Dôvodová správa
Všeobecná časť
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) na základe úlohy č. 7 na mesiac december z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017, ktorej splnenie bolo odložená na december 2018.
Predkladaný návrh zákona v článku I. mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“) a v článku II mení a dopĺňa zákon č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dreve“).
Návrh zákona v článku I. reaguje na poznatky z aplikačnej praxe a požiadavky vlastníkov, obhospodarovateľov lesov, ako aj orgánov štátnej správy lesného hospodárstva s cieľom upraviť podmienky pre cieľavedomú starostlivosť o lesy založenú na systéme administratívneho a odborného riadenia podľa programov starostlivosti o lesy s ohľadom na plnenie ekosystémových služieb pre verejnosť. Rozsah navrhovaných zmien nemení základnú filozofiu zákona, ale iba spresňuje a upravuje jednotlivé ustanovenia.
Predkladaný návrh zákona spresňuje niektoré pojmy a postupy pri uplatňovaní zákona o lesoch a odstraňuje nejasnosti pri jeho aplikácii v praxi. Precizuje problematiku ochrany lesných pozemkov, rieši úpravu postupov pri uplatňovaní hospodárskych spôsobov a to aj s ohľadom na prebiehajúce klimatické zmeny. Návrh zároveň precizuje ustanovenia, ktorých potreba úprav vyplynula z doterajšej aplikačnej praxe.
Dôležitou oblasťou riešenou v návrhu zákona je prehodnotenie podmienok vykonávania náhodnej ťažby, pričom sa sprísňuje režim hlásenia vzniku náhodnej ťažby. V prípade,
ak odhadnutý objem dreva z náhodnej ťažby počas platnosti programu starostlivosti o lesy presiahne 15 % zásoby porastu uvedenej v opise porastu, je povinnosťou obhospodarovateľa lesa nahlásiť vznik každej náhodnej ťažby orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Touto úpravou sa vytvára predpoklad pre celkové sprísnenie uplatňovania náhodnej ťažby a dôslednejšiu kontrolnú činnosť orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a ochrany prírody a krajiny. V nadväznosti na úpravu problematiky náhodnej ťažby a jej nahlasovania sa upravuje spôsob informovania orgánu štátnej správy lesného hospodárstva a zároveň sa definuje termín, kedy najskôr možno náhodnú ťažbu realizovať stanovením dňa, ktorý sa považuje za termín doručenia nahlásenia náhodnej ťažby v prípade nahlásenia prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva. Doplnením tejto možnosti nahlásenia náhodnej ťažby sa sleduje zníženie administratívneho zaťaženia obhospodarovateľa lesa, ako aj vytvorenie podmienok na čo najrýchlejšie vykonanie náhodnej ťažby, ako jedného z opatrení na ochranu lesa. Nielen v tejto oblasti je návrh zákona o lesoch spracovaný tak, že v plnom rozsahu rešpektuje požiadavky ochrany prírody vznesené v legislatívnom procese. Ich podmienky sa premietli aj do upravovanej problematiky v oblasti hospodárskej úpravy lesa a to najmä v časti procesu vyhotovovania programov starostlivosti o les a napr. aj do úprav súvisiacich s konaním o zmene programu starostlivosti o les.
Ďalšou dôležitou úpravou zákona o lesoch je definovanie tzv. prírode blízkeho hospodárenia v lesoch a úprava všetkých dotknutých ustanovení zákona tak, aby umožňovala uplatňovanie takéhoto hospodárenia v lesoch.Táto úprava je spracovanáv nadväznosti na prebiehajúcu klimatickú zmenu a potrebu prispôsobiť postupy a spôsoby hospodárenia v lesoch s cieľom zachovania alebo zlepšovania biologickej rozmanitosti, odolnosti, produkčnej a obnovnej schopnosti lesov. Uvedeným návrhom sa umožňuje obhospodarovateľom lesa ďalšia možnosť formovania štruktúr lesov s využitím zákonitostí vývoja prirodzených lesných ekosystémov pre ich zachovanie pri prebiehajúcej klimatickej zmene.
Návrh zákona o lesoch tiež dopĺňa Slovenskú lesnícko-drevársku inšpekciu ako orgán štátnej správy lesného hospodárstva a jej kompetencie, najmä kompetenciu vykonávať štátny dozor v lesoch podľa ustanovení zákona o lesoch. V článku II. je následne upravený zákon o dreve tak, aby doplnil túto úpravu zákona o lesoch v kompetenciách inšpekcie, ktoré sú definované v jeho ustanoveniach. Zároveň sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia týkajúce sa uvádzania dreva a výrobkov z dreva na trh (najmä povinnosti hospodárskych subjektov, obchodníkov a prepravcov) a výkonu dozoru a správneho konania o priestupkoch a iných správnych deliktoch. Tieto úpravy vyplývajú z naliehavých potrieb aplikačnej praxe a u potreby dosiahnutia účelu dozoru.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľskú sféru, bude mať pozitívne sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti, vplyv na služby verejnej správy pre občana a nebude mať vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právnymi aktmi Európskej únie.
Osobitná časť
K článku I.
K bodom 1 a 2 [§ 2 písm. a) a d)]
Úprava pojmov v súvislosti s vývojom terminológie a požiadavkami uplatnenými v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
K bodu 3 [§ 2 písm. i)]
Dopĺňa sa pojem trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch, ktoré je, najmä v nadväznosti na klimatickú zmenu, potrebné zabezpečovať aj pri zohľadnení existujúcich prírodných rizík, ktorým sa prispôsobujú postupy a spôsoby hospodárenia s cieľom zachovania alebo zlepšeovania biologikej rozmanitosti, odolnosti, produkčnej a obnovnej chopnosti, životnosti a schopnosti lesov plniť funkcie lesov.
K bodu 4 [§ 2 písm. k)]
Ide o precizovanie textu s cieľom jednoznačného definovania pojmu „bežné hospodárenie v lesoch“. Bežným hospodárením v lesoch sa rozumie obhospodarovanie lesov, ktoré odpovedá režimu manažmentu lesných zdrojov bez uplatnenia požiadaviek vyplývajúcich zo zákazov, obmedzení alebo iných podmienok ustanovených osobitnými zákonmi alebo zákazov alebo podmienok vydaných na ich základe, napr. rozhodnutiami orgánov štátnej správy. Za takéto sa považujú požiadavky obmedzujúce rozsah, časové a priestorové podmienky realizácie opatrení bežného hospodárenia v lesoch, ako aj požiadavky, ktoré by obhospodarovateľ lesa v rámci bežného hospodárenie nevykonával vôbec, alebo nevykonával v kvalitatívnom a kvantitatívnom rozsahu definovanom v požiadavkách alebo rozhodnutiach orgánov štátnej správy. To však neznamená, že inými spôsobmi hospodárenia, ktoré nezodpovedajú navrhovanému pojmu „bežné hospodárenie v lesoch“, sa nezabezpečuje trvalá udržateľnosť lesov. Zároveň sa na základe medzirezortného pripomienkového konania dopĺňa, že touto definíciou nie sú dotknuté povinnosti a podmienky vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré môžu podmienky hospodárenia ovplyvňovať.
K bodu 5 [§ 2 písm. w) a x)]
Doplnením vymedzenia základných pojmov sa upresňuje charakteristika pojmu lesná cesta, jej špecifikácia a základný účel jej určenia.
Zároveň sa, pre účely tohto zákona, špecifikuje pojem „prírode blízke hospodárenie v lesoch“, ako jedna z možností formovania štruktúr lesov s využitím zákonitostí vývoja prirodzených lesných ekosystémov pre ich zachovanie pri prebiehajúcej klimatickej zmene.
K bodu 6 [§ 3ods. 2]
Úpravou sa zjednodušuje, zrýchľuje a zefektívňuje konanie v prípadoch, ak je pozemok, vedený v registri C KN v druhu pozemku lesný pozemok, dlhodobo poľnohospodársky využívaný a je opodstatnená zmena druhu pozemku z lesného pozemku na poľnohospodársky pozemok. Postupuje sa obdobne ako v prípade zmeny druhu lesného pozemku na vodnú plochu. V oboch prípadoch o zmene rozhoduje orgán štátnej správy lesného hospodárstva s tým, že prihliada na záväzné stanovisko orgánu štátnej správy ochrany poľnohospodárskej pôdy (zmena druhu na poľnohospodársky pozemok) alebo v prípade zmeny druhu pozemku na vodnú plochu stanoviska orgánu štátnej vodnej správy. Zároveň sa spresňuje, kedy môže orgán štátnej správy podľa tohto ustanovenia v tzv. pochybnostiach rozhodnúť o tom, že pozemok je lesným pozemkom.
K bodu 7 [§ 8 ods. 2 písm. k)]
Ako súčasť rozhodnutia o vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov sa dopĺňa určenie osoby, ktorá po vyňatí lesných pozemkov a po zmene druhu pozemku z lesného pozemku na iný druh pozemku zabezpečí úlohy obhospodarovateľa lesa a odborného lesného hospodára najmä vo vzťahu k vykonaniu mimoriadnej ťažby dreva (písomný súhlas na ťažbu, vyznačenie ťažby atď.), vykonávaniu opatrení na ochranu lesa a vydávaniu dokladov o pôvode dreva [väzba preukazovanie legálnosti pôvodu dreva uvádzaného na trh podľa zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dreve“)].
K bodu 8 [§ 9 ods. 7]
Návrhom sa v nadväznosti na ustanovenia o možnosti využitia lesných pozemkov vo vlastníctve štátu na verejnoprospešné účely dopĺňa oslobodenie od odvodu za vyňatie lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov v takýchto prípadoch ich využitia na verejnoprospešné účely.
K bodu 9 [§ 9 ods. 9 ]
V mnohých prípadoch, zohľadňujúc finančnú náročnosť vypracovania znaleckého posudku, cena za znalecký posudok prevyšovala výšku odvodu podľa odseku 2 až 6. Z uvedeného dôvodu sa predmetnou úpravou zabezpečuje výpočet odvodu orgánom štátnej správy. V prípade, že by odvod prevyšoval hodnotu 1 000 EUR alebo by sa vyňatie dotýkalo výmery nad 1 000 m2, orgán štátnej správy môže vyžiadať od žiadateľa o vyňatie lesného pozemku stanovenie výšky odvodu znaleckým posudkom. Návrh vychádza predovšetkým z dôvodu hospodárnosti konania orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, kedy napr. v prípadoch veľkého počtu malých pozemkov, resp. ich častí oddelených geometrickým plánom sa bude vyžadovať znalecký posudok. Naopak, ak výpočet odvodu bude k jednej alebo k malému počtu pozemkov, výpočet vykoná orgán štátnej správy lesného hospodárstva. Výmera 1000 m2 je navrhnutá s ohľadom na skutočnosť uvedenú v úvode.
K bodu 10 [§ 9 ods. 12 ]
Precizovaním úpravy sa vytvárajú podmienky eliminujúce možný stret záujmov znalca a zároveň orgánu štátnej správy s tým, že výkon činnosti znalca, ak táto osoba znalcom podľa osobitného zákona je (zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a predkladateľoch v znení neskorších predpisov), môže vykonávať len mimo obvodu pôsobnosti orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, zamestnancom ktorého táto osoba je.
K bodom 11 a 12 [§ 14 ods. 2 písm. e) a h)]
Ide o precizovanie súčasného znenia vo väzbe na znenie zákona o ochrane prírody a krajiny a zákona o obrane Slovenskej republiky.
K bodu 13 [§ 14 ods. 2 písm. i)]
V nadväznosti na súčasnú nedostatočnú ochranu pralesov a pralesových zvyškov prostredníctvom zákona o ochrane prírody a krajiny (na ktorú poukazujú mimovládne organizácie, ako aj rezort životného prostredia) sa zavádza možnosť ich ochrany prostredníctvom vyhlásenia samostatnej subkategórie lesov osobitného určenia, ako lesnícky významných lesov. Predpokladom na vyhlásenie tejto kategórie lesov osobitného určenia bude, že dotknuté lesné porasty budú spĺňať kritériá pralesa definované v Protokole o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov k Rámcovému dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát.
K bodu 14 [§ 16 ods. 1]
Hlavným poslaním ochranných lesov je zachovanie samotnej podstaty lesa, najmä plnenie pôdoochrannej funkcie. Aby nedochádzalo k neodôvodneným zmenám v kategorizácii ochranných lesov ustanovujú sa prípady, v ktorých pri vyhotovení programu starostlivosti môže k takejto zmene dôjsť, pričom jedným z prípadov je aj zmena na kategóriu lesov osobitného určenia, napríklad v prípade vyhlásenia kategórie pralesov s osobitným režimom hospodárenia. K zmene ochranného lesa na les osobitného určenia by nemalo dôjsť v prípade, ak by tým bolo ohrozené plnenie funkcií ochranného lesa, ale len v prípade, ak budú tieto funkcii zabezpečené a zároveň v zmysle kategórie lesa osobitného určenia dôjde k zvýšenému využívaniu ďalších funkcií lesov.
K bodu 15 [§ 16 ods. 3]
Z dôvodu navrhovaného doplnenia § 16a upravujúceho niektoré osobitosti vyhlasovania pralesov sa upravuje, že ustanovenie sa na vyhlásenie tejto kategórie nebude vzťahovať.
K bodu 16 [§ 16 ods. 4 písm. e)]
Úpravou sa sleduje odstránenie nepresnosti, ku ktorej došlo v súvislosti s nesprávnym uplatnením legislatívnej skratky „program starostlivosti“, viažuceho sa na „programy starostlivosti o lesy“, v ustanovení dotýkajúcom sa plánu hospodárskych opatrení.
K bodu 17 [§ 16 ods. 4 písm. g)]
Náležitosti žiadosti o vyhlásenie lesov osobitného určenia sa dopĺňajú o vyjadrenie obce, keďže vyhlásenie tejto kategórie lesov má vplyv na daň z lesných pozemkov, ktorá je príjmom obcí.
K bodu 18 [§ 16 ods. 7]
Ide o precizovanie textu a zároveň sa dopĺňa sa výnimka z požadovania súhlasu a dohody s vlastníkom nehnuteľností na uplatnenie osobitného režimu hospodárenia orgánom ochrany prírody a krajiny v prípade, kedy tento vyplýva zo schválených programov starostlivosti o chránené územia, pričom sa vychádza aj z väzby na § 35 zákona, podľa ktorého sa náhrady podľa tohto zákona neposkytujú, ak vyplývajú z osobitného predpisu, ktorým je aj zákon o ochrane prírody a krajiny. Proces vyhlasovania chránených území, schvaľovania programov starostlivosti o chránené územia, ako aj spôsob náhrady za obmedzenie bežného hospodárenia vyplývajú zo zákona o ochrane prírody a krajiny. Programy starostlivosti o chránené územia sú pre vypracovanie ďalšej dokumentácie ochrany prírody a krajiny, vrátane programov starostlivosti o lesy, záväzné. Z uvádzaných dôvodov je požiadavka na súhlas vlastníka pri vyhlasovaní lesov osobitného určenia neopodstatnená.
K bodu 19 [§ 16a]
Upravujú sa osobitosti pri vyhlasovaní kategórie lesov osobitného určenia, zameraných na ochranu pralesov, ako lesnícky významných lesov. Navrhuje sa, aby v tejto kategórii lesov osobitného určenia bol umožnený tzv. bezzásahový režim s výnimkou zabezpečenia prejazdnosti a priechodnosti existujúcich lesných ciest, lesníckych chodníkov a značených turistických trás, bez možností udeľovania výnimiek. Do tejto kategórie lesov osobitného určenia môžu byť na návrh fyzickej alebo právnickej osoby, alebo dotknutého orgánu štátnej správy (§ 16 ods. 3 zákona o lesoch) vyhlásené lokality s výskytom pralesov nachádzajúce sa v územiach s piatym stupňom ochrany prírody, alebo na návrh vlastníka alebo správcu aj lokality s výskytom pralesov mimo chránených území s piatym stupňom ochrany. Podkladom na vyhlásenie budú okrem už požadovaných skutočností podľa § 16 ods. 4 aj záväzné stanovisko právnickej osoby zriadenej ministerstvom (v súčasnosti Národné lesnícke centrum), pričom toto stanovisko vydá až po prerokovaní s navrhovateľom a po dohode s odbornou organizáciou ochrany prírody a krajiny. Úlohou posudzovania nebude vylišovanie hraníc pralesov a pralesových zvyškov, ale najmä posúdenie opodstatnenosti zaradenia jednotlivých JPRL do tejto kategórie lesov osobitného určenia z hľadiska režimu hospodárenia a ochrany pralesa na konkrétnej lokalite. Týmto stanoviskom preto možno odporučiť aj úpravu v určení hraníc jednotiek priestorového rozdelenia lesa, najmä dielcov, čo sa premieta aj do návrhu na úpravu § 39 ods. 6.
K bodom 20 a 21 [§ 18 ods. 1 písm. b) a c)]
Ide o precizovanie textu a zavedenie legislatívnych skratiek v súlade s dlhodobo používanou odbornou terminológiou.
K bodu 22 [§ 18 ods. 2]
Doplnením projektu starostlivosti o lesný pozemok sa vytvára možnosť uplatňovania holorubného hospodárskeho spôsobu aj na lesných pozemkoch, ktoré boli za lesné pozemky vyhlásené počas platnosti programu starostlivosti o lesné pozemky vypracovanom pre lesné pozemky zaradené do susediaceho lesného celku. Nakoľko takýto lesný pozemok bude zaradený do lesného celku až po ukončení platnosti programu starostlivosti o lesy platnom pre susediaci lesný pozemok, a manažmentové opatrenia na tomto pozemku sa realizujú podľa projektu starostlivosti o lesné pozemky, doplnením sa precizuje text a tým sa umožní v prípadoch podľa § 18 odsek 2 písm. a) až d) uplatniť holorubný hospodársky spôsob aj na takýchto lesných pozemkoch pri rešpektovaní všetkých ostatných ustanovení dotýkajúcich sa holorubného hospodárskeho spôsobu. Hospodársky spôsob určený programom starostlivosti o lesy, alebo projektom starostlivosti o lesy, je záväzným ukazovateľom pre obhospodarovateľa lesa s výnimkou jeho úpravy na podrastový, výberkový alebo účelový hospodársky spôsob, ktorý je možno použiť na základe úpravy hospodárom.
K bodom 23 a 24 [§ 18 ods. 4, 7 a 8]
Upravuje sa uplatňovanie hospodárskych spôsobov v rámci prírode blízkeho obhospodarovania lesov a stanovuje sa veľkosť jedného obnovného prvku, ktorého plocha nesmie presiahnuť 0,2 hektára; zároveň sa špecifikuje aj výmera obnovného prvku pri použití prírode blízkeho hospodárenia v lesoch v terénoch s priečnym sklonom nad 40 % a v nepriechodných alebo neúnosných terénoch.
S cieľom zmeny hospodárskych spôsobov a ich formy (prebudova lesa) možno tieto uplatniť pri vyhotovení programu starostlivosti o lesy alebo pri jeho zmene. Zároveň sa špecifikujú podmienky, kedy je možné meniť hospodárske spôsoby a ich formy úpravou programu starostlivosti o lesy. V týchto prípadoch sa vždy jedná o zmenu hospodárskeho spôsobu alebo jeho formy v prospech uplatňovania „jemnejších“ hospodárskych spôsobov a ich foriem.
S cieľom trvalého zabezpečenia funkcií lesov pri prebiehajúcej klimatickej zmene možno prebudovu lesa na prírode blízke hospodárenie v lesoch úpravou programu starostlivosti vykonávať len v rozsahu podľa odseku 4. V osobitných prípadoch, najmä ak sa v porastoch vyskytujú nepôvodné, fenotypovo alebo inak nevhodné dreviny, ktoré je žiaduce urýchlene odstrániť, alebo ak sú porasty už rozpracované clonným rubom a je účelné podporiť prirodzenú obnovu pôvodných cieľových drevín možno použiť aj maloplošnú formu podrastového hospodárskeho spôsobu.
K bodu 25 [§ 20 ods. 3]
Doplnením § 3 ods. 1 písm. a), b) alebo g) sa špecifikuje , že inštitút holiny sa vzťahuje k lesným pozemkom s lesným porastom, dočasne bez lesných porastov pri obnove lesa alebo po vykonaní náhodnej ťažby alebo lesné pozemky, na ktorých boli lesné porasty odstránené protiprávnym konaním. Doplnením textu sa dopĺňa ako dôvod vzniku holiny mimoriadna ťažba [§ 22 ods. 2 písm. b)], predovšetkým vo vzťahu k možnosti vzniku holiny v dôsledku zákazov niektorých činností podľa § 31 odsek 3 a 6.
K bodu 26 [§ 20 ods. 7 a 8]
Dopĺňa sa problematika predĺženia lehoty na zabezpečenie lesných porastov stanovením osoby oprávnenej žiadosť o predĺženie lehoty predložiť a náležitostí tejto žiadosti. Zároveň sa dopĺňa doba, v ktorej je možné o predĺženie lehoty na zabezpečenie lesných porastov žiadať.
K bodu 27 [§ 20 ods. 9]
Ide o legislatívno-technickú úpravu vo väzbe na doplnenie § 20 odsekmi 7 a 8.
K bodu 28 a 34 [§ 20 ods. 10 a § 23 ods. 11]
Dopĺňa sa ustanovenie k problematike konania o predĺžení lehoty na zabezpečenie lesných porastov a harmonogramom spracovania náhodnej ťažby jednoznačeným stanovením subjektov konania.
K bodu 29 [§ 23 ods. 1]
Dopĺňajú sa podmienky ťažby dreva na lesnom pozemku, na ktorom rastú dreviny nespĺňajúce charakter lesa a ktorý je v programe starostlivosti o lesy vedený ako ostatný lesný pozemok. Ide napríklad o dlhodobo nevyužívané lesné sklady alebo políčka pre zver, na ktorých prirodzenou sukcesiou narástli stromy, ktoré je potrebné vyťažiť či už z dôvodu opatrení na ochranu lesa (môžu byť zdrojom šírenia škodlivých činiteľov) alebo využitia pozemku v súlade s jeho určením. Takáto ťažba a drevo uvedené na trh by podľa zákona o dreve boli považované za nelegálne. Z uvedeného dôvodu sa ustanovuje, že takáto ťažba sa môže vykonať len na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, ktoré môže byť vydané ako súčasť opatrení na ochranu lesa podľa § 28 ods. 7 zákona o lesoch alebo ako samostatné rozhodnutie, na ktoré sa nebude vzťahovať správny poriadok.
K bodom 30 a 31 [§ 23 ods. 4 a 5]
Ustanovuje sa povinnosť vedenia registra ciach a iných povolených označení prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva. Keďže ide o údaje, ktoré budú evidované v informačnom systéme verejnej správy, ustanovuje sa povinnosť ich zverejňovania a rozsah zverejňovaných údajov vo väzbe na ochranu osobných údajov. Zverejnením registra ciach a iných povolených označení sa dosiahne aj lepšia kontrola legálnosti pôvodu dreva vo väzbe na zákon o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a možnosti verejnej kontroly.
K bodu 32 [§ 23 ods. 6]
Úpravou odseku 5 sa dosiahne náležitá postupnosť cieľov vyplývajúca obhospodarovateľovi lesa pri riešení problematiky náhodnej ťažby v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov v lesoch. Základom právnej úpravy ochrany lesa je permanentné vykonávanie asanácie stromov poškodených škodcami predovšetkým v počiatočných štádiách bionómie vývoja škodcu, v dôsledku čoho je obhospodarovateľ povinný vykonávať opatrenia na ochranu lesa tak, aby nedošlo k vývinu, šíreniu a premnoženiu škodcov, najneskôr však do 6 mesiacov od vzniku dôvodu na náhodnú ťažbu. Zároveň sa precizujú väzby na zákon o ochrane prírody a krajiny.
K bodu 33 [§ 23 ods. 7 až 10]
Sprísňuje sa režim hlásenia vzniku náhodnej, pričom pri presiahnutí objemu dreva z náhodnej ťažby o viac ako 15 % zásoby porastu uvedenej v opise porastu alebo súvislej ploche väčšej ako 0,3 hektára (presiahnutie jednorázové alebo sumárne), nahlasuje obhospodarovateľ lesa každú ďalšiu náhodnú ťažbu bez ohľadu na jej rozsah. V nadväznosti na túto úpravu sa spresňuje spôsob informovania orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a ochrany prírody a odbornej organizácie ochrany prírody a zároveň sa upravuje stanovenie termínu, kedy najskôr možno náhodnú ťažbu realizovať, a to aj definovaním dňa, ktorý sa považuje za termín doručenia nahlásenia náhodnej ťažby v prípade jej nahlásenia prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva. Doplnením tejto možnosti nahlásenia náhodnej ťažby sa sleduje zníženie administratívneho zaťaženia obhospodarovateľa lesa, ako aj vytvorenie podmienok na čo najrýchlejšie vykonanie náhodnej ťažby, ako jedného z opatrení na ochranu lesa. Aby bolo možné využiť kontrolné mechanizmy, realizácia náhodnej ťažby bude možná až desať dní po jej nahlásení, ak tento zákon neustanovuje inak, t. j. napríklad v prípade zabezpečenia prejazdnosti lesných ciest pre zložky integrovaného záchranného systému.
K bodu 35 [§ 23 ods. 12]
Ide o precizovania textu aj vo väzbe na doplnenie projektov starostlivosti o lesný pozemok a vykonávania ťažby na pozemkoch, ktoré boli vyhlásené za lesné pozemky.
K bodom 36 a 37 [§ 23 ods. 13 a 14]
Upravuje sa záväznosť celkového objemu ťažby tak, že tento bude neprekročiteľný podľa jednotlivých kategórií lesa na rozdiel od súčasnosti, kedy sa neprekročiteľnosť ťažby viaže na celkový etát bez zohľadnenia kategórií lesov.
K bodom 38 až 40 [§ 23 ods. 15]
Dopĺňa sa oprávnenie znižovať zakmenenie lesného porastu úmyselnou ťažbou pod 7/10 plného zakmenenie pri prírode blízkom hospodárení v lesoch alebo pri prebudove lesa na prírode blízke hospodárenie v lesoch. Zároveň ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovenia.
K bodu 41 [§ 23 ods. 16 a 17]
Spresnením znenia sa dopĺňa väzba na projekty starostlivosti o lesné pozemky a zároveň sa ustanovuje, že do objemu vyťaženého dreva, vrátane objemu dreva stromov odumretých a ponechaných v poraste, sa započítava objem takéhoto dreva vzniknutého počas platnosti programu starostlivosti o les, nie teda objem dreva z ponechaných poškodených stromov a ležaniny, ktorý vznikol v dobe platnosti predchádzajúceho programu starostlivosti o les a bol v lesnej hospodárskej evidencii zo zásoby porastu odevidovaný. V nadväznosti na doplnenie § 23 ods. 1 sa celkový objem vyťaženého dreva (etát) nebude znižovať ani ťažbou stromov na ostatných lesných pozemkoch bez lesných porastov, t. j. objem dreva, ktorý nebol v programe starostlivosti o lesy uvedený a popísaný a do výpočtu etátu nevstupuje.
Zároveň sa upravuje väzba fyziotaktické predpisy vo vzťahu k vykonávaniu úmyselnej ťažby.
K bodu 42 [§ 24 ods. 1 písm. b)]
Cieľom náhodnej ťažby je predovšetkým vykonanie opatrení na ochranu lesa pred pôsobením škodlivých činiteľov v lesoch. Doplnením povinnosti pre obhospodarovateľa lesa alebo nákupcu dreva ukladajúcej odstránenia zvyškov po ťažbe resp. odvozu dreva skladovaného na lesnom pozemku alebo pozemku v jeho blízkosti alebo vykonaním iného vhodného opatrenia proti šíreniu škodlivého činiteľa sa zvyšuje efektivita opatrení na ochranu lesa.
K bodu 43 [§ 28 ods. 1 písm. b)]
Ide o precizovanie ustanovenia o povinnosti obhospodarovateľa lesa realizovať preventívne, ochranné a obranné opatrenia na ochranu lesa vo väzbe na projekty na vykonanie opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov, ktoré vyhotovuje odborný lesný hospodár a ktoré sú predmetom posudzovania orgánom štátnej odbornej kontroly ochrany lesa.
K bodu 44 [§ 28 ods. 1 písm. c)]
Ide o precizovanie ustanovenia.
K bodu 45 [§ 28 ods. 1 písm. i)]
Zosúladenie znenia ustanovenia s úpravou znenia § 29. Orgán štátnej odbornej má charakter príspevkovej organizácie a nie je oprávnený ukladať opatrenia ako orgán štátnej správy.
K bodom 46 [§ 28 ods. 2]
Úprava znenia viažuca sa úpravu § 28 ods. 3 a doplnenie odsekov 4 a 5, ako aj zosúladenie vykonávania opatrení na ochranu lesa s predpismi na úseku ochrany prírody a krajiny.
K bodom 47 až 49
V súvislosti s praktickým uplatňovaním obmedzení ochrany prírody a krajiny a zákazu „lesohospodárskych činností“, ako aj v nadväznosti na uplatňovania § 4 ods. 2 zákona
č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, bez ohľadu na stupeň ochrany prírody, ktorý sa na dotknutom území uplatňuje, je z hľadiska ochrany lesa nevyhnutné vykonávanie opatrení proti šíreniu škodlivých činiteľov v lesoch z týchto území. Z hľadiska možnosti efektívneho vykonávania opatrení na ochranu lesa povinnosť vykonávať tieto opatrenia je kompetenciou obhospodarovateľa lesa, opatrenia vykonáva podľa projektu na vykonanie opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov, pričom v projekte sa osobitne uvedie rozsah opatrení, ktoré budú predmetom úhrady. V prípade nesúhlasu organizácie ochrany prírody s rozsahom navrhovaných opatrení, spôsobom ich vykonania alebo vymedzením územia v prípade, že presahuje definovanú vzdialenosť 500 m od kraja porastov, z ktorých premnoženie hrozí, predmetom úhrady budú len opatrenia, ktoré po dohode s organizáciou ochrany prírody a krajiny určí v posudku orgán štátnej odbornej kontroly ochrany lesa. V prípadoch, ak ide o vykonanie opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcu z pralesov, vykonáva obhospodarovateľ lesa, pričom zvýšené náklady na vykonávanie týchto opatrení obhospodarovateľovi uhrádza osoba, na podnet ktorej boli pralesy vyhlásené.
Vytvára sa tým jednotný systém zodpovednosti za vykonanie opatrení na odvrátenie ohrozenia lesov a odstránenie následkov škôd spôsobených škodlivými činiteľmi v lesoch obhospodarovateľom lesa.
Kompetencia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva vo veci uloženia opatrení proti šíreniu biotického škodlivého činiteľa ohrozujúceho les sa rozširuje o pozemky vyhlásené za lesné pozemky podľa § 3 ods. 1. písm. f), na ktorých neplatí povinnosť predložiť projekt starostlivosti o lesný pozemok do jedného roka od vyhlásenia lesného pozemku a ktoré môžu byť zdrojom šírenia biotických škodlivých činiteľov v lesoch. Opatrenia na ochranu lesa možno uložiť aj mimo lesných pozemkov, pričom v prípade, že ak sa na výrub vzťahuje ustanovenie o súhlase orgánu ochrany prírody a krajiny, do vydanie tohto súhlasu sa primerane postupuje podľa ustanovenia odseku 3.
K bodu 50 [§ 28 ods. 9]
Dopĺňa sa ustanovenie k problematike konaní o uložení opatrení na ochranu lesa jednoznačným stanovením subjektov konania.
K bodu 51 [§ 28a]
Vzhľadom na v súčasnosti sa vo zvýšenej miere vyskytujúce disturbancie v lesoch veľkého rozsahu, navrhuje sa v zákone definovať mimoriadne udalosti v lesoch, pri ktorých bude možné zabezpečovať opatrenia na ochranu lesa v potrebnom rozsahu. V nadväznosti na to sa stanovuje, kedy vzniká stav mimoriadnej situácie v lesoch a tiež práva a povinnosti subjektov konania a orgánov štátnej správy.
K bodu 52 [§ 29 ods. 2 písm. f)]
Orgán štátnej odbornej kontroly ochrany lesa má charakter príspevkovej organizácie a teda nemôže mať kompetenciu orgánu štátnej správy na ukladanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov pri ochrane lesa, ale navrhuje v týchto prípadoch opatrenia ochrany lesa obhospodarovateľovi alebo orgánom štátnej správy lesného hospodárstva.
K bodu 53 [§ 29 ods. 2 písm. g)]
Ide o precizovanie textu a zosúladenie s úpravou § 28.
K bodom 54 a 55 [§ 29 ods. 3 a vypustenie odseku 5]
Ide o úpravu súvisiacu s postavením orgánu štátnej odbornej kontroly lesa a jej zosúladenie s § 29 ods. 2 písm. f).
K bodu 56 [§ 31 ods. 6]
Keďže programy starostlivosti o chránené územia sú prerokovávané a schvaľované postupmi podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, je bezpredmetné o nich opätovne rozhodovať v rámci udeľovania výnimiek na pasenie hospodárskych zvierat.
K bodu 57 [§ 36 ods. 5]
Ide o doplnenie súvisiace s úpravou § 8 ods. 2, keď povinnosti obhospodarovateľa lesa a odborného lesného hospodára je potrebné zabezpečiť aj na pôvodne lesnom pozemku, ktorý bol vyňatý z plnenia funkcií lesov a to najmenej do doby jeho odlesnenia.
K bodu 58 [§ 37 ods. 1]
Dopĺňa sa ustanovenie upravujúce spôsob, akým sa zabezpečí odborné hospodárenie v lesoch na pozemku, ktorý bol rozhodnutím vyňatý z plnenia funkcií lesov a toto vyňatie z dôvodu nerealizácie zámeru stratilo platnosť, čo znamená, že v katastri nehnuteľností sa pozemok opätovne zapíše ako lesný pozemok. Ak pre takýto lesný pozemok nebol vyhotovený program starostlivosti o lesy, keďže v čase platnosti rozhodnutia o vyňatí bol tento pozemok zapísaný v katastri nehnuteľností ako iný druh pozemku, bude sa pri zabezpečení odbornej starostlivosti o lesy postupovať obdobne ako pri vyhlásení iného pozemku za lesný pozemok.
K bodu 59 [§ 38 ods. 2 písm. g)]
Upravujú sa kompetencie právnickej osoby zriadenej ministerstvom vo väzbe na navrhované doplnenie § 16a upravujúceho osobitosti vyhlasovania pralesov, ako osobitnej subkategórie lesov osobitného určenia.
K bodu 60 [§ 39 ods. 3]
Úpravou sa sleduje stabilizácia lesných celkov a zníženie administratívnej a ekonomickej náročnosti pri ich vyhlasovaní.
K bodu 61 [§ 39 ods. 6]
Ak sa podľa doterajšej právnej úpravy v dielci vyskytovali časti lesných porastov s inými podmienkami a inými spôsobmi hospodárenia, v prípade menšinovej časti sa tieto podmienky len slovne popisovali. Preto, aj z hľadiska ochrany pralesov a pralesových zvyškov formou bezzásahovosti, navrhuje sa doplnenie spôsobu hospodárenia podľa kategórií a subkategórií lesov ako jedného z osobitne dôležitých kritérií pri vymedzovaní dielcov, ako základných jednotiek priestorového rozdelenia lesa, pričom minimálna výmera dielca 0,5 hektára zostáva zachovaná.
K bodu 62 [§ 41 ods. 5]
Vypúšťa sa nadbytočné ustanovenie, keďže osobitosti oznamovania doručovania sú riešené v § 67 ods. 2 zákona.
K bodom 63 až 67 [§ 41]
V rámci vyhotovenia PSL sa upravujú termíny a postupy, ktorými sa upravujú väzby najmä na zákon o ochrane prírody a krajiny a zároveň sa riešia ustanovenia, ktoré boli predmetom odôvodneného stanoviska EK k nesprávnej aproximácii smerníc EÚ o biotopoch a vtákoch, napr. vylúčením fikcie súhlasu v prípade nedoručenia stanoviska orgánu ochrany prírody. Zároveň sa jednoznačne stanovujú subjekty konania.
K bodu 68 [§ 43 ods. 1]
Dopĺňa sa ustanovenie k problematike konaní o uložení opatrení na ochranu lesa predčasnej obnove PSL jednoznačným stanovením subjektov konania.
K bodu 69 [§ 43 ods. 2 písm. c)]
Legislatívno-technická úprava vo väzbe na doplnenie § 23.
K bodu 70 a 71 [§ 43 ods. 2 písm. e) až g)]
Dopĺňajú sa dôvody, kedy môže dochádzať k zmenám PSL v dobe jeho platnosti. Ide o zmenu z dôvodu prebudovy lesa, ktorá sa nerealizuje formou úpravy PSL, alebo nejde o prebudovu lesa na prírode blízke hospodárenie v lesoch a tiež zmenu PSL z dôvodov prijatia programov starostlivosti o chránené územia podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, alebo akčných plánov prevencie a manažmentu introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov. V súvislosti s požiadavkami dokumentov starostlivosti, podľa § 54 ods. 4 písm. a) až c) zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktoré sú schvaľované počas platnosti programov starostlivosti o les, je potrebné zapracovať tieto do príslušného programu starostlivosti o lesy formou jeho zmeny. Zabezpečí sa tým premietnutie požiadaviek ochrany prírody a krajiny v manažmente lesov. Zároveň sa navrhujú súvisiace legislatívno-technické úpravy.
K bodu 72 a 73 [§ 43 ods. 3a 4]
Úpravou sa upresňujú osoby, ktoré sú oprávnené žiadať a zmenu kategorizácie lesov. Na konanie vo veci zmeny programu starostlivosti podľa ods. 2 písm. b), c), e) a g) sa vyžaduje súhlas vlastníka alebo správcu lesného pozemku. V prípade, že sa o zmenu programu starostlivosti žiada v dôsledku schválenia projektu starostlivosti o chránené územie, vypracovaného v dobe platnosti programu starostlivosti, oprávneným žiadateľom je orgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny. Taktiež sa spresňuje spôsob konania o zmene PSL, na ktorý sa budú primerane vzťahovať ustanovenia konania o schaľovaní PSL.
K bodom 74 a 75 [§ 48 ods. 2 písm. b) a g)]
Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na doplnenie § 20 ods. 8 písm. d) a § 28 ods. 1 písm. b).
K bodu 76 [§ 50 ods. 7]
Doplnením ustanovenia sa upresňuje uplatnenie predchádzajúceho súhlasu ministerstva vo vzťahu k ostatným ustanoveniam tohto zákona (§ 51b) . V poslednej vete odseku sa ustanovuje, že doterajší súhlas ministerstva k vyňatiu sa vyžaduje až od výmery 5 000 m2.
K bodu 77 a 78 [§ 50 ods. 10 až 15]
Ide o precizovanie textu ustanovenia a jednoznačnosť textu, ktorým sa sleduje ochrana lesných pozemkov po dobu 10 rokov od zápisu do katastra nehnuteľností, čím sa zabraňuje špekulatívnym zámerom smerujúcim k ich ďalšiemu prevodu alebo zmene druhu pozemku. Zároveň sa dopĺňa, že tieto obmedzenia sa nevzťahujú na pozemky, na ktorých sa má umiestniť verejnoprospešná stavba. S cieľom možnej kontroly a orientácie sa v katastri nehnuteľností sa dopĺňa vyznačenie obmedzenie nakladania s takýmto pozemkom v katastri nehnuteľností poznámkou. Účelom navrhovaného doplnenia a sprísnenia kritérií pre nakladanie s majetkom štátu, za ktorých je možné zámeny lesných pozemkov vo vlastníctve štátu realizovať je zvýšiť transparentnosť a zabrániť možným špekulatívnym postupom s cieľom zabezpečenia maximálnej hospodárnosti pri nakladaní so zvereným majetkom vo vlastníctve štátu a jeho efektívneho zveľaďovania. Vzhľadom na praktické skúsenosti vo výnimočných prípadoch môžu byť ministerstvu predkladané aj žiadosti o zámenu, ktoré sú nad rámec stanovených kritérií, z uvedeného dôvodu navrhujeme, aby takéto žiadosti schvaľovala vláda SR.
K bodu 79 [§ 50 ods. 15]
Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na doplnenie odsekov 11 až 15.
K bodu 80 [§ 50a]
Navrhované doplnenie § 50b zabezpečí jednoduchší postup k získaniu pozemkov pre výstavbu nájomných bytov a verejnoprospešných stavieb ak sa majú umiestniť na pozemkoch vo vlastníctve štátu a stavebníkom má byť obec alebo vyšší územný celok. Návrh nadväzuje na podobnú právnu úpravu vzťahujúcu sa k pozemkom vo vlastníctve štátu s ktorým i nakladá Slovenský pozemkový fond (§ 34 zákona č. 330/1991 Zb.). Návrh zároveň rešpektuje špecifiká lesnej pôdy a jej ochranu a preto konkretizuje, že toto ustanovenie sa dotýka síce lesných pozemkov, a to v nadväznosti na regulatívy vyplývajúce z územného plánu, ktoré riešia možnosti využitia územia bez ohľadu na druh pozemku, avšak k takémuto prevodu lesného majetku štátu môže dôjsť až po právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva vydaného podľa § 5 a 7 zákona, t. j. po vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov s dôsledkom zmeny druhu pozemku. Týmto postupom sa rešpektujú špecifiká lesnej pôdy a jej ochrana v tom, že k prevodu majetku štátu a k zníženiu výmery lesných pozemkov z dôvodu ich vyňatia z plnenia funkcií lesov pre uvedené účely dôjde až vtedy, keď obec, alebo vyšší územný celok začne skutočne realizovať daný zámer iniciovaním konania o vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov. Za účelom zjednodušenia celého postupu sa zároveň navrhuje, že na tento postup sa nebude uplatňovať zákon o správe majetku štátu.
K bodu 81 [§ 52 ods. 2]
Dopĺňa sa spôsob vedenia zoznamu členov lesnej stráže, ktorý bude vedený príslušnými orgánmi štátnej správy lesného hospodárstva jednotne prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva.
K bodu 82 [§ 52 ods. 6]
Zloženie sľubu lesnej stráže je, pri splnení podmienok na ustanovenie za člena lesnej stráže, nevyhnutnou povinnosťou uchádzača. Ide o precizovanie znenia ustanovenia o zložení sľubu člena lesnej stráže.
K bodu 83 [§ 55 ods. 1 písm. s)]
Doplnením ustanovenia sa vytvárajú podmienky na podporovanie a zabezpečovanie činností súvisiacich s plnením ekosystémových služieb lesných ekosystémov a podporovanie prírode blízkeho hospodárenia v lesoch. Tieto predstavujú rozmanité prínosy a úžitky, ktoré poskytujú ekosystémy, produkčného (lesné plody, voda, drevo), regulačného (napr. regulácia odtoku vody a ochrana pred povodňami, čistenie vôd, viazanie uhlíka a vplyv na klimatické zmeny), podporného (napr. obeh živín v pôde, tvorba pôdy ) a kultúrneho ( napr. služby krajinotvorné, vzdelávacie, rekreačné) charakteru.
K bodu 84 [§ 55 ods. 6]
Doplnením sa rozširujú možnosti uplatnenia finančnej pomoci z rozpočtu Európskej únie na zabezpečenie činností súvisiacich s plnením ekosystémových služieb lesných ekosystémov a podporovanie prírode blízkeho hospodárenia v lesoch.
K bodu 85 [§ 56 ods. 1 písm. d)]
Navrhovaným ustanovením sa Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia dopĺňa medzi orgány vykonávajúce štátnu správu na úseku lesného hospodárstva.
K bodu 86 [§ 57)]
Ide o legislatívno-technickú úprava v nadväznosti na doplnenie § 56.
K bodu 87 [§ 58 ods. 1 písm. c)]
Ide o legislatívno-technickú úprava v nadväznosti na úpravu § 28.
K bodu 88 [§ 58 ods. 1 písm. k)]
Ide o doplnenie kompetencie ministerstva, ako odvolacieho orgánu rozhodovať o veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodla Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia.
K bodu 89 [§ 58 ods. 2 písm. c)]
Ide o legislatívno-technickú úprava v nadväznosti na úpravu § 50 ods. 7.
K bodu 90 [§ 58 ods. 2 písm. e)]
Ide o legislatívno-technickú úprava v nadväznosti na úpravu § 50 ods. 10 .
K bodu 91 [§ 58 ods. 2 písm. f)]
Ide o legislatívno-technickú úprava v nadväznosti na úpravu § 50.
K bodu 92 [§ 59 písm. e)]
Ide o legislatívno-technickú úprava v nadväznosti na úpravu § 28.
K bodu 93 [§ 60 ods. 1 písm. f)]
Ide o legislatívno-technickú úprava v nadväznosti na úpravu § 23.
K bodu 94 [§ 60 ods. 1 písm. j)]
Ide o legislatívno-technickú úprava v nadväznosti na úpravu § 28.
K bodu 95 [§ 60 ods. 2 písm. i)]
Ide o legislatívno-technickú úprava v nadväznosti na úpravu § 52 ods. 6.
K bodu 96 [§ 60 ods. 2 písm. r)]
Dopĺňa sa kompetencia okresného úradu rozhodnúť o povolení ťažby na ostatných lesných pozemkoch (lesné pozemky bez lesného porastu) vo väzbe na doplnenie § 23 ods. 1.
K bodu 97 [§ 61)]
Uvedeným ustanovením sa jednoznačne vymedzujú kompetencie Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie, ako orgánu štátnej správy lesného hospodárstva.
K bodu 98 [§ 62 ods. 5]
Uvedeným ustanovením sa pre orgán štátnej správy lesného hospodárstva oprávnený vykonávať štátny dozor v lesoch dopĺňa povinnosť zabezpečiť, aby najmenej jeden zamestnanec vykonávajúci štátny dozor mal osobitný kvalifikačný predpoklad.
K bodu 99 [§ 62 ods. 8]
Dopĺňa sa ustanovenie k problematike konaní o obmedzení alebo zakázaní výkonu činností do objasnenia veci alebo zabezpečenia dôkazov počas výkonu štátneho dozoru a ukladaní opatrení na odstránenie zistených nedostatkov zistených pri štátnom dozore v lesoch jednoznačným stanovením subjektov konania.
K bodu 100 a 101 [§ 63 ods. 2 a § 64 písm. c)]
Ide o legislatívno-technickú úprava v nadväznosti na úpravu § 29 - súvisí s úpravou postavenia lesníckej ochranárskej služby, ktorá nemá postavenie orgánu štátnej správy a neukladá opatrenie na ochranu lesa.
K bodu 102 [§ 65 ods. 3]
Úpravou sa sleduje precizovanie textu.
K bodu 103 [§ 66 písm. c)]
Ide o doplnenie splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie vykonávacieho predpisu, ktorým sa upravia podrobnosti o prírode blízkom hospodárení v lesoch a prebudove lesa na takúto formu hospodárenia.
K bodu 104 [§ 67 ods. 4 až 6]
V súlade s Aarhuským dohovorom sa zjednoznačňuje postavenie občianskych združení v konaniach podľa tohto zákona a spôsob ich pristupovania k týmto konaniam vo väzbe na schválené úpravy správneho konania a zverejňovania údajov o konaniach vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti. Občiansky združeniam, ktorým sa podľa tohto zákona priznáva postavenie zúčastnenej osoby sa nad rámec práv podľa správneho poriadku, v súlade s Aarhuským dohovorom, dáva právo podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. V tejto súvislosti sa upravujú aj povinnosti správnych orgánov v takýchto konaniach.
K bodu 105 [§ 67 ods. 12]
Vzhľadom na osobitnú úpravu zverejňovania jednotlivých zoznamov, registrov a pod. v ustanoveniach navrhovaného zákona sa doterajšie znenie ustanovenia § 67 ods. 12 ako nadbytočné vypúšťa a nahrádza sa vzájomnou informačnou povinnosťou orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a orgánov ochrany prírody o vydaní rozhodnutí, ktoré majú vplyv na realizáciu starostlivosti o lesy alebo na záujmy ochrany prírody.
K bodu 106 [§ 68f]
Ustanovujú sa prechodné ustanovenia súvisiace s uplatňovaním novo navrhovaných ustanovení § 50b, t. j. použitie lesných pozemkov na verejnoprospešné účely v prípade, ak boli zastavené pred účinnosťou tohto zákona.
K článku II.
K bodom 1 a 3 [§ 3 ods. 4 a 6]
Z aplikačnej praxe vyplynula potreba v záujme účinného výkonu dozoru upraviť označenie a obsah dokladov, ktoré musí mať prepravca dreva a výrobkov z dreva. Doklady sa preto charakterizujú ako nezameniteľné identifikovateľné, pretože je potrebné, aby išlo o také dokumenty alebo listiny, ktoré sú vo vzťahu k svojmu obsahu, skutočnostiam, ktoré preukazujú, a komoditám, ku ktorým sa vzťahujú jedinečné a jedinečne označené (a to aj vo vzťahu k ich evidencii alebo ich evidenčnému zaradeniu).
Pokiaľ ide o ich obsah, znamená to napríklad v prípade údajov podľa písmena d), že drevo a výrobky z dreva majú byť jednoznačne zaradené do kvalitatívnej triedy podľa nejakej ustálenej a identifikovateľnej systematiky alebo metodiky, napríklad podľa technických noriem (STN 480055, STN 480056, STN EN 1316-1, STN EN 1316-2, STN EN 1927-1, STN EN 1927-2 alebo STN EN 1927-3) alebo inej analogickej alebo prísnejšej technickej špecifikácie.
Pokiaľ ide o vzťah k evidencii alebo ich evidenčnému zaradeniu, môže ísť o akúkoľvek databázu, v ktorej sa také doklady vedú u hospodárskeho subjektu alebo obchodníka. V prípade fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby pôjde o nejaký typ účtovnej alebo registratúrnej aplikácie alebo databázy vedenej v listinnej alebo elektronickej forme. V prípade fyzickej osoby – nepodnikateľa môže ísť o jednoduchú listinu obsahujúcu predpísané údaje a označenú aspoň dátumom vystavenia, menom a priezviskom hospodárskeho subjektu a jeho podpisom.
Doklad uvedený v písmene g) sa podľa navrhnutej úpravy vyžaduje len ako fakultatívny, t. j. len v prípade, ak ho hospodársky subjekt alebo obchodník prepravcovi vydá, pretože je to vzhľadom na charakter a proces uvedenia dreva a výrobkov z dreva na trh potrebné, vhodné alebo obvyklé.
Dopĺňa sa písmeno h) ustanovujúce doklad obsahujúce identifikačné údaje prepravcu, t.j. doklad vystavený hospodárskym subjektom alebo obchodníkom, v ktorom je prepravca, ktorému sa drevo a výrobky z dreva odovzdávajú na prepravu, jednoznačne identifikovaný; nejde o doklad totožnosti prepravcu.
K bodu 2 [§ 3 ods. 5]
Povinnosť uchovávať doklady o preprave dreva a výrobkov z dreva sa rozširuje aj na osoby, ktoré tieto doklady prepravcovi vystavujú, t. j. aj na hospodársky subjekt a obchodníka. Dôvodom je potreba zabezpečiť dosledovateľnosť dreva a výrobkov z dreva a overiteľnosť údajov skúmaných pri dozore až k hospodárskemu subjektu a obchodníkovi. Týka sa to najmä prípadov, kedy sa pri dozore zistí, že doklady prepravcu nespĺňajú požiadavky ustanovené v odseku 4, čo však prepravca často nemôže ani pri vynaložení všetkej starostlivosti ovplyvniť či overiť. Zodpovednosť za obsah týchto dokladov nesie v prvom rade osoba, ktorá ich prepravcovi vystavuje.
K bodu 4 [§ 10 ods. 4]
V nadväznosti na navrhované úpravy a doplnenia kompetencií inšpekcie sa dopĺňajú kompetencie aj v právnom predpise, ktorým je táto inšpekcia zriadená.
K bodu 5 [§ 12 ods. 4]
Ustanovenie sa vypúšťa pre duplicitu s § 3 ods. 5.
K bodu 6 [§ 13 ods. 1 písm. h)]
Spomedzi náležitostí protokolu sa vypúšťa podpis osoby podliehajúcej dozoru. Dôvodom je skutočnosť, že z hľadiska priebehu dozoru nie je vo väčšine prípadov možné podpis osoby podliehajúcej dozoru získať (buď z dôvodu len korešpondenčnej komunikácie s touto osobou, alebo preto, že ide o osobu s miestom podnikania, trvalým pobytom či sídlom v mieste značne vzdialenom od miesta výkonu dozoru, často v inom štáte). Na transparentnosť výkonu dozoru a ochranu práv a právom chránených záujmov osoby podliehajúcej dozoru to nemá negatívny vplyv, pretože tejto osobe sa protokol doručuje a dáva sa jej možnosť uplatniť k protokolu písomné námietky, ktoré orgán dozoru povinne posudzuje, o čom osobu podliehajúcu dozoru opäť písomne informuje (§ 13 ods. 2).
K bodu 7 [§ 13 ods. 2]
Z dôvodu dosiahnutia hospodárnosti výkonu dozoru a jeho účelu sa upravuje obsah protokolu vo vzťahu k námietkam osoby podliehajúcej dozoru. Námietky a výsledok ich posúdenia sa podľa navrhnutej úpravy síce nebudú pripájať k protokolu vo forme dodatku k protokolu, no vrátane celej korešpondencie sa napokon stávajú súčasťou protokolu a dozorného spisu, ktorý sa v prípadne pozitívneho dozorného zistenia následne celý predkladá na správne konanie podľa § 16 a 17. Námietky ako aj spôsob ich posúdenia a vyhodnotenia budú preto vždy bezpečne známe správnemu orgánu, takže práva a právom chránené záujmy osoby podliehajúcej dozoru tým nebudú negatívne dotknuté.
Zároveň sa ustanovuje, že vtedy, ak sa pri výkone dozoru hneď na mieste uloží za priestupok pokuta v blokovom konaní a tá bude zaplatená, osobe podliehajúcej dozoru sa už protokol nedoručuje a neuplatňujú sa k nemu námietky. Dôvodom je skutočnosť, že uložením a zaplatením pokuty je účel dozoru naplnený a dozor ako aj konanie o priestupku je skončené, takže nemá význam v dozore pokračovať.
K bodu 8 [§ 13 ods. 3]
Povinnosť orgánu dozoru uložiť opatrenie na odstránenie nedostatku pri pozitívnom dozornom zistení sa mení len na oprávnenie orgánu dozoru. Dôvodom je nevhodnosť ukladania tohto opatrenia v prípadoch, kedy nejde o závažnejší nedostatok, nedostatok nie je možné v reálnom čase odstrániť a uloženie blokovej pokuty má dostatočný sankčný účinok.
K bodu 9 [§ 13 ods. 6]
Náležitosťou čiastkové záznamu už nebude výsledok dozoru, pretože túto náležitosť logicky nemožno od čiastkové protokolu vyžadovať, pretože dozor nebol zatiaľ skončený a jeho výsledok nie je známy; táto úprava je nevyhnutne potrebná, aby bolo možno čiastkový záznam vyhotovovať.
K bodu 10 [§ 13 ods. 8]
V nadväznosti na úpravu § 13 ods. 1 a 2 sa upravuje moment ukončenia dozoru, t. j. ako deň ukončenia komunikácie s osobou podliehajúcou dozoru v súvislosti s jej písomnými námietkami, ďalej ako deň uloženia a zaplatenia blokovej pokuty na mieste, resp. ako deň, kedy sa v dôsledku negatívneho dozorného zistenia vyhotoví záznam o dozore.
K bodu 11 [§ 15 ods. 1]
Lehota na vyhotovenie písomného rozhodnutia po jeho ústnom oznámení na mieste sa z troch dní mení na 15 dní. Dôvodom je neprimerane krátky čas orgánu dozoru na písomné vyhotovenie rozhodnutia, čo môže byť vážnou prekážkou riadneho vyhotovovania písomného rozhodnutia. Na procesné postavenie osoby podliehajúcej dozoru to nemá negatívny vplyv, pretože sa jej fakticky predlžuje doba potrebná na podanie odvolania, keďže lehota na podanie odvolania začína plynúť podľa § 51 ods. 2 správneho poriadku odo dňa ústneho oznámenia rozhodnutia len vtedy, ak sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia; inak je to teda vždy až doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia.
K bodu 12 [§ 16 ods. 1 a). § 1ý ods. 1 písm. a)]
Z dôvodu dosiahnutia súladu s priamo záväzným právne záväzným aktom EÚ sa vypúšťa slovo „vyťažené“ týkajúce sa dreva a výrobkov z dreva, pretože ide o nadbytočné slovo, ktoré navyše nie je v súlade s definíciou legálne vyťaženého a nelegálne vyťaženého dreva podľa čl. 2 písm. e), f) a g) nariadenia EÚ 995/2010.
K bodom 13 a 19 [§ 16 ods. 1 písm. c), 17ods. 2 písm. a)]
Z aplikačnej praxe a dosiahnutia účelu dozoru vyplýva potreba do skutkovej podstaty priestupku a iného správneho deliktu doplniť situáciu, kedy doklady vystavené prepravcovi sprevádzajúce prepravované drevo a výrobky z dreva sú nesprávne alebo neobsahujú všetky potrebné údaje vo vzťahu k prepravovanému drevu a výrobkom z dreva. Pri výkone dozoru sa často zistí, že síce ide o druh dokladov vyžadovaných podľa § 3 ods. 4 vrátane druhu údajov, ktoré sa vyžadujú, avšak ich obsah a skutočnosti v nich uvedené sú v rozpore so skutočným stavom, druhom, množstvom alebo inými charakteristikami dreva a výrobkov z dreva.
K bodu 14 [§ 16 ods. 1 písm. d), § 17 ods. 1 písm. c)]
Vzhľadom na ustanovenú povinnosť hospodárskeho subjektu „uplatňovať systém náležitej starostlivosti“ v § 4 ods. 1 je potrebné porušenie tejto povinnosti výslovne zahrnúť do skutkovej podstaty priestupku a iného správneho deliktu.
K bodom 15 až 18 a 20 až 24 [§ 16 ods. 1 písm. e) a f), § 16 ods. 2 písm. b), § 17 ods. 1 písm. e), § 17 ods. 2 písm. b) až d), § 17 ods. 5 písm. b) a d)]
Vzhľadom na zavedenie povinnosti hospodárskeho subjektu a obchodníka uchovávať doklady vystavené prepravcovi (§ 3 ods. 5) sa dopĺňa aj skutková podstata priestupku a iného správneho deliktu spočívajúca v porušení tejto povinnosti. zároveň sa vykonávajú nadväzujúce legislatívno-technické úpravy.
K bodu 25 [§ 19a]
Uvádza sa prechodné ustanovenie, ktorým sa v záujme zachovania právnej istoty hospodárskych subjektov, obchodníkov a prepravcov zabezpečuje, že výkon dozoru ako aj konania o priestupkoch a iných správnych deliktoch, ktoré začali za predchádzajúcej hmotnoprávnej i procesnoprávnej úpravy a dosiaľ právoplatne neskončili, sa dokončia podľa právnej úpravy účinnej v čase začatia tohto dozoru a týchto konaní.
K článku III.
Ustanovuje sa účinnosť zákona.
Bratislava, 29. mája 2019
Peter Pellegrini v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky