TlačPoštaZväčšiZmenši

Dohoda o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom

8.1. 2012, 20:07 |  najpravo.sk

Kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi; považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v zákone o rodine. Zákon zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách, a to najmä v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú; ide najmä o prípad rozvodu manželov s maloletými deťmi. Právna úprava v čl. I § 25 ods. 1 zákona o rodine pripúšťa, že rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom aj pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo.

Zákon preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. O styku rodičov s maloletým dieťaťom rozhodne súd vtedy, ak sa rodičia o tejto otázke nedohodnú.

Zákon nepredpisuje rodičom obsah dohody o úprave ich styku s maloletým dieťaťom a nepredpisuje pre túto dohodu žiadne náležitosti a neukladá ani žiadne obmedzenia, ako ani nepredpisuje obsah výroku rozhodnutia súdu, ktorým tento rozhodne o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom, a ani ho iným spôsobom v jeho rozhodovaní o tejto otázke nijako neobmedzuje.

(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. júla 2006, sp. zn. PL. ÚS 26/2005)

Z odôvodnenia:

1. Právny základ pre rozhodovanie

Podľa čl. 41 ods. 1 ústavy „Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.".

Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy „Starostlivosť o deti a ich výchovu je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.".

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine „V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.".

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine „Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.".

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine „Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.".

V dôvodovej správe vládneho návrhu Zákona o rodine (PT: 838 z roku 2004) sa k napadnutým ustanoveniam uvádza:

K § 24

V rovine procesného práva je potrebné považovať schválenie dohody rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností súdom za podmienku na to, aby sa mohla stať exekučným titulom (§ 272 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku). Z tohto dôvodu sa v odseku 2 hovorí o „nevykonateľnosti".

Doterajšie kritériá pre rozhodovanie súdu o právach a povinnostiach rodičov k dieťaťu sa stali zastaranými. Navrhované znenie zdôrazňuje záujem dieťaťa ako dlhodobo všeobecne prijímané kritérium vyplývajúce z celkového kontextu právnej úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi, ako i z Dohovoru o právach dieťaťa. Navrhované ustanovenie odseku 3 formou príkladmého výpočtu rozvíja kritérium záujmu dieťaťa.

K § 25

Návrh zákona rovnako ako doteraz vychádza z toho, že na otázke úpravy styku s dieťaťom ako špeciálnej zložke rodičovských práv a povinností – sa rodičia dohodnú a rozhodovanie súdu o nej bez takejto možnosti by bolo nevhodným vmiešavaním štátnej moci do rodinných vzťahov. Rozsah úpravy styku závisí aj od veku dieťaťa, jeho mimoškolských aktivít, od doterajšieho vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi. Rodič má síce právo stýkať sa so svojím dieťaťom, nie je to však jeho povinnosť. Explicitne sa zakotvuje, že rodičia sa musia dohodnúť o styku s dieťaťom ešte pred vydaním rozsudku o rozvode. Dohoda sa stane súčasťou rozsudku. Ak k dohode nedôjde priamo v rozhodnutí o rozvode, musí súd styk rodičov s maloletým dieťaťom upraviť.

V porovnaní s pôvodnou úpravou sa rozširuje predpoklad, na základe ktorého je možné, aby súd vyslovil obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s dieťaťom. Na rozdiel od doterajšieho kritéria „záujmu zdravia dieťaťa" novo formulovaný všeobecnejší predpoklad „záujmu dieťaťa" bude zahŕňať aj prípady, kedy rodič, napr. ak ohrozuje mravnosť dieťaťa, spôsobom svojho života nie je vhodným životným príkladom pre dieťa a pod.

2. K namietanému nesúladu čl. I § 24 ods. 1 Zákona o rodine s čl. 41 ods. 1 a 4 ústavy

Hlavným argumentom navrhovateľa pri namietanom nesúlade čl. I § 24 ods. 1 Zákona o rodine s čl. 41 ods. 1 a 4 ústavy je skutočnosť, že súd v rozhodnutí, ktorým rozvádza manželstvo, bez toho, aby rozhodol o pozastavení, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv podľa § 38 Zákona o rodine, určí, kto bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok po rozvode, čím vlastne zbaví jedného z rodičov jeho rodičovských práv (čl. I § 28 a nasl. Zákona o rodine), ktoré patria obidvom rodičom, a to tak správa majetku maloletého dieťaťa, ako aj jeho zastupovanie. Navrhovateľ je toho názoru, že takáto právna úprava zbavuje týchto rodičovských práv jedného z rodičov bez splnenia podmienok ustanovených v čl. I § 38 Zákona o rodine.

Národná rada ani vedľajší účastník sa s názorom navrhovateľa nestotožnili.

Národná rada argumentovala predovšetkým jazykovým a systematickým výkladom napadnutého ustanovenia, na základe ktorých dospela k tomuto záveru.

Vedľajší účastník argumentoval čl. 51 ods. 1 ústavy, ktorý úpravu rozsahu práv uvedených aj v čl. 41 ústavy zveruje zákonodarcovi, taktiež jazykovým výkladom a účelom napadnutého ustanovenia.

Ústavný súd pri posudzovaní súladu napadnutého čl. I § 24 ods. 1 Zákona o rodine s čl. 41 ods. 4 ústavy považoval za kľúčové východiská pre rozhodnutie tieto skutočnosti:

a) Rodičovské práva a povinnosti patria, tak ako to uvádza aj navrhovateľ, obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že ich vykonávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v určitých špecifických situáciách rieši osobitne, čo zákonodarcovi nielen umožňuje čl. 51 ods. 1 ústavy, ale to aj predpokladá. Pritom zákonodarca preferuje predovšetkým dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (čl. I § 35, § 36, § 25 ods. 1, § 24 ods. 2 Zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa.

b) Okrem výkonu rodičovských práv a povinností, k úprave ktorého zákonodarca pristupuje spôsobom uvedeným v bode a), Zákon o rodine pozná aj inštitút zásahu do rodičovských práv (čl. I § 38 Zákona o rodine), ktorý môže mať za následok pozastavenie, obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv. Pretože navrhovateľ úpravu výkonu rodičovských práv a povinností podľa čl. I § 24 ods. 1 Zákona o rodine (týkajúcu sa správy vecí a zastupovania maloletého dieťaťa) považuje (a aj označuje) za obmedzenie rodičovských práv (a povinností), ústavný súd musel vo svojom rozhodnutí rozlíšiť podstatu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností od zásahov do rodičovských práv a povinností upravených v čl. I § 38 Zákona o rodine majúcich za následok ich pozastavenie, obmedzenie alebo pozbavenie. Kým pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností podľa čl. I § 24 ods. 1 a 2 Zákona o rodine sa rozhoduje v zásade o realizovaní rodičovských práv a povinností bez toho, aby sa do nich negatívne zasahovalo, pri pozastavení, obmedzení a pozbavení rodičovských práv podľa čl. I § 38 Zákona o rodine ide o meritórny zásah do týchto práv. Pri tomto rozlíšení je však relevantný záver o vzťahu čl. I § 24 ods. 1 k čl. I § 38 Zákona o rodine.

c) Ak základom pre aplikáciu napadnutých ustanovení je ich výklad, tento podľa čl. 152 ods. 4 ústavy musí byť v súlade s ústavou.

d) V prípade stretu rodičovských práv a práv dieťaťa ide o situácie, ku ktorým dochádza veľmi často. Kým v čl. 41 ods. 4 ústavy sú rodičovské práva a práva detí upravené paralelne, v čl. 41 ods. 1 ústavy je rodičovstvu poskytnutá zákonná ochrana pri súčasne garantovanej osobitnej (zrejme intenzívnejšej) ochrane detí a mladistvých. Pritom ústava v čl. 41 ods. 6 „splnomocňuje" zákon na úpravu podrobností o právach obsiahnutých v čl. 41 ods. 1 až 5 ústavy. Zákon o rodine však už jednoznačne „preferuje" pri výkone rodičovských práv a povinností záujem maloletého dieťaťa (napr. čl. I § 24 ods. 3, § 38 ods. 2, § 44 ods. 2).

V súlade s uvedenými skutočnosťami posudzoval ústavný súd súlad napadnutého čl. I § 24 ods. 1 Zákona o rodine s osobitným zameraním na tú časť ustanovenia, ktorú napadol navrhovateľ, a to otázku, či slová ustanovenia „kto bude zastupovať a spravovať jeho majetok" (rozumej majetok maloletého dieťaťa) možno považovať za súčasť úpravy výkonu rodičovských práv alebo ich treba považovať za obmedzenie rodičovských práv idúcich nad rámec úpravy výkonu rodičovských práv. Rešpektoval pritom skutočnosť, že rozvod manželstva znamená nevyhnutnosť úpravy výkonu rodičovských práv vo vzťahu k maloletým deťom, pretože tieto reálne môžu byť zverené do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov, z čoho potom vyplýva zúženie možnosti plného uplatnenia rodičovských práv druhého rodiča. Túto skutočnosť uznáva nakoniec aj sám navrhovateľ.

Podľa názoru ústavného súdu zákonodarca nemal v úmysle obmedziť rodičovské práva v zmysle čl. I § 38 Zákona o rodine, hoci spôsob formulácie signalizuje možnosť výkladu aplikácie tohto ustanovenia ako obmedzenie rodičovských práv jedného z rodičov (ktorým potom je ale aj zverenie dieťaťa do výchovy - starostlivosti jedného z rodičov na čas po rozvode manželstva), ku ktorému reálne po rozvode rodičov musí dochádzať. Nejde však o zásah do rodičovských práv za podmienok ustanovených v čl. I § 38 Zákona o rodine, ale o zásah vyvolaný rozvodom manželstva, ktorý zužuje reálne možnosti výkonu rodičovských práv rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do starostlivosti. Toto však nemá taký obsah, rozsah a charakter, ktorý by bolo možné označiť ako obmedzenie rodičovských práv, preto ústavný súd nepovažoval za potrebné osobitne posúdiť napadnuté ustanovenie aj vo vzťahu k čl. 13 ods. 4 ústavy.

Aj keby sa čl. I § 24 ods. 1 Zákona o rodine považoval za určité obmedzenie rodičovských práv vzhľadom na to, že úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode sa realizuje v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, alebo v dohode rodičov, ktorá musí byť schválená súdom, je podľa názoru ústavného súdu zachovaná požiadavka upravená v čl. 41 ods. 4 ústavy, podľa ktorej práva rodičov možno obmedziť „... len rozhodnutím súdu na základe zákona". Z tohto dôvodu napadnuté ustanovenie nie je podľa názoru ústavného súdu v rozpore s čl. 41 ods. 4 ústavy.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd ani tejto časti návrhu navrhovateľa nevyhovel.

3. K namietanému nesúladu čl. I § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine s čl. 41 ods. 1 a 4 ústavy

Hlavným argumentom navrhovateľa pri namietanom nesúlade čl. I § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine s čl. 41 ods. 1 a 4 ústavy je skutočnosť, že ak sa dohoda rodičov, prípadne rozhodnutie súdu o úprave ich styku s maloletým dieťaťom stane súčasťou výroku rozhodnutia o rozvode manželstva a ak o výroku rozhodnutia súdu platí zásada určitosti, navrhovateľ je toho názoru, že výrok musí byť veľmi podrobný, zrozumiteľný, jasný s presným vymedzením času a miesta styku, dohoda nemôže byť rámcová, urobená ústne alebo konkludentne. Je toho názoru, že ide o výrazné obmedzenie a paušálny zásah štátu do rodinných vzťahov, nezohľadňujúci špecifiká tej - ktorej rodiny a považuje ho za obmedzenie, ktoré je v rozpore s čl. 13 ods. 4 ústavy. Ani v tomto prípade sa národná rada a vedľajší účastník s návrhom navrhovateľa nestotožnili.

Národná rada je toho názoru, že skutočnosť, že súčasťou rozhodnutia súdu, ktorým sa rozvádza manželstvo, je aj úprava styku s maloletým dieťaťom, nijakým spôsobom neodporuje čl. 41 ods. 1 a 4 ústavy.

Vedľajší účastník konania je toho názoru, že tvrdenie navrhovateľa o nesúlade napadnutých ustanovení s ústavou z napadnutých ustanovení nijako nevyplýva. Z požiadavky na precíznosť úpravy styku rodičov s maloletými deťmi či už v dohode alebo v rozhodnutí súdu vyvodzuje navrhovateľ významné obmedzenie a paušálny zásah štátu do rodinných vzťahov nezohľadňujúci špecifiká tej - ktorej rodiny, čo však podľa vedľajšieho účastníka z napadnutých ustanovení nijako nevyplýva. Preferencia ústnej, resp. konkludentnej dohody rodičov o úprave styku a nesúhlas s vecným riešením navrhovateľa sa neopiera o žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré by bolo možné dôjsť k záveru, že napadnuté ustanovenia sú v nesúlade s príslušnými ústavnými príkazmi. Aplikujúc systematický výklad napadnutých ustanovení v kontexte s čl. I. § 25 ods. 3 až 5 Zákona o rodine je vedľajší účastník toho názoru, že zákonná úprava nevybočuje z medzí prípustnej úvahy normotvorcu a rešpektuje ústavnú delegáciu na úpravu rozsahu, v akom sa možno domáhať práv uvedených v čl. 41 ods. 1 a 4 ústavy.

Ústavný súd pri posudzovaní napadnutého čl. I § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine a svojom rozhodnutí o tom, či je v súlade s čl. 41 ods. 4 ústavy, považoval z dôvodu, že tieto ustanovenia vytvárajú obmedzenia, ktoré nezodpovedajú podstate a zmyslu ústavných práv dieťaťa a rodiny a sú podľa navrhovateľa v rozpore aj s čl. 13 ods. 4 ústavy, za kľúčové východiská pre rozhodnutie tieto skutočnosti:

a) Kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi; považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v Zákone o rodine. Zákonodarca zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách, a to najmä v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú; ide najmä o prípad rozvodu manželov s maloletými deťmi. Právna úprava v čl. I § 25 ods. 1 Zákona o rodine pripúšťa, že rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom aj pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo.

b) Zákonodarca preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. O styku rodičov s maloletým dieťaťom rozhodne súd vtedy, ak sa rodičia o tejto otázke nedohodnú.

c) Zákonodarca neustanovuje, a teda nepredpisuje rodičom obsah dohody o úprave ich styku s maloletým dieťaťom a nepredpisuje pre túto dohodu žiadne náležitosti a neukladá ani žiadne obmedzenia, ako ani nepredpisuje obsah výroku rozhodnutia súdu, ktorým tento rozhodne o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom, a ani ho iným spôsobom v jeho rozhodovaní o tejto otázke nijako neobmedzuje.

V kontexte uvedených skutočností ústavný súd posudzoval súlad napadnutého čl. I § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine s čl. 41 ods. 1 a 4 ústavy s osobitným zameraním na posúdenie tých argumentov navrhovateľa, ktoré ho vedú k záveru, že „konkrétnejšou a precíznejšou právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi sa neurovnáva vzniknutý rozpor medzi rodičmi, ale ho môže naopak vyvolať aj tam, kde doteraz bola zhoda, čo je proti záujmom maloletého dieťaťa". Navrhovateľ opakovane argumentuje nevyhnutnosťou presne určovať čas styku tam, kde práve riešenie zo strany rodičov funguje, dokonca argumentuje absurdnosťou úpravy styku v prípadoch, keď rovnako rodičia maloletého dieťaťa často po rozvode zostávajú bývať v jednej domácnosti.

Podľa názoru ústavného súdu sa argumenty navrhovateľa opierajú predovšetkým o pohľad praktickej realizácie napadnutých ustanovení a o zdanlivú nadbytočnosť takejto právnej úpravy, na základe ktorých dochádza k záveru o nesúlade právnej úpravy s ústavou. Je nepochybné, že každá právna úprava má zmysel len vtedy, ak je zrozumiteľná, jednoducho aplikovateľná a realizuje sa ňou účel, na ktorý bola prijatá. To sú nespochybniteľné požiadavky na štandardnú normotvorbu. Posúdenie súladu prijatých právnych predpisov s ústavou prekračuje však tieto štandardné pravidlá, ktoré v danom prípade prestávajú byť, resp. nie sú jedinými a výlučnými kritériami pre posúdenie súladu určitého právneho predpisu s ústavou.

Ústavný súd neposudzoval vecnú ani legislatívno-technickú stránku čl. I § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine ani nehodnotil (neporovnával) posudzovanú právnu úpravu s predchádzajúcou, ale hodnotil ju z hľadiska jej súladu s ústavou; pritom sa opieral o zvolené východiská.

Dospel k záveru, že zákonná úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi preferujúca dohodu rodičov a až následné uplatňovanie rozhodovacej právomoci súdu o tejto otázke zodpovedá ústavnej ochrane rodičovstva a požiadavke na osobitnú ochranu detí a mladistvých garantovaných v čl. 41 ods. 1 ústavy.

Relatívna voľnosť pri formulovaní ustanovení o úprave styku rodičov s ich maloletými deťmi poskytuje podľa názoru ústavného súdu dostatočný priestor rodičom, aby sa na styku so svojimi maloletými deťmi mohli dohodnúť podľa ich špecifických podmienok a záujmu. Takýto spôsob právnej úpravy sa uplatnil aj pri založení rozhodovacej právomoci súdu o tejto otázke, čo umožňuje súdu individuálne posúdiť podmienky a situáciu na úpravu styku dieťaťa s rodičom v každom jednotlivom prípade podľa individuálnych podmienok.

Právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie preto podľa názoru ústavného súdu k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, práve prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy.

V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že namietané ustanovenia (čl. I § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine) nemožno vnímať izolovane, ale v kontexte celej právnej úpravy styku rodičov s ich maloletými deťmi umožňujúcej pri zmene pomerov zmeniť či už dohodu alebo rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností aj bez návrhu.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd nevyhovel ani tejto časti návrhu navrhovateľa. 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 694
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Najčítanejšie (Judikatúra)

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Platnosť rozhodcovskej doložky

Pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri ...

Účinky insolvenčného konania medzi členskými štátmi

Insolvenčné konania sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto insolvenčné konanie začalo (lex fori concursus). Týmto ...

Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 5. septembra 2019 vo veci C‑331/18 TE proti Pohotovosti, s. r. o.

1. Článok 10 ods. 2 písm. h) až j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o ...

Charakter zmluvy o výkone správy

Zmluva o výkone správy uzavretá v zmysle § 8a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov predstavuje svojím ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Koalícia a opozícia sa zhodli, nový Ústavný súd je zatiaľ najlepšíhttp://www.teraz.sk/slovensko/monitor-us-sr-moze-byt-najlepsim/423853-clanok.html

Koalícia aj opozícia zároveň podotýkajú, že zvýšenie dôvery súdov treba zvýšiť.

Novú väznicu v Rimavskej Sobote chcú postaviť štyri spoločnostihttps://www.webnoviny.sk/novu-vaznicu-v-rimavskej-sobote-chcu-postavit-styri-spolocnosti/

S výstavbou sa má začať v druhom polroku budúceho roka a s plnou prevádzkou sa počíta až o ...

Všetky psy musia byť začipované do konca októbra, ľuďom v hmotnej núdzi prispeje štáthttps://www.webnoviny.sk/vsetky-psy-musia-byt-zacipovane-do-konca-oktobra-ludom-v-hmotnej-nudzi-prispeje-stat/

Od novembra tohto roka musia byť všetky psy na Slovensku povinne označené identifikačným ...

Väčšina Slovákov nedôveruje súdnictvu a neverí ani vo vyšetrenie kauzy Gorilahttps://www.webnoviny.sk/vacsina-slovakov-nedoveruje-sudnictvu-a-neveri-ani-vo-vysetrenie-kauzy-gorila/

Agentúra Polis v prieskume pre TV JOJ zisťovala, či Slováci dôverujú súdnictvu. Pri tejto ...

Prečo sa v sporoch rodičov o deti na Slovensku nedodržiava zákonhttps://komentare.sme.sk/c/22233684/cestuju-za-detmi-zdaleka-no-roky-ich-nevidia-a-rozsudok-nestaci.html

Na Nadáciu sa za posledné mesiace obrátilo viacero rodičov, ktorí sa rozišli so svojimi ...

Územný plán by podľa nového zákona mali mať všetky obcehttp://www.teraz.sk/ekonomika/uzemny-plan-by-podla-noveho-zakona/423632-clanok.html

Nový predpis má spolu so zákonom o výstavbe nahradiť súčasne platný zákon o územnom ...

Nové časopisy

Justičná revue 8-9/2019

Justičná revue 8-9/2019

Časopis pre právnu prax.

Súkromné právo 4/2019

Súkromné právo 4/2019

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Právny obzor 5/2019

Právny obzor 5/2019

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Bulletin Najvyššieho súdu SR 1/2019

Bulletin Najvyššieho súdu SR 1/2019

Odborný recenzovaný právnický časopis, ktorý prináša aktuálne novinky z oblasti práva ...

Zo súdnej praxe 4/2019

Zo súdnej praxe 4/2019

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

Právny obzor 4/2019

Právny obzor 4/2019

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

PoUtStŠtPiSoNe
: