Predkladanie vyjadrenia k odvolaniu odvolateľovi

Vyjadrenie účastníka konania k odvolaniu druhého účastníka konania by malo byť predložené odvolateľovi vtedy, pokiaľ vyjadrenie k odvolaniu má zásadný vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Iný pohľad na realizáciu práva účastníka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany by mohol v praxi znamenať neustály (opakujúci sa a nikdy nekončiaci) proces vyjadrovania sa jedného účastníka konania k vyjadreniu druhého účastníka konania, pričom možnosť poznať obsah príslušného vyjadrenia je zabezpečovaná aj právom účastníka konania na nahliadnutie do súdneho spisu. Podľa názoru dovolacieho súdu by takýto pohľad mohol mať až znaky prílišného právneho formalizmu, odporujúceho materiálnemu chápaniu princípu právneho štátu (pod prehnaným formalizmom sa rozumie interpretácia ustanovenia, pri ktorej striktné trvanie na formálnych stránkach práva neplní žiadnu rozumnú funkciu, ale naopak popiera samotný zmysel právnej úpravy). Za okolností teda, že zákon vyslovene neukladá povinnosť súdu doručovať vyjadrenie k odvolaniu druhej procesnej strane a vyjadrenie k odvolaniu nemá svojím obsahom takmer žiadny vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, vychádza dovolací súd z názoru, že odňatie možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. nezakladá iba sama skutočnosť, že odvolateľovi nebolo predložené vyjadrenie druhej procesnej strany k jeho odvolaniu.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. 10. 2011, sp. zn. 3 Cdo 23/2011)

Z odôvodnenia:

Žalobca sa žalobou podľa § 13 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") domáhal ochrany svojej osobnosti a zaplatenia nemajetkovej ujmy na tom skutkovom základe, že žalovaný v písomnom podaní v konkurznom konaní (vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3 K 238/1998) uviedol o žalobcovi v postavení správcu konkurznej podstaty výrok: „Predaje majetku sa uskutočňovali tak, že dopredu bol známy víťaz verejného ponukového konania". Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 23. marca 2010 č.k. 16 C 87/2009 – 156 žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1 465,61 € trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že predpokladom úspešnosti v konaní o ochranu osobnosti je, že došlo k neprimeranému zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanovením § 11 OZ. Podľa jeho názoru výrok, od ktorého žalobca odvodzoval uplatňovaný nárok, nespôsobil žalobcovi ujmu na jeho osobnostných právach, pretože nebol urobený verejne, nedostal sa na známosť širokej verejnosti, došlo k nemu v rámci úradného konania a zásah nevybočil

z rámca daného platnými právnymi predpismi. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.