TlačPoštaZväčšiZmenši

321/2019 Z. z.

3.11. 2019, 14:03 |  najpravo.sk

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ústavným zákonom č. 99/2019 Z. z.,ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republikyč. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa v čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) zadefinovalahranica, ktorú nemožno pri určení podmienky vekupotrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe presiahnuť. Podrobnosti o právach uvedených v  čl. 39 ústavy ustanoví zákon.

V tejto súvislosti sa navrhuje primerane zmeniť a doplniť zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý okrem iného obsahuje vykonávaciu právnu úpravu k ústavou garantovanému právu na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. S cieľom zabezpečiť súlad súčasnej právnej úpravy určovania dôchodkového veku s ústavou sa navrhuje upraviť najvyššídôchodkový vek v štyroch úrovniach diferencovaných v závislosti od počtu vychovaných detí. Ďalej sa navrhuje upraviť definíciu pojmu výchova dieťaťa, vznik a rozsah právnych účinkov dovŕšenia a určenia dôchodkového veku, resp. priznania dôchodku a právomocSociálnej poisťovne určovať dôchodkový vek poistenca aj na účely iných právnych predpisov.Zároveň sa navrhuje upraviť subsidiárny nárok muža na zníženie najvyššieho dôchodkového veku nad rámec ústavnej garancie s prihliadnutím na osobitné životné situácie akými sú napríklad výchova detí otcom po smrti matky.

Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu návrh zákona nemá žiadne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

 

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1(§ 60a)

V súvislosti s ustanovením najvyššieho dôchodkového veku, ktorý je závislý od počtu vychovaných detí, sa navrhuje definovať výchovu dieťaťa. Podľa predpisov dôchodkového zabezpečenia účinných pred 1. januárom 2004, sa dôchodkový vek žene určoval (znižoval) v závislosti od počtu vychovaných detí. Z uvedeného dôvodu tieto predpisy podrobnejšie definovali podmienky, podľa ktorých sa výchova dieťaťa posudzovala na určenie jej dôchodkového veku. Vychádzali pritom z poznatkov aplikačnej praxe, podľa ktorej v reálnom živote dochádza k rôznym situáciám súvisiacich s výchovou detí, ktoré sú spôsobené objektívnymi aj subjektívnymi príčinami. Tieto podmienky sa na určenie dôchodkového veku ženy používajú v aplikačnej praxi do súčasnosti;pre účely ustanovenia § 65 zákonao sociálnom poistení, ktorý v rámci prechodného obdobia diferencoval dôchodkový vek žien v závislosti od počtu vychovaných detí (odseky 4 až 8) na základe prechodného ustanovenia § 258 zákona o sociálnom poistení. Pre účely vdovského a vdoveckého dôchodku sa pojem výchova aplikuje analogicky.

Vychádzajúc z princípu právnej istoty a rovnosti poistencov pri posudzovaní ich nárokov na dôchodkové dávky, sa navrhuje posudzovať podmienky výchovy dieťaťa na určenie najvyššieho dôchodkového veku poistenca v zásade rovnako.

K bodu 2 (§ 65 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 3.

K bodu 3(§ 65b a § 65c)

Ústavným zákonom č. 99/2019 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa v čl. 39 ústavy zadefinovala hranica, ktorú nemožno pri určení podmienky veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe presiahnuť Podrobnosti o právach uvedených v  čl. 39 ústavy ustanoví zákon. V tejto súvislosti sa navrhuje ustanoviť najvyšší dôchodkový vek, teda najvyšší vek potrebný na vznik nároku na starobný dôchodok, prostredníctvom ktorého sa uvedené ústavné právo realizuje.

V súlade s ústavou sa navrhuje najvyšší dôchodkový vek poistenca znižovaťza každé vychované  dieťa o 6 mesiacov, najviac však o 18 mesiacov. Podmienky výchovy jedného a toho istého dieťaťa môžu splniť aj dvaja poistenci.Navrhuje sa však zásada, že to isté obdobie výchovy tohto istého dieťaťa, bude možné zohľadniť len jednému poistencovi.

Ak dieťa vychovali poistenci (napr. manželia) v tom istom období spolu, jeho výchova sa v súlade s ústavou zohľadní prednostne žene. Ak žene výchovu dieťaťa nie je možné zohľadniť (napr. z dôvodu jej smrti pred dosiahnutím dôchodkového veku), výchova dieťaťa sa zohľadní mužovi. Subsidiárny nárok muža nad rámec ústavnej garancie sa navrhuje ustanoviť s prihliadnutím na osobitné životné situácie akými sú napríklad výchova detí otcom po smrti matky, ako aj v záujme „neprepadnutia“ nároku z titulu výchovy dieťaťa, ktorú spravidla v určitej miere vykonávajú obaja rodičia. 

V súvislosti s navrhovanou úpravou najvyššiehodôchodkového veku diferencovaného v závislosti od počtu vychovaných detí sa navrhuje právna úprava nadobudnutia právnych účinkov dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania dôchodku. Navrhuje sa uplatňovanie tejto úpravy vo vzťahu k posudzovaniu sociálneho poistenia poistenca, ktorému je dodatočne zohľadnená výchova detí na určenie jeho dôchodkového veku, resp. ktorému je spätne priznaný starobný dôchodok. Navrhovanou úpravou nadobudnutia právnych účinkov dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania dôchodku na uvedené právne vzťahy sa za účelom zachovania právnej istoty poistencov a zamestnávateľov zabraňuje reparácii vzniku a zániku sociálneho poistenia poistenca, ako aj zamestnávateľa a reparácii poistného na sociálne poistenie, ktoré bolo zaplatené za obdobie spätného určenia dôchodkového veku alebo spätného priznania dôchodku. To znamená, že účinky dovŕšenia dôchodkového veku na účely posudzovania vzniku, trvania alebo zániku poistenia a na účely posudzovania povinnosti platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie budú pôsobiť okamihom faktického dovŕšenia dôchodkového veku poistenca (t.j. dňom, ktorý Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku poistenca), avšak najskôr odo dňa určenia dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, t.j. tieto účinky nenastanú spätne. Pri spätnom priznaní dôchodku sa navrhuje zaviesť rovnakú právnu úpravu, ktorá spočíva v tom, že účinky spätného priznania dôchodku na posudzovanie vzniku, trvania alebo zániku poistenia a na účely posudzovania povinnosti platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie nenastanú odo dňa, od ktorého je dôchodok priznaný, ale nastanú dňom vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku.

Napr. poberateľ výsluhového dôchodku, ktorý vykonáva prácu na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorá mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, si uplatní výchovu detí na účely určenia jeho dôchodkového veku, keďže jeho manželka zomrela pred dovŕšením jej dôchodkového veku, a  nemohla si teda uplatniť právo na zníženie dôchodkového veku z dôvodu výchovy detí. Dôchodkový vek bez zohľadnenia výchovy detí mal dovŕšiť vo veku 63 rokov. Sociálna poisťovňa mu určila dôchodkový vek so zohľadnením výchovy troch detí na 62 rokov a 6 mesiacov. Keďže podmienkou na vylúčenie právneho postavenia zamestnanca na nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti ako poberateľa výsluhového dôchodku vykonávajúceho prácu na základe dohody o pracovnej činnosti je dovŕšenie dôchodkového veku, účinky spätného určenia dôchodkového veku na 62 rokov a šesť mesiacov  uvedeného poistenca nenastanú spätne ku dňu dovŕšenia 62 roku a šiesteho mesiacapoistenca, ale nastanú až dňom, ktorým Sociálna poisťovňa tento dôchodkový vek určila, t.j. neskôr. To znamená, že za obdobie od dovŕšenia faktického dôchodkového veku (62 rokov a šesť mesiacov) do dňa, ktorým Sociálna poisťovňa tento dôchodkový vek určila, nedôjde k reparácii vzniku a zániku jeho poistenia ako zamestnanca, ani k reparácii poistenia jeho zamestnávateľa, a tým ani k reparácii poistného plateného za toto obdobie. Analogické účinky vyvolá aj spätné priznanie starobného dôchodku, ak vznik, trvanie a zánik sociálneho poistenia a platenie poistného je podmienené priznaním starobného dôchodku, t.j. účinky spätného priznania starobného dôchodku na uvedené právne vzťahy nastanú až dňom vydania rozhodnutia a teda rovnako nedôjde k reparácii za obdobie odo dňa od ktorého je starobný dôchodok priznaný, do dňa vydania rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku.

V záujme jednotnosti právnej úpravy dovŕšenia dôchodkového veku, ako aj v záujme právnej istoty dotknutých osôb sa navrhuje obdobne upraviť aj nadobudnutie právnych účinkov dôchodkového veku (od dňa, ktorý Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr odo dňa určenia) pre účely osobitných predpisov. Navrhuje sa, aby sa táto zásada vzťahovala na všetky osobitné právne predpisy, za predpokladu, že tieto neustanovia inak.

K bodu 4(§ 73 ods. 7)

Na výpočet sumy invalidného dôchodku sa k obdobiu dôchodkového poistenia získanému do vzniku nároku na invalidný dôchodokpripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku (dopočet). Na tento účel sa použije aktuálny dôchodkový vek v čase vzniku nároku na invalidný dôchodok. V tejto súvislosti sa navrhuje na najvyšší dôchodkový vek znížený z dôvodu výchovy dieťaťa pri dopočte neprihliadať. Ak by sa na účel dopočtu použil najvyšší dôchodkový vek znížený z dôvodu výchovy dieťaťa, poistencovi by to znížilo sumu invalidného dôchodku úmerne k počtu vychovaných detí. Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý vychoval deti, by teda bola nižšia ako suma invalidného dôchodku poistenca v rovnakom veku, ktorý nevychoval žiadne dieťa (aj napriek tomu, že dosahoval rovnaké zárobky a ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok získal rovnako dlhé obdobie dôchodkového poistenia). V tejto situácii by tak zníženie najvyšší dôchodkového veku z dôvodu výchovy dieťaťa bolo paradoxne nevýhodou poistenca.

K bodom5 a 6(§ 82b ods. 1 a 5)

Navrhuje sa, aby sa výchova dieťaťa, rovnako akov prípade zníženia najvyššiehodôchodkového veku, premietala aj do zníženia dĺžky obdobia dôchodkového poistenia potrebného na vznik nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku (ďalej len „minimálny dôchodok“) a zároveň sa premietala aj do určenia jeho sumy. Práve zníženie dôchodkového veku za vychované deti bude mať za následok aj skrátenieobdobia dôchodkového poistenia posudzovaného na účely vzniku nároku a/resp. aj zníženie sumy minimálneho dôchodku. V opačnom prípade by sa napr. invalidnej dôchodkyni za každé vychované dieťa znižovalo obdobie dôchodkového poistenia potrebné na vznik nároku na minimálny dôchodok, čo by v končenom dôsledku znamenalo, že by v porovnaní s invalidnou dôchodkyňou v inak rovnakej situácii (rovnaký vek, rovnaký vek vzniku invalidity, rovnako dlhé obdobie dôchodkového poistenia pred vznikom nároku na invalidný dôchodok) mala nižší minimálny dôchodok, resp. by jej naň vôbec nevznikol nárok. V záujme odstránenia interpretačných nezrovnalostí sa zároveň navrhuje jednoznačne ustanoviť, že obdobie dôchodkového poistenia, ktoré sana účely určenia sumy invalidného dôchodku pripočítalo k obdobiu získaného dôchodkového poistenia (dopočet) sa pre účely minimálneho dôchodku zohľadňuje iba do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca.

 

K bodu 7 (§ 179 ods. 1 písm. i)

Vzhľadom na navrhovanú úpravu diferencovaného najvyššieho dôchodkového veku a v spojení s platnou úpravou už existujúcich rozličných dôchodkových vekov (pre ženy podľa § 65ods. 4 až 8 zákona o sociálnom poistení, pre poistencov, ktorí získali obdobie dôchodkového poistenia v niektorej z pracovných kategórií ustanovených podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), sa navrhuje ustanoviť povinnosť Sociálnej poisťovne určovať dôchodkový vek poistenca, a to aj na účely iných právnych predpisov. V zákone o sociálnom poistení, resp. v osobitných predpisoch je vznik a zánik niektorých práv, povinností a nárokov podmienený práve dovŕšením dôchodkového veku, ktorý pre vyššie uvedenú diferencovanosť nie je možné zo strany tretích subjektov (napr. zamestnávateľov, orgánov štátnej správy) jednoznačne určiť.

K bodom8 a 9

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením  poznámky pod čiarou k odkazu 55a vbode 3.

K Čl. II

Vzhľadom na to, že zakotveniemaximálneho dôchodkového veku v ústave sa prvýkrát dotkne poistencov až v roku 2020 a vzhľadom na potrebu zabezpečenia primeranej legisvakačnej doby na zavedenie ustanovených legislatívnych zmien do praxe sa navrhuje, aby predložený návrh zákona nadobudol účinnosť 1. januára 2020.

 

 

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 80
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn
Našli ste chybu

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

CSP: Zabezpečovacie opatrenie a princíp kontradiktórnosti a rovnosti strán sporu

Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania ...

Príbuzenský stav sudcu a diskvalifikácia z pozície zákonného sudcu

Otázku príbuzenského vzťahu je potrebné vnímať v objektívnom a subjektívnom zmysle. Pokiaľ by išlo o súrodenecký alebo rodičovský ...

Trovy konania – dôkazné bremeno

Každý jednotlivý úkon právnej služby musí byť pri rozhodovaní o sume priznanej náhrady posudzovaný samostatne so zreteľom na to, či išlo ...

Predpoklady pre vyhovenie návrhu na odklad vykonateľnosti (§ 444 CSP)

Odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia má mimoriadny charakter, pretože dovolací súd odložením vykonateľnosti pred rozhodnutím o ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Najvyšší správny súd SR by mal plniť aj funkciu disciplinárneho súduhttps://www.teraz.sk/slovensko/najvyssi-spravny-sud-sr-by-mal-plni/502603-clanok.html

Okrem rozhodovania v správnej agende by naň mali z Ústavného súdu prejsť kompetencie v ...

Kováčiková: Je nežiaduce, aby Dušan K. zastával funkciu prokurátorahttps://www.teraz.sk/slovensko/vkovacikovaje-neziaduce-aby-dusa/502556-clanok.html

Kováčiková rozhodla o dočasnom pozastavení výkonu funkcie špeciálneho prokurátora Dušana ...

Dôvera v súdnictvo patrí na Slovensku k najnižším v EÚ, výdavky na súdy sú nadpriemernéhttps://www.webnoviny.sk/dovera-v-sudnictvo-patri-na-slovensku-k-najnizsim-v-eu-vydavky-na-sudy-su-nadpriemerne/

Slovensko je na posledných priečkach v EÚ medzi obyvateľmi i firmami v ukazovateľoch vnímania ...

Prezidentka napadla na Ústavnom súde zákon o verejnom zdravíhttps://www.teraz.sk/slovensko/brief-prezidentka-pre-sporne-ustanoven/502489-clanok.html

Tento krok prezidentka avizovala už pri podpise novely zákona.

Prezidentka si myslí, že Dušan K. by mal po obvinení rezignovaťhttps://www.teraz.sk/slovensko/brief-prezidentka-si-mysli-ze-dusan/502464-clanok.html

Prezidentka SR Zuzana Čaputová si myslí, že obvinenie špeciálneho prokurátora Dušana K. z ...

Rada prokurátorov vyjadruje znepokojenie nad konaním Dušana K.https://www.teraz.sk/slovensko/rada-prokuratorov-vyjadruje-znepokojeni/502468-clanok.html

Rada prokurátorov považuje trestné stíhanie za súčasť očistného procesu, ktorý v rámci ...

Nové časopisy

Právny obzor 5/2020

Právny obzor 5/2020

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Justičná revue 8-9/2020

Justičná revue 8-9/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Bulletin slovenskej advokácie 9/2020

Bulletin slovenskej advokácie 9/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2020

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2020

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Súkromné právo 4/2020

Súkromné právo 4/2020

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2020

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

PoUtStŠtPiSoNe
: