TlačPoštaZväčšiZmenši

Príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím

13.3. 2013, 19:26 |  najpravo.sk

Existencia príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody je jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia nevznikla, teda musí teda ísť o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu vzniku škody. Zároveň treba uviesť, že otázka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a konkrétnou škodou je síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade, je či nie je daná príčinná súvislosť, je súčasne otázkou právnou, pretože súd tak robí záver o existencii jedného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom tento právny záver je samozrejme závislý na skutkovom zistení. Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2011, sp. zn. 5 Cdo 24/2011)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 18. januára 2008, č.k. 12 C 41/2003-122 zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 3 825 000,- Sk s 19 % úrokom z omeškania od 5. decembra 1998 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, spočívajúcom v nesprávnom a bezdôvodnom zápise exekučného titulu na LV č. X, k.ú. S., čím došlo k zmareniu zmluvy o budúcej zmluve, odstúpeniu zmluvného partnera od tejto zmluvy a zaplateniu zmluvnej pokuty vo výške žalovanej sumy žalobcom tak, ako sa v zmluve zaviazal. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Mal za to, že konaním žalovanej došlo k nesprávnemu úradnému postupu - vykonaniu zápisu na LV č. X., k.ú. S.z 3. septembra 1998 na spornej nehnuteľnosti v časti C ťarchy, ktorým žalovaná omylom vyznačila "Exekútorský úrad H.: Upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach Ex 223/98, P l 139/98 " - hoci tento zápis sa mal týkať iného subjektu. Predmetom sporu bola zmluvná pokuta, ktorú sa v zmysle čl. II Zmluvy o budúcej zmluve zaviazal žalobca zaplatiť spoločnosti A. a ktorú i tejto spoločnosti zaplatil. Poukázal na ustanovenia § 544 ods. 1 a 2, § 50a ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, § 290 ods. 1 a 2 a § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka a na ustanovenie § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Uviedol, že zmluvná pokuta je zabezpečovací prostriedok, ktorý má akcesorickú povahu, teda predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. K hlavnému záväzku - k uzavretiu kúpnej zmluvy - nedošlo z dôvodu, že spoločnosť A. listom z 8. septembra 1998 oznámila žalobcovi odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve v dôsledku nedodržania dojednanej lehoty na uzavretie riadnej zmluvy a následne vyzvala žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ak žalobca nezavinil, nespôsobil a nemohol predpokladať vzniknutú prekážku, išlo o okolnosť, ktorá vylučovala jeho povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, pokiaľ táto skutočnosť bola jedinou prekážkou, brániacou uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy tak, ako to tvrdil žalobca. Konštatoval, že žalobca nemal dobrovoľne zmluvnú pokutu zaplatiť, ale mal vyčkať na rozhodnutie súdu, pokiaľ by ho spoločnosť A. o zaplatenie zmluvnej pokuty žalovala. Dôvody zaplatenia zmluvnej pokuty uvedené žalobcom (zachovanie dobrých obchodných vzťahov) neakceptoval, pretože žalobca tým preniesol zodpovednosť na žalovanú. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p .

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 25. novembra 2008, sp.zn. 14 Co 140/2008 (v poradí prvým) na odvolanie žalobcu zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 3 825 000,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 22. októbra 2001 do zaplatenia; vo zvyšku napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania 119 461,- Sk a náhradu trov odvolacieho konania 69 323,- Sk na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 24. februára 2010, sp.zn. 5 Cdo 117/2009 rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. novembra 2008, sp.zn. 14 Co 140/2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd vytkol odvolaciemu súdu, že z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie).

Ak sa však chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3 O.s.p. sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Považoval za neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru o opodstatnenosti návrhu a jeho vyhoveniu v celom rozsahu, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 18. novembra 2010, sp.zn. 7 Co 161/2010 (v poradí druhým) rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovanej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal. Za nespornú považoval skutočnosť, že zo strany žalovanej došlo k nesprávnemu úradnému postupu a že spoločnosť A. na základe tohto od zmluvy o budúcej zmluvy odstúpila, uplatnila si u žalobcu zmluvnú pokutu, ktorú žalobca aj zaplatil. Čo sa týka škody, dospel k záveru, že zaplatením zmluvnej pokuty vznikla žalobcovi škoda spočívajúca v zmenšení jeho majetku o čiastku zodpovedajúcu zaplatenej zmluvnej pokuty, avšak mal za to, že majetok žalobcu sa nezmenšil v príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom žalovanej. Poukázal na ustanovenia § 289 ods. 1, § 290 ods. 1, § 344, § 300, § 374 ods. 1 a § 302 Obchodného zákonníka, ako aj ustanovenia § 18 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Dospel k záveru, že na právny vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou A. s poukazom na ustanovenia § 1 Obchodného zákonníka, bolo potrebné aplikovať ustanovenia tohto zákona. Poukázal na skutočnosť, že žalobca nevyužil zákonné možnosti na dosiahnutie uzatvorenia kúpnej zmluvy v zmysle § 290 Obchodného zákonníka, dobrovoľne zaplatil zmluvnú pokutu, hoci už dva dni po uplynutí dojednanej lehoty na uzatvorenie kúpnej zmluvy, bol odstránený nesprávny zápis o exekučnom záložnom práve z LV č. X. k.ú. S.. Tvrdenia žalobcu a vypočutých svedkov o nemožnosti uzavrieť zmluvu po dohodnutom termíne pre viazanosť finančných prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny len do 6. septembra 1998, považoval za účelové. Žalovanej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p., tvrdiac, že mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že sa nemal možnosť vyjadriť k právnemu posúdeniu veci, na základe ktorého odvolací súd rozhodol. Poukázal na ustanovenie § 213 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého, ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Uviedol, že odvolací súd podľa uvedeného ustanovenia nepostupoval a k odlišnému právnemu záveru dospel bez toho, aby účastníkov konania vyzval k použitiu iných právnych ustanovení ako súd prvého stupňa. Ďalej namietal, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p., pričom ako dôvod uviedol nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Taktiež mal za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 241 ods. 2 písm. c) O.s.p. Navrhol, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 126 966,73 € so 17,6% úrokom z omeškania od 22. októbra 2001 do zaplatenia a sumu 3965,38 € na náhradu trov prvostupňového konania spolu so sumou 5766,66 € na náhradu trov odvolacieho konania na účet JUDr. F. V. a sumu 1632,82 € na náhradu trov dovolacieho konania na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. D. V. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátkou (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).

Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa f § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci rozhodoval - uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky z 24. februára 2010, sp.zn. 5 Cdo 117/2009, ktorým rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. novembra 2008, sp zn. 14 Co 140/2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie pre procesné pochybenia, ale vo veci samej nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej veci mu bola odňatá možnosť pred ním ( § 237 písm. f) O.s.p.).

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

V zmysle § 372p O.s.p. sa na konania začaté pred 15. októbrom 2008 použijú predpisy účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.

S účinnosťou od 15. októbra 2008 Občiansky súdny poriadok (zákon č. 384/2008 Z.z.) v § 213 ods. 2 O.s.p. ustanovuje, že ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z., bolo týmto ustanovením v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí. Uvádza sa v nej, že účastník tak bude mať možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii doposiaľ nepoužitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie posilňuje právo na spravodlivý proces tým, že účastník bude môcť až po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať možné rozhodnutie súdu.

Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu tzv. mandukčnej povinnosti opravného súdu. Podstatou tejto poučovacej povinnosti je zabrániť odňatiu možnosti konať pred odvolacím súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní odvolania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej.

Princíp tzv. „predbežného právneho posúdenia veci" vychádzajúci aj z § 213 ods. 2 O.s.p. súvisí so zameraním sa na dokazovanie sporných skutočností, a to tým spôsobom, aby účastníci konania dostali príležitosť predstaviť vlastné argumenty týkajúce sa právneho posúdenia veci. Tým by sa mohol predbežný právny názor všeobecného súdu potvrdiť alebo vyvrátiť (III. ÚS 446/2010).

V zmysle ustanovenia § 231 ods. 2 O.s.p., právnym predpisom, ktorý pri doterajšom rozhodovaní nebol použitý, je právny predpis o ktorého výklad a použitie nežiadal v priebehu konania žiadny z účastníkov konania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej.

V tejto súvislosti dovolateľ predovšetkým namietal, že právny vzťah zmluvy o budúcej zmluve posúdil súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 50a Občianskeho zákonníka, avšak odvolací súd podľa ustanovenia § 289 ods. 1 Obchodného zákonníka. Taktiež povahu zmluvnej pokuty súd prvého stupňa posúdil podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom odvolací súd podľa ustanovenia § 300 Obchodného zákonníka.

Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na ustanovenia § 50a ods. 1, 2 a 3 a § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; ustanovenia § 290 ods. 1 a 2 a § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka a ustanovenie § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Podstatu vzniku právneho vzťahu zmluvy o zmluve budúcej uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou A. posúdil podľa ustanovenia § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka o budúcej zmluve. Pri posudzovaní právnych následkov nesplnenia záväzku uzavretia zmluvy o budúcej zmluve poukázal jednak na ustanovenia § 50a ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka a taktiež na ustanovenia § 290 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Pri odôvodnení svojho právneho posúdenia (ne)existencie predpokladov na zaplatenie zmluvnej pokuty, súd prvého stupňa síce doslovne citoval len ustanovenia § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, následne v odôvodnení rozhodnutia zvažoval aj možnosť naplnenia predpokladov na vznik nároku na zmluvnú pokutu aj podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pričom dospel k záveru, že ak žalobca nezavinil, nespôsobil, nemohol predpokladať vzniknutú prekážku, ide o okolnosť, ktorá vylučuje jeho povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, pokiaľ táto bolo jedinou prekážkou brániacou uzavretie riadnej zmluvy. Existenciu príčinnej súvislosti zodpovednosti žalovanej (štátu ) za škodu v zmysle ustanovenia § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb. vylúčil s poukazom na ustanovenie § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka na základe tej skutočnosti, že žalobca nebol povinný spoločnosti A. dobrovoľne zaplatiť zmluvnú pokutu, pretože nezavinil vzniknutú prekážku, pre ktorú spoločnosť A. odstúpila od zmluvy.

Odvolací súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou A. bolo potrebné posudzovať podľa ustanovenia § 1 Obchodného zákonníka. Poukázal na ustanovenia § 289 ods. 1, § 290 ods. 1, § 344, § 300, § 374 ods. 1 a § 302 Obchodného zákonníka ako aj ustanovenia § 18 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Na rozdiel od súdu prvého stupňa konštatoval, že žalobca nevyužil zákonné možnosti na dosiahnutie uzatvorenia kúpnej zmluvy, pričom poukázal na ustanovenie § 290 Obchodného zákonníka. Odvolací súd teda za priamu skutočnosť pôsobiacu na vznik škody považoval vlastné konanie žalobcu, ktorý dobrovoľne zmluvnú pokutu uzavrel s poukazom na ustanovenie § 290 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Z ustanovenia § 213 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že na použitie tohto ustanovenia odvolacím súdom nestačí, aby išlo o ustanovenie právneho predpisu, ktoré doteraz nebolo použité, ale musí ísť o také ustanovenie, ktoré je vo veci rozhodujúce. Obe podmienky, ktoré Občiansky súdny poriadok kladie na aplikáciu tohto ustanovenia musia byť splnené kumulatívne. V tejto veci dovolací súd poukazuje na odlišné použitie právnych ustanovení, ktoré súdy nižších stupňov použili pri vylúčení existencie príčinnej súvislosti pri súčasnom odlišnom zistení skutkového stavu a súvisia s existenciu skutočností a právnych predpisov tykajúcich sa príčinnej súvislosti.

Existencia príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody je jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia nevznikla, teda musí teda ísť o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu vzniku škody. Zároveň treba uviesť, že otázka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a konkrétnou škodou je síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade, je či nie je daná príčinná súvislosť, je súčasne otázkou právnou, pretože súd tak robí záver o existencii jedného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom tento právny záver je samozrejme závislý na skutkovom zistení. Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú.

Súd prvého stupňa vylúčil existenciu príčinnej súvislosti žalovanej na vznik škody vyslovením názoru, že ak žalobca nezavinil, nespôsobil, nemohol predpokladať vzniknutú prekážku, ide o okolnosť, ktorá vylučuje jeho povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, pokiaľ táto bolo jedinou prekážkou brániacou uzavretie riadnej zmluvy (§ 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka), pretože uvedením tejto jednej príčiny (nesprávny zápis exekučného záložného práva na LV) neuzavretia kúpnej zmluvy nebol povinný spoločnosti A. dobrovoľne zaplatiť a mal vyčkať na rozhodnutie súdu, pokiaľ by ho spoločnosť A. skutočne o zaplatenie škody žalovala. Odvolací súd vylúčil pôsobenie nesprávneho úradného postupu žalovanej na vznik škody žalobcovi s poukazom na ustanovenie § 290 ods. 1 Obchodného zákonníka vyjadriac názor, že žalobca nevyužil zákonné možnosti na dosiahnutie uzatvorenia kúpnej zmluvy, dobrovoľne zaplatil zmluvnú pokutu, hoci už dva dni po uplynutí dojednanej lehoty na uzatvorenie kúpnej zmluvy bol odstránený nesprávny zápis o exekučnom záložnom práve z LV č. X.. Odvolací súd taktiež na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným použil výlučne ustanovenie Obchodného zákonníka.

Z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa odvolací súd založil svoje rozhodnutie „nečakane" a nepredvídateľne na iných („nových") dôvodoch než súd prvého stupňa; pričom žalobca v danej procesnej situácii nemal možnosť namietať správnosť „nového" právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní. Zo spisu vyplýva, že odvolací súd nepostupoval podľa § 213 ods. 2 O.s.p. a svoju povinnosť vyplývajúcu z tohto ustanovenia nesplnil.

Pokiaľ odvolací súd nevyzval účastníka konania v zmysle § 213 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 15. októbra 2008, aby sa vyjadril k možnému použitiu toho ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité, a je podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, odňal účastníkovi konania možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (pozn. tento záver bol prijatý občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 16. mája 2011, pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2010 sp.zn. 5 Cdo 322/2009).

Žalobca v dovolaní uviedol aj to, že konanie pred súdom je postihnuté inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). a že napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v dovolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 461
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn
Súvisiace články

NOVÝ PRÍSPEVOK

Najčítanejšie (Judikatúra)

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Doručovanie žaloby podľa zákona o e-Governmente, rozsudok pre zmeškanie

Pokiaľ okresný súd podľa § 105 ods. 1 CSP doručoval písomnosti do elektronickej schránky žalovaného podľa osobitného predpisu, t. j. ...

Rozhodovanie o trovách znaleckého dokazovania

Skutočnosť, že nebol zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania, automaticky neznamená, že trovy znaleckého dokazovania znáša ...

Definícia trov konania, účelnosť úkonov právnej služby

Podľa novej právnej úpravy (§ 251 CSP) sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia ...

Doručenie podania súdu prostredníctvom portálu eŽaloby

Pokiaľ Civilný sporový poriadok pripúšťa možnosť podať odvolanie elektronickými prostriedkami (§ 125 ods. 1 CSP), teda do elektronickej ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Poistenec na PN nemôže svojvoľne meniť miesto pobytuhttps://www.teraz.sk/ekonomika/poistenec-na-pn-nemoze-svojvolne-meni/430796-clanok.html

Niektorí poistenci si neuvedomujú, že počas práceneschopnosti sa nemôžu liečiť kdekoľvek, ...

Ministerstvo vnútra chce do konca roka kompletne prezbrojiť policajtovhttps://www.webnoviny.sk/ministerstvo-vnutra-chce-do-konca-roka-kompletne-prezbrojit-policajtov/

Ministerstvo vnútra SR plánuje do konca tohto roka kompletne prezbrojiť policajtov od ...

Prezidentka Čaputová udelila milosť, zohľadnila kritickú rodinnú a sociálnu situáciu odsúdenéhohttps://www.webnoviny.sk/prezidentka-caputova-udelila-milost-zohladnila-kriticku-rodinnu-a-socialnu-situaciu-odsudeneho/

Prezidentka Zuzana Čaputová udelila milosť mužovi, ktorý spáchal dopravnú nehodu a dostal ...

Justícia má aj po tridsiatich rokoch od Nežnej revolúcie značné rezervy, zhodujú sa právnicihttps://www.webnoviny.sk/justicia-ma-aj-po-tridsiatich-rokoch-od-neznej-revolucie-znacne-rezervy-zhoduju-sa-pravnici/

Slovenská justícia má aj po celých desaťročiach fungovania stále značné rezervy.

Premiér Pellegrini opäť ohlásil reformu súdnictva, vyjadril sa aj k schváleniu obrannej stratégiehttps://www.webnoviny.sk/premier-pellegrini-opat-ohlasil-reformu-sudnictva-vyjadril-sa-aj-k-schvaleniu-obrannej-strategie/

Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) znovu ohlásil reformu súdnictva.

Novinky v penziách 2020https://uzitocna.pravda.sk/dochodky/clanok/532764-novinky-v-penziach-2020/

Penzie čakajú od januára opäť zmeny.

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 10/2019

Bulletin slovenskej advokácie 10/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2019

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2019

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Justičná revue 8-9/2019

Justičná revue 8-9/2019

Časopis pre právnu prax.

Súkromné právo 4/2019

Súkromné právo 4/2019

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Právny obzor 5/2019

Právny obzor 5/2019

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Bulletin Najvyššieho súdu SR 1/2019

Bulletin Najvyššieho súdu SR 1/2019

Odborný recenzovaný právnický časopis, ktorý prináša aktuálne novinky z oblasti práva ...

PoUtStŠtPiSoNe
: