce práva, resp. slobody prejavu a práva na ochranu osobnosti. V prvej časti príspevku autor uvádza základné poznámky k povahe a charaktere ľudských práv. Nasleduje teoretický rozbor slobody prejavu a práva na ochranu osobnosti, pričom autor u oboch komentovaných práv podáva stručný výklad o podstate a účele komentovaného práva (či slobody), nasledovaný analýzou ústavnoprávnych limitov komentovaných práv so stručnou komparáciou právnej úpravy s úpravou v medzinárodných katalógoch ľudských práv.
[strana 31]
JAKUBÍKOVÁ, Ľ.:
Problematika kontradiktórnosti konania z pohľadu rôznych právnych systémov
(Problems of Adversary Proceedings from the Point of View of Different Legal Systems)
Inšpiráciou pre „rekonštrukciu" právnych noriem po roku 1989 boli právne poriadky susedných štátov, ba aj zahraničné právne inštitúty doposiaľ výhradne spájané s protikladom nášho kontinentálneho systému práva, a to systémom práva anglosaského typu. Príspevok sa zameriava na problematiku vymedzenia pojmu kontradiktórnosť, ktorý bol zavedený do nášho Trestného poriadku rekodifikáciou, no aj napriek tomu jeho vymedzenie do dnešného dňa nie je jednoznačné. Zároveň venuje pozornosť zahraničnej právnej úprave a jej pohľadu na kontradiktórnosť, najmä právu anglo-americkému, ktoré je kolískou kontradiktórneho konania.
[strana 44]
BARANCOVÁ, H.:
Pracovné právo Slovenskej republiky po reforme k 1. 1. 2013 (1. časť)
(Labour law of the Slovak Republic after the Reform as in force since January 1, 2013 (Part 1))
Vyše 100 legislatívnych zmien v Zákonníku práce vytvára u odbornej verejnosti predstavu zásadnej reformy pracovného pomeru. Aj keď je legislatívnych zmien v Zákonníku práce nemálo, len malá časť z nich predstavuje zásadnú legislatívnu zmenu v porovnaní s doterajším právnym stavom. Za jednu z podstatných treba považovať nové vymedzenie pojmu závislá práca, ktorá patrí v ostatných rokoch k najzávažnejším výzvam teórie pracovného práva, pretože sa životne týka fyzických osôb a ich sociálnoprávnej ochrany v pracovnoprávnych vzťahoch a týka sa ich aj z hľadiska ich budúcich právnych nárokov najmä v oblasti nemocenských dávok a starobného či invalidného dôchodku. Zákonník práce vo svojej novelizovanej podobe v prospech zamestnanca mení systematickú časť skončenia pracovného pomeru, ako aj v nevýraznejšej miere systematickú časť pracovného času. Z ďalších relevantných zmien v Zákonníku práce si najväčšiu pozornosť zaslúži zásadná zmena systematickej časti kolektívnej pracovného práva s výrazným posilnením kompetencie odborových organizácií i skvalitnením doterajšieho právneho postavenia zástupcov zamestnancov, ako aj zmena doterajšej právnej povahy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
[strana 54]
KURUCOVÁ, V.:
Dovolanie proti rozsudku, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(Appeal of Points of Law against a Judgment Approving an Agreement on Guilt and Penalty in the Case Law of the Supreme Court of the Slovak Republic )
Článok sa venuje otázke, či je obvinený oprávnenou osobou na podanie dovolania proti rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste a tiež, kto je osobou oprávnenou podať podnet ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky na podanie dovolania.
[strana 66]
JURČOVÁ, J.:
Rozhodnutia sui generis v trestnom konaní
(Decisions sui generis in Criminal Proceedings)
Autorka rozoberá rozhodnutia sui generis v trestnom konaní, teda rozhodnutia svojho druhu. Tieto rozhodnutia sú špecifické rozhodnutia, kde vzhľadom na ich obsah nevyhovuje forma rozsudku, príkazu či uznesenia, napríklad návrh dohody o vine a treste (§ 233), obžaloba (§ 234, § 235).
[strana 73]
Zo zahraničia
MAREK, K.:
Mandátní smlouva (využívaná zejména v daňovém poradenství a při poskytování právní pomoci)
Smlouva mandátní je smluvním typem upraveným v obchodním zákoníku v § 566 až § 576. Právní úprava je zásadně dispozitivní. Jedná se o smlouvu o vynaložení úsilí, nikoliv o smlouvu o výsledku. Jde o jednání za jiného založené na smluvním základě. Mandatář je povinen postupovat s odbornou péčí, podle pokynů mandanta a v souladu s jeho zájmy. Mandátní smlouva nemá ze zákona výlučně osobní charakter, proto pokud není stanoveno smlouvou jinak, není mandatář povinen zařídit záležitost osobně. Mandant je povinen předat včas mandatáři věci a informace nutné k zařízení záležitosti. V případě mandátní smlouvy existuje speciální úprava odpovědnosti za škodu, kdy mandatář odpovídá za škodu na věcech převzatých od mandanta k zařízení záležitosti a na věcech převzatých při jejím zařizování od třetích osob, ledaže ji nemohl odvrátit ani při vynaložení odborné péče. Výše úplaty může být stanovena smlouvou; nestane-li se tak, jedná se o úplatu obvyklou v době uzavření smlouvy za činnost obdobnou. Mandatáři vznikne nárok na úplatu, pokud řádně vykonává činnost bez ohledu na to, zda má očekávaný výsledek či nikoliv, není-li smlouvou stanoveno jinak.
[strana 107]
Za a proti
MAZÁK, J.:
Preddavok na trovy konania, rozširovanie právomoci a zjednocovanie právnych názorov senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky
(Advance on Costs of Proceedings, Widening of Powers and Unification of Legal Opinions of the Senates of the Constitutional Court of the Slovak Republic)
Autor sa venuje preddavku na trovy konania v občianskoprávnom konaní, ktorého uloženie bolo predmetom sťažností v konaní pred Ústavným súdom. Dochádza, po analýze rozhodnutí dvoch senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky, k záveru, že na preskúmanie ústavnosti uznesení o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy konania nie je, z dôvodu uplatnenia princípu subsidiarity, daná právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky. Súčasne sa venuje aj otázke zjednocovania právnych názorov týchto senátov, a to so zreteľom na to, že prvý senát rozhodol nálezom o porušení základného práva, kým druhý senát odmietol sťažnosť pre zjavnú neopodstatnenosť.
[strana 82]
ĽALÍK, M.:
AD: Preddavok na trovy konania, rozširovanie právomoci a zjednocovanie právnych názorov senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky
(AD: Advance on Costs of Proceedings, Widening of Powers and Unification of Legal Opinions of the Senates of the Constitutional Court of the Slovak Republic)
[strana 88]
Informácie
DUBOVSKÝ, M.:
K implementácii rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva in meritum
Predmetom článku je vymedzenie účinkov finálnych meritórnych rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva („Európsky súd", „súd") a otázka rozsahu prípustných medzí uváženia Vysokých zmluvných strán pri voľbe opatrení k náprave v prípadoch ne/aplikácie článku 46 odsek 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd („Európsky dohovor", „Dohovor") Európskym súdom, s formulovaním základných záverov týkajúcich sa posunu v doktrinálnom prístupe Európskeho súdu k pravidlu deklaratórnej povahy výrokov meritórnych rozhodnutí o porušení, s výnimkami predpokladanými článkom 41 Dohovoru.
[strana 125]
Recenzie - anotácie
SVÁK, J.:
Dvořák, J. – Malý, K. a kol.: 200 let Všeobecného občanského zákoníku. Wolters Kluwer, Praha, 2011, strán 687
[strana 139]
PAULIČKOVÁ, A.:
Funta, R. – Nebeský, Š. – Juriš, F.: Európske právo. Tribun EU, Brno 2012, strán 472
[strana 142]
FÍGER, J.:
Valachovič, M. – Grausová, K. – Cirák, J.: Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Komentár. Praha, C. H. Beck, 2012, strán 1376
[strana 144]
Európska únia a Slovensko
KOTIRA, P.:
Smerovanie vývoja pracovných práv nelegálne pracujúcich migrantov z tretích krajín v rámci politiky EÚ
(Direction of Development of Labour Rights of Illegal Working Migrants from the Third Countries within the EU Policy)
Autor sa v príspevku venuje aktuálnej téme, ktorá vyvoláva v európskom priestore pomerne veľké vášne a diskusiu. Rozoberá postavenie a práva nelegálne pracujúcich migrantov z tretích krajín v EÚ. Podrobne sa venuje účelu prijatia posledných dvoch smerníc v danej oblasti, ktorými sú smernica 2008/115 (návratová smernica) a smernica 2009/52 (sankčná smernica pre zamestnávateľov), i názorovým rozdielom, ktoré proces ich prijímania sprevádzali. Súčasne poukazuje, že tieto smernice nemajú chrániť nelegálnych migrantov pred vykorisťovaním a zlými pracovnými podmienkami, ale boli prijaté ako ekonomické opatrenia s cieľom chrániť legálne zamestnaných migrantov a na trestanie zamestnávateľov, ktorí tieto zákazy porušujú. V príspevku sa snaží priblížiť pestrú paletu dokumentov od medzinárodných organizácií, ktoré zabezpečujú práva aplikovateľné na všetkých zamestnancov, a poukazuje na nedostatky v politike EÚ pri ich aplikovaní práve na najzraniteľnejšiu kategóriu zamestnancov, ktorými sú nelegálni migranti.
[strana 91]
Rozhodnutia Ústavného súdu SR
K exekučnej imunite štátu
[strana 114]
Oznamy
Blahoželanie k životnému jubileu
[strana 148]
SADLOŇ, M.:
Nové odborné periodikum mladých právnikov Legal Point
[strana 149]
Príloha
Judikatúra súdov Slovenskej republiky – Občianske právo – CD
Zdroj a foto: MS SR