Senát II. ÚS v tomto publikovanom rozhodnutí vyhovel sťažovateľke aj napriek tomu, že sám tento II. senát, krátko predtým 28.2.2013 v obdobnej veci II. ÚS 160/2013 (išlo dokonca o štyri spojené sťažnosti) sťažnosť sťažovateľky odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť. V tomto opačnom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 499/2012 rozhodol bez toho, aby zdôvodnil potrebu zmeny doterajšej konštantnej judikatúry (napr. aj I. ÚS 359/2012, I. ÚS 332/2012, IV. ÚS 461/2012, II. ÚS 160/2013, III. ÚS 359/2012, III. ÚS 595/2012, III. ÚS 433/2013, III. ÚS 455/2013...) a predmetnú vec ani NEPREDLOŽIL, podľa §6 zákona o ústavnom súde, PLÉNU ÚSTAVNÉHO SÚDU PRE ÚČELY ZJEDNOTENIA PRÁVNYCH NÁZOROV SENÁTOV (k odchylnému právnemu názoru dochádza aj v súvislosti s procesnými rozhodnutiami o odmietnutí sťažnosti z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti, keďže ide o kvázi meritórne rozhodnutia). PRETO TOTO OPAČNÉ ROZHODNUTIE II. SENÁTU sp. zn. II. ÚS 499/2012 MOŽNO BEZ ĎALŠIEHO POVAŽOVAŤ ZA OJEDINELÉ VYBOČUJÚCE Z INAK Z KONŠTANTNEJ ROZHODOVACEJ ČINNOSTI ÚSTAVNÉHO SÚDU. Pri rozhodovaní (nielen) ústavného súdu je nutné mať na zreteli predovšetkým záujem na stabilite súdnych rozhodnutí. Judikatórne zmeny by sa mali - skôr výnimočné - diať na pozadí zmeny právnej úpravy alebo zmeny spoločenských pomerov a aj to zákonom predvídaným spôsobom (§6 zákona o ústavnom súde). POKIAĽ TAKÁTO ZMENA NIE JE NÁLEŽITE ODÔVODNENÁ A / ALEBO NEPREŠLA POŽADOVANOU ZÁKONNOU PROCEDÚROU, MOŽNO JU POVAŽOVAŤ ZA AKT JURISDIKČNEJ SVOJVÔLE. (nález I. 38/2013 bod. 20)
Ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), ako aj v prípadoch, keď exekučný súd (či už po vykonaní takýchto dôkazov, alebo bez toho) na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť.
(nález Ústavného súdu SR z 10. júla 2013, č. k. II. ÚS 499/2012-47)
Z odôvodnenia:
I.
1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") č. k. II. ÚS 499/2012-18 z 8. novembra 2012 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti R., a. s. (ďalej len „sťažovateľka"), pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava"), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej aj „listina") a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor") v konaní vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") pod sp. zn. 2 Cdo 5/2012.
Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov
Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.
Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.
Zaregistrovať saUž som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium