Utorok, 28. máj 2024 | meniny má Viliam , zajtra Vilma
Deň Amnesty International
Predplatné
Utorok, 28. máj 2024 | meniny má Viliam , zajtra Vilma
Deň Amnesty International
TlačPoštaZväčšiZmenši

Oprávnenosť držby ako predpoklad vydržania.

mea culpa • 14.11. 2011, 20:56

Pokiaľ kupujúci vedel v čase zamýšľanej kúpy nehnuteľnosti o všetkých zákonných predpokladoch nevyhnutných pre zavŕšenie prevodu nehnuteľnosti, nemožno mať (z určujúceho objektívneho hľadiska) žiadne pochybnosti o tom, že jeho držba nebola oprávnená. 

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2011, sp. zn. 3 M Cdo 7/2010 a 3 M Cdo 8/2010) 

Z odôvodnenia: 

Okresný súd Galanta rozsudkom zo 14. januára 2008 č.k. 6 C 99/2001 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že a/ v podiele 1/2 je spoluvlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území V., ktoré sú v katastri nehnuteľností vedené na liste vlastníctva č. X. ako dom súpisné č. X. na parcele č. X., parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m2 a parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“) a že b/ nehnuteľnosti v podiele 1/2 patria do dedičstva po jej matke, poručiteľke R. B., ktorá zomrela X.. Rozhodol tiež o trovách konania. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.), nepodarilo sa jej ale preukázať splnenie všetkých predpokladov pre nadobudnutie vlastníctva nehnuteľností vydržaním (§ 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa a jej matka začali nehnuteľnosti užívať po spísaní potvrdenia zo 16. septembra 1975 o prevzatí zálohy na kúpnu cenu za predaj nehnuteľností (ďalej len „potvrdenie“), a že žalobkyňa a jej matka na jednej strane a J. K. (právna predchodkyňa žalovaných) na strane druhej podpísali 5. apríla 1976 záznam potvrdzujúci uskutočnenie ďalšej platby na úhradu kúpnej ceny za prevod nehnuteľností z J. K. na žalobkyňu a jej matku (ďalej len „záznam“). Mali pri tom vedomosť, že ešte treba spísať riadnu zmluvu. Takúto zmluvu by boli spísali, bránila im však skutočnosť, že J. K. nemala ešte v tom čase usporiadané vlastníctvo a nevedela preukázať, že je vlastníčkou nehnuteľností. J. K. na to upozorňovala a matka žalobkyne sa na ňu obracala so zámerom usporiadať prevod vlastníctva nehnuteľností. So zámerom usporiadať vlastníctvo k nehnuteľnostiam navštívili aj štátneho notára, ktorý ich poučil, že predpokladom prevodu vlastníctva nehnuteľností je riadne uzavretá písomná zmluva (podliehajúca registrácii štátnym notárstvom) a že J. K. nemá zatiaľ usporiadané vlastníctvo. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil, že žalobkyňa a jej matka nemohli byť dobromyseľné v tom, že nehnuteľnosti im patria ako vlastníctvo. Ich držba nebola dobromyseľná a v dôsledku toho chýbal v danom prípade jeden zo základných predpokladov nadobudnutia vlastníctva vydržaním. Pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trnave rozsudkom z 24. novembra 2008 sp. zn. 23 Co 150/2008 napadnutý rozsudok potvrdil vo výroku vo veci samej a zrušil vo výroku o náhrade trov konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa a konštatoval, že dôvody napadnutého rozhodnutia týkajúce sa nedostatku oprávnenosti držby žalobkyne a jej matky sú správne, lebo jedným z atribútov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je dobromyseľnosť. Žalobkyňa a jej matka od začiatku vedeli, že nie sú oprávnenými držiteľkami. Po spísaní potvrdenia a záznamu boli upozorňované na túto skutočnosť právnou predchodkyňou žalovaných a vyzývané na usporiadanie vlastníctva. Aj na štátnom notárstve im bolo vysvetlené, že k prevodu nehnuteľností je potrebná riadne uzavretá písomná zmluva (podliehajúca registrácii štátnym notárstvom), ktorá ale nemohla byť spísaná, lebo J. K. vtedy ešte nemala usporiadané vlastníctvo nehnuteľností. Až v čase po spísaní potvrdenia a záznamu bolo rozsudkom Okresného súdu v Galante z 2. júla 1976 č.k. 6 C 81/1976-31 určené, že J. K. a „jej zomrelý manžel J. K.“ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností. Odvolací súd za nesprávny označil názor odvolateľky, že žalovaným sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno na preukázanie, že jej držba nebola oprávnená; v predmetnom konaní o určenie vlastníctva vydržaním bolo totiž práve na nej, aby preukázala splnenie predpokladov vydržania, vrátane oprávnenosti a dobromyseľnosti držby. Skutočnosť, že žalobkyňa a jej matka vyplatili kúpnu cenu a žalovaní sa nezaujímali o vlastníctvo nehnuteľností počas plynutia vydržacej doby, nemôže zmeniť nič na tom, že ich držba z už uvedených dôvodov nemohla byť dobromyseľná. Zrušujúci výrok svojho rozsudku odôvodnil odvolací súd nepreskúmateľnosťou výroku prvostupňového rozhodnutia o náhrade trov konania.

Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov

Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.

Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.

Zaregistrovať sa

Už som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium
Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1363

Nový príspevok

Nové v judikatúre

Hľadať všade
PoUtStŠtPiSoNe
: