Príslušenstvo bytu

Je potrebné rozlišovať medzi príslušenstvom bytu, ktoré je s bytom spojené vlastným uzavretím (má spoločný vchod) a príslušenstvom bytu, ktoré je mimo bytu, mimo jeho uzavretia (napr. pivnica, sklad mimo bytu). Právny význam príslušenstvo bytu podľa OZ je zároveň potrebné odlišovať od právneho významu príslušenstva veci podľa OZ, keďže byt (resp. nebytový priestor) nie je vecou v zmysle § 119 OZ, hoci v súlade s § 118 OZ môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Príslušenstvom bytu sú podľa OZ vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali. Vedľajšie miestnosti sú neobytné miestnosti v byte. Keďže sú pod spoločným uzavretím sú súčasťou bytu. Vedľajšie priestory sú neobytné miestnosti, ktoré sú mimo bytu. Na základe uvedeného, byt, ktorý je zložený z viacerých miestností zahŕňa ako súčasť aj tie miestnosti, ktoré sú neobytné (napr. kúpeľňu, WC, komoru i garáž, pokiaľ je s bytom stavebne a funkčne spojená). Tieto vedľajšie miestnosti ako príslušenstvo bytu pod spoločným uzavretím sú jeho súčasťou a nemožno ich využiť inak ako pre tento byt, ku ktorému podľa dokumentácie a príslušných rozhodnutí patria. Naproti tomu vedľajšie priestory ako príslušenstvo bytu možno využiť pre ktorýkoľvek byt podľa dohody a len vtedy sú príslušenstvom daného bytu, ak boli výslovne v zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu uvedené.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp. zn. 1 Cdo 156/2008)

Z rozhodnutia:

Žalobcovia ako vlastníci bytov a nebytových priestorov a spoluvlastníci spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu, nachádzajúceho sa v B. a na D. sa žalobou domáhali vypratania garáže o výmere X. m2, nachádzajúcej sa na prízemí bytového domu v B., stavebne a funkčne spojenej s bytom č. X., ktorého vlastníkmi sú žalovaní (ďalej len „garáž"), a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku z titulu vypovedania zmluvy o nájme nebytových priestorov a uplynutia trojmesačnej výpovednej lehoty.

Okresný súd Bratislava II prvým rozsudkom z 9. decembra 2003, č.k. 19 C 344/2000-136 žalobu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 135 ods. 2 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p."). Vychádzal z rozhodnutí vydaných príslušným orgánom a dospel k záveru, že tým, že stavebný úrad vydal stavebné rozhodnutie na vykonanie stavebných úprav bytovej jednotky č. X. a následne kolaudačným rozhodnutím jej užívanie povolil (pozn. po úprave rozšírenej o obytný priestor, šatník, chodbu a garáž), tento priestor sa stal príslušenstvom bytu č. X.. Žalovaní ako nájomcovia tohto bytu požiadali o prevod takto skolaudovaného bytu do svojho vlastníctva, do ktorého im mal byť prevedený byt vrátane garáže, čo im však B. (ďalej len „bytové družstvo") neumožnilo a bez právneho dôvodu garáž svojvoľne prekvalifikovalo na spoločný priestor a previedlo do spoluvlastníctva žalobcov. Vzhľadom na uvedené okresný súd potom úpravu zmluvou o nájme nebytových priestorov považoval za nadbytočnú.