TlačPoštaZväčšiZmenši

Pojem vecná legitimácia a účastníctvo v konaní

7.3. 2011, 16:57 |  najpravo.sk

Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.

Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004)

Z odôvodnenia:

Okresný súd rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni do 15 dní 60 450 Sk s úrokom z omeškania 26% zo sumy 46 800 Sk od 1. novembra 1998 do zaplatenia a vo výške 22,62% zo sumy 13 650 Sk od 1. augusta 1999 do zaplatenia; zároveň žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa je v danom prípade aktívne legitimovaná, lebo je "na liste vlastníctva č. 1835 pre katastrálne územie N. zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti postavenej na parc. č. 2295 - zastavaná plocha vo výmere 350 m2, ktoré nadobudla na základe zmluvy o výkone správy majetku predstavujúceho majetok vlastníkov bývalého komposesorátu v N. Jednotliví vlastníci sa tak stali vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností na základe rozhodnutia pozemkového úradu z 31. mája 1995 vydaného podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ktoré bolo potvrdené rozsudkom krajského súdu". Žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil [§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ")], lebo jej neplatil nájomné a napriek tomu užíval nebytové priestory nachádzajúce sa v sporných nehnuteľnostiach. Nájomnú zmluvu z 31. októbra 1991 (a dodatok k nej z 31. októbra 1996), z ktorej žalovaný vyvodzoval svoje oprávnenie užívať tieto priestory, uzavrel s obecným úradom, ktorý ale nebol v čase jej urobenia vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a nemal spôsobilosť na právne úkony. Uvedený právny úkon je preto neplatný (§ 37 a 39 OZ). Výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného určil súd prvého stupňa tak, že zohľadnil výšku nájomného v porovnateľných prípadoch z hľadiska miesta, času a výmery prenajatých priestorov.

Na odvolanie žalovaného krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol; žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania. Na odôvodnenie zmeňujúceho výroku uviedol, že na základe rozhodnutia Pozemkového úradu v Č. z 31. mája 1995 potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v B. z 2. februára 1996 sa oprávnené osoby - jednotliví členovia spoločenstva Komposesorátu v N. - stali vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti a vstúpili do práv prenajímateľa v rámci právneho vzťahu založeného zmluvou o nájme nebytových priestorov (§ 25 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku). Podľa názoru odvolacieho súdu nie je predmetná zmluva neplatná z dôvodov uvádzaných súdom prvého stupňa, lebo ju podpísal starosta obce ako štatutárny orgán obce a jeho úkony treba považovať za úkony tejto právnickej osoby (§ 13 ods. 4 a 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení). So zreteľom na dátum vydania označeného rozhodnutia pozemkového úradu neobstojí podľa jeho právneho názoru ani záver, že obec nebola v čase uzavretia uvedenej zmluvy vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Žalovaný sa užívaním nebytových priestorov bezdôvodne obohatil, nie však na úkor žalobkyne, ale vlastníkov stavby, v ktorej sa nebytové priestory nachádzajú (členov komposesorátu). Žalobkyňa v danom prípade nie je preto aktívne legitimovaná. Jej vecnú legitimáciu nemožno vyvodiť ani z jej postavenia nájomníčky alebo správkyne nehnuteľností v zmysle zmluvy o nájme a správe nehnuteľností z 28. mája 1996, ktorú uzavrela so spoluvlastníkmi nehnuteľností (za ktorých konal výbor komposesorátu a P. Ch. na základe generálnej plnej moci), lebo táto zmluva ju oprávňovala vlastným menom a na vlastný účet konať iba v rámci nájomných vzťahov. V prejednávanej veci nejde o taký vzťah a žalobkyňa v konaní nepreukázala splnomocnenie konať za vlastníkov nehnuteľností, ktorým vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne odvolací súd považoval žalobu za neopodstatnenú.

Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním žalobkyňa s odôvodnením, že toto rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd dospel v konaní k nesprávnemu záveru, že vzhľadom na podpis starostu - štatutárneho zástupcu obce je nájomná zmluva z 31. októbra 1991 platná, aj keď na strane prenajímateľa v nej vystupoval obecný úrad, ktorý nemal spôsobilosť na právne úkony. Navyše, v čase uzavretia dodatku uvedenej zmluvy z 31. októbra 1996 už obec nebola vlastníčkou predmetných nehnuteľností, keďže tieto boli vydané oprávneným osobám rozhodnutím pozemkového úradu z 31. mája 1995. Odvolacím súdom podaný výklad vôle účastníkov zmluvy o nájme a správe nehnuteľností z 28. mája 1996, ktorú uzavreli spoluvlastníci nehnuteľností a žalobkyňa, je príliš zužujúci (orientuje sa len na právny vzťah samotného nájmu) a nezohľadňuje široké oprávnenia žalobkyne vo vlastnom mene a na vlastný účet nielen podnikať s bytovými a nebytovými priestormi, ale aj uplatňovať nároky na súdoch a iných orgánoch. Bezdôvodné obohatenie podľa názoru dovolateľky nevzniklo na úkor jednotlivých vlastníkov (ich pohľadávky boli uspokojené žalobkyňou samou), ale na úkor žalobkyne tým, že žalovaný neoprávnene užíval majetok v jej správe bez platenia nájomného a žalobkyňa spoluvlastníkom za užívanie platila. Žalovaný sa teda v každom prípade na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil: buď tým, že jej neposkytoval žiadne plnenie za užívanie sporných priestorov, alebo tým, že žalobkyňa plnila za neho (vlastníkom) to, čo mal plniť žalovaný sám. Odvolací súd túto skutočnosť prehliadol, nevenoval dostatočnú pozornosť dôvodom zakladajúcim neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 až § 39 OZ a vôbec nebral na zreteľ, že konanie žalovaného bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ). Žiadala preto, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd SR ako súd dovolací podľa § 10a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP") po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 OSP), ktorá je zastúpená advokátkou (§ 241 ods. 1 OSP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že dovolanie treba zamietnuť.

Dovolateľka odôvodňuje svoj opravný prostriedok (dovolanie podané 23. septembra 2004) tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 241 ods. 2 písm. b) OSP] a že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci [§ 241 ods. 2 písm. c) OSP]. Pokiaľ sa v dovolaní uvádza, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní, treba zopakovať, že ustanovenie § 241 ods. 2 OSP tento dovolací dôvod nepozná. Za spôsobilý dovolací dôvod v zmysle tohto ustanovenia nemožno považovať ani nesúhlas dovolateľa s vyhodnotením dôkazov odvolacím súdom (porovnaj R 42/1993).

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uvedenými dovolacími dôvodmi, vrátane ich obsahového vymedzenia. Dovolací dôvod neposudzuje súd len podľa toho, ako bol dovolateľom označený, ale predovšetkým podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2 OSP v spojení s § 243c OSP). Obligatórne sa zaoberá len vadami konania vymedzenými v § 237 OSP a inými vadami konania, pokiaľ mali tieto za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 OSP).

Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 242 ods. 1 OSP dovolací súd predovšetkým skúmal, či v konaní nedošlo k uvedeným vadám konania. Existenciu takýchto vád, ktoré v dovolaní neboli ani tvrdené, nezistil. V ďalšom sa preto zameral len na posúdenie danosti dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) a c) OSP.

Inou vadou je taká vada konania, ktorá je (rovnako ako vady konania taxatívne vymenované v § 237 OSP) spôsobená porušením procesných noriem upravujúcich občianske súdne konanie, ktorá ale (na rozdiel od nich) nezakladá tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Právne relevantnou je pritom len iná vada majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa len formálne namietala, že v konaní došlo k takejto vade, obsah jej dovolania ale nasvedčuje tomu, že v skutočnosti namietla správnosť vyhodnotenia dôkazov odvolacím súdom. Ako už ale bolo uvedené, hodnotenie dôkazov nemožno považovať za spôsobilý dovolací dôvod [§ 241 ods. 2 písm. b) OSP].

Zostalo preto vyriešiť otázku, či napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na správnom právnom posúdení veci [§ 241 ods. 2 písm. c) OSP]. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. V danom prípade sa v dovolaní namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v otázke vecnej legitimácie žalobkyne. Úlohou dovolacieho súdu bolo preto posúdiť, či odvolací súd v tomto smere na zistený skutkový stav použil správny predpis a či ho aj správne interpretoval.

Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

V danom prípade bolo teda v zmysle uvedeného povinnosťou žalobkyne preukázať, že je účastníčkou hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok. To znamenalo dokázať, že na jej úkor bolo (žalovaným) získané bezdôvodné obohatenie.

Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 OZ). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 OZ). Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal; ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu (§ 456 OZ). Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 OZ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ).

Právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia neuplatnila žalobkyňa ako vlastníčka a svoje vlastníctvo nehnuteľností, v ktorých sa nachádzajú predmetné nebytové priestory, v konaní ani netvrdila. Z tohto hľadiska sú úplne nepodložené tie časti odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorých sa uvádza, že žalobkyňa je na liste vlastníctva č. 1835 pre katastrálne územie N. zapísaná ako vlastníčka budovy č. 171 postavenej na pozemku parcely č. 2295. Podľa spisu je predmetná budova v podielovom spoluvlastníctve 375 spoluvlastníkov.

Žalobkyňa už v žalobe uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť s nebytovými priestormi spravuje na základe "zmluvy o nájme nehnuteľností a o výkone správy majetku" uzavretej s jej vlastníkmi 28. mája 1996; svoju aktívnu legitimáciu vyvodzuje z právneho postavenia zakotveného touto zmluvou. Tvrdila, že týmto právnym úkonom jej vlastníci budovu prenajali a že obe zmluvné strany sa zároveň dohodli na rozsiahlych právach konať vo vlastnom mene a na vlastný účet na súdoch a orgánoch štátnej správy.

Dovolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odvolacieho súdu, že žalobkyňa v predmetnom konaní nepreukázala, že je vecne legitimovaná. V zmysle bodu II. ods. 1 uvedenej zmluvy o nájme a správe nehnuteľností z 28. mája 1996 "prenajímateľ je výlučným spoluvlastníkom hnuteľného a nehnuteľného majetku tvoriaceho bývalé spoločné nehnuteľnosti komposesorátu, ktoré sú špecifikované v delimitačnom protokole z 28. mája 1996, ktorý tvorí dodatok č. 1 tejto zmluvy a je jej neoddeliteľnou súčasťou". Podľa bodu II. ods. 2 a 3 tejto zmluvy prenajímateľ prenecháva veci špecifikované v dodatku č. 1 zmluvy za účelom výkonu správy tohto hnuteľného a nehnuteľného majetku a podnikania s pozemkami, budovami a bytovými či nebytovými priestormi nachádzajúcimi sa v budovách prenajímateľa". Napokon v zmysle II. ods. 4 tejto zmluvy nájomca "vstupuje vlastným menom a na vlastný účet do nájomných vzťahov na strane prenajímateľa so všetkými právami a povinnosťami s tým spojenými tam, kde majetok tvoriaci predmet nájmu je v spoluvlastníctve prenajímateľov podľa tejto zmluvy; postavenie prenajímateľa v týchto vzťahoch ho oprávňuje vlastným menom a na vlastný účet k uplatňovaniu práv na súdoch a na orgánoch štátnej správy".

Aj Najvyšší súd SR (bez toho, aby sa zaoberal otázkou platnosti uvedenej zmluvy tak z hľadiska určitosti označenia jej účastníkov - prenajímateľov, oprávnenia osôb vystupujúcich v pozícii prenajímateľov konať za vlastníkov, ako aj z hľadiska obsahových náležitostí tohto právneho úkonu) dospel k názoru, že takto zmluvne vymedzené oprávnenie žalobkyne konať pred súdmi vlastným menom a na vlastný účet sa vzhľadom na zvolené formulácie mohlo vzťahovať len na právne vzťahy, kde žalobkyňa mala vystupovať ako prenajímateľka (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Navyše, a to treba osobitne zdôrazniť, predmet nájmu správy, t.j. "hnuteľný a nehnuteľný majetok" nie je v uvedenej zmluve vôbec konkretizovaný a v dodatku č. 1, ktorý má ako jej neoddeliteľná súčasť tento predmet špecifikovať, sa neuvádza žiadna nehnuteľnosť (položky č. 1 - 10 označujúce hmotný investičný majetok a položky č. 1 - 33 označujúce hmotný neinvestičný majetok sa týkajú výlučne len hnuteľností). Z uvedenej zmluvy preto vôbec nevyplýva, či sa tento právny úkon a ním v prospech žalobkyne zriadené práva vôbec týkali nebytových priestorov v budove č. 171 postavenej v katastrálnom území N. na pozemku parcely č. 2295 a či táto budova bola dohodnutým predmetom nájmu a správy žalobkyne. Žalobkyňa teda nepreukázala, že k ňou tvrdenému bezdôvodnému obohateniu došlo neoprávneným užívaním majetku v jej správe (bez platenia nájomného). Aktívnu legitimáciu žalobkyne preto z obsahu tejto zmluvy nemožno vyvodiť.

Keďže žalobkyňa, na podnet ktorej začalo konanie, nepreukázala, že na jej úkor vzniklo bezdôvodné obohatenie a že je nositeľkou hmotno-právnych oprávnení v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, nebolo už potrebné zaoberať sa otázkou, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané (ak vôbec došlo k jeho vzniku), a teda ani otázkou platnosti alebo neplatnosti nájomnej zmluvy z 31. októbra 1991 z hľadiska spôsobilosti obecného úradu na právne úkony a z hľadiska oprávnenia obce vykonávať práva vlastníka, ale ani správnosťou názoru odvolacieho súdu, že tento úkon bol uzavretý platne, lebo ho podpísal starosta obce ako jej štatutárny orgán a jeho konanie treba považovať za konanie tejto právnickej osoby. Rovnako nebolo treba skúmať, či konanie žalovaného bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru o neopodstatnenosti námietky, že rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na nesprávnom právnom závere o nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne. Dovolacia námietka žalobkyne, že k bezdôvodnému obohateniu došlo na jej úkor tým, že za žalovaného plnila vlastníkom budovy to, čo mal sám plniť, protirečí s jej argumentáciou o užívaní predmetných nebytových priestorov žalovaným bez právneho dôvodu (z neplatnej nájomnej zmluvy). Jej skutkové tvrdenie, že vlastníkom budovy s nebytovými priestormi poskytla peňažné plnenie za žalovaného a plnila im to, čo bol povinný plniť sám, nebolo predmetom dokazovania na súdoch nižších stupňov a z hľadiska dovolacieho konania ide o novú skutkovú okolnosť, na ktorú nemožno vziať zreteľ. Žalobkyňa mala až do právoplatného skončenia veci možnosť využiť svoje právo uviesť v konaní všetky skutočnosti, z ktorých vyvodzuje, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Keď tak neurobila, nemožno vytýkať odvolaciemu súdu, že na tieto okolnosti neprihliadol. 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1898
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Najčítanejšie (Judikatúra)

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

CSP: Zabezpečovacie opatrenie a princíp kontradiktórnosti a rovnosti strán sporu

Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania ...

Príbuzenský stav sudcu a diskvalifikácia z pozície zákonného sudcu

Otázku príbuzenského vzťahu je potrebné vnímať v objektívnom a subjektívnom zmysle. Pokiaľ by išlo o súrodenecký alebo rodičovský ...

Trovy konania – dôkazné bremeno

Každý jednotlivý úkon právnej služby musí byť pri rozhodovaní o sume priznanej náhrady posudzovaný samostatne so zreteľom na to, či išlo ...

Predpoklady pre vyhovenie návrhu na odklad vykonateľnosti (§ 444 CSP)

Odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia má mimoriadny charakter, pretože dovolací súd odložením vykonateľnosti pred rozhodnutím o ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Kollár v súvislosti so zadržaním D. Kováčika: NAKA má rozviazané rukyhttps://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-naka-ma-rozviazane-ruky-tvrdi/502196-clanok.html

Národná kriminálna agentúra (NAKA) má rozviazané ruky, keď niekto páchal trestnú činnosť, ...

UK nesúhlasí s oklieštením akademických práv a slobôdhttps://www.teraz.sk/slovensko/uk-nesuhlasi-s-okliestenim-akademick/502044-clanok.html

Akademický senát Univerzity Komenského a vedenie UK vyzývajú kompetentné orgány na zásadnú ...

Ministerku Kolíkovú nepotešilo zadržanie Kováčika, prehlbuje to nedôveru v prokuratúruhttps://www.webnoviny.sk/ministerku-kolikovu-nepotesilo-zadrzanie-kovacika-prehlbuje-to-nedoveru-v-prokuraturu/

Informácia o zadržaní špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika ministerku spravodlivosti ...

VIDEO: NAKA zadržala špeciálneho prokurátora Dušana Kováčikahttps://www.teraz.sk/slovensko/naka-mala-zadrzat-specialneho-prokur/502030-clanok.html

Národná kriminálna agentúra (NAKA) mala zadržať špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.

Kandidátmi na členov disciplinárnych senátov sú Hasíková a Slamka, schválil ich parlamenthttps://www.webnoviny.sk/kandidatmi-na-clenov-disciplinarnych-senatov-su-hasikova-a-slamka-schvalil-ich-parlament/

Oboch kandidátov dnes schválil parlament.

Šéfa slovenské prokuratury zadržela policie. Údajně pomáhal zločineckému ganguhttps://www.denik.cz/ze_sveta/slovensko-prokuratura-policie-20201022.html

Slovenská policie zadržela a následně obvinila šéfa speciální prokuratury Dušana Kováčika ...

Nové časopisy

Právny obzor 5/2020

Právny obzor 5/2020

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Justičná revue 8-9/2020

Justičná revue 8-9/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Bulletin slovenskej advokácie 9/2020

Bulletin slovenskej advokácie 9/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2020

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2020

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Súkromné právo 4/2020

Súkromné právo 4/2020

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2020

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

PoUtStŠtPiSoNe
: