TlačPoštaZväčšiZmenši

Postúpenie pohľadávky počas súdneho konania

30.1. 2011, 21:36 |  najpravo.sk

Samotné ustanovenie § 92 ods. 2, 3 O.s.p. vychádza z toho, že počas súdneho konania môže dôjsť k tomu, že pohľadávka, ktorá je predmetom konania, bude postúpená. Bolo by úplne nelogické, keby počas občianskeho súdneho konania nebolo možné disponovať s pohľadávkami, ktoré sú predmetom tohto konania. Tým by ohľadne pohľadávok sa stali zbytočnými predbežné opatrenia, lebo už samotným podaním žaloby by bolo zakázané nakladať s pohľadávkou, čo by nepochybne mohlo viesť k zneužívaniu občianskeho súdneho konania. Nemožno súhlasiť s právnym názorom odvolacieho súdu, že sporná pohľadávka sa stane pohľadávkou až rozhodnutím súdu. Pohľadávka nepochybne môže existovať bez ohľadu na to, či to deklaruje nejaké rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, ako aj bez ohľadu na to, či to dlžník uznáva alebo nie. Predsa záväzok (záväzkový vzťah spravidla) nevzniká na základe rozhodnutia súdu, ale právo na plnenie (pohľadávka) vzniká spravidla z právnych úkonov (§ 488, § 489 Občianskeho zákonníka), a to objektívne a súdne rozhodnutie až následne deklaruje existenciu (ale nezakladá vznik) príslušného právneho úkonu a deklaruje už existujúcu povinnosť (napr. povinnosť zaplatiť) plniť, a to aj s príslušenstvom (úroky sa prisudzujú nie odo dňa vydania súdneho rozhodnutia, ale odo dňa, keď je dlžník v omeškaní).

(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2006,sp. zn. 1 Obdo V 13/2005)

Z odôvodnenia:


Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 29. novembra 2004, č. k. 2 Obo 274/04-269, uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola pripustená zámena účastníkov na strane žalobcu, zmenil tak, že nepripustil zámenu účastníkov konania na strane žalobcu, podľa ktorej z konania vystupuje l. S., s. r. o. a súčasne vstupuje na jeho miesto Ing. V. T., Česká republika.

Odvolací súd v odôvodnení uznesenia k otázke zámeny účastníkov uviedol:

Spornou otázkou medzi dotknutými účastníkmi bola otázka možnosti postúpenia pohľadávky v konkrétnej veci a platnosť postúpenia. Podľa právnej teórie pohľadávka je právo vznikajúce jednému účastníkovi (veriteľovi) požadovať určité plnenie na druhom účastníkovi (dlžníkovi), a to z určitého záväzkového vzťahu, predovšetkým zo zmluvy. V čase splatnosti pohľadávky získava veriteľ právo toto plnenie u príslušného štátneho orgánu vymáhať, pretože veriteľovi vzniká nárok. Dlžníkovi potom súčasne vzniká povinnosť dlžné plnenie uskutočniť, čiže veriteľovu pohľadávku uspokojiť.

Naproti tomu pod pojmom dlh sa rozumie nezaplatený peňažný záväzok.

Už v zrušujúcom uznesení z 11. decembra 2002, č. k. 2 Obo 257/02-170 (č.l. 170 a nasl. spisov), odvolací súd konštatoval, že "Zmluva o prevzatí dlhu (§ 531, § 532 Občianskeho zákonníka) nie je upravená v osobitnej časti záväzkového práva (v II. až XX. hlave), ale vo všeobecnej časti (I. hlave) záväzkového práva. Nevyžaduje nijaké osobitné náležitosti, len tie, ktoré sú uvedené v uvedených ustanoveniach a musí byť uzavretá v písomnej forme. Keďže ide o občianskoprávny vzťah (a tak bola uzatvorená), vzťahuje sa na ňu aj použitie ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka (str. 10 uznesenia)." K tomu treba dodať, že prevziať možno len dlh, ktorý existuje, teda uznaný dlh a uznanie dlhu (§ 558 Občianskeho zákonníka) je upravené v piatom oddiele I. hlavy upravujúcej zabezpečenie záväzkov.

Peňažná pohľadávka teda vznikla voči pôvodnému dlžníkovi, a pokiaľ ju dlžník neuspokojil, na jeho strane vznikol dlh, a ak dlh zákonnou formou prevzala tretia osoba (§ 531 Občianskeho zákonníka), môže dôjsť ku zmene na strane žalobcu alebo žalovaného, nie však z titulu postúpenia pohľadávky, ale prevzatia dlhu, či pristúpenia k dlhu.

K spornému výkladu účastníkov ohľadne možnosti postúpenia pohľadávky, aj keď v danom prípade je to irelevantné, odvolací súd poznamenal, že pod pohľadávkou veriteľa, či už splatnou (zročnou alebo dospelou) alebo nesplatnou, sa rozumie pohľadávka, ktorá nepochybne existuje a táto nepochybnosť vyplýva buď z postoja veriteľa a dlžníka alebo rozhodnutia iného orgánu, ktorý o existencii pohľadávky rozhodol (najčastejšie súd).

Ak vychádzame z dikcie zákona, postúpiť možno "pohľadávku" a nie pohľadávku spornú, či fiktívnu, domnelú alebo neistú. Ak postupca postúpi takúto problematickú pohľadávku a postupník sa nepresvedčí u dlžníka, či ide o bezproblémovú pohľadávku, ale ju považuje za pravú, nič nebráni, aby uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky, ak iné prekážky uvedené v zákone tomu nebránia. Ostávajú mu však práva podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Neplatí to však pri pohľadávkach, ktoré sú predmetom súdneho sporu. Tu zjavne ide o spornú pohľadávku, ktorej prípadné postúpenie v priebehu sporu nemá procesný význam, a to bez ohľadu na to, aká je prax niektorých súdov. Táto sporná pohľadávka sa stane "pohľadávkou" až rozhodnutím súdu. Odvolací súd podporne poukazuje na zaužívanú súdnu prax v našom klasickom práve, z ktorého dnes platné právo vychádza. Konkrétne ide o nie ojedinelé rozhodnutie bývalého Najvyššieho súdu ČSR v Brne z 8. apríla 1929 č. Rv III 1306/28, uverejnené v Úr. Sb pod č. 127. Podľa jeho právnej vety: "Postup (cedovanie) žalobnej pohľadávky za sporu nemá procesného významu; postupník v takomto prípade nie je oprávnený vstúpiť do sporu namiesto žalobníka".

Pretože odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), aj s touto časťou dôvodov odvolania sa vyporiadal, aj keď v danom prípade nešlo o postúpenie pohľadávky, a preto z toho titulu ani k zámene účastníka na strane žalobcu nemohlo dôjsť.

K právnemu úkonu nazvanému postúpením pohľadávky došlo medzi žalobcom, ako právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri (výpis z registra č.l. 10 spisov) a fyzickou osobou Ing. V. T. Jediným spoločníkom, ako fyzickou osobou, je podľa tohto výpisu evidovaný ten istý V. T. a je aj konateľom žalobcu. Nie sú pre rozhodovanie vo veci podstatné dôvody, pre ktoré k tejto tzv. zmluve o postúpení pohľadávky (či skôr o jednostrannom vyhlásení, ktoré takéto postúpenie malo nahradiť) došlo, možno len konštatovať, že takéto právne úkony, ktorými postupuje jedna osoba pohľadávku sama sebe, je v rozpore so zásadami poctivého obchodu, a preto nepožíva právnu ochranu (§ 265 Obchodného zákonníka).

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania zdôvodnil tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci [§ 241 ods. 2 písm. c) O.s.p.].

Na zdôvodnenie dovolania uviedol, že napadnuté uznesenie je v zjavnom rozpore s platným právom, v rozpore s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spise, a ide zjavne o svojvoľné rozhodnutie. Ďalej dovolateľ uviedol:

Zmluvou o postúpení pohľadávky z 3. mája 2004, ktorá bola uzavretá v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, bola postúpená pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu z postupcu na postupníka. Táto zmluva bola uzavretá a naplnená v súlade s §§ 524 až 530 Občianskeho zákonníka, bola uskutočnená z toho dôvodu, že zákon takúto možnosť rieši a výslovne ju pripúšťa, t. zn., že použitý hmotnoprávny predpis v tejto veci bol správny a postupca pohľadávku postúpil dňom podpísania tejto zmluvy, splnil si povinnosť, ktorú mu ukladá § 526 Občianskeho zákonníka a postúpenie pohľadávky bez zbytočného odkladu listom zo dňa 3. mája 2004 oznámil žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi. Dňom podpísania tejto zmluvy nastala teda právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv alebo povinností, o ktorých sa koná v súdnom konaní (§ 92 ods. 2 O.s.p.).

Ustanovenia §§ 524 a 530 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú postúpenie pohľadávky, sa nezmieňujú o pohľadávkach sporných, či fiktívnych, domnelých alebo neistých. Jedinou podmienkou je, že postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka. Z dôkazov, ktoré sa v súdnom spise nachádzajú, je úplne jednoznačné, že predmetná pohľadávka existuje, a to, že sme nútení ju vymáhať súdnou cestou, ešte neznamená, že ide o pohľadávku, ktorá je sporná, fiktívna, domnelá alebo neistá. V tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky uskutočnil svojvoľný výklad príslušného hmotnoprávneho predpisu.

Absurdný je názor vyjadrený na strane 5 rozsudku, v ktorom sa konštatuje, že pohľadávky, ktoré sú predmetom súdneho sporu, nie je možné postúpiť, pretože pohľadávka sa stane pohľadávkou až rozhodnutím súdu.

Tento právny názor je v jasnom rozpore s dikciou § 92 ods. 2, ods. 3 platného O.s.p. a v neposlednom rade sa prieči dlhodobo zaužívanej súdnej praxi a takýto právny názor vlastne absolútne mení desaťročia zaužívanú prax postupovania pohľadávok v bývalom československom, príp. súčasnom slovenskom práve. Názor, o ktorý Najvyšší súd oprel svoje rozhodnutie, vychádza z procesného práva, ktoré dávno v našom právnom poriadku neplatí.

Je nesporné, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 3. mája 2004 spĺňa všetky hmotnoprávne náležitosti, ktoré od nej zákon vyžaduje. Preto bol použitý § 92 ods. 2 O.s.p., z ktorého vyplýva, že ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania namiesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli.

Súd prvého stupňa správne v súlade s § 92 ods. 3 O.s.p. návrhu vyhovel, pretože sa preukázalo, že po začatí konania nastala skutočnosť uvedená v § 92 ods. 2 O.s.p., ten, kto mal vstúpiť namiesto navrhovateľa, s tým vyjadril súhlas. Súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje.

Doterajšia dlhodobo zaužívaná súdna prax a samotný komentár k § 92 O.s.p. (pozri napr. Občianske právo s vysvetlivkami, 2. zväzok, kolektív autorov pod vedením JUDr. V. N., CSc. z roku 1997, vydané IURA EDITION, strana 142 a nasl., ako i napr. Komentár k Občianskemu súdnemu poriadku, kolektív autorov pod vedením JUDr. J. K. z roku 2004 vydané EUROUNION, strana 193 a nasl.) uvádza, že súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v § 92 ods. 2 O.s.p. a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa, súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje.

Na zámenu účastníkov musia byť teda splnené tieto predpoklady:

    - právna skutočnosť nastala až po začatí konania,

    - účinkom právnej skutočnosti podľa hmotného práva musí byť prevod - komentár tu výslovne uvádza, napr. postúpenie pohľadávky,

    - návrh účastníka na zámenu účastníka, na ktorého boli prevedené práva, či povinnosti, o ktorých sa koná,

    - súhlas nového žalobcu.

Z uvedeného výkladu vyplýva, že ak sú splnené horeuvedené náležitosti, je povinnosťou súdu návrhu účastníka na zmenu účastníka v takomto prípade vyhovieť a súd následne pokračuje v konaní s tým, na koho práva a povinnosti boli prevedené.

Najvyšší súd ani nebol oprávnený o podanom odvolaní žalovaného v 1. rade konať, pretože mal v súlade s § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolanie odmietnuť, pretože bolo podané osobou, ktorá k tomu nie je oprávnená.

Gramatickým a logickým výkladom ustanovenia § 92 ods. 3 O.s.p. totiž možno dospieť k takému právnemu názoru, že ak sa súhlas odporcu nevyžaduje, neprináleží mu ani procesné právo na to, aby mohol proti rozhodnutiu súdu, ktorým pripustí zámenu účastníkov, podať odvolanie.

Je pravdou, že takéto uznesenie nie je expressis verbis upravené v § 202 ods. 2 a ods. 3 O.s.p. ako uznesenie, proti ktorému by nebolo možné podať odvolanie, avšak z dôvodu, že právo odvolania - vychádzajúc z výkladu § 92 ods. 2, ods. 3 O.s.p. - prináleží len pôvodnému navrhovateľovi, príp. tomu, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa, ak by súd návrhu na zámenu nevyhovEl.V žiadnom prípade však takéto právo neprináleží žalovanému. Aj tu sa Najvyšší súd vo svojom uznesení dopustil hrubého porušenia zákona a práva (R 28/2000).

Ničím nepodložený a v rozpore so zákonom je ďalší právny názor vyslovený v rozhodnutí, že nemožno postúpiť pohľadávku z právnickej osoby na fyzickú osobu v prípade, že majiteľom a konateľom právnickej osoby je tá istá osoba, na ktorú sa ako fyzickú osobu pohľadávka postupuje. Takéto konanie nie je ani v Obchodnom zákonníku, ani v Občianskom zákonníku zakázané - platí zásada upravená v Ústave SR v článku 2. ods. 3 "každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá" a už vôbec nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto nepožíva právnu ochranu. Právnická osoba je osobou, ktorá je jednak zapísaná v obchodnom registri, má svoj špeciálny zákonom upravený právny režim a nič nebráni tomu, aby svoju pohľadávku mohla postúpiť na osobu fyzickú, i keď je táto zhodou okolností totožná s majiteľom a konateľom právnickej osoby.

Dňa 17. apríla 2000 bola uzavretá zmluva o prevzatí dlhu medzi pôvodným dlžníkom WSB C., spol. s r. o. a žalovaným v 1. rade, ako novým dlžníkom, za účasti žalobcu, spísaná v advokátskej kancelárii, kde žalovaný v 1. rade pri plnom vedomí v zastúpení predsedom a podpredsedom prevzal na seba dlh, ktorý je predmetom tohto sporu s tým, že sa jasne zaviazal, že tento dlh zaplatí žalobcovi najneskôr do 31. októbra 2000. Najvyšší súd tento jasný dôkaz ignoruje, keď uvádza, že ide o nejakú spornú, fiktívnu, domnelú alebo neistú pohľadávku žalobcu voči žalovanému, pretože tento právny úkon je jasný, zrozumiteľný a všetci jeho účastníci prehlásili, že mu porozumeli a na znak súhlasu ho aj podpísali.

Žalovaný v 1. rade až po tom, ako mu uplynula lehota splatnosti podľa zmluvy o prevzatí dlhu, oznámil, že odstupuje od tejto zmluvy, pretože ju uzavrel podľa jeho názoru v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok.

Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že navrhuje dovolanie odmietnuť z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný, keďže nejde o konečné rozhodnutie vo veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
 
Podľa ustanovenia § 92 ods. 2 O.s.p., ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli.

V zmysle ustanovenia § 92 ods. 3 O.s.p., súd návrhu podľa ods. 2 vyhovie, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa.

Odvolací súd citované zákonné ustanovenie v danej veci aplikoval nesprávne.

Návrh na zámenu účastníkov konania na strane žalobcu bol podaný v priebehu konania, a to 24. júna 2004. K tomuto návrhu bol pripojený originál zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá je zjavne predmetom tohto súdneho konania (t.j. pohľadávka vo výške 2 507 236,- Sk s prísl.), pričom, ako postupca je v zmluve uvedený I. S., s. r. o. a ako postupník je uvedený Ing. V. T.

Krajský súd v N. uznesením zo 17. septembra 2004, č. k. 16 Cb 64/2004-257, návrhu na zámenu účastníkov vyhovEl.Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný v 1. rade. Odvolací súd otázku prípustnosti odvolania neponechal bez povšimnutia a správne sa s ňou vyporiadal tak, že žalovaný je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti uvedenému uzneseniu. Aj keď v zmysle ustanovenia § 92 ods. 3 O.s.p. jeho súhlas so zámenou účastníkov sa nevyžaduje, Občiansky súdny poriadok možnosť podať odvolanie proti takémuto uzneseniu nevylučuje [§ 202 ods. 3 O.s.p.]. Preto námietky dovolateľa v tomto smere nie sú dôvodné.

Pokiaľ ide o návrh na zámenu účastníkov podľa cit. ustanovenia § 92 ods. 2 O.s.p., v tomto smere ustanovenie § 92 ods. 3 jednoznačne stanovuje podmienky, kedy je súd povinný takémuto návrhu vyhovieť, a teda procesný predpis túto otázku neponecháva na úvahu súdu. V danej veci boli splnené všetky podmienky uvedené v ustanovení § 92 ods. 3 O.s.p. Nepochybne teda nastala právna skutočnosť uvedená v § 92 ods. 2 O.s.p., t.j. skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná. Takouto právnou skutočnosťou v danom prípade je zmluva o postúpení pohľadávky z 3. mája 2004 (č.l. 256). Pokiaľ ide o možnosť postúpenia pohľadávky, žiadne ustanovenie platného právneho poriadku nevylučuje možnosť postúpenia pohľadávky aj v čase, keď je predmetom súdneho konania, naopak, takéto obmedzenie zmluvnej voľnosti by bolo v rozpore s článkom 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s ustanovením § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Veriteľ je teda oprávnený kedykoľvek postúpiť svoju pohľadávku inému a prípadné obmedzenia v tomto smere musia vyplývať zo zákona alebo rozhodnutia príslušného orgánu. Pokiaľ ide o pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, z obsahu spisu nevyplýva, že by právo postúpiť pohľadávku bolo nejakým spôsobom obmedzené (napr. podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Preto žalobca aj v priebehu súdneho konania bol oprávnený ju postúpiť inej osobe, a to, či už fyzickej alebo právnickej. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka. Napokon ustanovenie § 92 ods. 3 O.s.p. povinnosť súdu vyhovieť návrhu na zámenu účastníka konania neviaže na určitý charakter pohľadávky, či dlhu, ale viaže na to, či ohľadne nej (pohľadávky) nastala právna skutočnosť podľa ustanovenia § 92 ods. 2 O.s.p., teda či nastal prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná. Samotné ustanovenie § 92 ods. 2, 3 O.s.p. vychádza z toho, že počas súdneho konania môže dôjsť k tomu, že pohľadávka, ktorá je predmetom konania, bude postúpená. Bolo by úplne nelogické, keby počas občianskeho súdneho konania nebolo možné disponovať s pohľadávkami, ktoré sú predmetom tohto konania. Tým by ohľadne pohľadávok sa stali zbytočnými predbežné opatrenia, lebo už samotným podaním žaloby by bolo zakázané nakladať s pohľadávkou, čo by nepochybne mohlo viesť k zneužívaniu občianskeho súdneho konania. Nemožno súhlasiť s právnym názorom odvolacieho súdu, že sporná pohľadávka sa stane pohľadávkou až rozhodnutím súdu. Pohľadávka nepochybne môže existovať bez ohľadu na to, či to deklaruje nejaké rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, ako aj bez ohľadu na to, či to dlžník uznáva alebo nie. Predsa záväzok (záväzkový vzťah spravidla) nevzniká na základe rozhodnutia súdu, ale právo na plnenie (pohľadávka) vzniká spravidla z právnych úkonov (§ 488, § 489 Občianskeho zákonníka), a to objektívne a súdne rozhodnutie až následne deklaruje existenciu (ale nezakladá vznik) príslušného právneho úkonu a deklaruje už existujúcu povinnosť (napr. povinnosť zaplatiť) plniť, a to aj s príslušenstvom (úroky sa prisudzujú nie odo dňa vydania súdneho rozhodnutia, ale odo dňa, keď je dlžník v omeškaní).

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 569
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Najčítanejšie (Judikatúra)

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

CSP: K aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku

Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené ...

Neoprávnený odber plynu; premlčanie

Osoba, která po smrti původního odběratele odebírá v jeho bytě plyn navzdory tomu, že nemá uzavřenou smlouvu o odběru, je přinejmenším ...

Medzera v aplikácii Viedenského dohovoru, určenie rozhodného práva

Vznik smluvního vztahu z kupní smlouvy uzavřené mezi prodávajícím se sídlem ve Slovenské republice a kupujícím se sídlem v České ...

CSP: Pasivita žalovaného a interpretácia § 151 CSP

I. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Plénum schválilo zmeny pri dôchodkovom veku za výchovu dieťaťahttp://www.teraz.sk/slovensko/plenum-schvalilo-zmeny-pri-dochodkovo/419049-clanok.html

Určovanie dôchodkového veku na základe automatu sa zruší v dôsledku ústavného zastropovania ...

Z. Čaputová chce dôkladne analyzovať novelu zákona o ochrane prírodyhttp://www.teraz.sk/slovensko/z-caputova-chce-dokladne-analyzovat/418971-clanok.html

Novela zákona o ochrane prírody bola v pondelok (16.9.) oficiálne doručená do Prezidentského ...

VIDEO: Koncesionárske poplatky pre seniorov sa zrušiahttp://www.teraz.sk/ekonomika/brief-nrsr-koncesionarske-poplatky-pr/418947-clanok.html

Plénum schválilo novelu zákona z dielne SNS o úhrade za služby verejnosti poskytované ...

Odpadové spoločnosti nesúhlasia s novelou zákona o odpadochhttp://www.teraz.sk/ekonomika/odpadove-spolocnosti-nesuhlasia-s-nov/418900-clanok.html

Spoločnosti napríklad nevedia, akou úpravou má podľa novely prejsť odpad pred uložením na ...

Politici budú mať právo na odpoveď, novela tlačového zákona zavedie aj pokuty v tisíckach eurhttps://www.webnoviny.sk/politici-budu-mat-pravo-na-odpoved-novela-tlacoveho-zakona-zavedie-aj-pokuty-v-tisickach-eur/

Politici budú mať právo na odpoveď v periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve.

Právo bránit život zbraní? Senátoři chystají ústavní novelu o sebeobraněhttps://www.idnes.cz/zpravy/domaci/senat-chysta-ustavni-novelu-o-sebeobrane.A190917_114711_domaci_blj

Zakotvit do ústavního pořádku právo bránit se legálně drženou zbraní má chystaná ...

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Justičná revue 6-7/2019

Justičná revue 6-7/2019

Časopis pre právnu prax.

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Justičná revue 5/2019

Justičná revue 5/2019

Časopis pre právnu prax.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2019

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2019

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Bulletin slovenskej advokácie 6/2019

Bulletin slovenskej advokácie 6/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

PoUtStŠtPiSoNe
: