JUDIKATÚRA: Trovy konania a účelnosť jednotlivých úkonov

Právne vety

1. Úvaha, čo treba podľa § 251 CSP považovať za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, bola zákonom ponechaná na súd. Súd musí každý výdavok posudzovať osobitne a jeho úvaha nesmie byť nelogická, v rozpore s legálnou definíciou a účelom náhrady trov konania. Úlohou okresného súdu bolo posúdiť účelnosť troch výdavkov žalovaného súvisiacich s procesným úkonom sťažovateľky – späťvzatím žaloby a vysporiadať sa s tým, aká výška odmeny patrí za účasť na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený kontumačný rozsudok. Zákonné, čiastočne možno aj duplicitné kategórie preukaznosti, odôvodnenosti, účelnosti, vzniku počas konania a súvislosti s uplatnením alebo bránením práva sú však relatívne samostatné, a preto nesplnenie čo i len jednej z týchto kategórií môže viesť k rozhodnutiu o nepriznaní odmeny a náhrad za ten či onen úkon právnej služby.
2. Hoci § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky nekladie žiadne požiadavky na rozsah a kvalitu písomného podania, musí toto podanie svojím obsahom smerovať k rozhodnutiu vo veci samej. Len bez ďalšieho nemožno každé podanie strán reagujúce na výzvu súdu považovať za podanie týkajúce sa veci samej. Vždy treba pri odmene za písomné podanie skúmať, či obsahovo spĺňa atribút týkajúci sa veci samej.