Zbavenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu z pracovného úrazu

Podľa § 191 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody.

Podľa tohto zákonného liberačného dôvodu zamestnávateľ sa (sčasti) zbavuje zodpovednosti z dôvodu porušenia bezpečnostných predpisov alebo pokynov postihnutým zamestnancom. Musí pritom ísť o jeho tzv. kvalifikované zavinenie, teda zavinenie aspoň vo forme vedomej nedbanlivosti. O zavinené porušenie bezpečnostných predpisov ale nepôjde v prípade, ak zamestnanec síce vykonáva určité práce v rozpore s bezpečnostnými predpismi, ale na príkaz zamestnávateľa. Zavinenie zamestnanca je tu vylúčené práve tým, že zamestnávateľ k takému postupu dal príkaz a z toho dôvodu sa nemôže zbaviť zodpovednosti. Zbaviť sa zodpovednosti zamestnávateľ nemôže ani v prípade, že zamestnanec splní pokyn, ktorý je v rozpore s právnymi predpismi, a teda vykoná prácu, ktorú by bol oprávnený odmietnuť (porovnaj napr. R 11/1976, str. 39-40).

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. 8. 2010, sp. zn. 5 Cdo 198/2009)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Martin (súd prvého stupňa) medzitýmnym rozsudkom zo 17. októbra 2005 č.k. 10 C 59/99-332 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že žalovaná sa nezbavuje zodpovednosti za náhradu škody z pracovného úrazu, ktorý sa žalobcovi prihodil 20. mája 1997. Samostatným výrokom určil, že žalovaná zodpovedá za škodu vzniknutú týmto pracovným úrazom v rozsahu 2/3-ín. Rozhodnutie o výške žalobou uplatneného práva na peňažné plnenie a o trovách konania „prenechal konečnému rozsudku". Mal za to, že žalovaná preukázala, že žalobca „z nedbanlivosti a ľahostajnosti" porušil bezpečnostné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia proti práci, hoci bol s nimi riadne oboznámený, a toto porušenie bolo jednou z príčin jeho pracovného úrazu. Žalobca porušil svojim postupom čl. 67, 70 a 98 STN 343 100, s ktorou bol riadne oboznámený. Podľa § 14 ods. 3 písm. b/ zákona č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci mal právo odmietnuť vykonať prácu, o ktorej sa domnieval, že ohrozuje jeho život a zdravie. V zmysle čl. 98 STN 343 100 nesmel vykonať príkaz vedúceho pracovnej skupiny odporujúci bezpečnostnej norme. Na tieto svoje závery aplikoval potom ustanovenie § 191 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce, zákona č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov a výrokom svojho medzitýmneho rozsudku určil mieru zodpovednosti žalovanej na vzniku škody. Ustálil, že ďalšou príčinou vzniku škody na zdraví žalobcu bolo porušenie povinností jeho nadriadeným G. S., zodpovednosť ktorého je dvojnásobná, a to práve vzhľadom na jeho postavenie vedúceho pracovníka, ktorý bol zodpovedný za bezpečné vykonanie požadovaných prác a bezpečnosť svojich podriadených.