Kritériá pre prikázanie veci spoluvlastníkovi za primeranú náhradu

Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

V rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácii, a preto prenecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. 09. 2011, sp. zn. 1 Cdo 33/2010)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Trnave rozsudkom z 2. júla 2008 č. k. 14C/118/1998- 118 zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. D., zapísané Katastrálnym úradom v Trnave Správa katastra Trnava, na LV č. X ako parc. č. X -zastavané plochy a nádvoria vo výmere X m2 a rodinný dom súp. č. X postavený na prac. č. X a nehnuteľnosť v celosti prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Zároveň navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcom v 1., 2. a 3. rade každému po 33.333,33 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej si vyhradil o trovách konania rozhodnúť samostatným rozhodnutím. V odôvodnení rozsudku uviedol, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností bližšie označených vo výroku rozhodnutia, a to navrhovateľka v podiele 9/10 a odporcovia v 1. až 3. rade každý v podiele 1/30. V danej veci bolo zistené, že ani jeden zo spoluvlastníkov už nechce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a keďže k uzavretiu dohody o vzájomnom vysporiadaní neprišlo, prvostupňový súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a celú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky, lebo prihliadol na veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu 9/10. Pri určení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel odporcov súd vychádzal zo znaleckého posudku, podľa ktorého všeobecná hodnoty nehnuteľností je 1.000.000,- Sk. Primeraná náhrada pripadajúca na podiel každého z odporcov v 1/30 potom v korunách predstavovala 33.333,33 Sk. Pri svojom rozhodnutí zohľadnil prvostupňový súd aj záver znaleckého posudku, že nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné tak, aby sa zachovala ich funkčnosť a účelnosť využitia s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých účastníkov. Hoci v nehnuteľnosti bývajú odporcovia v 1. až 3. rade a ich rodičia, súd prihliadol na skutočnosť, že obývajú iba menšiu časť rodinného domu, pričom zvyšná časť nie je obývaná od doby, odkedy odtiaľ odišla M. H.. V prípade úspechu navrhovateľka predpokladá, že nehnuteľnosť bude celá využívaná jej synom, lebo nemá ešte vyriešenú bytovú otázku. Navyše odporcovia neboli schopní vyplatiť navrhovateľku z jej podielu 9/10 t.j. 900.000,- Sk.