Porušenie práva na spravodlivý proces nariadením neodkladného opatrenia

Predpokladom na záver o porušení základných práv a slobôd (vrátane porušenia práva na spravodlivý proces) je také ich porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné v činnosti súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v zákone v spojitosti s predbežnými opatreniami (neodkladnými opatreniami). Predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) ako zabezpečovací prostriedok v civilnom procese však nemôže sám osebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej alebo právnickej osoby.

Zdanlivo znevýhodňujúce postavenie subjektu, proti ktorému nariadené predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) smeruje, vrátane konaní, kedy bolo predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) nariadené až rozhodnutím odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, nie je možné považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Uvedené postavenie subjektu, proti ktorému nariadené predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) smeruje, je vyvažované právom podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 C. s. p.), prípadne nárokom na náhradu škody a inej ujmy spôsobenej neodkladným opatrením, ak sa žalobe žalobcu vo veci samej nevyhovie, alebo ak nedôjde k uspokojeniu práva žalobcu (§ 340 ods. 1 C. s. p.).

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. februára 2017, sp. zn. 3Obdo/1/2017)

Z odôvodnenia:

1. Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením z 21. apríla 2016, č. k. 23Cb/132/2016-60 zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd nariadil žalovaným 1/, 2/ a 3/, aby spoločne a nerozdielne strpeli výkon vlastníckeho práva žalobcu k špecifikovanému majetku nachádzajúceho sa v areáli spoločnosti I., a to v budovách spoločnosti D., teda aby strpeli prístup pešo, osobnými a nákladnými motorovými vozidlami, držbu a užívanie k označenému majetku. Súd prvej inštancie uviedol, že nemal žalobcom tvrdené skutočnosti za jednoznačne preukazujúce obavu ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie, nakoľko sa jednalo o okolnosti, ktoré nie sú obsiahnuté v povahe správania žalovaných 1/, 2/ a 3/ vo vzťahu k žalobcom naznačovanej snahe znemožniť mu nakladať s jeho majetkom. Žalobca jednoznačne nepreukázal, že skutočne nadobudol kúpnou zmluvou z 31. januára 2016 vlastnícke právo k hnuteľným veciam uvádzaným v petite návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ani že predmetné veci sa skutočne nachádzajú vo sfére dispozície žalovaných 2/ a 3/.