Vyhlásenie za mŕtveho, ustálenie dňa smrti

Smrť fyzickej osoby sa spravidla preukazuje zákonným spôsobom, t.j. úradným zistením smrti. Ak nemožno smrť preukázať takýmto prirodzeným spôsobom, fyzickú osobu za mŕtvu môže vyhlásiť súd. Podľa § 7 ods. 2 súd O.z. môže vyhlásiť osobu za mŕtvu vtedy, keď zistí jej smrť inak (napr. v prípade leteckej katastrofy sa zistí, že určitá osoba bola na palube lietadla, ale túto osobu sa nepodarilo identifikovať). Rovnako súd vyhlási za mŕtvu nezvestnú osobu. O nezvestnosť osoby pritom ide vtedy, ak je jeho neprítomnosť a nedostatok správ o ňom sprevádzaný takými okolnosťami, ktoré sú spôsobilé vyvolať presvedčenie o tom, že táto osoba už nežije alebo že je veľmi pravdepodobné, že nežije. V oboch prípadoch má určovací výrok súdu rovnaké právne následky ako smrť. To znamená, že po takejto osobe možno dediť, zanikajú práva a povinnosti viazané na túto osobu (§ 579 O.z.), zaniká manželstvo, rodičovské práva a pod. 

Návrh na vyhlásenie za mŕtveho môže podať ten, kto má na tom právny záujem (napr. pozostalý manžel, deti, súrodenci a pod.). Postup súdu a podmienky vyhlásenia za mŕtveho upravujú ustanovenia § 195 až 200 O.s.p.

Súd v rozsudku o vyhlásení za mŕtveho uvedie predpokladaný (prezumptívny) deň smrti. Ak by dodatočne vyšlo najavo, že osoba vyhlásená za mŕtvu zomrela v iný deň, súd v rozsudku opraví deň smrti.

Predpokladom vykonania opravy dňa, ktorý je uvedený v rozhodnutí súdu ako deň smrti nezvestného v zmysle ustanovenia § 199 ods. 2 O.s.p., je okrem iného i zistenie, že nezvestný sa dňa, ktorý je uvedený v rozhodnutí rozhodne nedožila, nie je však známe, kedy zomrela. V takomto prípade síce súd nezistil deň smrti, ale nezvestný zomrel skôr, ako v deň uvedený v rozsudku.

Dôvodom vykonania opravy je uvedené zistenie bez ohľadu na to, ako k chybe v určení dňa smrti nezvestného došlo; súd vykoná opravu aj vtedy, ak nesprávne určil deň smrti nezvestného vlastnou chybou alebo nedôslednosťou.