Okolnosti majúce za následok zánik práva

Z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátu orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (porovnaj napr. R 47/1970). I ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku kategoricky ustanovuje, že povinný môže vzniesť proti exekúcii námietky vtedy, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jej vymáhateľnosti.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. mája 2011, sp. zn. 6 Cdo 15/2011)

Z rozhodnutia:

Okresný súd Košice II (ďalej len „exekučný súd") uznesením z 2. júla 2009 č.k. 48 Er 4023/2008-45 zamietol námietky povinného proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. J. K. pod sp. zn. EX 229/2008. Súd pri posudzovaní námietok povinného vychádzal z ustanovenia § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej iba „EP") a § 42 ods. 1, § 57 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku, zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p."), pričom konštatoval, že v danom prípade 14 dňová lehota na podanie námietok proti exekúcii začala plynúť dňa 16. decembra 2008 a uplynula dňa 29. decembra 2008, ktorý bol riadnym pracovným dňom (utorok). Povinný podal námietky proti exekúcii na exekútorskom úrade osobne až dňa 8. januára 2008, t.j. po uplynutí zákonnej lehoty. V odôvodnení svojho rozhodnutia tiež uviedol, že na námietky povinného proti exekúcii, ktoré boli doručené na exekútorský úrad elektronickými prostriedkami - e-mailom dňa 26. decembra 2008 neprihliadol, nakoľko tieto v zákonnej trojdňovej lehote neboli písomne doplnené (§ 42 ods. 1 O.s.p.).

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd") uznesením z 29. októbra 2010 sp. zn. 11 CoE 23/2010 odvolanie povinného odmietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, nakoľko podľa ustanovenia § 50 ods. 4 EP je odvolanie prípustné len proti rozhodnutiu, ktorým sa námietkam vyhovelo. V predmetnej veci nejde o takéto rozhodnutie a preto bolo odvolanie proti napadnutému uzneseniu potrebné odmietnuť ako neprípustné.