Konanie v prevádzkarni podnikateľa

V zmysle ustanovenia § 16 Obchodného zákonníka je daná fikcia zákonného zástupcu, za ktorého je považovaná každá osoba, ktorá koná v prevádzkárni podnikateľa, ak je druhý konajúci v dobrej viere, že ide o podnikateľa, to znamená, že nevie, že tam konajúca osoba nie je k takémuto konaniu oprávnená.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. apríla 2008, sp. zn. 1 Obdo 35/2006)

Z odôvodnenia:

Napadnutými rozhodnutiami krajský súd, ako súd odvolací, odmietol odvolanie žalobkyne. Zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že žalobu zamietol. Zaviazal žalobkyňu, aby zaplatila žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania v sume 8751 Sk a 44 623 Sk. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa podala svoje odvolanie po uplynutí 15- dňovej lehoty, preto podľa § 218 ods. 1 písm. a/ OSP bolo jej odvolanie odmietnuté ako oneskorene podané. V súlade s § 212 ods. 1, 3 OSP bol odvolací súd viazaný pri preskúmaní napadnutého rozsudku dôvodmi odvolania podaného žalovanou do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať tento rozsudok z iných dôvodov, než ktoré žalovaná výslovne uviedla v podanom odvolaní. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, pokiaľ by mali za dôsledok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej je opodstatnené. Prvostupňový súd zo zistených skutočností nevyvodil správny právny záver. Pre rozhodnutie vo veci je podstatné, či konanie JUDr. J.Š. právne zaväzuje žalovanú spoločnosť. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nie je možné vyvodiť záver, že by medzi žalovanou a JUDr. J.Š. bola uzavretá zmluva o obchodnom zastúpení v zmysle § 652 a nasl. Obchodného zákonníka. Podmienkou existencie, a teda aj platnosti takejto zmluvy je jej písomná forma. Domnienku o existencii takejto zmluvy prvostupňový súd vyvodil len z výpovede konateľa žalovanej, ktorý pripustil, že mu menovaná mohla len navrhnúť uzavretie obchodu podobne ako iným firmám, avšak len ako manažérka pracujúca pre spoločnosť B.S., s.r.o. Druhým takýmto dôvodom podľa prvostupňového súdu je fakt, že v období od 17.10.2000 do 14.12.2000 bolo vystavených na žalovanú 5 faktúr za odobratie tovaru, ktoré boli riadne zaúčtované v účtovnej evidencii žalovanej a uhradené v plnej výške. Z obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Košice I. č. k. 2 PV 1097/02-37 zo dňa 23.9.2003 je však zistiteľné aj to, že JUDr. J.Š. nebola oprávnená vystupovať a konať v mene žalovanej spoločnosti, keďže nebola v žiadnom vzťahu s ňou. Žalovaná nemala žiaden prospech z konania JUDr. J.Š. Za týchto okolností nemožno z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa v žiadnom prípade vyvodiť právny záver o tom, že JUDr. J.Š. konala za žalovanú na základe zmluvy o obchodnom zastúpení. Podobne neprichádza do úvahy konanie menovanej za žalovanú spoločnosť, ani na základe zmluvy o sprostredkovaní. Takouto zmluvou by sa JUDr. J.Š. len zaviazala vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaná mala príležitosť uzavrieť zmluvu so žalobkyňou, pričom žalovaná by sa zaviazala zaplatiť jej za takéto sprostredkovanie provízie. V danom prípade nedošlo ani k uzavretiu zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou prostredníctvom JUDr. J.Š. na základe plnej moci. Existencia takejto plnej moci nebola zistená. Za dôkaz existencie takejto plnej moci nemožno považovať tvrdenie JUDr. J.Š. pri jednaní so žalobkyňou, že sa jedná o jej spoločnosť. Je to evidentné aj

z faktu, že žalobkyni bolo známe, že JUDr. J.Š. pracuje pre spoločnosť B.S., s.r.o., Bratislava, a že konkrétny tovar si objednala za tým účelom, aby ona sama, t.j. JUDr. J.Š., si otvorila obchod s nábytkom. Nahlásenie identifikačných údajov žalovanej spoločnosti za účelom vyhotovenia dodacieho listu JUDr. J.Š. nemožno považovať za dôkaz existencie takejto plnej moci od žalovanej. Jedná sa o identifikačné údaje verejne prístupné každému v obchodnom registri. Prvostupňový súd sa len domnieva a predpokladá, že štatutárni zástupcovia žalovanej o aktivitách JUDr. J.Š. mohli vedieť a mali predpokladať, že sa takejto možnosti vystavujú. Pre vznik povinnosti žalovanej zaplatiť kúpnu cenu nestačí takáto domnienka. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania možno konštatovať, že v danom prípade JUDr. J.Š. konala bez plnej moci od žalovanej spoločnosti. Konala síce v mene žalovanej spoločnosti, avšak bez toho, že by bola k tomu splnomocnená. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nemožno zistiť ani to, že by žalovaná spoločnosť dodatočne schválila kúpnu zmluvu, uzavretú v jej mene so žalobkyňou. Žalovaná mohla zaujať stanovisko ku konaniu JUDr. J.Š. až po tom, čo sa o tomto konaní dozvedela. V preskúmavanej veci bola táto vedomosť preukázaná až dňom doručenia žaloby žalovanej. Za týchto okolností vyslovil záver, že prvostupňový súd pochybil, keď zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni žalovanú istinu s príslušenstvom. Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s §213 ods.1 a § 220 OSP zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 2 OSP.