TlačPoštaZväčšiZmenši

281/2019 Z. z.

30.9. 2019, 19:08 |  najpravo.sk

Dôvodová správa

 

 

Všeobecná časť

 

            Cieľom predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o Eximbanke“) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je vytvorenie legislatívnych predpokladov pre efektívnejšie fungovanie špecializovaných finančných subjektov, ktorými sú Exportno-importná banka Slovenskej republiky (ďalej len „Eximbanka“), Fond ochrany vkladov a Národný fond pre riešenie krízových situácií na finančnom trhu (ďalej len „Národný fond“).

 

Hlavnými dvoma dôvodmi novelizácie zákona o Eximbanke sú (i) rozšírenie činností Eximbanky o vykonávanie finančných nástrojov Európskej únie (EÚ) určených na rozvojovú spoluprácu a (ii) umožnenie Eximbanke priamo financovať a spolufinancovať zvýhodnené vývozné úvery.   

 

K prvému dôvodu širšie uvádzame, že v roku 2015 schválilo medzinárodné spoločenstvo na pôde Organizácie spojených národov nový rámec rozvojovej spolupráce – Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj. Na rozdiel od predchádzajúcich konceptov (napr. Miléniové rozvojové ciele) sa Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj sústreďuje na zmeny, ktoré je potrebné v záujme udržateľného rozvoja dosiahnuť nielen v rozvojových, ale aj v rozvinutých krajinách. Prirodzenou súčasťou tohto procesu je postupný posun od tradičných, najmä grantových foriem rozvojovej spolupráce k novým nástrojom a spôsobom jej realizácie. Zároveň si dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja vyžaduje dodatočné zdroje, ktoré nie je možné zabezpečiť výlučne formou oficiálnej rozvojovej pomoci (v anglickom jazyku OfficialDevelopmentAssistance /ODA/). Preto sa ako nevyhnutné ukazuje zapojenie súkromného sektora a s tým spojené využívanie nových finančných nástrojov.

 

Na uvedený posun v nastavení ekosystému rozvojovej spolupráce reflektovala Európska únia prostredníctvom vytvorenia Externého investičného plánu (EIP) a v rámci neho ako jeho prvého piliera zriadením Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1601 z 26. septembra 2017 o zriadení Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD), záruky EFSD a záručného fondu EFSD (Ú. v. EÚ L 249, 27.9.2017)), ktorého cieľom je mobilizácia finančných prostriedkov na investičné projekty najmä v štátoch Afriky a európskeho susedstva. Verejné prostriedky EIP/EFSD pomôžu prilákať investície verejných finančných inštitúcií, ako aj súkromného sektora a podporiť tak realizáciu životaschopných projektov v rozvojových krajinách.

 

Súkromný sektor má v medzinárodnom rozvoji nezastupiteľnú úlohu. Prináša obyvateľom nové pracovné príležitosti, potrebné know-how a celkovo prispieva k zlepšeniu podnikateľského prostredia a ekonomického rastu v daných štátoch. Zapájanie sa do spoločensky prospešných projektov a investícií v rozvojových krajinách predstavuje zároveň pre firmy príležitosť expandovať na nové trhy.Slovenská republika sa dlhodobo snaží o zvýšenie zapojenia slovenského súkromného sektora do rozvojovej spolupráce. Deje sa tak nie len prostredníctvom viacerých projektov a programov /napr. projektuRozvojmajstri realizovaného v spolupráci Ministerstva financií SR a Rozvojového programu Organizácie spojených národov, Programu podnikateľských partnerstiev Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS)/ a prostredníctvom vytvárania špecifických fondov s medzinárodnými finančnými inštitúciami a medzinárodnými organizáciami, ale aj legislatívnymi úpravami formou zavedenia nových nástrojov rozvojovej spolupráce /napr. zadanie zákazky prostredníctvom SAMRS, zvýhodnené vývozné úvery). Napriek existencii uvedených mechanizmov je úroveň aktivizácie slovenského súkromného sektora v rozvojovej spolupráci veľmi slabá.

 

Na potrebu efektívnejšieho zapájania súkromného sektora reflektuje aj prijatá Strednodobá stratégia rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky na roky 2019 – 2023. Konkrétnym nedostatkom, na ktorý reaguje uvedený materiál, je len limitované zapájanie slovenských firiem do projektov a verejných súťaží v rozvojových krajinách, financovaných zo zdrojov rozpočtu EÚ. Rozvojová spolupráca EÚ sa realizuje najmä prostredníctvom grantov na podporu projektov a zákaziek, ktoré sú zadávané prostredníctvom verejného obstarávania, ako aj ďalšími mechanizmami (napr. rozpočtová podpora). Z celkovej oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorú Slovenská republikakaždoročne poskytuje (cca 119 mil. USD za rok 2017), tvorí príspevok na rozvojovú spoluprácu EÚ nosnú časť (za rok 2017 to bolo 57,4 mil. EUR). Z nej sa však len malá časť (okolo 5%) vracia v podobe zákaziek a projektov realizovaných slovenskými subjektmi.

 

Z uvedeného vyplýva, že Slovensko sa do väčších rozvojových projektov zapája v obmedzenej miere a uplatnenie slovenského podnikateľského sektora v rozvojovej spolupráci zaostáva za svojím potenciálom. Príčin je niekoľko, pričom jednou z nich sú aj obmedzené zdroje na realizáciu finančne náročnejších investičných projektov. Slovensku v súčasnosti chýba inštitúcia, ktorá by mohla využívať zdroje EIP/EFSD formou tzv. kombinovaného financovania (tzv. blending), pri ktorom časť rozvojového projektu je financovaná napr. nenávratne zo zdrojov rozpočtu EÚ a časť návratne zo zdrojov súkromného alebo verejného sektora. Uvedená skutočnosť je prepojená s chýbajúcim tzv. rozvojovým mandátom – t. j. kompetenciou finančnej inštitúcie, resp. kvázi finančnej inštitúcie podporovať hospodársky rozvoj v rozvojových krajinách. Tieto nedostatky podrobne popisuje materiál s názvom „Informácia o plánovanom rozšírení mandátu Exportno-importnej banky SR na využívanie zdrojov v rámci Externého investičného plánu EÚ“, ktorý vláda Slovenskej republiky prekovala v decembri minulého roka. Vychádzajúc z predmetného materiálu sa z tohto dôvodu v návrhu zákona (v rámci úpravy zákona o Eximbanke) navrhuje rozšíriť činnosti Eximbanky o vykonávanie finančných nástrojov EÚ určených na rozvojovú spoluprácu. Samotná primárna úprava možnosti využívania finančných nástrojov EÚ určených na rozvojovú spoluprácu ako ďalšieho nástroja rozvojovej spolupráce však bude obsiahnutá v zákone č. 392/2015 Z. z. o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rozvojovej spolupráci“), keďže predmetom tohto zákona je okrem iného aj agregovaná úprava nástrojov rozvojovej spolupráce (pozn.: táto súvisiaca právna úprava je riešená v čl. IV návrhu zákona). Popri zabezpečení prijatia potrebného právneho rámca pre Eximbanku sa bude Eximbanka musieť podrobiť tzv. PillarAssessment-u EÚ, to znamená formy zhodnotenia spôsobilosti inštitúcie implementovať rozpočtové zdroje EÚ alokované v EIP/EFSD.V tejto súvislosti sa navrhuje, aby aj agentúra SAMRS mohla vykonávať finančné nástrojeEÚ určené na rozvojovú spoluprácu, ktorá, obdobne ako Eximbanka, už oficiálne požiadala o vykonanie PillarAssementa ktorá tým pádom bude môcť priamorealizovať napr. grantové, ale rovnako aj iné formy rozvojovej spolupráce financované zo zdrojov EÚ. 

 

Druhou dôležitou úpravou zákona o Eximbanke je umožniť Eximbanke priamo financovať alebo spolufinancovať zvýhodnené vývozné úvery. Tieto boli ako nástroj rozvojovej spolupráce zavedené do slovenského právneho poriadku ešte v roku 2015, avšak doposiaľ sa nepodarilo zrealizovať ani jeden projekt viazanej pomoci formou zvýhodneného vývozného úveru. Z doterajších snáh o praktickú aplikáciu súčasnej právnej úpravy vyplýva, že jednou z príčin môže byť aj skutočnosť, že súčasná právna úprava umožňuje poskytovať zvýhodnené vývozné úvery len komerčnými bankami, ktoré objektívne z dôvodu vyššieho rizika nemusia vždy ponúknuť dlhodobý splátkový kalendár, pričom odberatelia z rozvojových krajín uprednostňujú práve dlhé financovanie. Preto sa navrhuje v novele zákona o Eximbanke umožniť Eximbanke nielen poisťovať, ale aj priamo financovať alebo spolufinancovať zvýhodnené vývozné úvery. Možnosť poskytovať zvýhodnené vývozné úvery komerčnými bankami samozrejme zostane zachovaná (s podmienkou ich poistenia Eximbankou tak ako doposiaľ), aby bolo možné aj komerčný bankový sektor zapájať do financovania rozvojovej spolupráce vrátane spolufinancovania veľkých rozvojových projektov. Primárnym dôvodom pre nižší záujem odberateľov z rozvojových krajín o „slovenské“ zvýhodnené vývozné úvery však pravdepodobne bude prísnejšie nastavenie podmienok poskytovania zvýhodnených vývozných úverov v porovnaní s tým, aké umožňuje kapitola III prílohy II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1233/2011 zo 16. novembra 2011 o uplatňovaní určitých usmernení v oblasti štátom podporovaných vývozných úverov a o zrušení rozhodnutí Rady 2001/76/ES a 2001/77/ES (Ú. v. EÚ L 326, 8.12.2011) v platnom znení (ďalej len „nariadenie EÚ č. 1233/2011“), ktorá ustanovuje formy viazanej pomoci a podmienky týkajúce sa poskytovania viazanej pomoci.Preto sa súčasne navrhuje zlepšenie existujúcich podmienok poskytovania zvýhodnených vývozných úverov v prospech partnerských krajín.Nová komplexná úprava podmienok poskytovania zvýhodnených vývozných úverov ako jedného z nástrojov rozvojovej spolupráce je riešená v rámci novelizácie zákona o rozvojovej spolupráci.

 

Potreba súvisiacej novelizácie zákona o rozvojovej spolupráci sa využila aj na rozšírenie zákonnej úpravy nástrojov rozvojovej spolupráce o nový nástroj bilaterálnej rozvojovej spolupráce, ktorým je poskytnutie vedomostí a skúseností. Hlavným cieľom poskytovania vedomostí a skúseností ako jedného z nástrojov ODA je podpora partnerských krajín pri napĺňaní cieľov udržateľného rozvoja. Teritoriálne sa tento nástroj bude zameriavať na krajiny a teritóriá definované v strednodobej stratégii rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky, avšak jeho využitie bude možné aj v ďalších krajinách, ktorých zoznam vydáva Výbor pre rozvojovú pomoc pri Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, a v ktorých je zriadený zastupiteľský úrad Slovenskej republiky.Súčasťou zmeny zákona o rozvojovej spolupráci sú na základe skúseností z doterajšej aplikačnej praxe aj legislatívne zmeny týkajúce sa fungovania iných nástrojov rozvojovej spolupráce, a to poskytovania finančného príspevku a poskytovania vládneho štipendia.

 

Novelou zákona o Eximbanke sa riešia aj ďalšie úpravy týkajúce sa efektívnejšieho fungovania Eximbanky spočívajúce v umožnení otvárať a potvrdzovať akreditívy, v rozšírení obsahu úverových podmienok a podmienok úverového poistenia pri financovaní a poisťovaní vývozných úverov a pri financovaní dovozných úverov a pod.

 

Dôvodom novelizácie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane vkladov“) je vytvorenie legislatívnych predpokladov (priestoru) pre diverzifikáciu pri správe peňažných prostriedkov Fondu ochrany vkladov pri súčasnom zachovaní doterajšej miery bezpečnosti pri správe peňažných prostriedkov Fondu ochrany vkladov.To znamená, že napriek rozšíreniu možností pre efektívnejšiu správu peňažných prostriedkov Fondu ochrany vkladov zostane zachovaná doterajšia miera absencie rizika zníženia hodnoty týchto finančných prostriedkov.

 

Navrhovaná právna úprava zákona o ochrane vkladov reflektuje na nové usmernenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/671 (ECB/2019/7) o domácich operáciách riadenia aktív a pasív zo strany národných centrálnych bánk (Ú. v. EÚ L 113, 29.4.2019), podľa ktorého pri vedení v národných centrálnych bankách budú od 1. októbra 2019 už aj peňažné prostriedky národných systémov (fondov) pre ochranu vkladov podliehať zápornej úrokovej sadzbe. Z tohto dôvodu sa navrhuje umožniť viesť peňažné prostriedky Fondu ochrany vkladov nielen na účtoch Národnej banky Slovenska, ale aj na účtoch Štátnej pokladnice. Takáto právna úprava ochrany vkladov je plne v súlade s ustanoveniami § 10 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014).

 

Dôvodom novelizácie zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o riešení krízových situácií“) je vytvorenie legislatívnych predpokladov (priestoru) pre diverzifikáciu pri správe peňažných prostriedkov Národného fondu pri súčasnom zachovaní doterajšej miery bezpečnosti pri správe peňažných prostriedkov Národného fondu. To rovnako ako v prípade Fondu ochrany vkladov bude znamenať, že napriek rozšíreniu možností pre efektívnejšiu správu peňažných prostriedkov Národného fondu zostane zachovaná doterajšia miera absencie rizika zníženia hodnoty týchto finančných prostriedkov.Pritom správu peňažných prostriedkov Národného fondu zabezpečuje v zmysle zákona o riešení krízových situácií samotný Fond ochrany vkladov. Preto sa z dôvodu uvedeného pri zmene právnej úpravy ochrany vkladov navrhuje rovnako umožniť viesť peňažné prostriedky Národného fondu nielen na účtoch Národnej banky Slovenska, ale aj na účtoch Štátnej pokladnice.   

 

Vzhľadom na to, že schválením tejto právnej úpravy sa okrem vytvorenia legislatívnych predpokladov pre efektívnejšie fungovanie špecializovaných finančných subjektov vytvoria aj predpoklady pre širšie uplatnenie slovenského podnikateľského sektora v rozvojovej spolupráci, návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Z dôvodu potreby zabezpečenia podpory poskytovania zvýhodnených vývozných úverov bude mať návrh zákona čiastočne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je však rozpočtovo krytý, keďže,ako bolo spomínané, právna úprava poskytovania zvýhodnených vývozných úverov bola prijatá už v roku 2015. Zdrojové krytie výdavkov na realizáciu nového nástroja rozvojovej spolupráce, ktorým je poskytovanie vedomostí a skúseností, ako aj výdavkov pre verejné vysoké školy na personálne a materiálne zabezpečenie vzdelávania študentov z partnerských krajín, je zabezpečené v rámci medzirezortného programu rozvojovej spolupráce, ktorého financovanie bolo schválené v Strednodobej stratégii rozvojovej spolupráce na roky 2019 až 2023.Prijatie zákona nebude mať vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana.

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

 

 

 

 

 

Osobitná časť

 

K čl. I

 

K bodu 1

Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o Eximbanke (ďalej pre čl. I aj ako „zákon“) o skutočnosť, že Eximbanka sa podieľa aj na realizácii rozvojovej spolupráce. Konkrétne spôsoby, ktorými sa podieľa na realizácii rozvojovej spolupráce, sa ustanovujú v rámci príslušných činností Eximbanky (§ 20 ods. 1 písm. c), § 24 ods. 5 písm. h)), ktorých výpočet je zhrnutý v § 2 zákona, ktorý sa odvoláva na úlohy uvedené v § 1 ods. 3 zákona.

 

K bodu 2

V § 6 ods. 4 písm. c) zákona je poznámka pod čiarou k odkazu 2 znejúca na starý zákon

č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, pričom vzhľadom na zavedenie nového odkazu 13b v § 35a ods. 1 zákona (viď novelizačný bod 13), ktorý sa odvoláva na nový zákon č. 423/2015 Z. z., je potrebné zjednotenie platných zákonov v oblasti štatutárneho auditu.  

 

K bodu 3

Doplnením nového písmena c) v § 20 ods. 1 zákona sa navrhuje rozšíriť financovanie vývozných úverov o priame financovanie a spolufinancovanie zvýhodnených vývozných úverov. V rámci zefektívnenia fungovania Eximbanky pôjde o jednu z činností, ktorou sa Eximbanka bude podieľať na realizácii rozvojovej spolupráce. Doposiaľ mohla Eximbanka len poistiť zvýhodnený vývozný úver poskytnutý komerčnou bankou. Eximbanka v porovnaní s komerčnými bankami však dokáže ponúknuť aj dlhé financovanie vrátane odkladu splácania istiny, ktoré tiež prispieva k vyššiemu zvýhodneniu zvýhodneného vývozného úveru. Podrobnosti o poskytovaní zvýhodnených úverov upravuje zákon o rozvojovej spolupráci, čo je riešené novým odkazom 6b na § 12 zákona o rozvojovej spolupráci.

 

K bodu 4

Ustanovenie odseku 2 v § 20 sa precizuje z dôvodu, že z definície vývozného úveru vyplýva, že vývozný úver možno poskytnúť aj inému subjektu ako vývozcovi (banke vývozcu, zahraničnému odberateľovi, banke zahraničného odberateľa) a preto je toto ustanovenie potrebné upraviť tak, aby sa Eximbanka riadila úverovými podmienkami schválenými Radou banky pri financovaní všetkých vývozných úverov, nie len pri tých, ktoré sú poskytované pre vývozcov (pozn.: samozrejme každý druh vývozného úveru môže mať osobitné úverové podmienky). Zároveň sa predmetné ustanovenie dopĺňa o výnimku, že pri priamom financovaní a spolufinancovaní zvýhodnených vývozných úverov môže byť vývozcom aj iná osoba ako je definovaná v § 4 písm. a), a to z dôvodu, že pri poskytovaní zvýhodnených vývozných úverov ide o vývozné úvery v rámci viazanej pomoci ako jednej z foriem rozvojovej spolupráce, v rámci realizácie ktorej nemusí byť vývozcom vždy podnikateľský subjekt, ale zo skúseností z iných krajín to vo veľa prípadoch môžu byť aj neziskové organizácie a iné združenia alebo aj akékoľvek iné osoby.

 

K bodu 5

Ustanovenie odseku 2 v § 21 sa upravuje z obdobného dôvodu, z akého sa precizuje predchádzajúce ustanovenie § 20 ods. 2 zákona, pričom v tomto prípade z dôvodu, že  dovozný úver možno poskytnúť aj inému subjektu ako dovozcovi, a to banke dovozcu, zahraničnému dodávateľovi alebo banke zahraničného dodávateľa.

K bodu 6

Ide legislatívno-technickú úpravu z dôvodu, že poznámka pod čiarou k odkazu 6b sa v rovnakom význame prvýkrát zaviedla v § 20 ods. 1 písm. c), pričom podľa platných Legislatívnych pravidiel vlády SR sa nemá viackrát opakovať.

 

K bodu 7

Ustanovenie odseku 2 v § 22 sa dopĺňa o výnimku, že pri poisťovaní zvýhodnených vývozných úverov môže byť vývozcom aj iná osoba ako je definovaná v § 4 písm. a), a to z dôvodu uvedeného v odôvodnení k bodu 4 (druhá veta zdôvodnenia).

 

K bodu 8

Úprava správneho názvu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. 

 

K bodu 9

Navrhuje sa rozšíriť ďalšie činnosti Eximbanky o otváranie a potvrdzovanie akreditívov (ktoré je upravené v § 682 až 691 Obchodného zákonníka)z dôvoduzefektívnenia činností Eximbanky v záujme umožnenia poskytnutia komplexných služieb zo strany Eximbanky pre exportérov a zahraničných odberateľov pri financovaní ich zahraničnoobchodných operácií, a to vrátane tých, ktoré sa budú týkať realizácie rozvojovej spolupráce. Dokumentárny akreditívsa používa ako zabezpečovací nástroj na minimalizáciu rizík z obchodného vzťahu, pričom dokumentárnym akreditívom je možné ošetriť aj politické riziko krajiny odberateľa. Obchodný zákonník v § 762 umožňuje použiť ustanovenia upravujúce zmluvu o otvorení akreditívu aj pre prípady, keď namiesto banky takúto zmluvu uzaviera iná osoba, ktorá je na to oprávnená, pričom zo zákona o Eximbanke by takéto oprávnenie získala aj Eximbanka.  

 

K bodu 10

Novým znením doterajšieho písmena g) /po preoznačenípísmena h)/ v § 24 ods. 5 zákona sa  rovnako z dôvodu zefektívnenia činností Eximbanky navrhuje rozšíriť činnosti Eximbanky o vykonávanie finančných nástrojov EÚ určených na rozvojovú spoluprácu s odkazom na nový § 12a zákona o rozvojovej spolupráci. Ako bolo okrem iného podrobne vysvetlené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, samotná navrhovaná úprava možnosti využívania finančných nástrojov EÚ určených na rozvojovú spoluprácuako ďalšieho nástroja rozvojovej spolupráce je obsiahnutá v novelizácii zákona o rozvojovej spolupráci. Doterajšie písmeno g) v § 24 ods. 5 zákona o Eximbanke (cit. „podľa poverenia ministra vymáhať pohľadávky štátu“) sa stalo obsolentným z dôvodu prijatia novej právnej úpravy vymáhania pohľadávok štátu (zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov), v zmysle ktorej je vymáhanie pohľadávok štátu zabezpečené centrálne prostredníctvom jedinej právnickej osoby (viď § 14 citovaného zákona).    

 

K bodu 11

Legislatívno-technická úprava z dôvodu zosúladenia s ustanovením § 1 ods. 6 a § 2 zákona.

 

K bodu 12

Legislatívna úprava z dôvodu zosúladenia s platným zákonom o účtovníctve, pričom navyše súčasný odkaz 13a sa odvoláva na § 21 zákona o účtovníctve, ktorý bol už tomto zákone zrušený. 

 

K bodu 13

Z dôvodu prenesenia úpravy inštitútu výboru pre audit zo zákona o účtovníctve do zákona o štatutárnom audite sa v § 35a ods. 1 doterajší odkaz 13 nahrádza novým odkazom 13b.

K bodu 14

Legislatívno-technická úprava z dôvodu preoznačenia písmen v § 24 ods. 5.   

 

K bodu 15

Novým § 42d sa ustanovuje prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2019, podľa ktorého bude Eximbanka do konca roka 2019 povinná zosúladiť svoje úverové podmienky a podmienky úverového poistenia s novými zneniami § 20 ods. 2, § 21 ods. 2

a § 22 ods. 2 z dôvodu, že sa tieto podmienky budú vzťahovať na širšie spektrum vývozných úverov a dovozných úverov vrátane novej právnej úpravy zvýhodnených vývozných úverov, pri poskytovaní a poisťovaní ktorých bude môcť byť vývozcom aj iná osoba ako je uvedená v § 4 písm. a). Novým § 42e sa vkladá zrušovacie ustanovenie, ktorým sa zrušuje vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 188/1997 Z. z. o spôsobe úhrady príspevkov do fondov Exportno-importnej banky Slovenskej republiky, a to z dôvodu, že táto vyhláška sa nepoužíva a splnomocňovacie ustanovenie k nej bolo zrušené.  

 

 

K čl. II

 

Z dôvodu zefektívnenia činnosti Fondu ochrany vkladov sa navrhuje umožniť uložiť peňažné prostriedky Fondu ochrany vkladov aj na účty Štátnej pokladnice. Súčasná právna úprava umožňuje viesť peňažné prostriedky Fondu ochrany vkladov len na účtoch Národnej banky Slovenska. Od 1. októbra 2019 však budú v zmysle nového usmernenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/671 (ECB/2019/7) o domácich operáciách riadenia aktív a pasív zo strany národných centrálnych bánk (Ú. v. EÚ L 113, 29.4.2019) aj peňažné prostriedky národných systémov (fondov) pre ochranu vkladov uložené v národných centrálnych bankách podliehať zápornej úrokovej sadzbe. Preto je potrebné zaviesť alternatívu pre takéto nepriaznivé prechodné obdobia, aby nedochádzalo k znižovaniu objemu resp. hodnoty finančných prostriedkov potrebných pre zákonnú ochranu vkladov.

 

 

K čl. III

 

Z dôvodu zefektívnenia činnosti Národného fondu sa rovnako ako v prípade Fondu ochrany vkladov navrhuje umožniť uložiť peňažné prostriedky Národného fondu na účty Štátnej pokladnice. Súčasná právna úprava umožňuje viesť peňažné prostriedky Národného fondu len na účtoch Národnej banky Slovenska, pričom správu peňažných prostriedkov Národného fondu zabezpečuje v zmysle zákona o riešení krízových situácií samotný Fond ochrany vkladov. Preto je z dôvodu uvedeného v odôvodnení k čl. II rovnako potrebné zaviesť bezpečnú alternatívu aj pre zhodnocovanie prostriedkov Národného fondu. Navyše, navrhnuté doplnenie § 91 ods. 2 zákona o riešení krízových situácií by nijako nemalo byť problematické ani z hľadiska povahy Národného fondu, keďže § 87 ods. 2 a § 92 ods. 2 tohto zákona zakotvujú, že Národný fond bol a je zriadený pre Radu pre riešenie krízových situácií a že

v rámci správy peňažných prostriedkov Národného fondu je Fond ochrany vkladov príslušný a oprávnený konať za Radu pre riešenie krízových situácií aj za Národný fond. V prípade navrhnutej úpravy § 91 ods. 2 by teda Fond ochrany vkladov bol zo zákona príslušný a oprávnený taktiež so Štátnou pokladnicou uzavrieť zmluvy o zriadení a vedení osobitných účtov určených na uloženie prostriedkov Národného fondu.

 

 

 

K čl. IV

 

K bodu 1

Úprava pojmológie v súlade s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj. Slovenská republika sa k implementácii Agendy 2030 prihlásila v dokumente „Východiská implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj“, schválenom uznesením vlády SR č. 95 z 2. marca 2016.

 

K bodu 2

Vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe, s cieľom vypracovania komplexnej a podrobnej správy o rozvojovej spolupráci za prechádzajúci rok, je potrebné predĺžiť lehotu na jej predloženie vláde Slovenskej republiky o dva mesiace.

 

K bodu 3

Navrhuje sa priamo do ustanovenia § 4 ods. 4 zákona o rozvojovej spolupráci (ďalej pre čl. IV aj ako „zákon“) doplniť Eximbanku medzi subjekty, ktoré sa podieľajú na realizácii rozvojovej spolupráce.  

 

K bodu 4

V nadväznosti na zmenu kompetencie v procese schvaľovania žiadostí o poskytnutie finančného príspevku podľa § 8 ods. 1 písm. b) až d) zákona z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR na Slovenskú agentúru pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu, navrhuje sa tiež výslovná úprava tejto právomoci vo vzťahu k riaditeľovi tejto agentúry.

 

K bodu5

Z dôvodu zavedenia nových nástrojov rozvojovej spolupráce, ktorýmisú poskytnutie vedomostí a skúseností a vykonávanie finančných nástrojov EÚ určených na rozvojovú spoluprácu, na realizácii ktorých sa bude podieľať aj Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu, je potrebné,z dôvodu úpravy taxatívneho výpočtu nástrojov rozvojovej spolupráce ustanovených v § 6 zákona, upraviť znenie písmena a)v § 5 ods. 5 zákona.

 

K bodom 6 a 7

Z dôvodu navrhovaného rozšírenia nástrojov rozvojovej spolupráce o poskytnutie vedomostí a skúseností (nový § 9a zákona) a o vykonávanie finančných nástrojov EÚ určených na rozvojovú spoluprácu (nový § 12a zákona) sa upravuje súhrnný výpočet nástrojov rozvojovej spolupráce ustanovený v § 6 zákona. Z dôvodu dodržania vecnej hierarchie výpočtu týchto nástrojov je potrebná ich úpravav dvoch samostatných ustanoveniach.

 

K bodu 8

Zjednodušuje a racionalizuje sa postup poskytovania finančného príspevku ako nástroja rozvojovej spolupráce. Vzhľadom na osobitné podmienky poskytnutia finančného príspevku medzinárodnej organizácii a partnerskej krajine podľa § 8 ods. 1 písm. a) a e) bude aj naďalej možné, aby takýto finančný príspevok poskytlo priamo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, pričom sa zároveň navrhuje, aby ho mohla poskytnúť aj Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu.

 

K bodu 9

Navrhuje sa úprava poskytovania finančného príspevku podľa § 8 ods. 1 písm. b) až d) tak, aby sa zabezpečila väčšia konzistentnosť tohto procesu a zlepšilo sa monitorovanie poskytovaných finančných príspevkov. Tento finančný príspevok bude na základe žiadosti schvaľovať Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu v nadväznosti na záväzné súhlasné stanovisko Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

 

K bodu 10

Z dôvodu potreby efektívnejšej implementácie nástroja rozvojovej spolupráce, ktorým je zadanie zákazky, sa navrhuje skrátenie lehoty na zverejnenie súťažných podmienok na predkladanie ponúk na zadanie zákazky.

 

K bodu 11

Navrhuje sa doplniť nový nástroj rozvojovej spolupráce, ktorým je poskytnutie vedomostí a skúseností ako jeden z nástrojov ODA. Cieľom tohto nástroja je, v súlade s jeho navrhovanou definíciou, odovzdávanie vedomostí a skúseností napr. z transformačného alebo integračného procesu Slovenskej republiky, a to najmä formou študijnej návštevy alebo stáže v Slovenskej republike, vyslania odborníkov do partnerskej krajiny alebo odborného podujatia. Doplnenie nového nástroja rozvojovej spolupráce nadväzuje na skúsenosti Slovenskej republiky z integrácie do európskych a severoatlantických štruktúr. Prostredníctvom tohto nástroja je možné odovzdávať aj odborné znalosti, skúsenosti a odporúčania z úspešných reforiem správy vecí verejných v rôznych oblastiach, kde má Slovenská republika komparatívne výhody, čím možno prispieť k budovaniu personálnych kapacít verejnej správy v partnerských krajinách a k ich pripravenosti využívať programy Európskej únie. Vzhľadom na to, že bol zaznamenaný stúpajúci záujem o túto formu rozvojovej spolupráce zo strany partnerských krajín, navrhuje sa jej výslovná zákonná úprava. Tento nástroj rozvojovej spolupráce bude môcť realizovať Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu na základe projektu poskytnutia vedomostí a skúseností, pričom návrh tohto projektu bude vyhodnocovať a schvaľovať komisia, ktorú zriaďuje minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Poskytnutie vedomostí a skúseností budú môcť v rámci svojej pôsobnosti realizovať aj ústredné orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy SR, a to aj bez potreby existencie projektu poskytnutia vedomostí a skúseností, schváleného komisiou zriadenou ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

 

K bodu 12

Ustanovenie § 10 ods. 1 zákona sa upravuje z dôvodu, aby bolo jednoznačné, že vládne štipendium sčasti kryje aj náklady na jazykovú prípravu k štúdiu na verejnej vysokej škole so sídlom na území SR, ako aj z dôvodu zavedenia legislatívnych skratiek „jazyková príprava“ a „verejná vysoká škola“.

 

K bodu 13

Ustanovenie § 10 ods. 2 zákona sa dopĺňa o spresnenie podmienok pre priznanie vládneho štipendia Slovákom žijúcim v zahraničí, pričom zároveň sa tretia veta tohto ustanovenia upravuje z dôvodu uvedeného k novelizačným bodom 14 a 17. Keďže týmto doplnením sa pojem „Slovák žijúci v zahraničí“ prvýkrát použil už v tomto odseku 2, je potrebné v rámci tejto úpravy zaviesť odkaz 11 nad slovom „zahraničí“.  

 

K bodom 14 a 17

Na základe skúseností z aplikačnej praxe sa precizujú ustanovenia § 10 ods. 2 tretej vety, ods. 3 úvodnej vety, ods. 3 písm. c) úvodnej vety a ods. 12 tak, aby sa rozlíšilo priznanie vládneho štipendia, ktoré sa vykonáva oznámením o priznaní vládneho štipendia, od poskytovania vládneho štipendia, ktorým sa rozumie priebežné poukazovanie vládneho štipendia, samozrejme pri splnení, resp. dodržaní podmienok ustanovených zákonom.  

 

K bodom 15 a 16

Legislatívno-technické úpravy súvisiace s úpravou § 10 ods. 1.

 

K bodu 18

V kontexte dôvodov uvedených k bodom 14 a 17 sa upravuje ustanovenie § 10 ods. 6 tak, aby bolo jednoznačné, že na vládne štipendium ako také nie je právny nárok, to znamená ani na jeho priznanie, ani na jeho poskytovanie.  

 

K bodu 19

Ustanovenie § 10 ods. 7 sa upravuje v kontexte s úpravami v bodoch 14 a 17 ako aj z dôvodu zavedenia legislatívnej skratky „štipendista“ na účely jej použitia v nasledujúcich ustanoveniach§ 10, vrátane novonavrhovaných odsekov 14 až 19 v tomto paragrafe tak, aby z vymedzenia tejto skratky bolo jednoznačné, že osoba, ktorej je priznané vládne štipendium(ktorá získa štatút „štipendistu“), je povinná splniť si povinnosti ustanovené v odseku 7 (pritom v tomto čase jej ešte nie je vládne štipendium poskytované), a aby z vymedzenia tejto skratky bolo zároveň nespochybniteľné, že príspevok na štipendistu sa verejnej vysokej škole (viď navrhovaný odsek 14) môže poskytovať aj na osobu, ktorej sa vládne štipendium už neposkytuje (napr. z dôvodu, že prekračuje štandardnú dĺžku štúdia príslušného študijného programu), ale ktorá ešte stále má štatút štipendistu.

 

K bodu 20

Prostredníctvom nového znenia sa upravujú a precizujú odseky 8 až 10 v § 10, a to z dôvodu zavedenia vyššie uvedenej legislatívnej skratky „štipendista“, ako aj z dôvodu potreby chronologickej úpravy jednotlivých situácií, pri ktorých dochádza k odobratiu vládneho štipendia (odsek 8), potreby zmeny obdobia pozastavenia poskytovania vládneho štipendia z 10 dní v mesiaci na 15 dní v mesiaci vzhľadom na to, že podľa skúseností z doterajšej praxe bol počet 10 dní príliš prísny (odsek 9) a tiež z dôvodu spresnenia obdobia súvisiaceho s obnovou poskytovania vládneho štipendia (odsek 10 písm. a)) - príklad: študent vycestuje na študentskú mobilitu do zahraničia v termíne od 11. februára do 30. júna. Opätovnú účasť na vzdelávacích činnostiach preukáže od 1. júla. Poskytovanie vládneho štipendia bude obnovené od 1. augusta.

 

K bodu 21

Úprava slovnej citácie odkazujúcej sa na správny poriadok v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády SR.   

 

K bodu 22

Odseky 14 až 19 sa do § 10 dopĺňajú z dôvodu zosúladenia so súčasným stavom poskytovania príspevku na štipendistu, ktorý sa poskytuje v súlade so zmluvami uzavretými medzi ministerstvom školstva a verejnými vysokými školami so sídlom na území Slovenskej republiky na úhradu nákladov za štúdium štipendistu.Týmito novými odsekmi sa ustanovuje účel príspevku, podmienky poskytovania príspevku, pozastavenie a ukončenie poskytovania príspevku.   

 

K bodu 23

Novým znením § 12 sa komplexne upravujú podmienky poskytovania zvýhodneného vývozného úveru. V rámci jeho novej definície sa vymedzuje, že ide o vývozný úver poskytnutý v rámci viazanej pomoci, pri ktorej sa odkazuje na kapitolu III prílohy II nariadenia EÚ č. 1233/2011, ktorá upravuje formy viazanej pomoci (ide o formy viazanej pomoci v oblasti obchodu v rámci ODA).Ako už bolo uvedené v predchádzajúcej časti dôvodovej správy, zvýhodnený vývozný úver bude môcť poskytovať Eximbanka. Možnosť poskytovať zvýhodnený vývozný úver bankou alebo pobočkou zahraničnej banky zostane zachovaná, v takom prípade však úver musí byť poistený Eximbankou, pričom túto povinnosť obsahovala aj doterajšia právna úprava. Nová právna úprava túto situáciu precizuje o tú skutočnosť, že v takom prípade musí byť poistné zahrnuté do istiny zvýhodneného vývozného úveru, a to z dôvodu, aby zahraničný verejný odberateľ mohol príspevok na splatenie časti istiny tohto úveru de facto použiť aj na úhradu poistného. Obdobný model využívajú okolité donorské štáty pri poskytovaní zvýhodnených vývozných úverov v rámci viazanej obchodnej pomoci.Novou právnou úpravou sa rozširuje aj okruh právnických osôb, ktoré môžu byť zahraničným verejným odberateľom. Doposiaľ to mohli byť len také právnické osoby, ktoré sú pod 100%-nou kontrolou partnerskej krajiny, pričom podľa navrhovanej právnej úpravy to budú môcť byť aj právnické osoby, za ktorých záväzky ručí alebo iným obdobným spôsobom zabezpečuje štátny orgán partnerskej krajiny alebo právnická osoba pod 100%-nou kontrolou partnerskej krajiny. Slovné spojenie „iným obdobným spôsobom“ sa použilo z dôvodu, že toto zabezpečenie sa bude riadiť právnym poriadkom príslušnej partnerskej krajiny, ktorý v niektorých partnerských krajinách nemusí poznať inštitút ručenia v obsahu, v akom je zakotvený v právnom poriadku SR, pričom takýmto zabezpečením môže byť napríklad aj čiastočná finančná zábezpeka. Novou právnou úpravou sa precizuje aj definícia príspevku na splatenie časti úrokov a príspevku na splatenie časti úveru, a to z dôvodu, aby bolo jednoznačné, že beneficientom z týchto príspevkov je zahraničný verejný odberateľ, pričom Eximbanka alebo komerčná banka sú len sprostredkovateľmi tejto pomoci v rámci modelu zvýhodneného vývozného úveru. Zároveň sa v tejto súvislosti ustanovuje, že tieto príspevky nie sú dotáciami podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, a to aj z toho dôvodu, že dotáciu nemožno podľa § 8a ods. 8 tohto zákona poskytnúť ani použiť na splácanie úverov, pôžičiek a úrokov z prijatých úverov a pôžičiek. Precizuje sa aj odkaz na výpočet celkovej úrovne zvýhodnenia zvýhodneného vývozného úveru, postup pri poukazovaní príspevku na splatenie časti úveru a tiež postup pri poukazovaní príspevku na splatenie časti úrokov, ktorý sa bude uhrádzať k dátumu splatnosti príslušnej platby úrokov (nie ex post). Spôsob poukazovania a ročného zúčtovania príspevkov na úhradu časti úrokov prostredníctvom Eximbanky, ak zvýhodnený vývozný úver poskytne komerčná banka, zostáva zachovaný.

 

K bodu 24

Novým § 12a zákona sa ustanovuje už spomínaný ďalšínástroj rozvojovej spolupráce, ktorým je vykonávanie finančných nástrojov EÚ určených na rozvojovú spoluprácu. Vykonávať tieto finančné nástroje budú môcť Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu a Eximbanka, pričom na účely ich vykonávania budú môcť prijímať z EÚ finančné prostriedky alebo iné formy podpory. Takýmito finančnými nástrojmi môžu byť tak nenávratné finančné nástroje, ako napr. dotácie alebo finančné príspevky, ktoré môže vykonávať a na tieto účely prijímať z EÚ Slovenská agentúra pre medzinárodnú a rozvojovú spoluprácu v rámci delegovania spolupráce, ako aj návratné finančné nástroje, napr. úvery vrátane úverov v lokálnej mene, záruky, protizáruky, poistenie, nástroje kapitálového trhu, účasť na vlastnom imaní alebo kvázi vlastnom imaní a pod., na ktoré sa bude môcť špecializovať Eximbanka. Práve implementácia návratných finančných nástrojov predstavuje spomínaný posun z tradičných grantových foriem financovania rozvojovej spolupráce k novým inovatívnym nástrojom, pričom podpora týchto návratných finančných nástrojov môže mať stále formu finančných príspevkov, investičných grantov, úrokových dotácií, záruk a iných postupov pre zvýšenie kreditnej kvality alebo pre rozdelenie rizika. Samozrejme, právna úprava je navrhnutá tak, aby Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu a rovnako Eximbanka mohla vykonávať akékoľvek finančné nástroje EÚ určené na rozvojovú spoluprácu. Nie všetky finančné nástroje EÚ určené na rozvojovú spoluprácu ako aj možnosti čerpania finančných prostriedkov EÚ a prijímania iných foriem podpory týchto finančných nástrojov majú podobu právne záväzných noriem, pričom niektoré z nich sú upravené iba vo forme operatívnych postupov a finančných schém pre časovo limitovanú platformu, zameranú na špecifické vybrané teritóriá partnerských krajín. Preto sa použila demonštratívna poznámka pod čiarou k odkazu 23a a ako príklad uviedli niektoré významné nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktoré upravujú túto problematiku. Z rovnakého dôvodu je koncipované samotné znenie § 12a, aby bolo aplikovateľné aj pre prípadné iné budúce finančné nástroje EÚ určené na rozvojovú spoluprácu a ich zdrojové krytie bez potreby prijatia zmeny zákona o rozvojovej spolupráci.

 

K bodu 25

Novým § 14a sa ustanovuje prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2019, podľa ktorého sa na zvýhodnené vývozné úvery poskytnuté pred 1. októbrom 2019 bude vzťahovať predpis účinný do 30. septembra 2019. Aj keď sa doposiaľ reálne nepodarilo poskytnúť žiadny zvýhodnený vývozný úver, nie je vylúčené, že sa tak nestane do účinnosti novej právnej úpravy, pretože existuje viacero rozpracovaných projektov poskytnutia takejto formy viazanej obchodnej pomoci. Z tohto dôvodu je potrebné aj túto možnú situáciu zákonom upraviť.

 

 

K Čl. V

 

Z dôvodu potreby urýchleného zabezpečenia vytvorenia legislatívnych predpokladov pre zefektívnenie činností Eximbanky, Fondu ochrany vkladov a Národného fondu (pozn.: od 1. októbra 2019 sa peňažné prostriedky na účtoch NBS úročia zápornou úrokovou sadzbou), ako aj z dôvodu zámeru čo najskôr implementovať do praxe nové nástroje rozvojovej spolupráce, sa účinnosť zákona navrhuje od 1. októbra 2019.

 

 

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 29. mája 2019.

 

 

 

 

 

Peter  P e l l e g r i n i, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

 

Ladislav K a meni cký, v. r.

minister financií

Slovenskej republiky

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 83
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn
Našli ste chybu

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

CSP: Zabezpečovacie opatrenie a princíp kontradiktórnosti a rovnosti strán sporu

Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania ...

Príbuzenský stav sudcu a diskvalifikácia z pozície zákonného sudcu

Otázku príbuzenského vzťahu je potrebné vnímať v objektívnom a subjektívnom zmysle. Pokiaľ by išlo o súrodenecký alebo rodičovský ...

Trovy konania – dôkazné bremeno

Každý jednotlivý úkon právnej služby musí byť pri rozhodovaní o sume priznanej náhrady posudzovaný samostatne so zreteľom na to, či išlo ...

Predpoklady pre vyhovenie návrhu na odklad vykonateľnosti (§ 444 CSP)

Odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia má mimoriadny charakter, pretože dovolací súd odložením vykonateľnosti pred rozhodnutím o ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Najvyšší správny súd SR by mal plniť aj funkciu disciplinárneho súduhttps://www.teraz.sk/slovensko/najvyssi-spravny-sud-sr-by-mal-plni/502603-clanok.html

Okrem rozhodovania v správnej agende by naň mali z Ústavného súdu prejsť kompetencie v ...

Kováčiková: Je nežiaduce, aby Dušan K. zastával funkciu prokurátorahttps://www.teraz.sk/slovensko/vkovacikovaje-neziaduce-aby-dusa/502556-clanok.html

Kováčiková rozhodla o dočasnom pozastavení výkonu funkcie špeciálneho prokurátora Dušana ...

Dôvera v súdnictvo patrí na Slovensku k najnižším v EÚ, výdavky na súdy sú nadpriemernéhttps://www.webnoviny.sk/dovera-v-sudnictvo-patri-na-slovensku-k-najnizsim-v-eu-vydavky-na-sudy-su-nadpriemerne/

Slovensko je na posledných priečkach v EÚ medzi obyvateľmi i firmami v ukazovateľoch vnímania ...

Prezidentka napadla na Ústavnom súde zákon o verejnom zdravíhttps://www.teraz.sk/slovensko/brief-prezidentka-pre-sporne-ustanoven/502489-clanok.html

Tento krok prezidentka avizovala už pri podpise novely zákona.

Prezidentka si myslí, že Dušan K. by mal po obvinení rezignovaťhttps://www.teraz.sk/slovensko/brief-prezidentka-si-mysli-ze-dusan/502464-clanok.html

Prezidentka SR Zuzana Čaputová si myslí, že obvinenie špeciálneho prokurátora Dušana K. z ...

Rada prokurátorov vyjadruje znepokojenie nad konaním Dušana K.https://www.teraz.sk/slovensko/rada-prokuratorov-vyjadruje-znepokojeni/502468-clanok.html

Rada prokurátorov považuje trestné stíhanie za súčasť očistného procesu, ktorý v rámci ...

Nové časopisy

Právny obzor 5/2020

Právny obzor 5/2020

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Justičná revue 8-9/2020

Justičná revue 8-9/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Bulletin slovenskej advokácie 9/2020

Bulletin slovenskej advokácie 9/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2020

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2020

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Súkromné právo 4/2020

Súkromné právo 4/2020

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2020

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

PoUtStŠtPiSoNe
: