TlačPoštaZväčšiZmenši

374/2019 Z. z.

26.12. 2019, 14:17 |  najpravo.sk

Dôvodová správa

 

Všeobecná časť

 

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z.  o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Alena Bašistová, Erik Tomáš a ....

 

Hlavným cieľom návrhu zákona je doplniť legislatívnu úpravu sektora sociálnej ekonomiky a vytvoriť vhodné podmienky na to,aby sa sociáln a ekonomika rozvíjala a bola prínosom nielen prezvyšovanie zamestnanosti, ako aj upraviť systém podpory,ktorýbude spoločensky prijateľný a bude plne dodržiavať pravidlá štátnej pomoci.

 

Návrh je zameraný na odstránenie konkrétnych aplikačných problémov pri uplatňovanízákona ako napríklad presnejšia definícia, akým spôsobom sa znevýhodnenie osoby so zdravotným postihnutím, ktorá nie je uznaná za invalidnú, ale má dlhodobé zdravotné postihnutie znižujúce jej telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré bránia jej plnohodnotnému zapojeniu sa do pracovného prostredia (napr. autista), bude preukazovať. Je potrebné zjednodušiť úpravu základného dokumentu, čo sa týka podmienok prispôsobenia jehoštruktúry pri právnych formách neziskového sektora právnym formám v „podnikateľskom“ sektore. Rovnako je podstatné predefinovanie pojmu podnik so sociálnym dosahomtak, aby viac subjektov dokázalo naplniť podmienky ustanovené pre podnik so sociálnym dosahom ako „medzikrok“k splneniu podmienok ustanovených pre sociálny podnik.

 

Navrhuje sa zmeniť percento zamestnávania mixu znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb zo 40 % na 30 % a zároveň ustanoviť spodnú hranicu rozsahu pracovného času pre zamestnávané znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby. Je nutné spresniť definíciu pozitívneho sociálneho vplyvu pre sociálny podnik bývania, ktorý uskutočňuje výstavbu/prestavbu, a až následne prevádzkuje spoločensky prospešné nájomné bývanie pre zákonom definované skupiny osôb. Zároveň sa rozširuje možnosť dosahovaťpozitívny sociálny vplyv spoločensky prospešným nájomným bývaním pre zákonom definované skupiny osôb, ak tieto byty sociálny podnik bývania sám nevlastní, ale ich má v prenájme.

 

Spresňuje sa, že registrovaný sociálny podnik, ktorému bola poskytnutá nenávratná forma pomoci,servisné poukážky, kompenzačné príspevky podľa zákona o službách zamestnanosti alebo iná výhoda (napr. vo verejnom obstarávaní, daňové úľavy) musí dodržiavať obmedzenia a povinnosti ustanovené zákonom. Zároveň sa navrhuje spresniť obmedzenia týkajúce sa obchodovania registrovaného sociálneho podniku s inými osobami.

 

Návrhom zákona sa v čl. II novelizuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a v čl. III zákon č. č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov.

 

Návrhom zákona sa zavádza informačný systém sociálnej ekonomiky. Zámerom je vytvoriť právne podmienky na zber údajov o registrovaných sociálnych podnikoch Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, aby zhromaždené údaje boli aktuálne, ale aj overiteľné a relevantné pre potreby zisťovania skutkového stavu v oblasti sociálnej ekonomiky.

 

Návrhzákonamápozitívnesociálnevplyvyanegatívnevplyvynarozpočetverejnejsprávy. Napodnikateľsképrostredie,naživotnéprostredie,nainformatizáciu,naslužbyverejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu návrh zákona nemá žiadne vplyvy.

 

Návrhzákonajevsúlades Ústavou Slovenskej republiky,ústavnýmizákonmi,nálezmiÚstavnéhosúdu Slovenskejrepublikyazákonmi,akoajsmedzinárodnýmizmluvami,ktorýmijeSlovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

 

K čl. I

 

K bodu 1 (§ 2 ods. 2 a 3)

Ustanovenie rozširuje naplnenie verejného záujmu a komunitného záujmu v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia a ochrany zdravia obyvateľstva. V súlade s tým, že v Európskej únii sa za „sociálne služby všeobecného záujmu“ považujú niektoré zo „spoločensky prospešných služieb“, vrátane pracovnej integrácie znevýhodnených občanov alebo poskytovania bývania pre sociálne menej zvýhodnené skupiny, a ďalej v súlade s tým, že životné prostredie nemá žiadne reálne hranice, takže ide o komunitný, ale aj o verejný záujem.

 

K bodu 2 (§ 2 ods. 4)

Úprava uvádza zákon do súladu s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania, kde je v čl. 3 ods. 1 písm. d) definovaný „kvalifikovaný portfóliový podnik“ (t. j. sociálny podnik), pričom v bode ii) je okrem možností, ktoré sú konzistentné so súčasným znením zákona, definovaný aj podnik, ktorý „poskytuje finančnú podporu výlučne sociálnym podnikom vymedzeným v prvých dvoch zarážkach“. Vzhľadom na štruktúru zákona o sociálnej ekonomike, ktorá postavenie sociálneho podniku definuje vo vzťahu k dosahovaniu merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, a tento vplyv je zase definovaný vo vzťahu ku spoločensky prospešnej službe, je nutné zahrnúť túto možnosť prostredníctvom definovania novej spoločensky prospešnej služby. Jej navrhovaná definícia v duchu citovaného Nariadenia hovorí o finančnej podpore poskytovanej subjektom sociálnej ekonomiky, a to na vykonávania ostatných spoločensky prospešných služieb.

 

K bodu 3 [§ 2 ods. 5 písm. a)]

Z praxe vyplynuli nejasnosti týkajúce sa identifikácie príjmu osoby, ktorá by mala spĺňať zákonom stanovené podmienky znevýhodnenej osoby podľa § 2 ods. 5. písm. a). Z tohto dôvodu navrhujeme presne vymedziť,  že úhrn mesačných zdaňovaných príjmov a jednotlivých druhov dôchodkov okrem invalidného dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, sirotského dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku nesmie presiahnuť sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

 

K bodu 4  [§ 2 ods. 5 písm. b)]

Podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch sa považuje za znevýhodnenú osobu aj osoba so zdravotným postihnutím, ktorá nie je uznaná za invalidnú, ale má dlhodobé zdravotné postihnutie znižujúce jej telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré bránia jej plnohodnotnému zapojeniu sa do pracovného prostredia (napr. autista) v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhované ustanovenie upravuje spôsob preukazovania takéhoto znevýhodnenia a to na základe lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa osobitného predpisu alebo na základe rozhodnutia o nepriznaní invalidného dôchodku Sociálnej poisťovne, v ktorom je  uvedené, že ide o dlhodobé zdravotné postihnutie, ktoré trvá najmenej dva roky a miera funkčnej poruchy a s tým súvisiaci pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v porovnaní so zdravou fyzickou osobou viac ako 20 %. Navrhujeme definovať spôsob preukazovania, nakoľko v praxi sa zatiaľ toto ustanovenie prevzaté z nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom takmer nepoužívalo.

Preukazovanie je dôležité aj z hľadiska oprávnenosti poskytovania kompenzačných príspevkov pre integračné podniky.

 

K bodom 5 a 6 [§ 2 ods. 6 písm. g) a h)]

Navrhuje sa rozšíriť okruh zraniteľných osôb aj na matky, ktoré poberajú rodičovský príspevok, aby mali rovnaké možnosti zamestnania sa ako matky, ktoré môžu zo zákona pracovať a zároveň poberať rodičovský príspevok. Zároveň navrhujeme, aby matky po materskej a rodičovskej dovolenke a fyzické osoby navracajúce sa trh práce po skončení osobnej asistencie alebo po skončení opatrovateľskej činnosti nemuseli plniť podmienku vedenia 6 mesiacov v evidencii uchádzačov o zamestnanie, čím sa umožní okamžité zamestnávanie týchto osôb do registrovaných integračných podnikov.

 

K bodu 7 [§ 2 ods. 6 písm. k)]

Navrhuje sa doplnenie fikcie, v akej lehote končí obdobie zraniteľnosti fyzickej osoby po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, z výkonu väzby alebo z výkonu ochrannej výchovy.

 

K bodu 8 [§ 2 ods. 7 písm. b) 3. bod]

Navrhuje sa rozšíriť vymedzenie nepriamo zainteresovanej osoby na každú fyzickú osobu (nie len fyzickú osobu – podnikateľa), ktorá prispieva najmenej 1 % zo svojich príjmov na činnosť vymenovaných mimovládnych organizácií alebo sociálnych podnikov, a zároveň sa spresňuje, že 1 % sa počíta z príjmov po zdanení.

 

K bodu 9 (§ 2 ods. 10)

Navrhuje sa zavedenie nového pojmu pre lepšiu identifikáciu začínajúceho podniku v zmysle zákona o sociálnej ekonomike.

 

K bodu 10 (§ 5 ods. 3)

Pôvodným účelom definície „podniku so sociálnym dosahom“ bolo najmä umožniť súkromným podnikateľom z bežného komerčného sektora, ktorí mali záujem o sociálne podnikanie, aby sa dostali pod reguláciu zákona o sociálnej ekonomike. Táto osobitná definícia bola potrebná, keďže slovenské skúsenosti ukazujú, že bežný komerčný podnikateľ nie je pripravený naplniť všetky znaky európskej definície „sociálneho podniku“ (najmä napr. záväzok socializovať aspoň 50 % zisku). Ako však ukázala aplikačná prax, súčasná definícia „podniku so sociálnym dosahom“ je ešte stále príliš náročná, keďže požaduje, aby „hlavným cieľom“ podniku bolo dosahovať merateľný pozitívny sociálny vplyv. Súkromní podnikatelia, ktorí sú ochotní napríklad v rámci svojho podniku zamestnávať väčší počet dlhodobo nezamestnaných a poskytnúť im tak možnosť sa integrovať na trh práce, však napriek tomuto svojmu sociálnemu zameraniu nechápu svoj podnik ako primárne zameraný na merateľný pozitívny sociálny vplyv, a ani by to neboli schopní preukázať. Upravená definícia preto berie do úvahy, že takýto sociálny cieľ môže mať len konkrétna aktivita podniku, nie podnik ako celok, a umožňuje tak tomuto okruhu subjektov dostať sa do „gravitačného poľa“ sociálnej ekonomiky.

Ostatné úpravy vyplývajú z nutnosti prispôsobiť podmienky v § 5 ods. 3 pozmenenej definícii, keďže v dôsledku zmeny už nie je možné odvolávať sa priamo na podmienky v § 5 ods. 1.

 

 

K bodu 11 [§ 5 ods. 5 písm. d)]

Návrh predstavuje posilnenie právnej istoty pre registrované sociálne podniky, keďže z doterajšej textácie nebolo zrejmé, či je legitímne možné použiť prípadný zisk podniku na krytie strát. Keďže zmyslom reinvestície do podniku je podporiť ďalší rozvoj pri dosahovaní merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, je logické, že rovnako by malo byť pripustené využitie zisku na samotné udržanie podniku na trhu. Dodatočná podmienka zároveň špecifikuje, že podniky, dosahujúce merateľný pozitívny sociálny vplyv výlučne nehospodárskou činnosťou, teda inými slovami organizácie neziskového sektora, ktoré začali podnikať iba s cieľom získať ďalšie príjmy na svoju neziskovú činnosť, by nemali umelo udržiavať podnikateľskú činnosť pri živote dlhšie, ako päť rokov – nakoľko v takom prípade sa ich pôvodný zámer míňa účinkom a namiesto aby podnikateľská činnosť podporovala neziskovú, de facto je nutné podnikateľskú činnosť dotovať a tým ukracovať o zdroje neziskovú.

 

K bodu 12 [§ 6 ods. 1 písm. a) 2. bod]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 13 [§ 6 ods. 1 písm. a) 3. bod]

Navrhuje sa „iný“ registrovaný sociálny podnik premenovať na „všeobecný“  „registrovaný sociálny podnik, ktorý poskytuje niektorú zo spoločensky prospešných služieb podľa § 2 ods. 4, ak nie je registrovaným sociálnym podnikom podľa písmen a) a b) (integračný podnik, sociálny podnik bývania). V praxi to bude znamenať, že štatút bude v znení napr.: „registrovaný sociálny podnik poskytujúci spoločensky prospešnú službu podľa § 2 ods. 4 písm. g)“.

 

K bodu 14 [§ 6 ods. 1 písm. c) 7. bod]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vypustením pôvodného znenia § 6 ods. 1 písm. h).

 

K bodu 15 [§ 6 ods. 1 písm. f)]

Podľa súčasného znenia zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch musí pri žiadosti o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku vypracovať a predložiť projekt činnosti (podnikateľský plán) iba ten žiadateľ, ktorý je začínajúcim podnikom t.j. ktorý vykonáva aktivity v oblasti sociálnej ekonomiky najdlhšie jeden rok. Je potrebné rozšíriť túto povinnosť pre všetkých žiadateľov o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku.

Tento návrh vypracovania projektu činnosti registrovaného sociálneho podniku vo vzťahu k činnosti, ktorou dosahuje merateľný pozitívny sociálny vplyv pre všetkých žiadateľov o priznanie štatútu registrovaného sociálne podniku vyplynul z aplikačnej praxe. Zároveň sa ustanovuje, že „nové podniky“ podľa tohto zákona musia predkladať aj kalkuláciu predpokladaných príjmov a výdavkov najmenej na tri hospodárske roky, aby bolo zrejmé, či predmetný registrovaný sociálny podnik bude životaschopný.

 

K bodu 16 [§ 6 ods. 1 písm. h)]

Z praxe vyplynula skutočnosť, že toto ustanovenie predstavuje neprimerané vysokú administratívnu a finančnú záťaž pre subjekty v neziskovom sektore, ktoré by sa mohli zapojiť do sociálneho podnikania. Nové znenie ustanovenia zavádza novú podmienku na priznanie štatútu integračnému podniku pre žiadateľov, ktorí sú obchodnou spoločnosťou alebo fyzickou osobou – podnikateľom, a to, že musia zamestnávať najmenej dvoch zamestnancov na polovičný úväzok, ktorí v prípade obchodnej spoločnosti nie sú spoločníkmi tejto obchodnej spoločnosti. Navrhuje sa priznávať štatút integračného podniku žiadateľom zamestnávajúcim určitý minimálny počet zamestnancov, a nie napr. „jednoosobovým“ spoločnostiam, ktoré fungujú na „samozamestnávaní“.

 

K bodu 17 [§ 6 ods. 3 písm. d)]

Zosúladenie s Obchodným zákonníkom.

               

K bodu 18 (§ 7 ods. 1)

Spresňuje sa spôsob a forma podávania žiadosti o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku v súvislosti so zavádzaním informačného systému sociálnej ekonomiky.

 

K bodu 19 [§ 7 ods. 1 písm. a)]

Navrhuje sa umožniť žiadateľovi o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku, aby k žiadosti sám doložil výpis z registrov trestov, ktorý nie je starší ako tri mesiace [napr. ak z akéhokoľvek dôvodu nie je ochotný poskytnúť ministerstvu práce (osobné) údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov].

 

K bodu 20 [§ 7 ods. 1 písm. c)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s úpravou § 6 ods. 1 písm. f) (uloženie povinnosti pre všetkých žiadateľov mať vypracovaný projekt činnosti).

 

K bodu 21 (§ 7 ods. 2 a § 28 ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 22 (§ 7 ods. 4)

V záujme presnejšej identifikácie zamerania činnosti registrovaných sociálnych podnikov (najmä „všeobecných“ registrovaných sociálnych podnikov) sa navrhuje, aby osvedčenie o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku obsahovalo označenie spoločensky prospešnej služby (podľa § 2 ods. 4 zákona), ktorú registrovaný sociálny podnik poskytuje.

 

K bodu 23 (§ 7 ods. 5)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu „nový podnik“.

 

K bodu 24 (§ 7 ods. 6 prvá veta)

Navrhuje sa umožniť registrovanému sociálnemu podniku v prípade vzniku nedoplatkov na zdravotnom poistení, sociálnom poistení, starobnom dôchodkovom sporení a na daniach, aby  v lehote do troch mesiacov od ich zistenia tieto nedoplatky uhradil bez uplatnenie sankčných mechanizmov podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.

 

K bodu 25 [§ 8 ods. 1 písm. a)]

Navrhuje sa doplnenie ustanovenia, že štatút registrovaného sociálneho podniku zaniká aj v prípade, že fyzická osoba ukončí svoju podnikateľskú činnosť.

 

K bodu 26 [§ 9 ods. 2 písm. b)]

Spresnenie ustanovenia.

 

K bodu 27 [§ 9 ods. 9]

Zmena intenzity zasadnutí poradného výboru. Navrhujeme zasadnutie najmenej jedenkrát za tri mesiace oproti teraz stanovenému zasadaniu jedenkrát za dva mesiace.

 

 

K bodom28a 29 (§ 10 ods. 1 až 3)

Pre všetky právne formy, pre ktoré je definovaná „demokratická správa“, sa vypúšťa povinnosť poskytovať rovnaké hlasovacie a iné práva každému zamestnancovi, ktorý v podniku pracoval aspoň päť rokov (s výnimkou zamestnancov, ktorí dovtedy boli členmi družstva a dobrovoľne nimi prestali byť). Táto povinnosť bola nad rámec princípov demokratickej správy, bežných v zahraničí, a navyše v prípade zamestnancov, ktorým podnik takéto právo nechcel umožniť, sa dala jednoducho obísť rozviazaním pracovného pomeru pred uplynutím piatich rokov. Možnosť poskytnúť dlhodobým zamestnancom vstup do družstva, občianskeho združenia, obchodnej spoločnosti, neziskovej organizácie, nadácie či účelového zariadenia cirkvi zostáva nedotknutá.

 

K bodu 30 [§ 11 ods. 2 písm. c)]

Z hľadiska rôzneho zamerania registrovaného sociálneho podniku, ktorý nie je bližšie špecifikovaný, sa navrhuje premenovanie z „iného“ na  „všeobecný“ podnik. Toto je v súlade s celkovou filozofiou zákona, ktorý stanovuje všeobecné pravidlá pre všetky registrované sociálne podniky, a k tomu navyše špecifické pravidlá pre dva špecifické typy registrovaných sociálnych podnikov (integračný podnik a sociálny podnik bývania).

 

K bodu 31 (§ 12 ods. 2)

Navrhuje sa zmeniť percento zamestnávania mixu znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb zo 40 % na 30 % a zároveň sa navrhuje ustanoviť spodná hranica rozsahu pracovného času pre zamestnávané znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby.

 

K bodu 32 (§ 12 ods. 3)

Navrhuje sa obmedziť obdobie, počas ktorého sa považuje za znevýhodnenú osobu, osoba, ktorá bola poberateľom invalidného dôchodku alebo ktorá nie je uznaná za invalidnú, ale má dlhodobé zdravotné postihnutie znižujúce jej telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré bránia jej plnohodnotnému zapojeniu sa do pracovného prostredia a zároveň  začala poberať starobný dôchodok. Zároveň sa vymedzuje obdobie, kedy zraniteľná osoba v nepriaznivej sociálnej situácii stráca postavenie zraniteľnej osoby.

 

K bodu 33 [§ 12 ods. 3 písm. e)]

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 34 (§ 12 ods. 4)

Navrhuje sa zadefinovať preklenovacie obdobie pre registrovaný sociálny podnik na doplnenie stavu do povinného podielu zamestnávania v integračnom podniku.

 

K bodu 35 (§ 13 ods. 1)

Ustanovuje sa, že sociálnym podnikom bývania je aj verejnoprospešný podnik, v ktorom obec alebo vyšší územný celok má väčšinový podiel, čo doteraz nebolo umožnené.

 

K bodu 36 (§ 13 ods. 4)

Navrhuje sa spresniť definícia spôsobu merania pozitívneho sociálneho vplyvu v prípade sociálneho podniku bývania, ktorý uskutočňuje výstavbu/prestavbu a až následne prevádzkuje spoločensky prospešné nájomné bývanie pre zákonom definované skupiny osôb. Zároveň sa navrhuje rozšíriť možnosť napĺňať pozitívny sociálny vplyv prostredníctvom uskutočňovania spoločensky prospešného nájomného bývania pre zákonom definované skupiny osôb, ak tieto byty sociálny podnik bývania sám nevlastní, ale ich má v prenájme.

 

K bodu 37(§ 13 ods. 6)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 13 ods. 4. Zároveň sa navrhuje skrátiť preklenovacie obdobie jedného roka na šesť mesiacov, počas ktorého má sociálny podnik bývania povolené nespĺňať podmienku prenajímania 70 % bytov za nákladové nájomné z dôvodu, že mesačný príjem ubytovaných osôb prevyšuje zákonom ustanovený limit alebo že ubytované osoby prestali byť nájomníkmi bytu.

 

K bodu 38 (§ 15 ods. 3)

Nakoľko bolo v praxi problematické pre registrované sociálne podniky ukladať výročnú správu do verejnej časti účtovných závierok podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, návrhom sa umožňuje predkladať účtovné závierky ministerstvu práce, ktoré ich bude zverejňovať na svojom webovom sídle.

 

K bodu 39 (§ 16 ods. 5)

Ako ukázala aplikačná prax, súčasná podoba zákona neposkytuje dostatočné možnosti podpory pre tie registrované sociálne podniky, ktoré nedosahujú merateľný pozitívny sociálny vplyv svojou hospodárskou činnosťou (teda napríklad organizácie neziskového sektora, ktoré podnikajú s cieľom získať dodatočné príjmy na svoju neziskovú činnosť), alebo ktoré nemajú záväzok reinvestovať 100 % zisku a zároveň nemajú ani demokratickú správu (teda najmä obchodné spoločnosti, ktorých zakladatelia majú záujem fungovať ako sociálni podnikatelia, ale vzhľadom na vlastné prostriedky vložené do podniku nemajú dôvod sa zaväzovať k stopercentnej reinvestícii). Z doterajších skúseností vyplýva, že takýchto podnikov môže byť veľké množstvo, pričom súčasná úprava im poskytovala iba možnosť (absolútne či podmienečne) návratnej. Hoci odstupňovanie podpory je správny princíp, bez hmatateľnejšej opory je pravdepodobné, že veľká časť potenciálnych registrovaných sociálnych podnikov vyššie opísaných druhov o registráciu nepožiada. Preto je potrebné princíp podpory otočiť a povedať, že okrem priamej nenávratnej pomoci, ktorá naďalej zostane prístupná len pre najvyspelejšie registrované sociálne podniky (špecifikované v § 16 ods. 4), všetky ostatné formy pomoci budú prístupné aj pre tie podniky, ktoré síce nedosahujú najvyššiu priečku, ale sú dostatočne hlboko v teréne sociálnej ekonomiky, aby mali právo sa ako sociálne podniky zaregistrovať.

 

K bodu 40 [§ 17 ods. 1 písm. a) a b)]

Vzhľadom na úpravu definície „finančného nástroja“ v § 3 písm. b) zákona č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch, ktorá je súčasťou navrhovanej novely, je potrebné upraviť aj ustanovenia o finančnom nástroji a jeho kombinácii s inými formami podpory v zákone o sociálnej ekonomike. Konkrétne, keďže prostriedky poskytované pri vykonávaní finančného nástroja môžu zahŕňať aj podporu podľa čl. 37 ods. 7 Nariadenia č. 1303/2013 o spoločných ustanoveniach, súčasné znenie § 17 ods. 1 písm. b) stráca zmysel. V záujem zachovania existujúcej štruktúry zákona o sociálnej ekonomike sa písmeno b) nevypúšťa, ale nahrádza upravenou definíciou, konzistentnou s novým znením § 3 písm. b) zákona č. 323/2015 Z. z. Rovnako sa upravuje aj písmeno a), ktoré si tiež vyžaduje zosúladenie so spomínaným novým znením.

 

K bodu 41 (§ 17 ods. 3)

Účelom tohto odseku v pôvodnom znení zákona je podmieniť poskytovanie prípadnej nenávratnej (grantovej) pomoci predošlým poskytnutím pomoci návratnej – teda tak, aby žiadateľ o pomoc musel prejsť rigoróznym procesom hodnotenia rizika, životaschopnosti a udržateľnosti svojho projektu zo strany subjektu, ktorý mu poskytuje vlastné návratné prostriedky. Takýmto subjektom môže byť buď poskytovateľ pomoci vo forme finančných nástrojov, alebo iný subjekt, ktorý poskytuje prostriedky zo súkromných zdrojov. Takýto iný subjekt však nebol v zákone doteraz špecifikovaný, čo otváralo možnosť, aby sa podmienka poskytnutia návratnej formy financovania obišla skutočným či dokonca fingovaným úverom zo strany blízkej osoby, alebo inak spriaznenej osoby, bez spomínaného rigorózneho posúdenia investičného zámeru. Preto novela prísnejšie vymedzuje, aký typ osoby sa kvalifikuje na to, aby jej prostredníctvom mohla byť podmienka návratného financovania splnená. Konkrétne sa stanovuje hranica prostriedkov, ktorými táto osoba musí disponovať – s ohľadom na to, že pri navrhovanej hranici je takáto osoba v pozícii obozretného investora a teda možnosť obídenia podmienky nevzniká.

 

K bodu 42 (§ 17 ods. 4)

Úprava z dôvodu právnej istoty, ktorá zaručuje, že tam, kde to umožňujú pravidlá štátnej pomoci, bude možné do oprávnených nákladov investičného projektu zarátať aj prevádzkové náklady, režijné náklady a náklady na služby vzniknuté v priamej súvislosti s investičným projektom – keďže napr. pri začínajúcich podnikov nie je možné bez pokrytia týchto nákladov podnik skutočne sprevádzkovať.

 

K bodu 43 [§ 18 ods. 1 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 44 (§ 18 ods. 2)

Ustanovuje sa strop investičnej pomoci pre integračný podnik tak, aby integračný podnik mohol dostať investičnú pomoc vo výške 50 000 na udržanie pracovných miest (napr. modernizáciu, bez ktorej by už nebol konkurencieschopný a musel by prepúšťať, či úplné zavrieť prevádzku) a ďalších 30 000 na každé pracovne miesto, ktoré investíciou vytvorí.

 

K bodu 45 [§ 19 ods. 2 písm. a) a b)]

Vzhľadom na úpravu definície „finančného nástroja“ v § 3 písm. b) zákona č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch, ktorá je súčasťou navrhovanej novely, je potrebné upraviť aj ustanovenia o finančnom nástroji a jeho kombinácii s inými formami podpory v zákone o sociálnej ekonomike. Konkrétne, keďže prostriedky poskytované pri vykonávaní finančného nástroja môžu zahŕňať aj podporu podľa čl. 37 ods. 7 Nariadenia č. 1303/2013 o spoločných ustanoveniach, súčasné znenie § 17 ods. 1 písm. b) stráca zmysel. V záujem zachovania existujúcej štruktúry zákona o sociálnej ekonomike sa písmeno b) nevypúšťa, ale nahrádza upravenou definíciou, konzistentnou s novým znením § 3 písm. b) zákona č. 323/2015 Z. z. Rovnako sa upravuje aj písmeno a), ktoré si tiež vyžaduje zosúladenie so spomínaným novým znením.

 

K bodu 46 (§ 19 ods. 3 a 4)

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 47 (§ 22 ods. 1 a 2)

Vymedzuje sa oprávnená osoba a spôsob použitia servisnej poukážky oprávnenou osobou na platbu za službu starostlivosti o domácnosť a záhradu, ktorou je napríklad bežné upratovanie v domácnosti, donáška uhlia, kosenie, rez kríkov a stromov a iné v súvislosti s poskytovaním štátnej pomoci.

 

 

 

 

K bodu 48 [§ 22 ods. 5 písm. a) a b)]

Vypúšťa sa nadbytočná podmienka, nakoľko je zrejmé, že servisné poukážky sa dajú použiť ako platba len za služby starostlivosti o domácnosť a záhradu, ktoré poskytol registrovaný sociálny podnik.

 

K bodu 49 [§ 22 ods. 5 písm. c)]

Z praxe vyplynulo toto ustanovenie ako nadbytočné.

 

K bodu 50 (§ 23 ods. 4)

Spresnenie ustanovenia, že predaj, odkúpenie a spätný výkup servisných poukážok môže zo štátnych orgánov vykonávať len ministerstvo práce a úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

 

K bodu 51 (§ 23 ods. 5)

Spresnenie ustanovenia.

 

K bodom 52 a 53 (§ 23 ods. 7 a 8)

Legislatívno-technické úpravy súvisiace s tým, že ustanovenia sa nedajú overiť v praxi.

 

K bodu 54 (§ 23 ods. 9)

Navrhované ustanovenie splnomocňuje ministerstvo práce na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý ustanoví podmienky a podrobnosti zabezpečenia procesu obehu servisných poukážok .

 

K bodu 55 (§ 23 ods. 10 a 11)

Navrhuje sa doplniť, že ministerstvo práce sústreďuje príjmy a realizované výdavky súvisiace s predajom, odkúpením a spätným výkupom servisných poukážok prostredníctvom samostatného účtu. Zároveň sa navrhuje doplniť bod 11), aby ministerstvo mohlo zabezpečiť distribúciu a celý proces obehu servisných poukážok prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá sa vyberie v zmysle zákona o verejnom obstarávaní.

 

K bodu 56 (§ 24 ods. 1)

Navrhuje sa spresniť, že registrovaný sociálny podnik, ktorému bola poskytnutá nenávratná forma pomoci alebo pomoc na podporu dopytu (prostredníctvom servisných poukážok) v zmysle zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch alebo iná výhoda (napr. vo verejnom obstarávaní, daňové úľavy) musí dodržiavať obmedzenia a povinnosti ustanovené zákonom o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.

 

K bodu 57 (§ 24 ods. 2)

Navrhuje sa vypustiť ods. 2, nakoľko je to nadbytočné ustanovenie, ktorého obsah je súčasťou ďalších ustanovení v § 24 , ktoré hovoria o zákaze a podmienkach odchodných a dodávateľských vzťahov medzi registrovanými sociálnymi podnikmi a inými podnikateľskými subjektmi.

 

K bodu 58 (§ 24 ods. 5)

Navrhovaná úprava rozširuje možnosť obchodovať medzi závislými osobami, z ktorých jedna nie je registrovaným sociálnym podnikom, na poskytovateľov sociálnych služieb a v zahraničí uznaným sociálnym podnikom.

Pôvodným zámerom daného ustanovenia bolo zabrániť možnému zneužívaniu nenávratnej pomoci registrovanému sociálnemu podniku tým, že prijímateľ tejto pomoci nesmel dodávať tovar alebo poskytovať službu svojej závislej osobe, ak táto osoba takisto nebola registrovaným sociálnym podnikom – aby týmto spôsobom nebolo možné vyviezť zisk z registrovaného sociálneho podniku a umožniť jeho privlastnenie do súkromných rúk. Toto ustanovenie je z hľadiska pôsobnosti veľmi prísne, keďže uvaľuje na registrované sociálne podniky oveľa výraznejšie obmedzenia, než s akými sa musia vyrovnávať komerčné subjekty, i keď sa takáto prísnosť považovala z hľadiska ochrany pred zneužívaním za potrebnú. Avšak aj pôvodná úprava napríklad pripúšťa, že v prípade niektorých subjektov je verejná kontrola a regulácia dostatočne silná, aby nebolo nutné takýto zákaz aplikovať – konkrétne sa výnimka vzťahuje na rôzne typy obecných podnikov.

Aplikačná prax ukázala, že zákaz v pôvodnom ustanovení pôsobí veľmi negatívne v prípade poskytovateľov sociálnych služieb, keďže títo môžu mať na obchodovanie so svojimi závislými osobami plne legitímne dôvody. Zároveň je zrejmé, že poskytovatelia sociálnych služieb, ktorí spadajú pod pôsobnosť zákona č. 448/2008, sú oproti bežným subjektom oveľa prísnejšie regulovaní a podliehajú výraznejšej verejnej kontrole. Z tohto dôvodu je riziko zneužívania v ich prípade výrazne nižšie a preto sa navrhuje ťažkosti spôsobené súčasným znením ustanovenia pre nich odstrániť.

Obdobné uvažovanie platí aj pre registrované sociálne podniky, ktoré majú materskú spoločnosť v zahraničí, avšak táto materská spoločnosť  sa zaväzuje reinvestovať 100 % zisku do dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu a je regulovaná tamojšou legislatívou pre sociálnu ekonomiku, alebo tamojšími štátnymi orgánmi. Aplikačná prax ukazuje, že takéto prípady sa vyskytujú a keďže riziko zneužívania je opäť pomerne nízke, je oprávnené dané ustanovenie v ich prípade uvoľniť.

 

K bodu 59 (§ 24 ods. 6) 

Legislatívno-technická úprava, ktorú sa § 24 ods. 5 uvádza do súladu s § 24 ods. 5 – vzhľadom na to, že súčasné znenie bráni obchodovaniu nielen so závislou osobou, ktorá nie registrovaným sociálnym podnikom, ale dokonca aj medzi dvoma navzájom prepojenými registrovanými sociálnymi podnikmi.

 

K bodu 60 (§ 24 ods. 6)

V prípade navrhovanej úpravy platí obdobné uvažovanie, ako pri bode 65. Pôvodné ustanovenie obmedzovalo odoberanie tovaru alebo služieb registrovaným sociálnym podnikom od jeho závislej osoby, ktorá registrovaným sociálnym podnikom nie je. Dôvodom bolo opäť zabrániť zneužívaniu poskytnutej nenávratnej podpory tým, že sa znemožní vyviezť zisk z registrovaného sociálneho podniku do komerčného podniku, kde na jeho využitie už neplatia obmedzenia. Avšak rovnako, ako v prípade § 24 ods. 5, aj v tomto prípade boli pripustené výnimky, jednak s ohľadom na to, že určitý typ služby (nájom alebo podnájom priestorov) je v neziskovom sektore medzi závislými osobami veľmi rozšírený a zároveň je na rozdiel od menej štandardných služieb pomerne jednoduché skontrolovať, či ide o službu poskytovanú za cenu obvyklú; a jednak s ohľadom na to, že obecné podniky sú z definície pod verejnou kontrolou.

Rovnaká aplikačná prax i rovnaká úvaha, ako v prípade bodu 65, platí aj v tomto prípade, a preto sa považuje za oprávnené odstrániť zákaz v prípade poskytovateľov sociálnych služieb, respektíve materských spoločností, ktoré sú v zahraničí uznané za sociálne podniky.

 

K bodu 61 (§ 24 ods. 12)

Navrhuje sa doplniť povinnosť pre sociálny podnik bývania, ktorému bola poskytnutá pomoc vo forme nenávratného finančného príspevku alebo dotácie, prenajímať najmenej 70 % obytnej plochy bytov za nájomné zodpovedajúce nákladom na byt.

 

 

K bodu 62 [§ 25 ods. 1 písm. h)]

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 63 (§ 25 ods. 1)

Navrhuje sa rozšíriť kompetencie ministerstva práce v oblasti sociálnej ekonomiky v súvislosti so zriadením informačného systému sociálnej ekonomiky, ako aj s  vypracúvaním a realizáciou projektov v oblasti sociálnej ekonomiky.

 

K bodu 64 (§ 25 ods. 4)

Nové ustanovenie určuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny za subjekt, ktorý môže vypracovávať a realizovať národné projekty v oblasti sociálnej ekonomiky.

 

K bodu 65 (§ 26 ods. 4)

Spresňuje sa spôsob a forma podávania žiadosti o priznanie postavenia organizácie sektora sociálnej ekonomiky v súvislosti so zavedeníminformačného systému sociálnej ekonomiky.

 

K bod 66 (§ 26 ods. 7)

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 67 (§ 27 ods. 2)

Medzi údaje zapisované do registra sociálnych podnikov sa navrhuje doplniť aj kontaktné údaje na registrovaný sociálny podnik (telefónne číslo, e-mailová adresa).

 

K bodu 68 (§ 27 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 69 (§ 27 ods. 4)

Spomedzi údajov, ktoré sa zapisujú do registra sociálnych podnikov, sa navrhuje nezverejňovať okrem rodného čísla aj dátum narodenia.

 

K bodu 70 (§ 27a a § 27b)

Cieľom zavedenia informačného systému sociálnej ekonomiky je vytvorenie previazanej databázy aktuálnych zdrojov dát, koncepčnej činnosti a elektronického výkonu pôsobnosti príslušných orgánov verejnej moci v oblasti sociálnej ekonomiky.

 

Východiskom na sledovanie a vyhodnocovanie skutkového stavu v oblasti sociálnej ekonomiky bude detailnejší prístup a získavanie informácií o žiadateľoch o štatút sociálneho podniku, ďalších podstatných informácií, ktoré budú dôležité pre udelenie štatútu, ako aj pri následnej kontrole plnenia podmienok podľa tohto zákona už registrovaným sociálnym podnikom.

 

Zavedením informačného systému sa vytvoria predpoklady aj na zefektívnenie systému podávania žiadosti a súvisiacich príloh a vedenia jednotlivých evidencii  ako napr. evidencia žiadostí o štatút, evidencia žiadostí o priznanie postavenia organizácie sektora sociálnej ekonomiky, register sociálnych podnikov, evidencia zamestnancov integračných podnikov, evidencia ekonomickej činnosti registrovaných sociálnych podnikov, evidencia podpory poskytnutej registrovaným sociálnym podnikom podľa tohto zákona, evidencia sankcionovania registrovaných sociálnych podnikov a iné.

 

Zároveň sa zavádzajú lehoty plnenia jednotlivých podmienok kedy registrovaný sociálny podnik oznamuje zmenu údajov, ktoré nastanú a rovnako jednotlivé orgány štátnej správy, ktoré vykonali nejaký administratívny alebo finančný úkon ohľadne registrovaného sociálneho podniku, to oznámia v informačnom systéme.

 

K bodu 71 (§ 28 ods. 4)

Navrhuje sa zmeniť povinnosť ministerstva uložiť pokutu na možnosť uložiť pokutu tomu, kto nie je registrovaným sociálnym podnikom a používa vo svojej činnosti alebo v spojení so svojím názvom označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r.s.p.“

 

K bodu 72 (§ 31)

V odseku 1 sa v nadväznosti na zavedenie povinnosti vypracovať projekt činnosti pre všetkých žiadateľov o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku [§ 6 ods. 1 písm. f)] a v záujme právnej istoty v spojitosti s povinnosťou registrovaného sociálneho podniku spĺňať podmienky podľa § 6 ods. 1 počas celého trvania štatútu (§ 7 ods. 6 zákona) pre registrované sociálne podniky, ktorým bol priznaný štatút pred 1. januárom 2020 a ktoré v súlade s doterajším právnym stavom neboli povinné vypracovať projekt činnosti, ustanovuje právna fikcia, že podmienku vypracovať projekt činnosti spĺňajú.

 

V odseku 2 sa v nadväznosti na zavedenie povinnosti pre žiadateľov o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku, ktorí sú obchodnou spoločnosťou alebo fyzickou osobou – podnikateľom, zamestnávať najmenej dvoch zamestnancov na polovičný úväzok, ktorí v prípade obchodnej spoločnosti nie sú spoločníkmi tejto obchodnej spoločnosti [§ 6 ods. 1 písm. h)], pre registrované sociálne podniky, ktorým bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku pred 1. januárom 2020 a ktoré túto podmienku nespĺňajú, ustanovuje prechodné obdobie dvoch rokov na splnenie tejto podmienky.

 

V odseku 3 sa na prechodné obdobie do 31. decembra 2023 umožňuje poskytnúť investičnú pomoc vo forme podľa § 17 ods. 1 písm. d) aj registrovanému sociálnemu podniku podľa § 16 ods. 5 (to je taký RSP, ktorý reinvestuje na dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu menej ako 100 % zisku a neuplatňuje demokratickú správu) a sociálnemu podniku, ktorý nie je registrovaným sociálnym podnikom, a to za podmienky podľa § 17 ods. 3. Zároveň sa ustanovuje, že tento registrovaný sociálny podnik alebo sociálny podnik je povinný vrátiť poskytnutú investičnú pomoc v sume zisku, ktorý dosiahol počas piatich rokov od poskytnutia tejto investičnej pomoci a ktorý nepoužil na dosiahnutie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, najviac však v sume poskytnutej investičnej pomoci.

 

K čl. II

 

K bodom 1 a 2 (§ 53f)

Pre jasnejšiu identifikáciu, že ide o príspevok integračnému podniku ako odmenu za to, že umiestnil na otvorený trh práce znevýhodnenú osobu, sa navrhuje premenovať príspevok na „umiestňovací príspevok“.

 

K bodu 3 [§ 53f ods. 1 písm. a) a b)]

Navrhuje sa upraviť podmienky poskytovania príspevku v zmysle §53f, nakoľko podľa súčasného znenia ustanovenia, nie je jednoznačný mechanizmus poskytovania tohto príspevku. Zároveň sa ustanovuje, že tento príspevok sa neprizná, ak zamestnávateľ poberá na pracovné miesto, na ktoré príjme tohto nového zamestnanca, iný príspevok na mzdové náklady podľa zákona o službách zamestnanosti alebo podľa zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov.

 

K bodu 4 (§ 53f ods. 2)

Spresnenie poskytovania tohto príspevku integračnému podniku v prípade prerušenia alebo ukončenia pracovného pomeru znevýhodneného zamestnanca u nového zamestnávateľa tzv. reťazenie príspevku.

 

K bodu 5 (§ 53f ods. 3)

Navrhuje sa upraviť výpočet výšky príspevku poskytovaného v zmysle §53f, nakoľko podľa súčasného znenia sa výška príspevku vypočítava z vymeriavacieho základu zamestnanca u nového zamestnávateľa, čo sa javí ako problematické z dôvodu nemožnosti zistenia týchto údajov zo strany úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Navrhuje sa preto jednoduchší spôsob a to výška príspevku vypočítaná z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR.

 

K bodu 6 [§ 53f ods. 5 písm. b)]

Rozširuje sa podmienka, že nové zamestnanie znevýhodneného zamestnanca v chránenej dielni nezakladá nárok na poskytnutie tohto príspevku integračnému podniku.

 

K bodu 7 [§ 53f ods. 5 písm. c)]

Navrhujeme vypustiť maximálnu výšku príspevku, nakoľko sa výška príspevku bude meniť v priebehu poskytovania.

 

K bodu 8 (§ 53g)

Pre jasnejšiu identifikáciu, ktorá vyplynula z aplikačnej praxe, sa navrhuje premenovať príspevok na „vyrovnávací príspevok“, aby nedochádzalo k zámene s kompenzačnou pomocou v zmysle zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.

 

K bodu 9 (poznámka pod čiarou k odkazu 59e)

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 10 [§ 53g ods. 3 písm. a) a c)]

Spresnenie poskytovania príspevku.

 

K bodu 11 [§ 53g ods. 3 písm. b)]

Zjednotenie výšky poskytovania príspevku s maximálnym stropom, ktorý sa môže poskytnúť.

 

K bodu 12 (§ 53g ods. 4)

Z praxe vyplynula požiadavka, aby sa príspevok upravil z pôvodne trojročného obdobia na ročnú výšku poskytovania tohto príspevku.

 

K bodu 13 [§ 53g ods. 4 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenou obdobia za ktoré sa tento príspevok poskytuje.

 

K bodu 14 (§ 53g ods. 5)

Spresnenie poskytovania príspevku.

 

 

 

K bodu 15 (§ 53g ods. 7)

Z praxe vyplynula nutnosť predĺženia lehoty súvisiaca s preukázaním trvania zamestnania a výšky oprávnených nákladov, ak tieto skutočnosti integračný podnik preukázal do 30 dní od skončenia mesiaca, za ktorý sa tento príspevok poskytuje, a navrhujeme lehotu predĺžiť do 60 dní.

 

K bodu 16 (§ 67 ods. 16)

Navrhuje sa, aby Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny poskytovalo údaje o zamestnávaní štátnych príslušníkov tretej krajiny vedené v evidenciách podľa § 12 písm. z) druhom až štvrtom bode Národnému inšpektorátu práce a inšpektorátom práce, čo prispeje k efektívnejšiemu plneniu úloh Národného inšpektorátu práce a inšpektorátov práce najmä v oblasti kontroly zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny, predovšetkým k účinnejšiemu odhaľovaniu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

 

K bodu 17 (§ 70 ods. 6)

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 18 (§ 72af ods. 4)

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 19 (§ 72aj)

V nadväznosti na navrhované zmeny v § 53f a 53g a záujme právnej istoty sa ustanovuje, že pri poskytovaní príspevkov podľa § 53f a 53g, ktoré sa začalo pre 1. januárom 2020, sa postupuje podľa doterajších predpisov.

 

K čl. III

 

K bodu 1 [§ 3 písm. b)]

Návrh upravuje znenie zákona o finančných nástrojoch v duchu čl. 37 ods. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013 , ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006. Presná úprava zodpovedajúca tomuto článku, ktorý upravuje poskytovanie úrokových dotácií, dotácií na záručné poplatky a technickej podpory v jednom balíku s finančným nástrojom, v slovenskej legislatíve v súčasnosti absentuje. Keďže ide o podporu poskytovanú v jednej operácii s finančným nástrojom a riadiacu sa pravidlami pre finančné nástroje, zákon o finančných nástrojoch je potrebné upraviť doplnením tejto možnosti.

 

K bodu 2 [§ 3 písm. d)]

Legislatívno-technická zmena súvisiaca s bodom 1.

 

K bodu 3 (poznámka pod čiarou k odkazu 7)

Legislatívno-technická úprava, oprava odkazu pod čiarou.

 

 

 

 

K čl. IV

 

Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti zákona 1. januára 2020 okrem ustanovení súvisiacich so zavedením informačného systému sociálnej ekonomiky, pre ktoré sa navrhuje účinnosť 1. januára 2021.

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 80
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn
Našli ste chybu

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

CSP: Zabezpečovacie opatrenie a princíp kontradiktórnosti a rovnosti strán sporu

Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania ...

Príbuzenský stav sudcu a diskvalifikácia z pozície zákonného sudcu

Otázku príbuzenského vzťahu je potrebné vnímať v objektívnom a subjektívnom zmysle. Pokiaľ by išlo o súrodenecký alebo rodičovský ...

Trovy konania – dôkazné bremeno

Každý jednotlivý úkon právnej služby musí byť pri rozhodovaní o sume priznanej náhrady posudzovaný samostatne so zreteľom na to, či išlo ...

Predpoklady pre vyhovenie návrhu na odklad vykonateľnosti (§ 444 CSP)

Odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia má mimoriadny charakter, pretože dovolací súd odložením vykonateľnosti pred rozhodnutím o ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Ústavný súd nepozastavil pravidlá pre voľbu generálneho prokurátorahttps://www.teraz.sk/slovensko/us-nepozastavil-nove-pravidla-pre-vo/501932-clanok.html

Opozičná strana Smer-SD aj Generálna prokuratúra napadli na Ústavnom súde novelu ako ...

Susko má pochybnosti, či reforma justície nezasiahne do deľby mocihttps://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-bsusko-hovori-o-pochybnosti-ci/501922-clanok.html

Vo volebnom období 2012 až 2016 podľa Suska prijali zákon, ktorý riešil majetkové pomery ...

Prezidentka: Sankcia nie je dobrovoľnosťhttps://spravy.pravda.sk/domace/clanok/566323-prezidentka-sankcia-nie-je-dobrovolnost/

Prezidentka Zuzana Čaputová je naďalej za dobrovoľné plošné testovanie.

Zákon o hospodárskej súťaži nahradí pojem podnikateľ slovom podnikhttps://www.teraz.sk/slovensko/pmu-zakon-o-hospodarskej-sutazi-b/501675-clanok.html

Pojem podnikateľa podľa návrhu zákona už nebude naviazaný na právnu subjektivitu, ale v ...

Potratová legislatíva sa nezmení, plénum odmietlo Záborskej noveluhttps://www.teraz.sk/slovensko/potratova-legislativa-sa-nezmeni-pl/501691-clanok.html

Oblasť potratov sa novelizovať nebude.

ADVOKÁTI: Kvôli pandémii treba zvážiť nevyhnutnosť konania pojednávaníhttps://www.teraz.sk/slovensko/sak-v-dosledku-pandemie-ziada-zvaz/501668-clanok.html

Slovenská advokátska komora (SAK) žiada v dôsledku pandemickej situácie zvážiť nevyhnutnosť ...

Nové časopisy

Justičná revue 8-9/2020

Justičná revue 8-9/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Bulletin slovenskej advokácie 9/2020

Bulletin slovenskej advokácie 9/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2020

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2020

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Súkromné právo 4/2020

Súkromné právo 4/2020

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2020

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Zo súdnej praxe 4/2020

Zo súdnej praxe 4/2020

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

PoUtStŠtPiSoNe
: