Ako vyplýva z ust. § 101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti účastníka konania môže súd vec prejednať a rozhodnúť iba vtedy, ak bol účastník konania, ktorý sa nedostavil riadne predvolaný a ak nepožiadal včas z dôležitého dôvodu (spočívajúceho v jeho osobe) o odročenie pojednávania. Po účastníkovi, ktorý sa mieni k pojednávaniu včas dostaviť, nemožno totiž spravodlivo požadovať, aby musel strpieť prejednanie a rozhodnutie veci v jeho neprítomnosti, ak nastane prekážka alebo iná okolnosť, ktorá mu bráni sa pojednávania zúčastniť. Táto prekážka alebo iná okolnosť súčasne musí predstavovať „dôležitý dôvod". Preto príčina prečo sa účastník pojednávania zúčastniť nemôže a z ktorej dôvodu žiada o odročenie pojednávania, sa musí s ohľadom na jej povahu vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti.
Dôležitosť dôvodu, pre ktorý účastník žiada o odročenie pojednávania, však nemožno posudzovať bez prihliadnutia ku všetkým okolnostiam konkrétneho prípadu.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 7. 2010, sp. zn. 3 Obdo 11/2009)
Z rozhodnutia:
Okresný súd v Humennom rozsudkom zo dňa 18. 10. 2007, č. k. 15Cb/159/2006-68 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 652 797,-- Sk s 13% úrokom z omeškania ročne od 05. 08. 2005 do zaplatenia a trovy konania vo výške 87 304,-- Sk na účet právneho zástupcu. V prevyšujúcej časti konanie zastavil. Z predložených dôkazov zo strany žalobcu mal súd za dostatočne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa ktorej žalobca ako predávajúci dodal žalovanému ako kupujúcemu tovar – pšenicu, čo žalovaný potvrdil na výdajkách – dodacích listoch svojím podpisom v kolónke prevzal a súd tento nárok žalobcu mal preukázaný aj tým, že právny zástupca žalobcu listom zo dňa 12. 09. 2006 rozpísal žalovanému požadovanú spornú sumu vo výške 652 797,-- Sk (z dvoch faktúr čiastočne uhradených) a žalovaný mu na tento list písomne odpovedal dňa 19. 09. 2006, že sa nebráni vyššie uvedenej dlžnej sume, z ktorej čiastočne uhrádzal finančné prostriedky žalobcovi, ale v súčasnej dobe nemá dostatok finančných prostriedkov na jednorazovú úhradu vyššie uvedenej dlžnej čiastky. Vzhľadom k tomu, že si žalovaný tovar riadne prevzal, pričom kúpnu cenu za tento prevzatý tovar nezaplatil, súd návrhu žalobcu čo do spornej sumy 652 797,-- Sk vyhovel. Pretože žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením faktúr a súd zistil, že medzi účastníkmi nebol dohodnutý úrok z omeškania, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obch. zák. tak, ako si ho žalobca vyúčtoval vo výške 13%, pretože tento úrok z omeškania nie je v rozpore so základnou úrokovou sadzbou NBS k 30. 06. 2005 (3%) navýšenou o 10%, a preto súd aj v tejto časti návrhu žalobcu vyhovel. Keďže žalobca svoj návrh čiastočne zobral späť, a to čo do jedného dňa úroku z omeškania, t.j. nežiadal úrok z omeškania od 04. 08. 2005, ale od 05. 08. 2005, súd v zmysle § 96 ods. 1, 3 O. s. p. konanie čiastočne zastavil.
Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov
Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.
Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.
Zaregistrovať saUž som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium