Opätovné podanie žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu z iného dôvodu a prekážka právoplatne rozhodnutej veci

bez zovšeobecneného záveru

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2013 sp.zn. 1 MCdo 12/2010)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Žilina rozsudkom z 15. apríla 2009 č. k. 7 C 120/2005-181 určil, že kúpna zmluva uzatvorená vo forme notárskej zápisnice medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva nehnuteľností v katastrálnom území Š., je neplatná. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade boli dané dôvody neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Mal za jednoznačne preukázané, že v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy bol žalobca nevidomý, v dôsledku čoho bol osobou trvale neschopnou čítať. Kúpna zmluva bola síce spísaná formou notárskej zápisnice, neobsahovala však náležitosti, ktoré vyžaduje § 49 a § 52 Notárskeho poriadku pri spisovaní právneho úkonu s osobou, ktorá nemôže čítať. Vzhľadom na to, že nedodržanie zákonom ustanovenej formy právneho úkonu spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť, podanej žalobe vyhovel. Námietku žalovaných, že prejednaniu veci bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je daná tým, že neplatnosť tej istej kúpnej zmluvy už bola posudzovaná Okresným súdom Žilina v konaní sp. zn. 9 C 381/96, považoval za neopodstatnenú z toho dôvodu, že žalobca sa v spomínanom konaní domáhal určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a a 49a Občianskeho zákonníka), avšak v tomto konaní sa domáhal určenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40 ods. 1 a § 40 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ rozsudkom z 3. marca 2010 sp. zn. 7 Co 207/2009 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K námietke o prekážke veci právoplatne rozhodnutej odvolací súd uviedol, že z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. mája 2003 sp. zn. 8 Co 92/2003 vyplýva, že v tomto odvolacom konaní bola posudzovaná správnosť rozsudku Okresného súdu Žilina z 31. októbra 2002 č. k. 9 C 381/96-157 len vo vzťahu k právnemu posúdeniu podľa § 49a a § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s otázkou, či bol žalobca konaním žalovaných uvedený do omylu a či z tohto dôvodu je kúpna zmluva neplatná. V preskúmavanej veci však súd prvého stupňa posudzoval platnosť tejto kúpnej zmluvy vo väzbe na § 40 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka a otázku, či kúpna zmluva bola vyhotovená vo forme predpísanej zákonom. Znamená to, že v oboch konaniach súd posudzoval platnosť kúpnej zmluvy na podklade iných skutkových a právnych dôvodov.