Včasnosť podania dovolania, nesprávne vyznačenie dátumu právoplatnosti rozsudku

Správne určenie , ktorým dňom nadobudne rozsudok právoplatnosť ( vyznačením na doložke právoplatnosti ) je významným nielen z hľadiska posúdenia existencie procesnej prekážky res iudicata , ale aj z hľadiska vymedzenia lehoty pre podanie opravných prostriedkov , pretože nesprávne potvrdenie súdu o tom, kedy nastala právoplatnosť rozsudku nemôže byť na ujmu účastníkom konania. Doložka právoplatnosti síce nie je právnou skutočnosťou, ktorá by mala vplyv na právne vzťahy účastníkov konania ( takýto vplyv mám len právoplatnosť rozhodnutia ako taká, ktorá nastane nezávisle na vôli súdu či účastníkov konania okamihom , keď sú splnené zákonné podmienky a keď ho už nemožno napadnúť odvolaním ) , avšak je úradným osvedčením o právnej skutočnosti – nadobudnutí právoplatnosti . Doložka právoplatnosti síce svedčí prezumpcia správnosti , pretože jej vyznačením súd potvrdzuje, že rozhodnutie je právoplatné a že bolo zákonným spôsobom doručené, čo ale neznamená, že z jej nesprávnosti nemožno vyvodzovať dôsledok, rovnakej povahy ako zákon vyvodzuje z nesprávneho poučenia o odvolaní v zmysle § 204 ods. 2 prvá veta O. s. p. ( per analogiam ).

Nie je povinnosťou účastníka konania overovať, či právoplatnosť rozhodnutia nastala skutočne vtedy, keď ju zistil a zaznamenal súd prvého stupňa. Nemožno preto odmietnuť ako oneskorene podané dovolanie, ktoré bolo podané po uplynutí jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia, ale v jednomesačnej lehote od vyznačeného dňa právoplatnosti príslušným súdom.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. apríla 2012, sp. zn. 7 Cdo 39/2010)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 6. septembra 2006 č. k. 10 C 50/1994 – 270 návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi nebohou MUDr. D.B. a odporcami 1/ a 2/ dňa 25. 11. 1992 , predmetom ktorej bola nehnuteľnosť – rodinný dom a určenia, že poručiteľka bola ku dňu svojej smrti vlastníčkou tejto nehnuteľnosti, zamietol . Navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporkyni 2/ trovy právneho zastúpenia v sume 13 144 Sk (436,30 € ) k rukám jej právnej zástupkyne ( JUDr. R. V. ) a na účet súdu nahradiť trovy znaleckého dokazovania v sume 3 600 Sk ( 119,49 € ), všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané , že nebohá MUDr. D. B. bola ku dňu uzavretia predmetnej darovacej zmluvy plne spôsobilá na právne úkony ,nekonala v duševnej poruche. Tento právny úkon obsahuje všetky zákonné náležitosti, bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, bol riadne schválený bývalým Obvodným súdom Bratislava I v prospech odporcov 1/, 2/ a následne zaregistrovaný bývalým Štátnym notárstvom Bratislava I . Rozhodnutím súdu o schválení právneho úkonu je súd v danom konaní viazaný a nemôže ho preskúmavať. Uviedol, že nebohá si uvedomovala vážnosť svojej choroby, jej následky , ako aj skutočnosť, že zanecháva dve nezaopatrené ( v tom čase ) maloleté deti ( odporca 1/ bol študentom strednej školy a odporkyňa 2/ bola žiačkou základnej školy ) a chcela ich ekonomicky zabezpečiť na čas po svojej smrti. Preto sa rozhodla pre uzavretie predmetnej darovacej zmluvy ( navrhovateľka a odporcovia 3/, 4/ boli už plnoletí , mali ukončené vysokoškolské vzdelanie a viedli vlastný rodinný život ). Takto nebohá naložila s majetkom vo svojom vlastníctve po zrelom uvážení a bez cudzieho vplyvu . Nebolo preukázané , že konala v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a pocit navrhovateľky o nespravodlivom nakladaní s majetkom, nemá na platnosť darovacej zmluvy, ktorý právny úkon netrpí vadami vôle ani prejavu , žiadny vplyv. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a o trovách znaleckého dokazovania podľa § 148 ods. 1 O. s. p.