TlačPoštaZväčšiZmenši

Oprávnenosť držby ako predpoklad vydržania.

14.11. 2011, 11:24 |  mea culpa

Pokiaľ kupujúci vedel v čase zamýšľanej kúpy nehnuteľnosti o všetkých zákonných predpokladoch nevyhnutných pre zavŕšenie prevodu nehnuteľnosti, nemožno mať (z určujúceho objektívneho hľadiska) žiadne pochybnosti o tom, že jeho držba nebola oprávnená. 

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2011, sp. zn. 3 M Cdo 7/2010 a 3 M Cdo 8/2010) 

Z odôvodnenia: 

Okresný súd Galanta rozsudkom zo 14. januára 2008 č.k. 6 C 99/2001 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že a/ v podiele 1/2 je spoluvlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území V., ktoré sú v katastri nehnuteľností vedené na liste vlastníctva č. X. ako dom súpisné č. X. na parcele č. X., parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m2 a parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“) a že b/ nehnuteľnosti v podiele 1/2 patria do dedičstva po jej matke, poručiteľke R. B., ktorá zomrela X.. Rozhodol tiež o trovách konania. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.), nepodarilo sa jej ale preukázať splnenie všetkých predpokladov pre nadobudnutie vlastníctva nehnuteľností vydržaním (§ 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa a jej matka začali nehnuteľnosti užívať po spísaní potvrdenia zo 16. septembra 1975 o prevzatí zálohy na kúpnu cenu za predaj nehnuteľností (ďalej len „potvrdenie“), a že žalobkyňa a jej matka na jednej strane a J. K. (právna predchodkyňa žalovaných) na strane druhej podpísali 5. apríla 1976 záznam potvrdzujúci uskutočnenie ďalšej platby na úhradu kúpnej ceny za prevod nehnuteľností z J. K. na žalobkyňu a jej matku (ďalej len „záznam“). Mali pri tom vedomosť, že ešte treba spísať riadnu zmluvu. Takúto zmluvu by boli spísali, bránila im však skutočnosť, že J. K. nemala ešte v tom čase usporiadané vlastníctvo a nevedela preukázať, že je vlastníčkou nehnuteľností. J. K. na to upozorňovala a matka žalobkyne sa na ňu obracala so zámerom usporiadať prevod vlastníctva nehnuteľností. So zámerom usporiadať vlastníctvo k nehnuteľnostiam navštívili aj štátneho notára, ktorý ich poučil, že predpokladom prevodu vlastníctva nehnuteľností je riadne uzavretá písomná zmluva (podliehajúca registrácii štátnym notárstvom) a že J. K. nemá zatiaľ usporiadané vlastníctvo. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil, že žalobkyňa a jej matka nemohli byť dobromyseľné v tom, že nehnuteľnosti im patria ako vlastníctvo. Ich držba nebola dobromyseľná a v dôsledku toho chýbal v danom prípade jeden zo základných predpokladov nadobudnutia vlastníctva vydržaním. Pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trnave rozsudkom z 24. novembra 2008 sp. zn. 23 Co 150/2008 napadnutý rozsudok potvrdil vo výroku vo veci samej a zrušil vo výroku o náhrade trov konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa a konštatoval, že dôvody napadnutého rozhodnutia týkajúce sa nedostatku oprávnenosti držby žalobkyne a jej matky sú správne, lebo jedným z atribútov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je dobromyseľnosť. Žalobkyňa a jej matka od začiatku vedeli, že nie sú oprávnenými držiteľkami. Po spísaní potvrdenia a záznamu boli upozorňované na túto skutočnosť právnou predchodkyňou žalovaných a vyzývané na usporiadanie vlastníctva. Aj na štátnom notárstve im bolo vysvetlené, že k prevodu nehnuteľností je potrebná riadne uzavretá písomná zmluva (podliehajúca registrácii štátnym notárstvom), ktorá ale nemohla byť spísaná, lebo J. K. vtedy ešte nemala usporiadané vlastníctvo nehnuteľností. Až v čase po spísaní potvrdenia a záznamu bolo rozsudkom Okresného súdu v Galante z 2. júla 1976 č.k. 6 C 81/1976-31 určené, že J. K. a „jej zomrelý manžel J. K.“ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností. Odvolací súd za nesprávny označil názor odvolateľky, že žalovaným sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno na preukázanie, že jej držba nebola oprávnená; v predmetnom konaní o určenie vlastníctva vydržaním bolo totiž práve na nej, aby preukázala splnenie predpokladov vydržania, vrátane oprávnenosti a dobromyseľnosti držby. Skutočnosť, že žalobkyňa a jej matka vyplatili kúpnu cenu a žalovaní sa nezaujímali o vlastníctvo nehnuteľností počas plynutia vydržacej doby, nemôže zmeniť nič na tom, že ich držba z už uvedených dôvodov nemohla byť dobromyseľná. Zrušujúci výrok svojho rozsudku odôvodnil odvolací súd nepreskúmateľnosťou výroku prvostupňového rozhodnutia o náhrade trov konania.

Okresný súd Galanta uznesením z 23. januára 2009 č.k. 6 C 99/2001-319 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/ a 7/ až 10/ v lehote 3 dní náhradu trov konania 4 808,13 € do rúk ich právneho zástupcu. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trnave uznesením z 25. mája 2009 sp. zn. 23 Co l86/2009 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Na základe podnetu žalobkyne napadol generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadnym dovolaním uvedené rozsudky a uznesenia súdov oboch nižších stupňov. V odôvodnení tohto opravného prostriedku poukázal na jednotlivé predpoklady nadobudnutia vlastníctva vydržaním a nesúhlasil s názorom súdov, že v danom prípade nebol naplnený jeden z predpokladov vydržania – dobromyseľnosť žalobkyne a jej matky. Podľa názoru generálneho prokurátora výsledky vykonaného dokazovania nasvedčujú, že obe boli vnútorne presvedčené o tom, že im predmetné nehnuteľnosti patria; zaplatili totiž za ne kúpnu cenu, po vysťahovaní sa J. K. vstúpili do ich držby, platili pravidelne dane a ich držba bola pokojná a nerušená minimálne po dobu desiatich rokov. To, že žalobkyňa a jej matka si uvedomovali, že formálne nie sú ich vzťahy k nehnuteľnostiam evidované na príslušnom štátnom orgáne, nič nemení na ich dôvodnom presvedčení, že nehnuteľnosti im patria. Skutkové okolnosti prípadu svedčia nanajvýš iba o pochybnostiach o oprávnenosti ich držby, v pochybnostiach je však držbu potrebné považovať za oprávnenú. Pri všeobecnej formulácii dobrej viery „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“ nemožno vylúčiť prípad, v ktorom aj bez ohľadu na formu kúpnej zmluvy môže ísť o oprávnenú držbu nehnuteľnej veci. To, že de facto došlo k prevodu nehnuteľností, uvádzajú aj súdy oboch nižších stupňov v odôvodneniach svojich rozsudkov, keď konštatujú, že v predmetnej veci bol daný úmysel previesť vlastníctvo nehnuteľností z J. K. na žalobkyňu a jej matku. Skutočnosť, že zmluva o prevode vlastníctva nebola registrovaná štátnym notárstvom, nie je dôvodom svedčiacim o neoprávnenosti ich držby. V súvislosti s tým generálny prokurátor poukázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 25. októbra 2000 sp. zn. M Cdo 9/2000, v ktorom bol zaujatý názor o nadbytočnosti posudzovania otázky, či kúpna zmluva bola alebo nebola registrovaná štátnym notárstvom. Zdôraznil, že v preskúmavanej veci žalovaní (resp. ich právni predchodcovia) nespochybňovali realizáciu prevodu nehnuteľností a po dobu takmer tridsať rokov rešpektovali aj ich užívanie žalobkyňou a jej matkou. Podľa právneho názoru generálneho prokurátora boli obe oprávnenými držiteľkami nehnuteľností, i keď do držby vstúpili bez zmluvy registrovanej štátnym notárstvom. Napadnuté rozhodnutia preto spočívajú na nesprávnom právnom posúdení vecí, ku ktorému došlo nesprávnou aplikáciou § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na to sú nesprávne aj mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenia o trovách konania. Z týchto dôvodov žiadal zrušiť všetky napadnuté rozhodnutia a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že napadnutými rozhodnutiami bol porušený zákon a ako účastníčka konania bola poškodená na svojich právach. Namietala, že právne závery súdov o nedostatku dobromyseľnosti sú v nesúlade s ich skutkovými zisteniami. Súdy videli nedostatok dobromyseľnosti iba v tom, že ona i jej matka vedeli o potrebe spísania riadnej kúpnej zmluvy a jej registrácii štátnym notárstvom. Trvala na tom, že vzhľadom na všetky okolnosti, za ktorých začali nehnuteľnosti užívať, nemali najmenšie pochybnosti o dobromyseľnosti ich držby, ktorá počas celej doby nebola nijakým spôsobom a nikým rušená alebo spochybňovaná. K tomu, že vlastníctvo J. K. a „zomrelého J. K.“ bolo určené až v čase po spísaní potvrdenia a záznamu, žalobkyňa poukázala na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 142/2002, podľa ktorého „kúpnu zmluvu, pri ktorej predávajúci nie je vlastníkom predmetu predaja a kúpy v čase jej uzavretia, za podmienky, že obidve zmluvné strany (predávajúci a kupujúci) sú si tejto skutočnosti vedomé (konajú v dobrej viere), treba považovať za platnú, pokiaľ sa predávajúci dodatočne stane jeho vlastníkom (predmetu prevodu)“. Žalobkyňa k svojmu vyjadreniu pripojila aktuálnu lekársku správu psychiatra, ktorý konštatoval, že v čase podania predmetného vyjadrenia ide u nej „o osobnosť simplexnú, infantilnejšiu, so známkami organického poškodenia CNS ľahkého stupňa. Žalobkyňa nemá ukončené ani základné vzdelanie. Je odkázaná na starostlivosť druhej osoby“. Poukázala aj na to, že jej matka v čase spísania potvrdenia a záznamu bola staršou osobou jednoduchého laického zmýšľania. Za opodstatnené označila mimoriadne dovolanie aj v časti smerujúcej proti napadnutým uzneseniam súdov o náhrade trov konania. Z týchto dôvodov žiadala mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť.

Žalovaní 1/, 2/ a 7/ až 10/ uviedli, že napadnuté rozhodnutia sú vecne správne a zodpovedajú zákonu. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v danom prípade nedošlo k nadobudnutiu vlastníctva nehnuteľností vydržaním.

Z obsahu vyjadrenia žalovaných 3/ až 6/ vyplýva, že sa stotožňujú s mimoriadnym dovolaním. Uviedli, že sú ochotní aj mimosúdne a bezplatne previesť na žalobkyňu im patriace spoluvlastnícke podiely, tomu ale bráni predkupné právo ostatných žalovaných ako podielových spoluvlastníkov.

Najvyšší súd ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníčky konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie treba zamietnuť.

V konaní o mimoriadnom dovolaní je najvyšší súd viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania a v ňom uplatneným dôvodom (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.); obligatórne sa zaoberá vadami konania uvedenými v § 237 O.s.p. a inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Občiansky súdny poriadok upravuje tri samostatné dôvody, ktoré môže generálny prokurátor úspešne uplatniť v procesne prípustnom mimoriadnom dovolaní. Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

1. Procesné vady konania vymenované v § 237 O.s.p. neboli v mimoriadnom dovolaní namietané a v konaní o mimoriadnom dovolaní ani nevyšli najavo (§ 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p.).

2. Ani tzv. iná vada konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nebola v mimoriadnom dovolaní namietaná (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Najvyšší súd napriek tomu ex offo skúmal, či v konaní nedošlo k procesným vadám tejto povahy (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.). Existencia takých vád ale zo spisu nevyplýva. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky sú nepreskúmateľné, najvyšší súd uvádza, že súdy nižších stupňov v odôvodneniach ich rozsudkov uviedli stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísali priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah ich procesných úkonov a citovali právne predpisy, ktoré aplikovali na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodili ich právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlili. Skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a odôvodnenia ich rozsudkov ako celok spĺňajú parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súdy neodôvodnili ich rozhodnutia podľa predstáv žalobkyne. So zreteľom na to dospel najvyšší súd k záveru, že v konaní nedošlo k procesnej vade namietanej žalobkyňou.

3.1. V mimoriadnom dovolaní sa uvádza, že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Žalobkyňa sa v predmetnom konaní žalobou, petit ktorej v jeho priebehu so súhlasom súdu zmenila (viď č.l. 129 a 139 spisu), domáhala určenia, že v podiele 1/2 je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností a že ich druhá 1/2 patrí do dedičstva po jej matke. V oboch častiach žaloby vychádzala z toho, že s matkou nadobudli spoluvlastnícke práva k nehnuteľnostiam vydržaním.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Uvedené ustanovenie upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. K nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a/ oprávnená držba, b/ uplynutie vydržacej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania. Uvedené predpoklady sú stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne; ak nie je splnená čo i len jedna z nich, nedochádza k vydržaniu.

Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba (§ 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991). Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nie je (nemôže byť) dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach spôsobilých objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej situácii) vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný; ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti toho – ktorého prípadu od každého vyžadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného posudzovania veci, je neospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu, nemôže byť držiteľom oprávneným. Ospravedlniteľným omylom môže byť omyl skutkový aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z nedostatku vedomosti o dôsledkoch právnych skutočností, ktoré sú všeobecne záväznými právnymi predpismi považované za právne relevantné. Pre účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (pozn.: k obdobnému záveru dospel najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach – viď napríklad sp. zn. 3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010 a 6 M Cdo 5/2010). Podľa právneho názoru najvyššieho súdu, ktorý zastáva aj v tejto veci, nie je neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona pri robení právneho úkonu ospravedlniteľná – pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť.

3.2. Generálny prokurátor spochybňuje správnosť a opodstatnenosť právneho záveru súdov nižších stupňov, že v konaní nebola preukázaná dobromyseľnosť držby žalobkyne a jej matky. V mimoriadnom dovolaní namieta, že výsledky vykonaného dokazovania preukazujú existenciu ich vnútorného presvedčenia, že im nehnuteľnosti patria ako ich vlastníctvo.

Generálny prokurátor poukazuje na to, že za nehnuteľnosti zaplatili kúpnu cenu, chopili sa ich držby, nakladali s nimi ako s vlastnými, platili za ne dane. Tvrdí, že so zreteľom na skutkové zistenia súdov možno mať maximálne len pochybnosti o ich oprávnenej držbe, tieto pochybnosti ale „hmotnoprávne rieši ustanovenie o vyvrátiteľnej právnej domnienke, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená“. Najvyšší súd sa s touto argumentáciou generálneho prokurátora nestotožňuje.

Podľa žaloby mali žalobkyňa a jej matka vstúpiť do držby nehnuteľností v roku 1975, resp. 1976. Ako vyplýva zo spisu, žalobkyňa a jej matka vedeli o tom, že zamýšľaný prevod vlastníctva nebol zavŕšený. Sama žalobkyňa pred súdom prvého stupňa 22. januára 2007 potvrdila, že spolu s J. K. navštívili štátneho notára, ktorý im povedal, „aby za ním nechodili, pokiaľ matka žalovaných nebude mať vlastnícke práva usporiadané“ (viď č.l. 194 spisu). To objektívne (ako aj u každého iného nachádzajúceho sa v rovnakej situácii) muselo viesť k poznaniu, že samotným spísaním potvrdenia alebo záznamu ani vyplatením kúpnej ceny či užívaním nehnuteľností sa ešte žalobkyňa a jej matka nestali vlastníčkami nehnuteľností. Z tohto dôvodu nemohli s nehnuteľnosťami „nakladať ako so svojimi vlastnými“. Podľa právneho názoru najvyššieho súdu už z tohto dôvodu neboli žalobkyňa a jej matka „so zreteľom na všetky okolnosti“ v dobrej viere, že sú vlastníčkami nehnuteľností.

Navyše, podľa ustanovenia § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. decembra 1991) platilo, že ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva. Uvedené ustanovenie, ktoré v čase žalobkyňou tvrdenej oprávnenej držby tvorilo súčasť právneho poriadku, bolo celkom jasné, zrozumiteľné, nesporné a jednoznačné. So zreteľom na to nemohlo ísť v prípade užívania nehnuteľností žalobkyňou a jej matkou o ospravedlniteľný právny omyl (porovnaj tiež uznesenie najvyššieho súdu z 27. októbra 2010 sp. zn. 4 Cdo 283/2009).

Pokiaľ žalobkyňa a jej matka v čase spísania potvrdenia či záznamu a následného zisťovania informácií podaných štátnym notárom o všetkých zákonných predpokladoch nevyhnutných pre zavŕšenie prevodu nehnuteľností vedeli, že nie sú vlastníčkami, nemožno mať – z určujúceho (objektívneho) hľadiska – žiadne pochybnosti o tom, že ich držba nebola oprávnená; pre uplatnenie predpokladu uvedeného v § 130 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka nie sú splnené podmienky.

3.3. Mimoriadne dovolanie poukazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. M Cdo 9/2000. K tomu treba uviesť, že v konaní, v ktorom bolo toto rozhodnutie vydané, išlo o skutkovo a právne odlišnú vec. Generálny prokurátor v nej namietal, že súdy mali najskôr zistiť, či zmluva o prevode nehnuteľnej veci (ne)bola registrovaná a až po zistení, že nedošlo k registrácii zmluvy, mohli pristúpiť k skúmaniu predpokladov vydržania vlastníctva. Najvyšší súd s jeho argumentáciou nesúhlasil a uviedol, že bolo nadbytočné a právne bezvýznamné zisťovanie, či kúpna zmluva bola registrovaná – nikto z účastníkov totiž nepopieral, že k jej registrácii nedošlo. Z obsahu predmetného rozhodnutia vyplýva, že najvyšší súd v ňom neprijal vlastné právne závery v otázke dobromyseľnosti držby nehnuteľnej veci v situácii, keď zmluva o jej prevode nebola registrovaná štátnym notárstvom; najvyšší súd iba poukázal na rámec dovolacieho prieskumu vymedzený dôvodmi mimoriadneho dovolania a konštatoval, že generálnym prokurátorom nebol v mimoriadnom dovolaní spochybnený záver súdov, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

Pokiaľ žalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 142/2002, treba uviesť, že predmetné rozhodnutie rieši otázku existencie dobrej viery kupujúceho o platnosti kúpnej zmluvy v situácii, v ktorej ju ako predávajúci uzavrel nevlastník. Táto otázka ale v preskúmavanej veci nemala určujúci význam; rozhodujúcim bolo, že žalobkyňa a jej matka nekonali v rámci vymedzenom ospravedlniteľným právnym omylom a so zreteľom na skutkové okolnosti, za ktorých vstúpili do užívania nehnuteľností, nemohli byť objektívne v dobrej viere, že proces nadobudnutia vlastníctva nehnuteľností bol úspešne zavŕšený (k tomu viď aj už spomenuté vyjadrenie žalobkyne na č.l. 124 spisu). Skutočnosť, že rozsudkom súdu bolo v čase po spísaní potvrdenia a záznamu dodatočne určené spoluvlastníctvo J. K. a jej „zomrelého“ manžela, nemôžu nič zmeniť na tom, že žalobkyňa a jej matka mali (objektívne museli mať) po usmernení štátnym notárom vedomosť, že (až) po takomto určení vlastníctva „majú za ním prísť“, bezpochyby v záujme uskutočnenia prevodu vlastníctva nehnuteľností spôsobom predpokladaným v zákone. Po takomto poučení štátnym notárom museli vedieť, že existuje určitý problém týkajúci sa prevodu nehnuteľnosti (že k prevodu nedošlo), s riešením ktorého možno začať až po právoplatnosti rozsudku súdu určujúceho vlastníctvo J. K.; z tohto poučenia nemohli nadobudnúť presvedčenie, že problém bude vyriešený samotným vydaním takého rozsudku.

4. Z mimoriadneho dovolania vyplýva, že uznesenia súdov nižších stupňov o trovách konania napadol generálny prokurátor len vo väzbe na ich rozsudky (rozhodnutia vo veci samej), proti ktorým podal mimoriadne dovolanie.

5. Z vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že napadnuté rozsudky súdov nižších stupňov nespočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. písm. c/ O.s.p.). Vzhľadom na to, že nie je daný dôvod mimoriadneho dovolania uplatnený generálnym prokurátorom a že neboli zistené ani vady konania, pre ktoré by bolo potrebné tieto rozsudky zrušiť, najvyšší súd mimoriadne dovolanie v časti napádajúcej rozsudky súdov nižších stupňov zamietol (§ 243i a 243b ods. 1 O.s.p.). V spojitosti s tým zamietol mimoriadne dovolanie aj v časti napádajúcej uznesenia súdov nižších stupňov o trovách konania.

Generálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania (viď § 148 ods. 1 a 2 O.s.p.). V danom prípade dala podnet na mimoriadne dovolanie žalobkyňa. Žalovaní vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu nepodali návrh na priznanie náhrady trov konania o mimoriadnom dovolaní. Najvyšší súd vzhľadom na to žalovaným náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní nepriznal (§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.


Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 762
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Najčítanejšie (Judikatúra)

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

CSP: Zabezpečovacie opatrenie a princíp kontradiktórnosti a rovnosti strán sporu

Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania ...

Príbuzenský stav sudcu a diskvalifikácia z pozície zákonného sudcu

Otázku príbuzenského vzťahu je potrebné vnímať v objektívnom a subjektívnom zmysle. Pokiaľ by išlo o súrodenecký alebo rodičovský ...

Trovy konania – dôkazné bremeno

Každý jednotlivý úkon právnej služby musí byť pri rozhodovaní o sume priznanej náhrady posudzovaný samostatne so zreteľom na to, či išlo ...

Predpoklady pre vyhovenie návrhu na odklad vykonateľnosti (§ 444 CSP)

Odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia má mimoriadny charakter, pretože dovolací súd odložením vykonateľnosti pred rozhodnutím o ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Ústavný súd nepozastavil pravidlá pre voľbu generálneho prokurátorahttps://www.teraz.sk/slovensko/us-nepozastavil-nove-pravidla-pre-vo/501932-clanok.html

Opozičná strana Smer-SD aj Generálna prokuratúra napadli na Ústavnom súde novelu ako ...

Susko má pochybnosti, či reforma justície nezasiahne do deľby mocihttps://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-bsusko-hovori-o-pochybnosti-ci/501922-clanok.html

Vo volebnom období 2012 až 2016 podľa Suska prijali zákon, ktorý riešil majetkové pomery ...

Prezidentka: Sankcia nie je dobrovoľnosťhttps://spravy.pravda.sk/domace/clanok/566323-prezidentka-sankcia-nie-je-dobrovolnost/

Prezidentka Zuzana Čaputová je naďalej za dobrovoľné plošné testovanie.

Zákon o hospodárskej súťaži nahradí pojem podnikateľ slovom podnikhttps://www.teraz.sk/slovensko/pmu-zakon-o-hospodarskej-sutazi-b/501675-clanok.html

Pojem podnikateľa podľa návrhu zákona už nebude naviazaný na právnu subjektivitu, ale v ...

Potratová legislatíva sa nezmení, plénum odmietlo Záborskej noveluhttps://www.teraz.sk/slovensko/potratova-legislativa-sa-nezmeni-pl/501691-clanok.html

Oblasť potratov sa novelizovať nebude.

ADVOKÁTI: Kvôli pandémii treba zvážiť nevyhnutnosť konania pojednávaníhttps://www.teraz.sk/slovensko/sak-v-dosledku-pandemie-ziada-zvaz/501668-clanok.html

Slovenská advokátska komora (SAK) žiada v dôsledku pandemickej situácie zvážiť nevyhnutnosť ...

Nové časopisy

Justičná revue 8-9/2020

Justičná revue 8-9/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Bulletin slovenskej advokácie 9/2020

Bulletin slovenskej advokácie 9/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2020

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2020

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Súkromné právo 4/2020

Súkromné právo 4/2020

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2020

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Zo súdnej praxe 4/2020

Zo súdnej praxe 4/2020

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

PoUtStŠtPiSoNe
: