Z dikcie ustanovenia § 106 CSP vyplýva, že oznámenie inej adresy na doručovanie zásielok je v plnej dispozícii adresáta. Na takto adresátom zvolenú adresu pre doručovanie zásielok je možné doručiť písomnosti prostredníctvom fikcie doručenia. Práve samotná prísnosť fikcie doručenia vyjadruje zodpovednosť strany za účinky doručenia. Pokiaľ strana včas neoznámi súdu skutočnosti, ktoré majú význam pre doručovanie písomností, a napríklad sa odsťahuje, bude jej na základe zákonnej fikcie doručovaná zásielka na adresu, ktorú uviedla súdu ako adresu na doručovanie súdnych zásielok.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. júna 2019, sp. zn. 3 Cdo 15/2019, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety a spracovanie: najpravo.sk; rozhodnutie nebolo oficiálne publikované)
Z odôvodnenia:
1. Žalobcovia sa žalobou podanou 17. januára 2011 (doplnenou 9. septembra 2013) domáhali zrušenia kúpnej zmluvy z 18. januára 2008 uzatvorenej medzi žalobkyňou 2/ ako predávajúcou a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností v katastrálnom území X, evidovaných na LV č. X, parcely KN X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere za kúpnu cenu X (ďalej len „kúpna zmluva“). Svoj nárok odôvodnili tým, že žalobca 1/ sa 28. decembra 2010 od svojej manželky žalobkyne 2/ dozvedel, že pri uzatvorení kúpnej zmluvy bola podvedená a oklamaná zo strany žalovaných. Žalobkyňa 2/ kúpnu zmluvu uzatvorila s vedomím, že predáva pozemky týkajúce sa iba záhrady a ornej pôdy, nie aj pozemok pod rozostavaným domom na LV č. 290 parcely KN č. 141/1 a 141/2. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy bol žalobca 1/ v zahraničí, žalobkyňa 2/ bola v tom čase pod veľkým psychickým tlakom z dôvodu, že k tomuto dátumu požiadala o skončenie pracovného pomeru u svojho zamestnávateľa, čo žalovaní využili a cielene v deň ukončenia jej pracovného pomeru kúpnu zmluvu so žalobkyňou 2/ uzatvorili. Žalovaní na žalobkyňu 2/ vyvíjali nátlak, mali prehľad o jej nepriaznivej rodinnej, finančnej a vzťahovej situácii, využili jej dôveru s cieľom získať pozemok pod rozostavaným rodinným domom a následne získať v exekučnej dražbe aj rozostavaný rodinný dom, čím došlo k podstatnému zníženiu hodnoty tejto nehnuteľnosti. Predajom nehnuteľností evidovaných na LV č. 777 došlo zároveň k porušeniu vlastníckych práv žalobcu 1/, nakoľko tieto boli nadobudnuté za existencie manželstva žalobcov. Konaním žalovaných došlo podľa žalobcov k znehodnoteniu a k zníženiu hodnoty rozostavanej stavby rodinného domu o 20 %, k psychickej ujme žalobkyne 2/, čo v súhrne predstavuje spôsobenú ujmu vo výške 30 159,05 €, ktorú si nárokujú od žalovaných.
2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 19. decembra 2016 č.k. X žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaným priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcovia v konaní svoj nárok nepreukázali, neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení vyjadrených v žalobe. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu ako neodôvodnenú, preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov
Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.
Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.
Zaregistrovať saUž som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium