Prekročenie rozsahu poverenia podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka

V odvolacom konaní bolo potrebné vyriešiť žalobcom namietanú skutočnosť, či prevzatie zásielky reklamácie jeho vtedajším zamestnancom malo účinky riadneho doručenia tejto zásielky žalobcovi ako právnickej osobe. Je nesporné, že fyzická osoba, ktorá prebrala zásielku reklamácie, ju prijala v mene žalobcu, o čom svedčí odtlačok pečiatky spoločnosti. Na základe tejto okolnosti je potom zrejmé, že dňom prevzatia zásielky sa táto dostala do dispozície žalobcu. Pokiaľ preberajúca osoba prekročila rozsah svojho poverenia v zmysle § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, takéto konanie zaväzovalo žalobcu s ohľadom na to, že poštový doručovateľ s prihliadnutím na všetky okolnosti nemohol vedieť o prekročení rozsahu poverenia. Pokiaľ má žalobca za to, že zavinením pošty bola zásielka doručená osobe, ktorá sa nepreukázala platným oprávnením na preberanie zásielok v mene žalobcu, má možnosť uplatniť voči nej občianskoprávny nárok na súde.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. augusta 2008, sp. zn. 6Sžo/68/2008)

Z odôvodnenia:

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. P/108/2/2006 zo dňa 9. februára 2007, ktorým zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu SOI so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj č. P/108/2/2006 zo dňa 3. októbra 2006, ktorým bola žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa") uložená pokuta 20 000 Sk pre porušenie povinnosti vybaviť reklamáciu v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote podľa § 19 ods. 4 citovaného zákona, a toto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v rozsahu vymedzenom žalobnými dôvodmi dospel k záveru, že správne orgány pri svojom rozhodovaní postupovali v súlade so zákonom, zadovážili si dostatok skutkových podkladov, vo veci zistili skutočný stav a zo skutkových zistení vyvodili správny právny záver.