Výrok rozsudku o plnení v peniazoch v cudzej mene

Podľa § 155 ods. 2 OSP, výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu a ak predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a účastník ktorý má plniť, je devízovým tuzemcom a má účet v cudzej mene, alebo niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom. Žalobca mal právo zvoliť si , či uplatní svoju pohľadávku v amerických dolároch alebo slovenských korunách a právo voľby má aj súd. Ak súd rozhodne o tom, že v rozsudku prizná sumu vyjadrenú v inej mene ako bola poskytnutá, je povinný prepočítať túto sumu kurzom k dátumu, kedy napríklad vznikla škoda, aby mohol priznať skutočnú škodu, kedy malo dôjsť k zákonnému plneniu, aby sa veriteľ neocitol v horšej situácii, ako v prípade dobrovoľného plnenia

(rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 13. 9. 2007, sp. zn. 12Co/191/2007)

Z odôvodnenia:

Okresný súd svojim rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 63 622, 40 Sk spolu úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 12, 5% ročne od 31.10.2003 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovanému zároveň uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 25 366 Sk právnemu zástupcovi žalobcu v lehote troch dní. Rozhodol tak po zistení, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená sprostredkovateľská zmluva, podľa § 643 až 651 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného ako sprostredkovateľa vyvíjať pre žalobcu činnosť smerujúcu k tomu, aby na Ukrajine predal stomatologické súpravy. Provízia bola dohodnutá za podmienok, že sa obchod zrealizuje a kupujúci zaplatí 100% kúpnej ceny. Po uzatvorení tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému na jeho žiadosť finančné prostriedky vo výške 1 800 USD, ktoré súd definoval ako záväzkový právny vzťah pôžičky, pretože žalovaný ich prijatie nepopieral a zaviazal sa prevzatú sumu vrátiť v konkrétne určenej lehote. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že uvedenú sumu prevzal ako zálohu na úhradu nákladov spojených so sprostredkovaním a minul ju v mene žalobcu, ktorého reprezentoval, dospel súd prvého stupňa k záveru, že takáto právna kvalifikácia nie je na mieste, pretože to nie je v súlade s ustanovením § 647 ods. 2 Obchodného zákonníka. Pokiaľ sa žalovaný bránil vznesením kompenzačnej námietky , ktorej právnym dôvodom bol vznik «bezdôvodného» «obohatenia» na strane žalobcu, potvrdeného ukrajinskou firmou, ktorá potvrdila dôvod, výšku a spôsob úhrady nákladov spojených s poplatkom a prezentáciou žalobcu, dospel okresný súd k záveru, že takýto spôsob kompenzácie nie je v danom prípade možný, lebo na strane žalobcu «bezdôvodné» «obohatenie» jednoznačne nevzniklo, pretože činnosť žalovaného spojená s prezentáciou žalobcu na Ukrajine súvisela so zmluvou o sprostredkovaní. Pri určení kurzu vychádzal z prepočtu vzťahujúceho sa deň nasledujúci po dni splatnosti pôžičky, pretože žalovaný mal vrátiť dohodnutú sumu riadne a včas a priznal žalobcovi aj úroky z omeškania od 31.10.2003 , kedy sa dostal žalovaný do omeškania.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil tento rozsudok a návrh zamietol. V dôvodoch odvolania poukázal na pochybenie súdu prvého stupňa, keď sa neriadil ustanovením § 154 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len OSP) a priznal žalobcovi sumu, predstavujúcu ekvivalent sumy poskytnutej žalovanému žalobcom v amerických dolároch. v nesprávnom kurze, pretože mal prepočet vykonať kurzom ku dňu rozhodnutia. Okrem toho považoval rozhodnutie súdu za nesprávne aj pre nesprávne právne posúdenie. Poprel, že by mu sumu 1 800 USD poskytol žalobca ako pôžičku, pretože z tejto sumy nesporne a preukázateľne vynaložil ako výdavky za účasť žalobcu v tendri a bola definovaná ako záloha...na výdavky , čo nakoniec vyplýva nielen z písomného potvrdenia, ale aj z výpovede svedka Ing. J. B.. Nebol povinný na prezentáciu výrobkov žalobcu vynaložiť svoje vlastné finančné prostriedky a nikdy neuzatvoril zmluvu o pôžičke ani písomne ani ústne. Pokiaľ by súd dospel k inému záveru, mal sa zaoberať kompenzačnou námietkou a jej dôvodnosťou. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka žalobcovi vzniklo bezdôvodné obohatenie, pretože za neho plnil žalovaný to, čo mal plniť sám.