Dôkazné bremeno o preukazovaní nespotrebiteľského úveru

Aj za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je totiž namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba podľa názoru odvolacieho súdu dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), čiže veriteľa.

(uznesenie Krajského súdu Trnava z 23. 2. 2010, sp. zn. 10CoE/5/2010-46)

Z odôvodnenia:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa I. povolil odklad exekúcie až do právoplat-nosti rozhodnutia o zastavení exekúcie a II. zastavil exekúciu. Rozhodol tak v exekúcii vykonáva-nej na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom (zriadeným zriaďovateľom XXX). Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 56 ods. 2, 7 a 8, § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1 a 3 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, teda exekučného poriadku); § 54a zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodovskom konaní v znení platnom od 1. júla 2009 (ďalej tiež len ZoRK") a § 31 ods. 2 a 3, § 40 ods. 1 písm. a/ a b/ a § 45 ods. 1 písm. b/ a c/, ods. 2 a ods. 3 ZoRK v znení platnom do 30. júna 2009; § 8aa zákona o spotrebiteľských úveroch (zákona č. 258/2001 Z. z., ďalej tiež len „ZoSÚ") v toho času platnom znení a § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a/ a b/, § 3 ods. 2 a § 4 ods. 2 a 3 ZoSÚ v znení platnom do 31. decembra 2007; § 39, § 54, § 517 ods. 2 a § 879j O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), z toho prvých dvoch v znení platnom do 31. decembra 2007; § 10a nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z. a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Vecne potom mal za to, že nároky priznané rozhodcovským rozsudkom majúcim sa vykonať (tzv. exekučný titul) vychádzali zo zmluvy o úvere zo 7. septembra 2007 uzavretej medzi oprávnenou a povinnou (prvou ako veriteľkou a druhou v postavení dlžníčky), takýto rozhodcovský rozsudok však zaväzoval povinnú osobu na zákonom nedovolené plnenie, ktoré bolo i v rozpore s dobrými mravmi. V zmluve vykazujúcej znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere (povinná ju uzavrela pre svoje súkromné potreby a nie ako podnikateľka) totiž bolo zahrnuté dojednanie o riadení sa ustanoveniami Obchodného zákonníka (to bolo neplatné a viedlo k potrebe posudzovania veci naopak podľa ZoSÚ a O. z.) a naopak tam chýbalo uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), čo činilo oprávnenou poskytnutý úver bezúročným a bez poplatkov (napriek formálnemu dojednaniu rôznych platieb majúcich sa zaplatiť zo strany povinnej). Takto však plnením povinnej ešte spred času podania návrhu na rozhodcovské konanie v sume 15.960 niekdajších Sk (529,77 eur) bola pokrytá celá pohľadávka oprávnenej na sume úveru a tzv. zákonnom úroku z omeškania sadzbou 8,5% ročne, keď dohodnutý úrok z omeškania sadzbou 91,25% ročne bol pre rozpor s O. z. a vykonávacím nariadením k nemu dojednaný rovnako neplatne a povinná v skutočnosti oprávnenou nárokovateľné sumy ešte preplatila. Šlo tak o prípad možnosti zastavenia exekúcie (prebiehajúcej na základe rozhodcovského rozsudku) pred-pokladaný zákonom o rozhodcovskom konaní, pre ktorý bolo namieste zastavenie exekúcie aj bez návrhu povinného na taký postup. Pre dôvodné očakávanie zastavenia exekúcie potom bolo treba (podľa názoru súdu prvého stupňa) povoliť aj odklad exekúcie, keďže uznesenie o zastave-ní exekúcie má odkladné účinky až dňom jeho právoplatnosti, v exekučnom konaní navrátenie do pôvodného stavu nie je možné a bolo tak nevyhnutné zabrániť ďalšiemu vykonávaniu exekúcie aj pred definitívnym rozhodnutím o jej zastavení.

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená a navrhla ho zrušiť namietajúc pritom predovšetkým nesprávnosťou posúdenia veci súdom prvého stupňa po právnej stránke. Súd prvého stupňa podľa nej pochybil súčasným povolením odkladu exekúcie a jej zastavením (z ustanovení E. p. majúcich sa tu použiť treba podľa odvolateľky vyvodiť uplynutie určitej lehoty medzi rozhodovaním o oboch takýchto otázkach) a tiež považovaním zmluvy účastníčok za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, hoci tu nešlo o naplnenie definície podľa § 2 písm. a/ ZoSÚ, ale o bežný úver a zároveň tzv. absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka. Zmluva tak ne-musela obsahovať RPMN a nesprávnym bol i záver o požiadavke oprávnenej na úhradu celko-vých nákladov spojených s úverom, keďže tu oprávnená požaduje len časť nákladov. Opäť pre poskytovanie oprávnenou jej klientom len peňažných prostriedkov (a nie tovaru alebo služieb) nešlo tu (medzi účastníčkami zmluvy zo 7. septembra 2007 i konania v prejednávanej veci) o spo-trebiteľský úver a preto podľa názoru odvolateľky nemôže obstáť ani názor o neprimeranosti výšky úrokov z omeškania (ak tu ide o dojednanie plnenia majúceho sankčný charakter a účtova-ného len pri porušení zmluvných podmienok dlžníkom, pričom oprávnená na seba pri poskyto-vaní úverov z vlastných zdrojov bez zabezpečenia berie i podnikateľské riziko úmerné výške úro-kov z omeškania). V obchodných záväzkových vzťahoch potom neplatí obmedzenie úrokovej sadzby (vlastné naopak právu občianskemu) a neobstojí ani námietka rozporu dojednaní účastní-čok s dobrými mravmi (rovnako obchodným právom nepoznaných). Ak dohodnutie výšky úroku z omeškania nie je ani v rozpore s princípom poctivého obchodného styku, to obdobne platí aj u ďalších poplatkov účtovaných oprávnenou (najmä za upomienky v súlade s právom veriteľa úve-ru požadovať aj odplatu za poskytnutie úveru) a súd nemal právo do rozhodcovského rozsudku zasiahnuť inak než na základe žaloby účastníka konania o zrušenie takéhto rozhodnutia, javí sa i podivným faktické ustúpenie súdu prvého stupňa od skoršieho názoru o súladnosti exekučného titulu so zákonom (vyjadrené zastavením exekúcie z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení potom, čo v minulosti bolo vydané poverenie).