TlačPoštaZväčšiZmenši

62/2020 Z. z.

31.3. 2020, 15:36 |  najpravo.sk

Dôvodová správa a Spoločná správa výborov NRSR (obsahuje schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy)

Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“). 

Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál. 

Cieľom návrhu zákona je prijatie (i) niektorých mimoriadnych opatrení v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a (ii) niektorých opatrení v justícii.

V prvom prípade sa právna úprava zameriava na:

-          obmedzenie plynutia premlčacích a prekluzívnych lehôt v súkromnoprávnych vzťahoch, resp. ich navrátenie v určených prípadoch,

-          obmedzenie plynutia procesných lehôt na strane účastníkov konania a strán v konaní,

-          obmedzenie nutnosti vykonávať pojednávania na súdoch a účasti verejnosti na týchto pojednávaniach v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu,

-          predĺženie lehoty na podanie dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu,

-          umožnenie rozhodovania per rollam v prípade kolektívnych orgánov právnických osôb súkromného práva,

-          dočasný zákaz výkonu záložného práva a dražby,

-          obmedzenie zákazu uzatvárania zmlúv v rámci verejného obstarávania so subjektami nezapísanými v registri partnerov verejného sektora v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu, ak sú zároveň splnené podmienky pre priame rokovacie konanie z dôvodu mimoriadnej udalosti,

-          zavedenie možnosti využívania tzv. lokalizačných a prevádzkových údajov vznikajúcich v rámci elektronickej komunikácie zo strany Úradu verejného zdravotníctva na účely ochrany života a zdravia obyvateľov.

Časť vyššie uvedených opatrení je koncipované ako opatrenia dočasného charakteru, pričom ich dočasnosť je daná dátumom, do kedy sa uplatňujú. Návrh zákona pracuje s termínom do 30. apríla 2020, pričom predkladateľ nevylučuje ďalšie predĺženie tohto termínu. Druhá časť opatrení je koncipovaná ako opatrenia, ktoré možno aplikovať len v čase mimoriadnej situácie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov alebo v čase núdzového stavu podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.

V druhom prípade, t.j. v prípade mimoriadnych opatrení v justícii, sa právna úprava zameriava na sfunkčnenie Súdnej rady Slovenskej republiky najmä s ohľadom na aktuálne vzdanie sa funkcie piatich jej členov a na zabezpečenie riadneho fungovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z hľadiska jeho riadenia a správy.

Na dosiahnutie vyššie uvedených zámerov sa preto navrhuje prijať zákon uvedených v čl. I a vykonať novelizácie zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 757/2004 Z. z. . o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Dátum účinnosti návrhu zákona sa z dôvody potreby jeho čo najskoršej účinnosti navrhuje dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a ani vplyvy na služby pre občana. Možno očakávať pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne sociálne vplyvy, pretože sa fakticky predlžujú premlčacie, prekluzívne, procesné lehoty, lehoty na podanie dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu, či dočasného obmedzenia výkonu záložného práva a dražby. 

Návrh zákona nebol predmetom pripomienkového konania, a to podľa § 27 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože je pripravovaný s cieľom reagovať na mimoriadnu situáciu, resp. na vyhlásený núdzový stavy v súvislosti so šírením ochorenia Covid-19.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Navrhované opatrenie má za cieľ v písmene a) dočasne zabezpečiť to, že premlčacie a prekluzívne lehoty nebudú do konca apríla 2020 plynúť a v písmene b) navrátiť premlčacie a prekluzívne lehoty, ktoré uplynuli v čase od 12. marca 2020 do dňa účinnosti predkladaného zákona, t.j. v čase od vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Predkladateľ má za to, že toto opatrenie môže prispieť k tomu, aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie bez obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania alebo preklúzie. Navrhované ustanovenie je zamerané na súkromnoprávne vzťahy, t.j. právne vzťahy vznikajúce podľa predpisov súkromného práva najmä Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka.

 

K § 2

Na rozdiel od úpravy v § 1, ktorá sa zameriava na hmotnoprávne lehoty, ustanovenie
§ 2 ods. 1 sa zameriava na procesné lehoty na strane účastníkov konania a strán v konaní, ktoré sú ustanovené zákonom (najmä procesné predpisy) alebo určené priamo súdom na vykonanie určitého procesného úkonu. Aj v týchto prípadoch bude platiť, že tieto lehoty nebudú do 30. apríla 2020 plynúť. Predkladateľ od tohto opatrenia očakáva zníženie náporu, resp. tlaku na účastníkov konania, či strán v konaní prichádzať na súd alebo do priameho styku so svojim právnym zástupcom. V rámci trestného konania sa navrhuje, aby táto úprava bola limitovaná len na lehoty na strane obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenej osoby, pretože na strane obžaloby je legitímne očakávať, že prokuratúra ako orgán verejnej moci vie riadne fungovať aj v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu.     

Navrhovaný odsek 2 umožňuje súdu za splnenia mimoriadnych okolností vzniknutých ešte zo závažnejších dôvodov ako je šírenie nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 v konkrétnej veci posúdiť, že vec v takom prípadne neznesie odklad a s ohľadom na princíp proporcionality neaplikovať ustanovenie o predĺžení procesných lehôt podľa tohto zákona. V praxi to bude znamenať, že sa aplikuje pôvodná lehota, prípade súd určí novú lehotu.

K § 3

Navrhované ustanovenie rieši problematiku vykonávania pojednávania, hlavného pojednávania a verejného zasadnutia súdmi v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu. Podstatou právnej úpravy je docieliť taký stav, aby súdy vykonávali pojednávania len v nevyhnutnom rozsahu. Minimalizuje sa tak potreba presúvania účastníkov konania a ich právnych zástupcov na súdy, resp. koncentrácie viacerých osôb v pojednávacích miestnostiach súdov. Právna úprava v písmena a) neznamená, že súdy nesmú uskutočňovať pojednávania, ale je opatrením, ktoré má vykonávanie pojednávaní obmedziť len na nevyhnutné minimum. Medzi to „nevyhnutné minimum“ možno zaradiť najmä hlavné pojednávania vo väzobných veciach v trestných konaniach, pojednávania úkonov v konaniach starostlivosti súdu o maloletých a v iných konaniach úkonov, bez ktorých uskutočnenia hrozí nenávratná škoda alebo iný vážny neodvratný následok. V konkrétnom prípade to bude vecou úvahy zákonného sudcu (senátu). V písmene b) sa vytvára explicitným spôsobom nový dôvod pre vylúčenie verejnosti z pojednávania (hlavného pojednávania, či verejného zasadnutia), ktorým je ochrana zdravia. V tomto prípade nejde o automatické vylúčenie verejnosti z účasti na pojednávaní, ale „len“ o vytvorenie nového dôvodu pre vylúčenie verejnosti, o ktorom bude prináležať rozhodnúť sudcovi, ktorý bude viesť pojednávanie, resp. hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie. Právna úprava je v tomto prípade naviazaná na stav mimoriadnej situácie a núdzový stav, pričom sa bude aplikovať v takom rozsahu z hľadiska územnej pôsobnosti v akom je vyhlásená mimoriadna situácia alebo núdzový stav.

K § 4

Všeobecná právna úprava podávania dlžníckych návrhov na vyhlásenie konkurzu je 30 dní. Návrhom zákona sa táto lehota predlžuje na 60 dní, ale len pre tie situácie, keď nastane úpadok dlžníka v čase od 12. marca 2020 do 30. apríla 2020.

 

K § 5

Cieľom návrhu zákona v prípade § 5 je umožniť právnickým osobám založeným podľa predpisov občianskeho práva a obchodného práva, aby ich kolektívne orgány mohli prijímať svoje rozhodnutia aj per rollam, čím sa minimalizuje nutnosť zhromažďovania sa väčšieho počtu osôb na jednom mieste. Návrh zákona využíva v tomto prípade už existujúcu infraštruktúru ustanovení § 190a až §190d Obchodného zákonníka, ktoré sa týchto prípadoch použijú primerane. Právna úprava je v tomto prípade naviazaná na stav mimoriadnej situácie a núdzový stav, pričom sa bude aplikovať v takom rozsahu z hľadiska územnej pôsobnosti v akom je vyhlásená mimoriadna situácia alebo núdzový stav.

K § 6

Dočasné obmedzenie výkonu záložného práva má za cieľ eliminovať v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu koncentráciu väčších skupín osôb na jednom mieste, pretože základným spôsobom výkonu záložného práva je dražba; k tomu pozri § 7 návrhu zákona. 

K § 7

Navrhované opatrenie má za cieľ dočasne zakázať vykonávanie dražieb podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov a podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ak má dražba splniť svoj účel, je nutné, aby boli vytvorené predpoklady pre čo najširšiu účasť záujemcov, čo za aktuálnej mimoriadnej situácie nie je možné, pretože je nežiaduce, aby sa na jednom mieste koncentrovali väčšie skupiny osôb. Vzhľadom na to sa javí ako účelné dočasne zamedziť vykonávaniu dražieb pod hrozbou sankcie neplatnosti dražby.

K čl. II

K bodu 1

Po vzore zákona č. 459/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa navrhuje rozšíriť dôvody pre odvolanie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky aj o dôvod, kedy by jeho ďalším zotrvaním vo funkcii mohla byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva.

K bodom 2 a 3

Navrhovaná právna úprava reaguje na aktuálne dianie ohľadom Súdnej rady Slovenskej republiky. podľa všeobecne dostupných informácií došlo k vzdaniu sa funkcie piatich členov Súdnej rady Slovenskej republiky nominovaných vládou Slovenskej republiky, resp. Národnou radou Slovenskej republiky. Podľa platnej právnej úpravy vyplývajúcej z § 26 ods. 2 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov u týchto členov začína plynúť dvojmesačná lehota, po uplynutí ktorej dochádza k formálnemu zániku funkcie člena Súdnej rady Slovenskej republiky. Za situácie, kedy členovia Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorí sa vzdali svojej funkcie a zároveň vyhlásili, že sa nebudú zúčastňovať zasadnutí Súdnej rady Slovenskej republiky nastáva situácia, ktorá nie je z hľadiska riadneho fungovania tohto ústavného orgánu situácia, ktorá nie je žiaduca. Preto sa navrhuje, aby do budúcna zanikala funkcia člena Súdnej rady Slovenskej republiky deň nasledujúci po dni doručenia oznámenia o vzdaní sa funkcie predsedovi Súdnej rady Slovenskej republiky (§ 26 ods. 2). S cieľom zabezpečiť riadne fungovanie Súdnej rady Slovenskej republiky sa navrhuje v prechodnom ustanovení (§ 33) aplikovať pravidlo vyplývajúce z nového znenia § 26 ods. 2 aj na tých členov Súdnej rady Slovenskej republiky, u ktorých plynie dvojmesačná lehota podľa doterajšej právnej úpravy, a teda k zániku ich funkcie dôjde deň nasledujúci po dni účinnosti predkladaného zákona. Vzhľadom na existujúci prejav vôle prestať byť členom Súdnej rady Slovenskej republiky tu niet zásahu do nikoho legitímnych očakávaní, keďže ich niet.

K čl. III

Účelom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť riadne fungovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to v situáciách, ktoré doterajšia právna úprava nepredvídala, resp. ktoré so sebou aplikačná prax počas existencie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky doteraz nepriniesla, pretože doteraz sa nestalo, aby Najvyšší súdu Slovenskej republiky nemal súčasne obsadenú funkciu predsedu a podpredsedu, resp. aby podpredseda tohto súdu mal v čase zastupovania predsedu dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu z dôvodu vznesenia obvinenia pre úmyselný trestný čin.

S ohľadom na osobitné postavenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa nejaví ako vhodné podriaďovať jeho fungovanie v čase „bezvládia“ tomu istému režimu, ako ostatné všeobecné súdy, ktoré sú v plnej riadiacej pôsobnosti ministra spravodlivosti Slovenskej republiky. A teda nie je vhodné, aby minister spravodlivosti poveroval niektorého zo sudcov najvyššieho súdu plnením úloh predsedu súdu do momentu vymenovania nového predsedu súdu (k tomu pozri § 38 ods. 7). Rovnako nie je namieste poverovanie na dočasné riadenie súdu zverovať do pôsobnosti prezidentky Slovenskej republiky, pretože by išlo o rozširovanie jej právomoci vo vzťahu k orgánom riadenia a správy súdov nad rámec Ústavy Slovenskej republiky.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto predkladateľ volí riešenie, ktoré je v prípade vrcholových orgánov súdnej moci zaužívané, a teda ide o riešenie, ktoré predpokladá, že priamo zo zákona sa výkonu funkcie, ktorá je neobsadená, dočasne ujme osoba vekom najstaršia v rámci orgánu verejnej moci, o ktorého riadenie v danom prípade ide. Podobne je zabezpečované fungovanie Súdnej rady Slovenskej republiky v čase neprítomnosti predsedu a podpredsedu Súdnej rady Slovenskej republiky (k tomu pozri § 5 ods. 3 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), resp. fungovanie Ústavného súdu Slovenskej republiky (k tomu pozri § 4 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Predkladaná právna úprava vychádza z uvedených zákonov, pričom výsledné riešenie prispôsobuje potrebám Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

V tejto súvislosti treba uviesť, že vekom najstarší sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa nestáva zo zákona predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale „len“ vykonáva niektoré úlohy patriace do pôsobnosti predsedu tohto súdu. Z uvedeného dôvodu preto nemožno pripustiť výklad, že by v prípade tohto sudcu prichádzalo do úvahy aplikovať ustanovenia zákonov o nezlučiteľnosti funkcie predsedu súdu s inou funkciu v rámci súdu. Preto nebude prekážkou, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dočasne riadil napríklad vekom najstarší sudca, ktorý je zároveň členom sudcovskej rady Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, alebo ktorý je zároveň členom Súdnej rady Slovenskej republiky.

Navrhovaná právna úprava je koncipovaná tak, že zastupujúci sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevykonáva všetky úlohy predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale len tie, ktoré sú neodkladné. Tými sú také úlohy, ktorých vykonávanie je nevyhnutné pre riadne napĺňanie poslania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým je konania a rozhodovanie vo veciach patriacich do jeho právomoci. 

K čl. IV

Navrhuje sa, aby v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu v zdravotníctve, počas ktorých sú bezprostredne ohrozené životy a zdravie občanov v súvislosti so šírením pandémie alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby bolo umožnené Úradu verejného zdravotníctva získavať, zhromažďovať, spracovávať a uchovávať údaje podľa § 57 odsekov 1 a 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu maximálne však do 31. decembra 2020 na účel včasného identifikovania potenciálnych nositeľov nákazy a zabráneniu jej ďalšieho šírenia, a to vďaka monitorovaniu pohybu a kontaktov už identifikovaných nakazených jedincov a nemusieť tak čakať na splnenie si povinností zo strany fyzických osôb a právnických osôb podľa § 51 ods. 1 písm. c) a § 52 ods. 1 písm. m) zákona č. 355/20017 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Toto mimoriadne opatrenie sa navrhuje zaviezť na základe praktických skúseností z krajín ako Taiwan, Singapur a Kórejská republika, v ktorých sa v súvislosti s aktuálnym bojom s nákazou COVID-19 osvedčili a tieto krajiny aktuálne vďaka nemu zaznamenávajú pokles šírenia nákazy a úbytok nových prípadov nakazenia. 

K čl. V

Účelom zmeny zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je uľahčiť situáciu pri obstarávaní tovarov a služieb, prípadne stavebných prác počas mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu na účely ochrany života a zdravia, a to tým spôsobom, že ak sú zároveň splnené podmienky – pri inej zákazke ako tej s nízkou hodnotu – pre priame rokovacie konanie [§ 81 písm. c) alebo § 115 ods. 1 písm. c)], tak sa nebude vyžadovať ako podmienka pre uzatvorenie zmluvy, rámcovej dohody a koncesnej zmluvy zápis v registri partnerov verejného sektora.

K čl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje dňom vyhlásenia, čo je odôvodnené naliehavým všeobecným záujmom spočívajúcim v snahe minimalizovať v čase pandémie vírusového ochorenia Covid-19 nutnosť návštev súdu alebo právneho zástupcu a vytvoriť tak predpoklady pre obmedzenie šírenia tejto nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.

 

V Bratislave, 23. marca 2020

Igor Matovič v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Mária Kolíková v.r.

ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

 

S p o l o č n á    s p r á v a

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v druhom čítaní (tlač 29)

 

 Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 29) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o  rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

I.

 

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 27 z 24. marca 2020 rozhodla, že prerokuje návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

 

Národná rada Slovenskej republiky zároveň uznesením č. 29 z 24. marca 2020 rozhodla o tom, že vládny návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 29)prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na  prerokovanie týmto výborom:

 

Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

 

Určila zároveň Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore ihneď.

 

II.

               

                Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky).

 

III.

 

Vládny návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 29) prerokovali výbory a odporúčali ho schváliť:

 

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 5 z 25. marca 2020,

 

 

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 3 z 25. marca 2020.

 

IV.

 

                Z uznesenia Ústavnoprávneho výboruNárodnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

 

  1. V čl. I § 3 sa doterajší text označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

„(2) Ak súd vylúči verejnosť podľa odseku 1 písm. b), vyhotoví zvukový záznam z celého pojednávania, hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia, ktorý komukoľvek a  bezodkladne sprístupní po skončení pojednávania, hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia. Takto vyhotovený zvukový záznam nahrádza povinnosť vyhotoviť zvukový záznam z pojednávania, hlavného pojednávania a verejného zasadnutia podľa predpisov o konaní pred súdmi.“.

Navrhované doplnenie návrhu zákona zabezpečuje to, aby aj v prípade vylúčenia verejnosti z nového dôvodu zavádzaného v § 3 bolo zabezpečený prístup verejnosti k informáciám o súdnych pojednávaniach ako v civilných, tak aj v trestných veciach tým, že súd bude povinný vyhotoviť zvukový záznam z celého pojednávania a tento sprístupniť komukoľvek ihneď po skončení pojednávania. Takto vyhotovený zvukový záznam nahrádza povinnosť vyhotovovať zvukový záznam podľa procesných kódexov; podľa platnej úpravy sa zaznamenáva pojednávanie len v časti vykonávania dokazovania. Predložený návrh vyžaduje však zaznamenania celého pojednávania, hlavného pojednávania, či verejného zasadnutia.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR     

Gestorský výbor odporúča schváliť

2. V čl. I § 7 znie:

㤠7

Dražobník, súdny exekútor a správca sú v čase do 30. apríla 2020 povinní upustiť od  vykonania dražby, poverovania predajom majetku dražobníka, organizovania ponukového konania alebo iného súťažného procesu smerujúceho k predaju majetku. Akýkoľvek spôsob speňažovania majetku dlžníka podľa predchádzajúcej vety vykonaný v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 je neplatný. Súdny exekútor je v čase do 30. apríla 2020 povinný upustiť od vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti.“.

Podľa § 92 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je zorganizovanie dražby len jedným zo spôsobov speňažovania majetku dlžníka (správcom konkurznej podstaty. Uvedený zákon však pozná aj iné spôsoby speňažovania majetku dlžníka podľa § 92 ods. 1 písm. b) a § 92 ods. 1 písm. d) a tieto spôsoby by bolo tiež potrebné do návrhu zákona doplniť, aby sa jeho ustanovenia neobchádzali. Podobne, podľa § 134 Exekučného poriadku možno vykonávať exekúciu predajom nehnuteľnosti, pričom dražba je až neskoršie štádium procesu exekúcie predajom nehnuteľnosti. Keď už je celá vec v štádiu dražby, tak je neskoro pre povinného. Povinný totiž nestihne využiť svoje právo na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok. Tým, že súdy idú v obmedzenom režime, nestihnú sa obrátiť na advokáta a pod. Preto je vhodné zahrnúť aj tento spôsob nakladania s majetkom dlžníka do ustanovení návrhu zákona.

Ústavnoprávny výbor NR SR     

Gestorský výbor odporúča schváliť

 

3. V čl. II sa vkladá nový bod 1., ktorý znie:

„1. V § 4b ods. 2 sa slová „uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov od doručenia“ nahrádzajú slovami „dňom nasledujúcim po dni doručenia“.“.

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

Navrhovaná zmena zavádza rovnaký mechanizmus vzdania sa funkcie ako u členov, tak aj u predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, a teda ak sa predseda vzdá funkcie predsedu, tak mu zanikne funkcia deň nasledujúci po dni doručenia oznámenia o vzdaní sa funkcie.

Ústavnoprávny výbor NR SR     

Gestorský výbor odporúča schváliť

 

4. V čl. II bod 3. sa doterajší text § 33 označuje ako odsek 1 a dopĺňa odsekom 2, ktorý znie:

„(2) Ak ku dňu účinnosti tohto zákona plynie lehota podľa § 4b ods. 2 v znení účinnom predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, funkcia predsedu súdnej rady, ktorý sa vzdal funkcie predsedu súdnej rady, zanikne deň nasledujúci po dni účinnosti tohto zákona.“.“.

Navrhuje sa aj v prípade predsedu súdnej rady zaviesť rovnaké prechodné ustanovenie ako v prípade členov súdnej rady, u ktorých plynie lehota dvoch mesiacov po vzdaní sa ich funkcie. A teda, ak sa predseda súdnej rady vzdá funkcie pred účinnosťou tohto a ku dňu účinnosti bude plynúť dvojmesačná lehota, tak funkcia predsedu mu zanikne deň nasledujúci po dni účinnosti zákona.

Ústavnoprávny výbor NR SR     

Gestorský výbor odporúča schváliť

5. Čl. IV znie:

„Čl. IV

Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 241/2012 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z, zákona č. 139/2015 Z. z., zákona č. 247/2019 Z. z., zákona č. 269/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 353/2016 Z. z., zákona č. 386/2016 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákon č. 243/2017 Z. z., zákona č. 319/2017 Z. z., zákona č. 56/2018 Z. z., zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 30/2019 Z. z., zákona č. 94/2019 Z. z. a zákona č. 211/2019 sa dopĺňa takto:

§ 63 sa dopĺňa odsekmi 18 až 20, ktoré znejú:

 „(18) Údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa odseku 1 písm. b) a d) spolu s informáciou o čase vzniku lokalizačného údaju podnik v čase mimoriadnej situácie46d) alebo núdzového stavu46e) v zdravotníctve, a to v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie46g) alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby,

a) spracúva v anonymizovanej podobe na štatistické účely potrebné na predchádzanie, prevenciu a modelovanie vývoja ohrozenia života a zdravia,

b) spracúva na účel identifikácie príjemcov správ, ktorým je potrebné oznámiť osobitné opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky46f) v záujme ochrany života a zdravia,

c) spracúva výlučne v rozsahu potrebnom na identifikáciu užívateľov v záujme ochrany života a zdravia.

(19) Údaje spracúvané podľa odseku 18 podnik poskytuje Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na základe odôvodnenej písomnej žiadosti. Žiadosť podľa predchádzajúcej vety musí obsahovať identifikáciu účastníka, alebo užívateľa alebo spôsob určenia identifikácie účastníkov alebo užívateľov, na ktorých sa poskytnutie týchto údajov vzťahuje.

(20) Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky môže údaje spracúvané podľa odseku 18 zbierať, spracúvať a uchovávať počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu v zdravotníctve, najdlhšie do 31. decembra 2020.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 46d až 46g znejú:

46d) § 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov

46e) Čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

46f) § 5 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

46g)§ 2 ods. 1 písm. q) zákona č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.“.

 

Navrhovanou úpravou sa precizuje návrh predkladateľa nasledovne: Vypúšťa sa získavanie prevádzkových údajov definovaných v § 57 ods. 1 predmetného zákona. Zároveň sa však, s prihliadnutím na definíciu lokalizačných údajov v § 57 ods. 2, ktorú niektorí operátori interpretujú pomerne úzko a poskytujú len údaje o geografickej polohe koncového zariadenia užívateľa bez časovej stopy, ktorá je potrebná na modelovanie časovej mapy pohybu užívateľa, § 63 odsek 18 precizuje a dopĺňa o poskytnutie informácie o čase vzniku lokalizačného údaju ako skutočnosti, ktorá nahradí potrebu získavania prevádzkových údajov. V nasledovných písmenách sa precizuje účel využitia týchto údajov napríklad o zasielanie špecifických textových správ užívateľom a v neposlednom rade sa  precizuje spôsob vyžiadania si predmetných údajov od prevádzkovateľov telekomunikačných sietí Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, a to na základe písomnej odôvodnenej žiadosti.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR     

Gestorský výbor odporúča schváliť

Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 5 hlasovať spoločne a tieto schváliť. 

IV.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona  o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 29) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe. 

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v druhom čítaní (tlač 29a) bola schválená uznesenímÚstavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 6 z 25. marca 2020.

Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Ondreja Dostála, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Milan Vetrák

predseda Ústavnoprávneho výboru

Národnej rady Slovenskej republiky

Bratislava  25. marca 2020

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 11
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Našli ste chybu

Najbližšie semináreZobraziť všetky semináre

2. ODBORNÁ KONFERENCIA K PRACOVNÉMU PRÁVU (Seminár)

Jedinečné podujatie svojho druhu, na ktorom sa špičkoví odborníci z ČR a SR podelia o svoje ...

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Vyjadrenie k odvolaniu proti nemeritórnemu rozhodnutiu; Nepredloženie vyjadrenia odvolaciemu súdu

Civilný sporový poriadok inštruuje, že pokiaľ odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, súd na vyjadrenie k ...

Subsidiarita neodkladných opatrení

Subsidiarita nariadenia neodkladných opatrení podľa § 324 ods. 3 CSP je síce výslovne upravená len vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, ...

Strata účinnosti úpravy obsiahnutej v rozsudku o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu

Úprava obsiahnutá v rozsudku o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu stratí účinnosť právoplatnosťou výrokov týkajúcich sa ...

Preposielanie vyjadrenia k dovolaniu dovolateľovi

Právam sporovej strany na kontradiktórne konanie a rovnosť v konaní koreluje povinnosť súdu zabezpečiť ich uplatnenie okrem iného aj ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

SaS a OĽaNO: Koalícia nie je dohodnutá na mene generálneho prokurátorahttps://www.teraz.sk/slovensko/koalicia-nie-je-dohodnuta-na-mene-gene/471272-clanok.html

Baránik považuje naznačovanie účelovosti novely za neoprávnené.

Šikuta chce pre sudcov Najvyšieho súdu viac asistentovhttps://www.teraz.sk/slovensko/sikuta-chce-pre-sudcov-viac-asistentov/471253-clanok.html

Kancelárie by sa nemali dostávať za trest alebo odmenu, tvrdí predseda NS SR Ján Šikuta.

Vyšetrovanie trestných činov trvá dlho, trvdí Aliancia Fair-playhttps://www.teraz.sk/slovensko/vysetrovanie-trestnych-cinov-trva-zb/471150-clanok.html

Aliancia Fair-play upozorňuje na prieťahy pri vyšetrovaní trestných činov.

GP SR zaznamenala nárast počtu trestných konaní domáceho násiliahttps://www.teraz.sk/slovensko/gp-sr-zaznamenala-narast-poctu-trestn/471091-clanok.html

Za štyri mesiace tohto roka sa počet trestných konaní oproti minulému roku za rovnaké obdobie ...

Trnku disciplinárne stíhajú pre video s Kočnerom aj pre prepustenie Majskéhohttps://www.webnoviny.sk/trnku-disciplinarne-stihaju-pre-video-s-kocnerom-aj-pre-prepustenie-majskeho/

Video s podnikateľom Marianom K. ako aj prepustenie podnikateľa Jozefa Majského z väzby sú ...

Generálna prokuratúra funguje ako veľmi uzavretý orgán a jej transparentnosť je biedna, tvrdí TIShttps://www.webnoviny.sk/generalna-prokuratura-funguje-ako-velmi-uzavrety-organ-a-jej-transparentnost-je-biedna-konstatuje-tis/

Transparentnosť Generálnej prokuratúry SR je biedna, o jej činnosti je veľmi málo ...

Nové časopisy

Justičná revue 4/2020

Justičná revue 4/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Súkromné právo 2/2020

Súkromné právo 2/2020

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Justičná revue 3/2020

Justičná revue 3/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Verejné obstarávanie - právo a prax 2/2020

Verejné obstarávanie - právo a prax 2/2020

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Verejné obstarávanie - právo a prax 1/2020

Verejné obstarávanie - právo a prax 1/2020

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Právny obzor 2/2020

Právny obzor 2/2020

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

PoUtStŠtPiSoNe
: