VEĽKÝ SENÁT NSSR: Plynutie lehoty na uplatnenie nároku podľa § 77 ZP a práceneschopnosť zamestnanca

Nejde o ani tak "30 rokov", pretože aj Súdny dvor EÚ necháva priestor na vyjadrenie členským štátom (a tie sa aktivne vyjadrujú, rovnako aj Európska komisia), a niekedy sa na ich názory v argumentácii odvoláva. Rovnako ÚS SR sa pýta aj gestora právnej úpravy na stanovisko k podaniu na ÚS SR, ak ide o súlad s ÚStavou SR. NS SR, predpokladám, sa nemusí pýtať ale nič mu nezakazuje sa pýtať, ale ak sa už pýtal, asi sa mal pýtať relevantných. Navyše, ak budem diplomatický, aj odpoveď dostal od niekoho a od niekoho nie (a ako ja viem, je otázne koho sa presne pýtal, pretože niekde sa otázka nedostala a možno sa mala ... chyba však mohla byť aj na strane príjemcu). K tomu dohovoru č.. 158, tam by som si dovolil úvahu ohľadom tej prednostii. Predsa len, dohovory sa nejavia ako "samovykonateľné" ale vyžadujú prenesenie do vnútroštátneho práva, je teda otázne, či dohovor je priamo aplikovateľný (ak hovorí o úlohách toho, kto k nemu pristúpil). Ale minimálne je to relevantný "prameň" práva a vnútroštátne právo by malo byť vykladané v súlade s našimi medzinárodnými záväzkami.

Odhliadnuc od toho, že už vyše 30 rokov tu máme právny štát a deľbu moci, a justícia má stále potrebu pýtať sa exekutívy na to, ako má rozhodovať, čo ma však prekvapilo v tomto spore, že veľký senát NSSR nevzal v úvahu dohovor MOP č. 158, ktorý je už 10 rokov ratifikovaný na Slovensku a má prednosť pred zákonom. "Noty" k správnemu rozhodnutiu by tu NS našiel, narozdiel od exekutívy a akademickej pôdy.

Dovolím si pár veľmi rýchlych a osobných postrehov k rozhodnutiu: 1. zaujímavé je, že hoci je v zmysle kompetenčného zákona 575/2001 Z. z. gestorom Zákonníka práce Ministerstvo práce, o stanovisko nebolo požiadané, ale požiadané bolo Ministerstvo spravodlivosti, ktoré so Zákonníkom práce nemá nič spoločné. "Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát“) si pred pristúpením k rozhodovaniu podľa § 48 ods. 4 C. s. p. vyžiadal stanoviská ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“), generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) a právnických fakúlt Univerzity Komenského v Bratislave (ďalej len „UK“), Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Trnavskej univerzity a Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici; z ktorých stanoviská zaslali minister, generálny prokurátor a vedúci katedry pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia Právnickej fakulty UK.". --------------------------------------------------------------- 2. V tomto kontexte je teda zaujímavé, že sa súd odvoláva na zámery zákonodarcu, ale na gestora zákona /ministerstvo práce/, t. j. aj osoby, ktoré v minulosti tento zákon písali, resp. ich „nasledovníkov“ sa nikto neobrátil. Za seba poviem, že viem, že NS SR by dostal presne opačné stanovisko ako je jeho rozhodnutie, ---------------------------------------------- 3. V zákone je uvedené „Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.". Dôraz by som dal na spojenie "sa mal pracovný pomer skončiť". Spojenie „sa mal“ predstavuje z legislatívneho hľadiska určitú fikciu, pretože to reflektuje skutočnosť, že v kontexte prípadne neplatnosti je táto otázka sporná.------------------------------- V zmysle § 64 ods. 2 ZP by sa pracovný pomer mal skončiť až uplynutím ochrannej doby, ak bola daná výpoveď pred uplynutím ochrannej doby : „Ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.“.--------------------------------- Hoci možno rozumieť otázke tzv. právnej istoty /a nepochybne spor nemožno odkladať donekonečna – ale to je skôr otázka zmeny legislatívy/, je potrebné vnímať aj účel § 64 ZP. Práve § 64 ZP rieši otázku predĺženia pracovného pomeru zo zákona /pokiaľ trvá ochranná doba/, a teda je zjavne, že zákonodarca nechcel ukončiť pracovný pomer hneď, ale naťahuje ho pretože trvá istá sociálna udalosť. Podľa môjho názoru sa rovnako tieto dôvody vzťahujú aj na podanie žaloby o neplatnosť a prekluzívnu lehotu.----------------------------------- V zmysle záveru súdu, zamestnanec mal napadnúť neplatnosť skončenia pracovného pomeru v čase trvania ochrannej doby, sociálnej udalosti, z dôvodu ktorej je chránený a skôr ako sa pracovný pomer skončil. --------------------------- Príklad: zamestnanec dostal výpoveď 8.3., pracovný pomer by sa pôvodne skončil v dvojmesačnej výpovednej dobe 31.5., ale zamestnanec mal ťažký úraz (možno aj pracovný dňa 10.5.) – zamestnanec leží v ťažkom stave v nemocnici až do takmer konca júla. Zákon hovorí – pracovný pomer sa skončí ukončení PNky – napr. v tomto prípade by to bolo na konci septembra. ----------------------------- § 77 hovorí o lehote dvoch mesiacov. V tomto konkrétnom prípade teda hoci sa pracovný pomer skončil napr. 30.9. / ku tomuto dňu sa na zamestnávateľa vzťahujú rôzne formálne povinnosti – viď. § 75 ZP/, neplatnosť jeho skončenia zamestnanec mal napadnúť do cca 30.7./31.7.? T. j. ešte dva mesiace pred jeho skončením? Do absurdna dovedené, podľa § 61 ods. 3: "Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.". Kým sa zamestnanec zotaví (miesto bolo zrušené predsa k 31.5. a napadnúť to mohol. cca do konca júla) jeho miesto môže byť už obnovené a obsadené inou osobou. -------------------------------------------- Hoci súdne rozhodnutia je potrebné rešpektovať, toto rozhodnutie je zjavný podnet na zváženie úpravy legislatívy v kontexte balansu medzi právnou istotou zamestnávateľa (ak PNka trvá extrémne dlho) a ochranou zamestnanca (ak zamestnanec objektívne nemôže podať žalobu)