Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
Predplatné
Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
TlačPoštaZväčšiZmenši

Aktívna vecná legitimácia

najpravo.sk • 20.9. 2023, 20:06

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal.

 

Z odôvodnenia:

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 5. júna 2007, č.k. 18 C 61/2005-25, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 127.310,- Sk s 9 % úrokom z omeškania od 10. septembra 2004 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, v časti istiny 200,- Sk žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Dospel k záveru, že Krajský súd v Bratislave nepostupoval správne, keď žalobcovi v rozsudku z 1. októbra 2002, sp. zn. 34 Cb 131/1996 nepriznal náhrada trov tohto konania, v ktorom vystupoval ako skorší z dvoch právnych zástupcov úspešného účastníka konania, hoci o nich súd mal rozhodnúť i bez návrhu a boli riadne a včas vyčíslené. V príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom vznikla žalobcovi škoda. Zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, upravuje nesprávny úradný postup vo svojej druhej časti, prvá časť upravuje škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Prvá časť zároveň nie je všeobecnou časťou zákona, nevzťahuje sa podporne na jeho druhú časť s výnimkou ustanovenia § 1, o ktorom to zákonodarca výslovne uviedol. Z ustanovenia § 18 jednoznačne vyplýva, že nesprávny úradný postup, pri ktorom je daná zodpovednosť štátu, sa môže dotknúť aj tretích osôb, nielen účastníkov konania. Navyše, žalobca bol v určitom čase v širšom zmysle slova ako právny zástupca účastníkom konania. V časti 200,- Sk žalobu žalobcu ako neopodstatnenú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 155 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 26. marca 2009, sp. zn. 12 Co 73/2008, na odvolanie žalovaného rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej zmenil tak, že žalobu zamietol. V časti týkajúcej sa náhrady trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal. Zodpovednosť podľa zákona č. 58/1969 Zb. je jednou z foriem zodpovednosti štátu bez ohľadu na zavinenie. Na jej vyvodenie musia byť súčasne splnené tri podmienky, a to existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, nesprávny úradný postup a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úkony tzv. úradného postupu samy osebe k vydaniu rozhodnutia nevedú, a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia, alebo ide o inú činnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Súd sa ďalej zaoberal otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom žalobca tvrdí je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o ktorých sa koná. V prejednávanej veci mal súd za nesporné, že žalobca bol právnym zástupcom úspešného účastníka konania, ktorému bola priznaná náhrada v konaní vzniknutých trov. Nárok na náhradu trov je procesným nárokom a do jeho obsahu sa nepremietajú (nemôžu) právne vzťahy založené príkaznou zmluvou a zmluvou o právnej pomoci, pričom je vecou účastníkov tejto zmluvy (t.j. advokáta a klienta), ako sa v konečnom dôsledku dohodnú o nároku, ktorý pre klienta vyplynul z výroku súdneho rozhodnutia. Nárok na náhradu trov sa totiž priznáva iba účastníkovi konania, a preto každá procesná legitimácia spojená s týmto nárokom prislúcha iba jemu. Vychádzajúc z ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p., tieto procesné legitimácie advokátovi nepatria. V danom prípade u žalobcu absentuje právny titul na náhradu škody. Náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva sa súdom priznáva účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, proti účastníkovi, ktorý úspech nemal. Osobou, ktorej bola náhrada trov priznaná je teda účastník konania, a nie advokát. Žalobca sa nároku uplatňovaného v tomto konaní mohol domáhať iba priamo proti subjektu, ktorého v danom konaní zastupoval a ktorému bola náhrada trov v danom konaní priznaná, a to na základe zmluvy o právnom zastúpení. Nebola teda splnená ani jedna z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a preto žalovaný za škodu podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. nezodpovedá. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím § 142 ods. 1 O.s.p.

Obsah pre predplatiteľov

Tento text je dostupný komunite predplatiteľov portálu Najprávo.sk.

Preplatným získate mnohé benefity a podporíte nás pri tvorbe kvalitného, právneho obsahu.

Odomknúť článok
Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 2578

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: