Vzťah asperačnej zásady a priťažujúcich okolností

Súčasná judikatúra vylučuje zdvojenie, teda súčasnú aplikáciu ustanovenia § 37 písm. h) Trestného zákona (posudzovanie spáchania viacerých trestných činov ako priťažujúcej okolnosti) a asperačnej (zostrujúcej) zásady, avšak takto uplatnený dovolací dôvod nemožno s odkazom na § 371 ods. 5 Trestného poriadku použiť, keďže zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného (sťažovateľa).

V prípade správneho postupu, teda v prípade nezohľadnenia spáchania viacerých trestných činov ako priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona by prevaha poľahčujúcich okolností, ktorou bola v trestnej veci sťažovateľa skutočnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona (sťažovateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život), mohla síce viesť k postupu podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, teda k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby (od 20 do 25 rokov) o jednu tretinu, avšak táto by musela byť následne po aplikácii zostrujúcej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona zase zvýšená o jednu tretinu, teda by sa takýmto postupom konajúce súdy dopracovali v konkrétnom prípade sťažovateľa opätovne k sadzbe od 20 do 25 rokov, teda k sadzbe totožnej s tou, z ktorej konajúci súd pri vydaní napadnutého právoplatného rozhodnutia vychádzal, a to vzhľadom na limitáciu aplikácie zostrujúcej zásady v zmysle poslednej vety ustanovení § 41 ods. 2 Trestného zákona.

Prípadné výhrady sťažovateľa o neprimeranosti konkrétnej výšky uloženého trestu v rámci uvedenej („nezmenenej“) trestnej sadzby už stoja mimo označený dovolací dôvod a nemožno ich zároveň podradiť pod žiaden zo zákonom vymedzených dovolacích dôvodov.

(uznesenie Ústavného súdu SR z 3. 7. 2019, sp. zn. II. ÚS 189/2019, zdroj: ustavnysud.sk; analytická právna veta: Analytické oddelenie Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky)

Z odôvodnenia: