Definícia výkonu povolania

Výkonom povolania v zmysle § 143 OZ je treba rozumieť tiež výkon povolania osobou samostatne zárobkovo činnou (mimo závislú činnosť k inej osobe), t. j. aj podnikanie len jedného z manželov v zmysle § 2 ods. 1 OBZ, podľa ktorého sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Z hľadiska účelového určenia vecí v tom zmysle, či slúžia výlučne výkonu povolania niektorého z manželov, a preto nepatria do ich bezpodielového spoluvlastníctva, potom nie je rozhodujúce, či tieto veci boli zakúpené alebo vydražené z prostriedkov patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Tieto skutočnosti majú totiž právny význam až pri vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, a to ten, že manžel, ktorého výkonu povolania vec slúži, je povinný podľa § 150 veta druhá OZ nahradiť, čo zo spoločného bolo vynaložené na túto vec.

(rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 02. apríla 2002, sp. zn. 22 Cdo 1717/2000) 

Z odôvodnenia: 

Okresní soud v Pelhřimově (dále „soud prvního stupně") rozsudkem ze dne 19. března 1998, č. j. 4 C 78/96-142, vypořádal bezpodílové spoluvlastnictví účastníků tak, že žalovanému přikázal hodnotu obchodního jmění firmy V. J. – a. H. a uložil mu, aby žalobkyni na vyrovnání zaplatil 65 903,40 Kč. Vycházel mimo jiné ze zjištění, že manželství účastníků zaniklo rozvodem 4. července 1995 a že mezi účastníky nedošlo k dohodě o vypořádání jejich bezpodílového spoluvlastnictví.