Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

56/2018 Z. z.

najpravo.sk • 18.3. 2018, 16:56

DÔVODOVÁ SPRÁVA

 

 

A. Všeobecná časť

 

Návrh zákona o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá predseda Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) na základe bodu C.1. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 496/2016 z 2. novembra 2016 k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 264/1999 Z. z.“).

Zákon č. 264/1999 Z. z. upravuje okrem posudzovania zhody a sprístupňovania určeného výrobku na trhu aj oblasť technickej normalizácie a výmeny informácií o technickom predpise medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou (vnútrokomunitárne pripomienkové konanie), ktoré sú harmonizovanými oblasťami v rámci Európskej únie, a teda je rámcovým zákonom pre tri oblasti pôsobnosti úradu. Súčasné znenie zákona č. 264/1999 Z. z. bolo novelizované zákonom č. 51/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 51/2017 Z. z.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2017.                           V procese prijímania zákona č. 51/2017 Z. z. sa na  základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 496/2016 z 2. novembra 2016 určila predsedovi úradu úloha vypracovať a predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh nového zákona, ktorý by pokrýval celú oblasť upravovanú doterajším zákonom č. 264/1999 Z. z. Úrad sa s poukazom na uvedené a aj na zložitosť a odlišnosť upravovaných oblastí, rozhodol zákon č. 264/1999 Z. z.  rozdeliť na tri samostatné zákony.

Návrh zákona v intenciách zákona č. 264/1999 Z. z. aj naďalej komplexne upravuje povinnosti jednotlivých hospodárskych subjektov v tejto oblasti, precizuje procesné ustanovenia týkajúce sa autorizácie orgánov posudzovania zhody a procesné ustanovenia upravujúce notifikáciu autorizovaných osôb voči Európskej komisii, členským štátom Európskej únie a štátom, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Návrh zákona ďalej spresňuje výkon dohľadu nad dodržiavaním povinností výrobcu, splnomocneného zástupcu výrobcu, dovozcu a distribútora a ustanovuje sankcie                    za porušenie ustanovení tohto zákona a technického predpisu z oblasti posudzovania zhody. Návrh zákona precizuje činnosti orgánov dohľadu a výkonu dohľadu. K predkladanému návrhu zákona vytvoril úrad pracovnú skupinu pozostávajúcu z nominantov jednotlivých ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a orgánov dohľadu z dôvodu ustanovenia orgánov trhového dohľadu k jednotlivým určeným výrobkom, ktoré ustanovujú technické predpisy z oblasti posudzovania zhody. Úrad uskutočnil 14 rokovaní tejto pracovnej skupiny, ktorej závery sú premietnuté do ustanovení § 25 až 28 návrhu zákona.

Cieľom právnej úpravy je teda zachovať rámcový zákon pre oblasť posudzovania zhody výrobkov a sprístupňovanie určených výrobkov na trhu, ktorého obsahom budú základné princípy Nového legislatívneho rámca Európskej únie pre podmienky Slovenskej republiky, kde dôjde k zosúladeniu všetkých spoločných požiadaviek, zavedeniu terminológie pre oblasť posudzovania zhody, autorizácie a notifikácie a pravidiel pre sprístupňovanie určených výrobkov na trhu.

Návrh zákona zabezpečuje implementáciu článkov 22 až 43 a 45 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/424 z 9. marca 2016 o lanovkových zariadeniach a zrušení smernice 2000/9/ES (Ú. v. EÚ L 81, 31. 3. 2016), článkov 20 až 41 a 45 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/425 z 9. marca 2016 o osobných ochranných prostriedkoch a o zrušení smernice Rady 89/686/EHS (Ú. v. EÚ L 81, 31. 3. 2016), článkov 19 až 40, 43 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/426 z 9. marca 2016 o spotrebičoch spaľujúcich plynné palivá a o zrušení smernice 2009/142/ES (Ú. v. EÚ L 81, 31. 3. 2016), článkov 35 až 50 a 93 až 100, 113 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/745 z 5. apríla 2017 o zdravotníckych pomôckach, zmene smernice 2001/83/ES, nariadenia (ES) č. 178/2002 a nariadenia (ES) č. 1223/2009 a o zrušení smerníc Rady 90/385/EHS a 93/42/EHS (Ú. v. EÚ L 117, 5. 5. 2017), článkov 31 až 46 a 88 až 95, 106 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/746 z 5. apríla 2017 o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro a o zrušení smernice 98/79/ES a rozhodnutia Komisie 2010/227/EÚ (Ú. v. EÚ L 117, 5. 5. 2017), pričom sa ustanovuje, že úrad je notifikujúcim orgánom podľa osobitných predpisov, ktoré sú demonštratívne uvedené v poznámke pod čiarou a vykonáva autorizáciu a notifikáciu podľa § 11 až 19 návrhu zákona, a zároveň                 sa ustanovujú k uvedeným právnym predpisov orgány dohľadu. Z pôsobnosti návrhu zákona je v oblasti posudzovania zhody úplne vylúčený režim stavebných výrobkov, tak ako tomu bolo v minulosti.

Návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

 

 

B. Osobitná časť

 

 

K Čl. I

K § 1

Ustanovuje sa predmet návrhu zákona.

K § 2

Vymedzujú sa základné pojmy na účel návrhu zákona.

Pre potreby zákona je potrebné rozlišovať medzi pojmami výrobok a určený výrobok. Výrobkom je vyrobená, vyťažená alebo inak získaná vec, bez ohľadu na stupeň jej spracovania alebo po podstatnej úprave, ktorá sa sprístupňuje na trhu, alebo je sprístupnená   na trhu. Inak získaným výrobkom môže byť napríklad odpad. Na odpad je potrebné nahliadať ako na výrobok aj vtedy, keď je nerecyklovateľný, ale je predmetom obchodnej transakcie. Určený výrobok je ustanovený v § 4 ako výrobok, ktorý predstavuje zvýšené riziko ohrozenia oprávneného záujmu, na ktorého zmiernenie alebo odstránenie sú ustanovené základné požiadavky a posudzovanie zhody podľa § 22.

 

Za výrobok sa považuje aj výrobok po podstatnej úprave, pričom podstatnou úpravou výrobku sa rozumie oprava alebo zmena výrobku, ktorou je ovplyvnená zhoda výrobku so základnou požiadavkou, ktorá sa na výrobok vzťahuje, alebo ktorou dôjde k zmene jeho výkonu, typu alebo účelu určenia.

 

Zákon definuje aj pojem oprávnený záujem, nakoľko tento pojem ustanovujú aj smernice Nového prístupu. Iným verejným záujmom sa rozumie napr. ochrana domácich zvierat, primeraná úroveň elektromagnetickej kompatibility, efektívne a účinné využívanie rádiového frekvenčného spektra, ktoré sú typické iba pre niektoré smernice Nového prístupu.

Základné požiadavky na určený výrobok sú technické požiadavky, ktoré definuje § 2 písm. g) návrhu zákona o poskytovaní informácií o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru a o zmene zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovené v technickom predpise z oblasti posudzovania zhody. Základné požiadavky na určený výrobok sú väčšinou uvedené v prílohe č. 1 technického predpisu z oblasti posudzovania zhody. Zavedenie pojmu základné požiadavky si vyžiadala legislatívna prax ako aj potreba zjednotenia tohto pojmu s európskou legislatívou. Základnými požiadavkami sú technické požiadavky, ktoré ustanovuje pre jednotlivé skupiny určených výrobkov technický predpis z oblasti posudzovania zhody. Základné požiadavky sú navrhnuté tak, aby poskytovali a zabezpečovali vysokú úroveň ochrany. Buď sú odvodené od niektorých rizík spojených s výrobkom (napríklad fyzická a mechanická odolnosť, horľavosť, chemické, elektrické alebo biologické vlastnosti, hygiena, rádioaktivita, presnosť), alebo odkazujú na výrobok alebo jeho vlastnosti (napríklad ustanovenia týkajúce sa materiálov, dizajnu, konštrukcie, výrobného procesu, pokynov výrobcu), alebo sa v nich stanovuje hlavný cieľ ochrany (napríklad prostredníctvom ilustratívneho zoznamu). Často v sebe kombinujú viaceré z týchto prvkov. V dôsledku toho sa na daný výrobok môže súčasne vzťahovať niekoľko harmonizačných aktov EÚ, keďže základné požiadavky jednotlivých harmonizačných aktov EÚ je potrebné uplatňovať súbežne, aby sa pokryli všetky príslušné verejné záujmy. Základné požiadavky sa musia uplatňovať v závislosti od rizík, ktoré daný výrobok predstavuje. Preto výrobcovia musia vykonať analýzu rizík najprv na identifikáciu všetkých možných rizík, ktoré výrobok môže predstavovať, a stanoviť základné požiadavky, ktoré by sa mohli vzťahovať na výrobok. Táto analýza sa musí zdokumentovať a zahrnúť do technickej dokumentácie. Okrem toho musí výrobca zdokumentovať hodnotenie toho, ako rieši identifikované riziká, aby sa zabezpečilo, že produkt spĺňa platné základné požiadavky (napríklad uplatňovaním harmonizovaných noriem). Ak sa uplatňuje len časť harmonizovaných noriem alebo ak táto norma nezahŕňa všetky uplatniteľné základné požiadavky, má sa dokumentovať spôsob, akým sa riešia uplatniteľné základné požiadavky, ktorými sa daná norma nezaoberá. V základných požiadavkách sa vymedzujú výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť, alebo riziká, ktorými je potrebné sa zaoberať, neuvádzajú sa v nich však technické riešenia týchto otázok. Presné technické riešenie môžu poskytovať normy alebo iné technické špecifikácie alebo sa vypracujú v súlade so všeobecnými technickými alebo vedeckými poznatkami uvedenými v technickej a vedeckej literatúre podľa uváženia výrobcu. Táto flexibilita umožňuje výrobcom vybrať si, akým spôsobom splnia požiadavky. Rovnako umožňuje, aby sa napríklad materiály a návrh výrobkov prispôsobili technickému pokroku. V harmonizačných právnych predpisoch EÚ založených na základných požiadavkách sa teda nevyžaduje pravidelné prispôsobovanie technickému pokroku, keďže posúdenie, či boli splnené požiadavky, alebo nie, je založené na stave technického know-how v okamihu, keď je výrobok uvádzaný na trh.

Technický predpis z oblasti posudzovania zhody je technický predpis podľa § 2 písm. i) zákona o poskytovaní informácií o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru a o zmene zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo právne záväzný akt EÚ, čiže priamo účinný európsky právny predpis.

 

Definuje sa pojem výstupný dokument posudzovania zhody, ktorým nemusí byť vždy iba certifikát, ale ktorým môže byť aj rozhodnutie, protokol, správa, stanovisko, záznam alebo iný dokument vydaný autorizovanou osobou alebo notifikovanou osobou, ktorý osvedčuje splnenie základných požiadaviek určeného výrobku postupom posudzovania zhody podľa technického predpisu z oblasti posudzovania zhody.

 

Z dôvodu spresnenia definície uvedenie na trh, ktorým sa podľa článku 2 ods. 2 nariadenia 765/2008/ES rozumie prvé sprístupnenie výrobku na trhu Spoločenstva sa ustanovuje pojem uvedenie výrobku do prevádzky, ktorým je uvedenie výrobku na trh, kedy výrobok prvýkrát prechádza odplatne alebo bezodplatne z etapy výroby alebo dovozu do etapy prevádzky, po jeho dokončenej inštalácii a uvedenie výrobku do používania, ktorým je uvedenie výrobku na trh, kedy výrobok prvýkrát prechádza odplatne alebo bezodplatne do etapy užívania na určený účel koncovým používateľom. Výrobok môže byť uvedený na trh, čiže prvý krát sprístupnený na trhu, aj iným spôsob, napríklad výrobca môže výrobok predať dovozcovi alebo distribútori a v rámci distribučného reťazca je ďalej sprístupňovaný na trhu Spoločenstva. 

 

Ďalej je potrebné rozlišovať medzi technickou dokumentáciou a sprievodnou dokumentáciou.  Technickou dokumentáciou sa rozumejú všetky dokumenty potrebné na posúdenie zhody určeného výrobku so základnými požiadavkami uvedenými v technickom predpise z oblasti posudzovania zhody. Sprievodná dokumentácia je časť technickej dokumentácie nevyhnutná na účel sprístupnenia určeného výrobku na trhu. Sprístupnenie na trhu je podľa článku 2 ods. 1 nariadenia 765/2008/ES každá dodávka výrobku určeného na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trh Spoločenstva v priebehu obchodnej činnosti, či už odplatne, alebo bezodplatne. Predloženie sprievodnej dokumentácie vyplýva nielen z § 5, ale aj z § 7, 8, 24 a 26 návrhu zákona, ako jedna z povinností hospodárskych subjektov a rozumieme ňou najmä EÚ vyhlásenie o zhode, návod na použitie, bezpečnostné pokyny, údaje o hospodárskych subjektoch a označenia série, šarže, typu určeného výrobku, ak ich nie je možné umiestniť na obale určeného výrobku. Hospodárske subjekty v rámci sprievodnej dokumentácie poskytnú aj dokumenty ustanovené pre konkrétny určený výrobok v jednotlivých technických predpisoch z oblasti posudzovania zhody, ako označenie týkajúce sa bezpečnej manipulácie, skladovania, používania (vrátane bezpečných vzdialeností) a likvidácie, presné vymedzenie všetkých potrebných zariadení a príslušenstva a návod na použitie pre bezpečné fungovanie výrobku.

 

K § 3

Vymedzuje sa pôsobnosť Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) ako ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť posudzovania zhody a sprístupňovania určených výrobkov na trhu. Ustanovuje sa, že úrad je notifikujúcim orgánom podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov a orgánom zodpovedným za notifikované osoby podľa osobitných predpisov demonštratívne uvedených v poznámke pod čiarou a že vykonáva autorizáciu, notifikáciu a kontrolu autorizačných požiadaviek a povinností podľa návrhu zákona.

K § 4

Ustanovuje sa pojem určený výrobok, sprístupnenie určeného výrobku na trhu a voľný pohyb určeného výrobku na trhu.

Pre účely návrhu zákona sa rozlišujú pojmy základné požiadavky, požiadavky podľa tohto zákona alebo požiadavky podľa technického predpisu z oblasti posudzovania zhody. Určený výrobok musí pri sprístupňovaní na trhu spĺňať základne požiadavky a všetky ostatné požiadavky, ktoré kladie technický predpis z oblasti posudzovania zhody. Základné požiadavky sú definované v § 2 písm. d) návrhu zákona. Požiadavky podľa tohto zákona a požiadavky podľa technického predpisu z oblasti posudzovania zhody sú všetky ostatné požiadavky, ktoré na určený výrobok kladie návrh zákona alebo technický predpis z oblasti posudzovania zhody. Sú to napríklad požiadavky na označenie CE. Označenie CE je kľúčovým ukazovateľom (nie však dôkazom) zhody výrobku s týmto zákonom a s technickým predpisom z oblasti posudzovania zhody a umožňuje voľný pohyb výrobkov na trhu.

Zoznam určených výrobkov je tvorený nasledujúcimi právnymi predpismi:

1.         zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES zo 17. júna 2008 o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve,

2.         zákon č. 529/2010 Z. z. o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov (zákon o ekodizajne), ktorým sa transponuje smernica         Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov,

3.         zákon č. 182/2011 Z. z. o štítkovaní energeticky významných výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ z 19. mája 2010 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov energeticky významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch,

4.         zákon č. 254/2011 Z. z. o prepravovateľných tlakových zariadeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/35/EÚ zo 16. júna 2010 o prepravovateľných tlakových zariadeniach a o zrušení smerníc Rady 76/767/EHS, 84/525/EHS, 84/526/EHS, 84/527/EHS a 1999/36/ES,

5.         zákon č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES z 18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek,

6.         zákon č. 346/2013 Z. z. o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických zariadeniach a elektronických zariadeniach a ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/65/EÚ z  8. júna 2011 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach,

7.         zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa vykonáva rozhodnutie Komisie 2009/750/ES zo 6. októbra 2009 o definícii Európskej služby elektronického výberu mýta a jej technických prvkov,

8.         nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 393/1999 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na spotrebiče plynných palív, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/142/ES z 30 novembra 2009 týkajúca sa spotrebičov spaľujúcich plynné palivá,

9.         nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 397/1999 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na strelné zbrane a strelivo,

10.       nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 569/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro, ktorým sa transponuje smernica 98/79/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. októbra 1998 o diagnostických zdravotných pomôckach in vitro,

11.       nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 183/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na zariadenia určené na osobnú lanovú dopravu, ktorým sa transponuje smernica 2000/9/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. marca 2000, ktorá sa týka lanovkových zariadení určených na prepravu osôb,

12.       nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 222/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody emisií hluku zariadení používaných vo vonkajšom priestore, ktorým sa transponuje smernica 2000/14/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. mája 2000 týkajúca sa aproximácie právnych predpisov členských štátov vzhľadom na emisiu hluku v prostredí pochádzajúcu zo zariadení používaných vo voľnom priestranstve,

13.       nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 35/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na osobné ochranné prostriedky, ktorým sa transponuje smernica Rady z 21. decembra 1989 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa osobných ochranných prostriedkov,

14.       nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 436/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na strojové zariadenia, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES,

15.       nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 527/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody aktívnych implantovateľných zdravotníckych pomôcok, ktorým sa transponuje smernica Rady z 20. júna 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o aktívnych implantovateľných zdravotníckych pomôckach,

16.       nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 582/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody zdravotníckych pomôcok, ktorým sa transponuje smernica Rady č. 93/42/EHS zo 14. júna 1993 o zdravotníckych pomôckach,

17.       nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 46/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na aerosólové rozprašovače,

18.       nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 349/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na prostriedky ľudovej zábavy, zariadenia detských ihrísk a športovo-rekreačné zariadenia,

19.       nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 63/2011 Z. z. o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na hračky,

20.       nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 70/2015 Z. z. o sprístupňovaní pyrotechnických výrobkov na trhu, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/29/EÚ z  12. júna 2013 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania pyrotechnických výrobkov na trhu,

21.       nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 234/2015 Z. z. o sprístupňovaní jednoduchých tlakových nádob na trhu, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/29/EÚ z  26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia jednoduchých tlakových nádob na trhu,

22.       nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 235/2015 Z. z. o uvádzaní výťahov na trh a sprístupňovaní bezpečnostných častí do výťahov na trhu, ktorým je transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/33/EÚ z  26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa výťahov a bezpečnostných komponentov do výťahov,

23.       nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 236/2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na účinnosť teplovodných kotlov spaľujúcich kvapalné palivá alebo plynné palivá a o postupoch posudzovania zhody, ktorým sa implementuje nariadenie Komisie (EÚ) č. 813/2013 z  2. augusta 2013, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn tepelných zdrojov na vykurovanie priestoru a kombinovaných tepelných zdrojov,

24.       nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 1/2016 Z. z. o sprístupňovaní tlakových zariadení na trhu, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/68/EÚ z  15. mája 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania tlakových zariadení na trhu,

25.       nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 77/2016 Z. z. o sprístupňovaní rekreačných plavidiel a vodných skútrov na trhu, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/53/EÚ z 20. novembra 2013 o rekreačných plavidlách a vodných skútroch a o zrušení smernice 94/25/ES,

26.       nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 126/2016 Z. z. o sprístupňovaní váh s neautomatickou činnosťou na trhu, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/31/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania váh s neautomatickou činnosťou na trhu,

27.       nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 127/2016 Z. z. o elektromagnetickej kompatibilite, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na elektromagnetickú kompatibilitu,

28.       nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 131/2016 Z. z. o sprístupňovaní výbušnín na civilné použitie na trhu, ktorým sa transponuje smernica Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/28/EÚ z  26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania výbušnín na civilné použitie na trhu a ich kontroly,

29.       nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 145/2016 Z. z. o sprístupňovaní meradiel na trhu, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/32/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia meradiel na trhu,

30.       nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 148/2016 Z. z. o sprístupňovaní elektrického zariadenia určeného na používanie v rámci určitých limitov napätia na trhu, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/35EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia elektrického zariadenia určeného na používanie v rámci určitých limitov napätia na trhu,

31.       nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 149/2016 Z. z. o zariadeniach a ochranných systémoch určených na použitie v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/34/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa zariadení a ochranných systémov určených na použitie v potenciálne výbušnej atmosfére,

32.       nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 193/2016 Z. z. o sprístupňovaní rádiových zariadení na trhu, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ z 16. apríla 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu, ktorou sa zrušuje smernica 1999/5/ES,

33.       nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 262/2016 Z. z. o vybavení námorných lodí, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/90/EÚ z 23. júla 2014 o vybavení námorných lodí a o zrušení smernice Rady 96/98/ES,

34.       nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/424 z 9. marca 2016 o lanovkových zariadeniach a zrušení smernice 2000/9/ES (Ú. v. EÚ L 81, 31. 3. 2016),

35.       nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/425 z 9. marca 2016 o osobných ochranných prostriedkoch a o zrušení smernice Rady 89/686/EHS (Ú. v. EÚ L 81, 31. 3. 2016),

36.       nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/426 z 9. marca 2016 o spotrebičoch spaľujúcich plynné palivá a o zrušení smernice 2009/142/ES (Ú. v. EÚ L 81, 31. 3. 2016),

37.       nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/745 z 5. apríla 2017 o zdravotníckych pomôckach, zmene smernice 2001/83/ES, nariadenia (ES) č. 178/2002 a nariadenia (ES) č. 1223/2009 a o zrušení smerníc Rady 90/385/EHS a 93/42/EHS (Ú. v. EÚ L 117, 5.5.2017),

38.       nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/746 z 5. apríla 2017 o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro a o zrušení smernice 98/79/ES a rozhodnutia Komisie 2010/227/EÚ (Ú. v. EÚ L 117, 5.5.2017),

39.       nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017).

 

K § 5 až 9

Ustanovujú sa povinnosti hospodárskych subjektov, za ktoré sa považuje výrobca, splnomocnený zástupca výrobcu, dovozca a distribútor pred uvedením určených výrobkov na trh ako aj počas sprístupňovania určených výrobkov na trhu. Hospodárske subjekty zodpovedajú za súlad určených výrobkov so základnými požiadavkami a s požiadavkami ustanoveným týmto zákonom alebo technickým predpisom z oblasti posudzovania zhody v závislosti od svojej úlohy v dodávateľskom reťazci, aby sa dosiahla vysoká úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti a ochrana spotrebiteľa a zabezpečila sa spravodlivá hospodárska súťaž na vnútornom trhu EÚ. Povinnosti hospodárskych subjektov v plnej miere odzrkadľujú ustanovenia prílohy I, kapitoly R2 rozhodnutia (ES) č. 768/2008, ktoré je legislatívnym rámcom pre tvorbu smerníc EÚ podľa Nového legislatívneho rámca, ktoré sa transponujú do slovenského právneho poriadku.

Výrobca má povinnosť vypracovať a vydať vyhlásenie o zhode alebo EÚ vyhlásenie o zhode podľa § 23 a technického predpisu z oblasti posudzovania zhody. Pojmy „ES vyhlásenie o zhode určeného výrobku“ a pojem „EÚ vyhlásenie o zhode určeného výrobku“ majú rovnaký obsah. Rozdielne pojmy sú výsledkom zániku Európskeho spoločenstva, ktorého nástupcom je Európska únia. Používanie oboch pojmov v súčasnosti vyplýva iba z nedôslednej transpozície niektorými členskými štátmi. Je preto potrebné používať iba pojem EÚ vyhlásenie o zhode nakoľko je totožný s pojmom ES vyhlásenie o zhode. Rozdiel medzi označením vyhlásenia o zhode (ES, EÚ alebo bez označenia) spočíva v tom, „ES“ sa používa, ak technický predpis z oblasti posudzovania zhody transponuje harmonizačný právny predpis EÚ, ktorý bol prijatý pred 1. decembrom 2009, kedy vstúpila do platnosti Lisabonská zmluva, ktorou sa mení Zmluva o EÚ a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva. Po tomto dátume sa európske predpisy začali označovať „EÚ“ a z toho dôvodu aj vyhlásenie o zhode, ktoré je platné na celom území EÚ má označenie EÚ podľa právnych predpisov vydaných po 1. decembri 2009. Členský štát môže ustanoviť povinnosť vydávať vyhlásenie o zhode aj v rámci národných predpisov a z toho dôvodu podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 349/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na prostriedky ľudovej zábavy, zariadenia detských ihrísk a športovo-rekreačné zariadenia je ustanovená povinnosť vydávať vyhlásenie o zhode, ale z dôvodu, že má územnú platnosť len pre Slovenskú republiku, nemá označenie ES alebo EÚ.

Cieľom povinností dovozcu a distribútora je zabezpečiť, aby určené výrobky, ktoré vstupujú na vnútorný trh EÚ, spĺňali požiadavky tohto zákona a technického predpisu z oblasti posudzovania zhody a najmä aby mal dovozca a distribútor potrebné dôkazy o tom, že výrobca vykonal posudzovanie zhody týchto určených výrobkov, že určené výrobky sú správne označené a dokumentácia vypracovaná výrobcom je k dispozícii orgánom dohľadu na účely vykonania kontroly. Distribútor okrem plnenia povinností spoločných pre všetky hospodárske subjekty by mal najmä konať s náležitou starostlivosťou, aby zabezpečil, že jeho zaobchádzanie s určeným výrobkom nebude mať negatívny vplyv na súlad určeného výrobku s týmto zákonom.

Návrh zákona rozlišuje pojmy opatrenie a nápravné opatrenie. Pojem opatrenie sa používa, keď orgán dohľadu ukladá opatrenie podľa § 27. Pojem nápravné opatrenie sa používa, keď výrobca, dovozca alebo distribútor musí prijať nevyhnutné nápravné opatrenie napríklad bezodkladne prijať nevyhnutné nápravné opatrenie s cieľom dosiahnuť zhodu určeného výrobku so základnou požiadavkou a požiadavkou ustanovenou týmto zákonom alebo technickým predpisom z oblasti posudzovania zhody a ak je to potrebné, určený výrobok stiahnuť z  trhu ) alebo určený výrobok spätne prevziať, ak sa dôvodne domnieva alebo má dôvod sa domnievať, že určený výrobok nie je v zhode so základnou požiadavkou a požiadavkou ustanovenou týmto zákonom alebo technickým predpisom z oblasti posudzovania zhody alebo ak mu orgán dohľadu uložil opatrenie podľa § 27.

Podľa § 9 sa povinnosti výrobcu, splnomocneného zástupcu výrobcu, dovozcu alebo distribútora môžu vzťahovať aj na osoby, ktoré vykonávajú tieto činnosti bez oprávnenia na podnikanie z dôvodu, že činnosť orgánov dohľadu podľa tohto zákona nie je zameraná na skúmanie, či bol výrobok uvedený na trh alebo sprístupnený na trhu osobou s potrebným oprávnením, ale na bezpečnosť výrobku ako takého. Preto sa povinnosti výrobcu, splnomocneného zástupcu výrobcu, dovozcu alebo distribútora majú vzťahovať aj na osoby, ktoré uvedú na trh alebo sprístupňujú na trhu výrobky formou individuálneho dovozu, ale v tejto oblasti nevykonávajú podnikateľskú činnosť.

K § 10 až 12

Ustanovuje sa definícia autorizácie. Autorizáciou sa vyjadruje formálne oprávnenie orgánu posudzovania zhody na vykonávanie posudzovania zhody určených výrobkov podľa technického predpisu z oblasti posudzovania zhody.

Žiadateľom o autorizáciu má byť orgán posudzovania zhody. Pod týmto pojmom sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 článok 2 bod 13 rozumie akýkoľvek subjekt vykonávajúci činnosti posudzovania zhody vrátane kalibrácie, skúšania, osvedčovania a inšpekcie, čiže žiadateľom má byť subjekt, ktorý už vykonáva uvedené činnosti a je na výkon týchto činností spôsobilý.

Na autorizáciu nie je právny nárok, čo je v súlade s kapitolou 5.2.1. Príručky Blue Guide, čiže Modrej príručky o vykonávaní právnych predpisov EÚ týkajúcich sa výrobkov (ďalej len „Príručka Blue Guide“), podľa ktorej „Členské štáty môžu aj naďalej rozhodnúť, či subjekt, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v príslušných harmonizačných právnych predpisoch EÚ, notifikujú alebo nie.“ Autorizáciu udeľuje úrad rozhodnutím o autorizácii na základe žiadosti orgánu posudzovania zhody, ktorým je fyzická osoba podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá spĺňa autorizačné požiadavky podľa § 12 návrhu zákona. Fyzická osoba podnikateľ, tak ako aj právnická osoba, musí plniť autorizačné požiadavky ustanovené v § 12, čiže musí zamestnávať dostatočný počet zamestnancov, mať organizačnú štruktúru zabezpečujúcu nestrannosť, nezávislosť a všetky ďalšie autorizačné požiadavky.

V § 11 sa ustanovuje obsah žiadosti o autorizáciu a notifikáciu, ktoré musí obsahovať žiadosť a dokumenty, ktoré musia tvoriť prílohu žiadosti.

Ďalej sa ukladá povinnosť orgánom posudzovania zhody, ktorý žiadajú o autorizáciu, spĺňať autorizačné požiadavky, ktoré sú ustanovené v § 12. Autorizačné požiadavky sú v súlade s Prílohou I kapitolou R4 rozhodnutia (ES) č. 768/2008, ktoré je legislatívnym rámcom pre tvorbu smerníc alebo v súlade s priamo účinnými nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady EÚ podľa Nového legislatívneho rámca, ktoré sa transponujú alebo implementujú do slovenského právneho poriadku.

Vykonávanie posudzovania zhody je inou formou podnikania, keďže podľa návrhu zákona živnosťou nie je činnosť autorizovanej osoby.

K § 13

Zamestnanci úradu sú oprávnení vykonávať kontrolu nad činnosťou autorizovaných osôb, ktorá je vymedzená rozsahom ich autorizácie a nad orgánom posudzovania zhody, ktorý žiada o autorizáciu. Zároveň sa ukladá povinnosť zamestnancom autorizovaných osôb a orgánov posudzovania zhody umožniť vykonanie činností spojených s kontrolou oprávneným zamestnancom úradu. Ak kontrolovaná autorizovaná osoba v určenej lehote neodstráni nezhody (nedostatky), úrad zruší autorizáciu v tom rozsahu, v akom neplní podmienky za ktorých jej bola udelená autorizácia, to znamená, že zruší autorizáciu na ten určený výrobok, resp. ten postup posudzovania zhody, ktorého sa týkali nezhody (nedostatky) zistené pri kontrole a ktoré neboli odstránené v určenej lehote. Ustanovenie uvádza aj ďalšie dôvody, pre ktoré úrad autorizáciu zruší. K zrušeniu autorizácie môže dôjsť nielen na podnet úradu ale aj na základe vlastnej žiadosti autorizovanej osoby, pričom žiadosť o zrušenie musí byť úradu doručená najmenej 6 mesiacov pred dátumom, ku ktorému sa žiada o zrušenie autorizácie. Cieľom je prehľadné usporiadanie práv a povinností medzi úradom a autorizovanou osobou.

Kontrolná činnosť je podľa § 1 ods. 2 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 10/1996 Z. z.“) zaradená ako vonkajšia kontrola a z toho dôvodu sa ustanovenia zákona č. 10/1996 Z. z. uplatňujú pri výkone kontrolnej činnosti primerane.

Kontrolná činnosť je vykonávanie kontroly plnenia požiadaviek zákona, technických predpisov z oblasti posudzovania zhody, t. j. nariadenia vlády Slovenskej republiky vydaného na vykonanie zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky na určené výrobky (slovenský právny predpis, priamo účinný právny predpis Európskej komisie alebo Európskeho parlamentu a Rady (Napríklad Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/424 z 9. marca 2016 o lanovkových zariadeniach a zrušení smernice 2000/9/ES, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/425 z 9. marca 2016 o osobných ochranných prostriedkoch a o zrušení smernice Rady 89/686/EHS, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/426 z 9. marca 2016 o spotrebičoch spaľujúcich plynné palivá a o zrušení smernice 2009/142/ES.), smerníc EÚ, Príručky Blue Guide, metodických postupov, rozhodnutí a dokumentov, ktoré sú výsledkom práce koordinačnej skupiny notifikovaných osôb zriadenej Európskou komisiou a na národnej úrovni a iných pracovných skupín zriadených Európskou komisiou, rozsahu a podmienok uvedených v rozhodnutí o autorizácii a kontrola výkonu posudzovania zhody na posudzovaných zložkách žiadateľmi o autorizáciu a notifikáciu (autorizačný audit) alebo autorizovanými osobami a notifikovanými osobami na mieste. V rámci kontroly sa ďalej preveruje, či autorizované alebo notifikované osoby dodržiavajú rozsah poverenia udeleného rozhodnutím o autorizácii. Pri kontrole sa môžu kontrolovať všetky autorizačné a notifikačné požiadavky alebo ich časť. Kontrolná činnosť môže byť vykonávaná dvomi spôsobmi - kontrola na základe poverenia predsedu úradu alebo kontrola vykonávaná v spolupráci so Slovenskou národnou akreditačnou službou. Podrobnosti o výkone kontroly určí úrad v metodickom postupe, ktorý zverejní na svojom webovom sídle.

K odseku 2 Intervaly medzi vykonanými kontrolami by nemali presiahnuť 24 mesiacov, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

K odseku 3 a 4  Pri výkone kontroly sa vyhotovuje sumár nezhôd, tento dokument obsahuje informácie o zásadných nezhodách alebo nezhodách. V závere dokumentu sa určí, či bude vypracovaný záznam o výsledku kontroly, ak neboli počas kontroly zistené nezhody alebo protokol o výsledku kontroly, ak boli zistené zásadné nezhody alebo nezhody. Dokument Sumár nezhôd sa prerokuje s kontrolovaným subjektom, je potvrdený podpismi zamestnancov úradu a kontrolovaného subjektu a vyhotovuje sa v dvoch rovnopisoch. Jeden rovnopis dokumentu Sumár nezhôd sa odovzdáva kontrolovanému subjektu bezprostredne po ukončení kontroly a tvorí súčasť záznamu alebo protokolu o výsledku kontroly. Pričom zásadnou nezhodou je napríklad nepredloženie plnenia autorizačnej požiadavky podľa § 12 alebo neplnenie si povinnosti autorizovanej osoby podľa § 21, najmä nepredloženie žiadneho dokumentu, ktorým by sa preukázalo plnenie niektorej z autorizačných a notifikačných požiadaviek, alebo zásadný rozpor s autorizačnými a notifikačnými požiadavkami (napr. kontrolovaný subjekt je výrobcom, dovozcom, distribútorom alebo obchodným konkurentom ktorejkoľvek z týchto strán), notifikačných požiadaviek, alebo zásadný rozpor s autorizačnými a notifikačnými požiadavkami (napr. kontrolovaný subjekt je výrobcom, dovozcom, distribútorom alebo obchodným konkurentom ktorejkoľvek z týchto strán). Ak sa kontrolou nezistia zásadné nezhody alebo nezhody, vypracuje sa Záznam o výsledku kontroly. V zázname o výsledku kontroly sa uvádzajú návrhy na zlepšenie, ktorých zapracovanie do internej dokumentácie sa preveruje pri nasledujúcej kontrole. Záznam o výsledku kontroly podpisujú členovia kontrolnej skupiny a doručuje sa do vlastných rúk na adresu sídla kontrolovaného subjektu. Kontrola, z ktorej sa vypracúva záznam o výsledku kontroly je ukončená jeho doručením. Záznam o výsledku kontroly doručovaný prostredníctvom poštového podniku sa považuje za doručený aj vtedy, ak sa ho nepodarí doručiť prostredníctvom poštového podniku na adresu sídla kontrolovaného subjektu, a to dňom vrátenia zásielky. O výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli zistené nezhody vypracujú členovia kontrolnej skupiny Protokol o výsledku kontroly. V protokole o výsledku kontroly sa uvádzajú návrhy na zlepšenie, ktorých zapracovanie do internej dokumentácie sa preveruje pri nasledujúcej kontrole.

K odseku 5 Úrad môže vykonávať mimoriadne kontroly, ktoré sa vykonávajú na základe sťažností, podnetov, zistení úradu alebo inej mimoriadnej okolnosti. Podkladom na začatie kontroly môže byť aj rozhodnutie vykonať autorizačný audit. Preverenie plnenia autorizačných a notifikačných požiadaviek žiadateľom o autorizáciu a notifikáciu môže byť vykonané kontrolou na základe poverenia predsedu úradu alebo kontrolou vykonanou v spolupráci so Slovenskou národnou akreditačnou službou. Úrad môže vykonávať aj neohlásenú kontrolu, ak má dôvodné podozrenie z porušenia autorizačných povinností a jej predchádzajúcim ohlásením by sa mohol zmariť účel takto vykonávanej kontroly.

K odseku 6 Náklady, ktoré preukázateľne vzniknú úradu v súvislosti s výkonom kontroly činnosti autorizovanej osoby súvisiacej s postupmi posudzovania zhody, pri ktorých je autorizovaná osoba zapojená do fázy kontroly výroby, pri ktorej je potrebné vstupovať do priestorov, kde sa výrobok navrhuje, výrobných priestorov, priestorov na výkon kontrol a skúšok, ako aj skladovacích priestorov výrobcu, nie je možné zahrnúť do správneho poplatku z dôvodu, že nie všetky autorizované osoby majú v rozsahu autorizácie postupy posudzovania zhody, pri ktorých je autorizovaná osoba zapojená do fázy kontroly výroby. Keďže autorizované /notifikované osoby môžu vykonávať činnosti v rámci celej EÚ ako aj celého sveta a výrobcovia sú v prevažnej miere z tretích krajín (Čína, Turecko, Kórea a pod.), môžu cestovné náklady predstavovať značnú sumu, ktorá nemôže byť hradená z kapitoly úradu.

K § 14 až 19

Úrad rozhodne o žiadosti orgánu posudzovania zhody o udelenie autorizácie po preverení splnenia autorizačných požiadaviek obsiahnutých v § 12. Splnenie uvedených požiadaviek môže žiadateľ preukázať doložením osvedčenia o akreditácii. Osobitná hodnota akreditácie spočíva aj v skutočnosti, že poskytuje spoľahlivé preverenie technickej a odbornej kompetentnosti žiadateľa o autorizáciu. Ustanovuje sa predpoklad splnenia minimálnych požiadaviek, ak žiadateľ spĺňa požiadavky ustanovené v príslušných harmonizovaných technických normách pre notifikované osoby. Keďže postupy posudzovania zhody vyžadujú zapojenie orgánov posudzovania zhody, týmto ustanovením sa zabezpečuje jednotná úroveň orgánov posudzovania zhody v EÚ za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže. Na európskej úrovni sa využíva tzv. akreditácia pre účely autorizácie a notifikácia a regulátor (úrad) posudzuje plnenie autorizačných a notifikačných požiadaviek. Z uvedeného dôvodu úrad spolupracuje pri uvedenom type akreditačnej služby so Slovenskou národnou akreditačnou službou, avšak akreditáciu pre účely autorizácie a notifikácie uznáva v plnom rozsahu len ak autorizačné a notifikačné požiadavky posudzovali zástupcovia úradu.

Ustanovuje sa postup úradu v správnom konaní pri rozhodovaní o autorizácii orgánov posudzovania zhody, ktorý žiadajú o autorizáciu. Preverovanie spôsobilosti žiadateľa na výkon posudzovania zhody je špecifické a vyžaduje ustanovenie dlhšej lehoty na vykonanie kontroly plnenia autorizačných požiadaviek priamo u žiadateľa a následne na udelenie rozhodnutia. Taktiež po vydaní rozhodnutia o autorizácii je potrebné ustanoviť právomoc úradu rozhodnúť o zrušení autorizácie, o predĺžení autorizácie, o pozastavení autorizácie alebo o zmene autorizácie z vymedzených dôvodov s cieľom zabezpečiť uvádzanie bezpečných určených výrobkov na trh.

Dôvodom na rozhodnutie o zrušení autorizácie môže byť aj zánik dôvodu autorizácie na výkon činností, ktorá je predmetom autorizácie, pričom zánikom dôvodu autorizácie môže byť napríklad aj zrušenie technického predpisu, alebo zmena smernice, napríklad smernica 2014/35/EÚ (LVD) zmenila postupy posudzovania zhody a do procesu posúdenia zhody sa už nezapája autorizovaná  alebo notifikovaná osoba.

Ak autorizovaná osoba nahlási úradu zmenu obchodného mena alebo názvu, sídla a právnej formy, mena, priezviska, funkcie a bydliska osoby alebo osôb, ktoré sú oprávnené konať v jej mene a spĺňa požiadavky podľa odseku 2, úrad zmení platné rozhodnutie o autorizácii. Ak autorizovaná osoba požiada úrad o autorizáciu na ďalší technický predpis alebo jeho časť a spĺňa požiadavky podľa odseku 2, úrad zmení rozhodnutie o autorizácii, pričom pri skôr vydanej autorizácii na určitý technický predpis alebo predpisy sa predpokladá, že požiadavky podľa odseku 2 sú splnené, to znamená, že nie sú predmetom preverovania.

Ak orgán posudzovania zhody nespĺňa autorizačné požiadavky podľa § 12, úrad konanie o autorizácii zastaví.

V prípade naplnenia podmienok podľa ustanovení § 14 až 18 návrhu zákona rozhodne úrad na návrh autorizovanej osoby alebo ex offo o zrušení autorizácie, o pozastavení autorizácie alebo o zmene autorizácie. O predĺžení autorizácie rozhodne úrad na základe žiadosti autorizovanej osoby.

V § 19 sa ustanovuje, kedy autorizácia zaniká, a to zánikom autorizovanej osoby bez právneho nástupcu alebo zrušením autorizovanej osoby, rozhodnutím o zrušení autorizácie podľa § 15 a uplynutím platnosti rozhodnutia o autorizácii.

 

 

K § 20

Ustanovuje sa definícia notifikácie, ako aj praktické vykonávanie postupu notifikácie vrátane informačných povinností úradu v súlade s Prílohou I kapitolou R4 rozhodnutia (ES) č. 768/2008.

Práva a povinnosti autorizovanej osoby sa považujú za práva a povinnosti notifikovanej osoby podľa § 21 ods. 16, ak je autorizovaná osoba zapísaná do zoznamu notifikovaných osôb Európskou komisiou a Európska komisia jej pridelí identifikačný kód notifikovanej osoby, ktorým je buď identifikačné číslo (štvormiestne číslo) notifikovanej osoby alebo značka RTPO.

Ďalej je definovaná značka RTPO, ktorou sa označuje autorizovaná osoba notifikovaná Európskej komisii, členským štátom EÚ a štátom, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ktorej je pridelený identifikačný kód - značka RTPO - na vykonávanie činnosti podľa bodu 3.1.2 a 3.1.3 prílohy č. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 1/2016 Z. z. o sprístupňovaní tlakových zariadení na trhu a podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/68/EÚ z 15. mája 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania tlakových zariadení na trhu, a nie identifikačné číslo notifikovanej osoby.

K § 21

Ustanovujú sa práva a povinnosti autorizovaných osôb v súlade so znením Prílohy I kapitoly R4 rozhodnutia (ES) č. 768/2008. Autorizovaná osoba nevydá výstupný dokument posudzovania zhody ak zistí, že výrobca nespĺňa základné požiadavky ustanovené v technickom predpise z oblasti posudzovania zhody alebo neuplatňuje zodpovedajúce harmonizované technické normy alebo iné technické špecifikácie, čím sa posilňuje nestrannosť postavenia autorizovaných osôb. Autorizovaná osoba má najmä právo zasiahnuť po vydaní výstupného dokumentu posudzovania zhody, konkrétne pozastaviť platnosť alebo zrušiť výstupný dokument posudzovania zhody, ak zistí, že určený výrobok už ďalej nespĺňa základné požiadavky, ktoré sú naň kladené. O týchto skutočnostiach autorizovaná osoba informuje úrad s ohľadom na bezpečnosť používateľov určených výrobkov.

Týmto ustanovením sa upravuje aj oznamovacia povinnosť autorizovaných osôb voči úradu, najmä ohľadom svojich subdodávateľov a organizačných zložiek, okolností, ktoré majú vplyv na rozsah alebo podmienky notifikácie alebo činností posudzovania zhody vykonaných v rozsahu ich autorizácie a notifikácie. Cieľom tejto oznamovacej povinnosti je uľahčenie kontroly činnosti autorizovaných osôb zo strany úradu. Ustanovuje sa aj spolupráca autorizovaných a notifikovaných osôb pri zdieľaní informácií o nečestných výrobcoch určených výrobkov.

Práva a povinnosti autorizovanej osoby sa považujú za práva a povinnosti notifikovanej osoby.

K § 22

Zhoda určeného výrobku sa posudzuje postupmi posudzovania zhody, ktoré sú uvedené v technických predpisoch z oblasti posudzovania zhody, pričom sa predpokladá, že výber bude zodpovedať praktikám v danom odvetví, rizikovosti výrobkov. Výrobca má možnosť vybrať si postup posudzovania zhody.

Návrh zákona vymedzuje len prehľad základných postupov posudzovania zhody v súlade s prílohou II rozhodnutia (ES) č. 768/2008. Konkrétny postup posudzovania zhody pre konkrétny výrobok je vždy určený v technickom predpise z oblasti posudzovania zhody.

Posudzovanie zhody určeného výrobku vykonáva autorizovaná osoba alebo notifikovaná osoba, ak tak ustanovuje pre daný postup posudzovania zhody technický predpis z oblasti posudzovania zhody. Pri module A nie je do procesu posudzovania zhody zapojená autorizovaná osoba alebo notifikovaná osoba a v tom prípade môže hospodársky subjekt, ak nevie posúdenie zhody určeného výrobku vykonať sám, požiadať o pomoc orgán posudzovania zhody akreditovaný podľa osobitného predpisu alebo iný orgán posudzovania zhody, ktorý spĺňa požiadavky podľa technickej normy. Ak hospodársky subjekt zodpovedný za výkon posudzovania zhody iného ako určeného výrobku, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis, nevie vykonať všetky potrebné skúšky a merania, požiada o posúdenie zhody orgán posudzovania zhody akreditovaný podľa osobitného predpisu alebo iný orgán posudzovania zhody, ktorý spĺňa požiadavky podľa technickej normy.

Pokiaľ ide o orgány posudzovania zhody, pod týmto pojmom sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 rozumie akýkoľvek subjekt vykonávajúci činnosti posudzovania zhody vrátane kalibrácie, skúšania, osvedčovania a inšpekcie. Orgán posudzovania zhody (skúšobné laboratórium, inšpekčný orgán certifikačný orgán) môže vydať napríklad skúšobné protokoly, certifikát, osvedčenie alebo iný dokument, čím sa má na mysli výstupný dokument vydaný akýmkoľvek subjektom vykonávajúcim činnosti posudzovania zhody vrátane kalibrácie, skúšania, osvedčovania a inšpekcie, pričom orgán posudzovania zhody môže byť akreditovaný alebo má mať minimálne zavedený systém podľa príslušnej slovenskej technickej normy. Takýto výstupný dokument môže slúžiť ako podklad k posúdeniu zhody vykonávanom autorizovanou osobou alebo notifikovanou osobou pri určených výrobkoch pri postupe posudzovania zhody inom ako modul A alebo pre hospodársky subjekt, ktorý je zodpovedný za posúdenie zhody pri module A, ktorý nevie vykonať všetky potrebné merania a skúšky sám, aby preukázal plnenie základných požiadaviek určeného výrobku.

Orgán posudzovania zhody môže vykonať posúdenie zhody a vydať protokol alebo certifikát aj k inému ako určenému výrobku, čiže k akémukoľvek výrobku, lebo orgán posudzovania zhody je akýkoľvek subjekt vykonávajúci činnosti posudzovania zhody vrátane kalibrácie, skúšania, osvedčovania a inšpekcie. Ale výstupný dokument posudzovania zhody (protokoly, osvedčenia, certifikáty a pod.) nemožno získať od autorizovanej alebo notifikovanej osoby pre akýkoľvek výrobok. Pri určených výrobkov, pri ktorých sa vyžaduje výstup autorizovanej alebo notifikovanej osoby je relevantný takýto výstup, a výstupné dokumenty orgánu posudzovania zhody (skúšobné laboratórium, inšpekčný orgán, certifikačný orgán a pod.) majú len podporný charakter. Orgán posudzovania zhody môže byť akreditovaný alebo neakreditovaný, ktorý má minimálne zavedené systémy podľa príslušných slovenských technických noriem.

Iné ako určené výrobky nemôže posudzovať autorizovaná osoba alebo notifikovaná osoba. Môže sa však na iné ako určené výrobky vzťahovať osobitný predpis, ktorý ustanovuje povinnosť, aby konkrétny výrobok – iný ako určený výrobok, bol posúdený určitým „špecifickým orgánom“, na ktorý osobitný prepis ustanovuje požiadavky. Ak osobitný predpis neustanovuje požiadavky na orgán posudzovania zhody, ako napríklad nariadenie vlády č. 404/2007 Z. z. o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, tak na preukázanie plnenia povinnosti podľa § 3 uvedeného nariadenia vlády, ak nevie hospodársky subjekt preukázať plnenie uvedených požiadaviek na základe vlastných meraní a skúšok, môže požiadať o „pomoc“ orgán posudzovania zhody (skúšobné laboratórium, inšpekčný orgán certifikačný orgán) ktorý vykoná potrebné skúšky a merania a vydá protokol, osvedčenie, certifikát, alebo iný výstupný dokument, ktorý slúži hospodárskemu subjektu na preukázanie plnenia povinností podľa § 3 uvedeného nariadenia vlády.

 

K § 23

Vyhlásenie o zhode je potrebné chápať ako dokument, ktorým výrobca potvrdzuje, že výrobok spĺňa požiadavky, ktoré sa naň vzťahujú. Vydaním vyhlásenia o zhode výrobca deklaruje splnenie všetkých relevantných požiadaviek na bezpečnosť, ktoré sa týkajú konkrétneho výrobku. Ustanovenie sa zosúlaďuje s čl. R10 rozhodnutia (ES) č. 768/2008. Vyhlásenie o zhode musí obsahovať minimálne také obsahové náležitosti, ktoré ustanovuje príloha č. 3 rozhodnutia (ES) č. 768/2008. Vyhotovuje sa v štátnom jazyku alebo sa do štátneho jazyka preloží. V tomto dokumente sú uvedené všetky relevantné smernice ES/EÚ, ako technické predpisy z oblasti posudzovania zhody, čiže slovenské právne predpisy, ktorými sú transponované smernice ES/EÚ ako aj technické normy použité pri posudzovaní zhody. Každý, kto si výrobok kupuje, má právo sa oboznámiť s týmto dokumentom, ktorým výrobca na seba preberá zodpovednosť za bezpečnosť výrobku. Vždy sa k jednému určenému výrobku vypracuje iba jedno vyhlásenie o zhode, i keď sa na určený výrobok vzťahuje viac všeobecne záväzných právnych predpisov, čím sa sleduje požiadavka jasnosti a prehľadnosti vyhlásenia o zhode. Výnimočne môže za splnenie povinností spojených s vydaním vyhlásenia o zhode zodpovedať aj dovozca, ale iba ak to ustanovuje technický predpis z oblasti posudzovania zhody. Táto výnimka sa týka určených výrobkov, ktorých požiadavky sú ustanovené na národnej úrovni (prostriedky ľudovej zábavy, zariadenia detských ihrísk a športovo-rekreačné zariadenia), alebo ak sú podľa § 9 rozšírené povinnosti výrobcu na dovozcu alebo distribútora.

 

K § 24

Značkou je značka zhody alebo iná značka.

Značkou zhody väčšiny určených výrobkov, ktoré spadajú pod harmonizovanú oblasť je označenie CE. Kedy bude použitá na určenom výrobku iná značka zhody ustanoví osobitný predpis, pričom inou značkou zhody je napr. značka kormidla podľa § 7 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 262/ 2016 Z. z. o vybavení námorných lodí, ktorej vzor je ustanovený v prílohe č. 1 predmetného nariadenia.

Inou značkou sa rozumejú overovacie značky strelných zbraní a streliva ustanovené v prílohe č. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 397/1999 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na strelné zbrane a strelivo.

Zároveň je podľa odseku 3 výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca povinný označiť určený výrobok popri značke zhody aj iným doplňujúcim označením, ak tak ustanoví osobitný predpis (napr. doplnkové metrologické označenie ustanovené v § 15 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 145/2016 Z. z. o sprístupňovaní meradiel na trhu – „Doplnkové metrologické označenie sa skladá z pravouhlého štvoruholníka, v ktorom je umiestnené veľké písmeno „M“ a posledné dvojčíslie roku, v ktorom bolo doplnkové metrologické označenie umiestnené na meradle. Výška štvoruholníka sa musí rovnať výške označenia CE. Doplnkové metrologické označenie sa umiestňuje bezprostredne za označenie CE.“), pričom doplňujúce označenie je iné označenie ako „označenie CE“ a nie je ani značkou zhody.

K § 25

Všeobecné zásady pre označenie CE, podmienky umiestňovania označenia CE ako aj grafické znázornenie označenia CE je upravené osobitným predpisom, ktorým je nariadenie (ES) č. 765/2008. Rovnako definícia pojmu označenie CE je obsiahnutá v nariadení (ES) č. 765/2008. Vzor označenia CE už neustanovuje príloha tohto zákona ale je ustanovený v prílohe II nariadenia (ES) č. 765/2008. Ak tak ustanoví osobitný predpis, môže byť označenie CE nahradené inou značkou zhody.

Označenie CE je kľúčovým ukazovateľom (nie však dôkazom) zhody výrobku s právnymi predpismi EÚ a umožňuje voľný pohyb výrobkov na trhu v EHP a Turecku, či už sú vyrábané v EHP, Turecku alebo v inej krajine. Členské štáty Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP – členské štáty EÚ a niektoré krajiny EZVO: Island, Nórsko, Lichtenštajnsko) nesmú obmedzovať uvádzanie výrobkov s označením CE na trh, pokiaľ nemožno takéto opatrenia odôvodniť na základe dôkazov o nesúlade výrobku. To platí aj pre výrobky vyrobené v tretích krajinách, ktoré sa predávajú v EHP.

Označenie CE neznamená, že výrobok bol vyrobený v EÚ. Označenie CE vyjadruje zhodu s požiadavkami stanovenými v príslušných harmonizačných právnych predpisoch EÚ. Preto sa považuje za základnú informáciu pre orgány členských štátov, ako aj ďalšie príslušné strany (napríklad distribútorov). Označenie CE neslúži na komerčné účely, t. j. nejde o marketingový nástroj.

Označenie CE je viditeľným výsledkom celého postupu zahŕňajúceho posudzovanie zhody v širšom zmysle slova a znamená, že výrobca deklaroval, že výrobok je v súlade s harmonizačnými právnymi predpismi EÚ.

Nie všetky výrobky musia mať označenie CE. Povinnosť umiestniť označenie CE sa vzťahuje na všetky výrobky v rámci rozsahu pôsobnosti legislatívnych aktov upravujúcich jeho umiestňovanie, ktoré sú určené na trh EÚ. Označenie CE sa teda musí umiestniť:

            -           na všetky novovyrábané výrobky podliehajúce právnym predpisom, v ktorých sa stanovuje označenie CE, či už sú vyrobené v členských štátoch alebo v tretích krajinách,

            -           na použité výrobky dovážané z tretích krajín podliehajúce právnym predpisom stanovujúcim označenie CE,

            -           na modifikované výrobky, ktoré podobne ako nové podliehajú právnym predpisom stanovujúcim označenie CE a ktoré boli upravené takým spôsobom, že by to mohlo ovplyvniť bezpečnosť alebo zhodu výrobku s príslušnými harmonizačnými právnymi predpismi.

 

Výrobok nesmie mať označenie CE, pokiaľ sa naň nevzťahujú harmonizačné právne predpisy EÚ, v ktorých sa stanovuje umiestnenie takéhoto označenia.

K § 26

Vymedzujú sa orgány dohľadu vo vzťahu k sprístupňovaniu určených výrobkov na trhu s cieľom zabezpečiť ochranu zdravia, bezpečnosti, majetku osôb, životného prostredia, verejného poriadku, verejného záujmu alebo spotrebiteľa. K návrhu zákona vytvoril Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) pracovnú skupinu pozostávajúcu zo zástupcov nominovaných ministrami a predsedami jednotlivých ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy z dôvodu ustanovenia orgánov trhového dohľadu k jednotlivým určeným výrobkom, ktoré ustanovujú technické predpisy z oblasti posudzovania zhody. Úrad uskutočnil 13 rokovaní tejto pracovnej skupiny, ktorej závery sú premietnuté do ustanovení § 26 až 28 návrhu zákona. Návrh zákona bude mať zároveň pozitívny vplyv na riešenie kompetenčných sporov medzi jednotlivými orgánmi dohľadu ustanovenými návrhom zákona, a zároveň k možnému zvýšeniu príjmov rozpočtu verejnej správy v dôsledku precíznejšieho výkonu dohľadu nad trhom nad jednotlivými skupinami určených výrobkov, a tým aj ukladaniu pokút v prípade porušenia ustanovení návrhu zákona alebo technického predpisu z oblasti posudzovania zhody.

V § 26 sú explicitne vymenované orgány dohľadu, pričom cez poznámku pod čiarou sú spresnené zákonmi, ktorými sú určené ich kompetencie, sú vymenované určené výrobky odkazmi na príslušné technické predpisy z oblasti posudzovania zhody a je uvedený odkaz na príslušný právny predpis, ktorý ustanovuje rozsah ich kompetencií.

Dohľad nad niektorými určenými výrobkami vykonáva aj viac orgánov dohľadu, pričom majú rozdelené kompetencie tak, že napríklad jeden orgán dohľadu vykonáva dohľad pri sprístupňovaní výrobkov v rámci obchodného reťazca a iný pri uvedení určeného výrobku priamo do prevádzky. V takomto prípade je technický predpis z oblasti posudzovania zhody uvedený pri dvoch orgánoch dohľadu. To, že orgán dohľadu je zodpovedný za dohľad nad trhom alebo za dohľad pri uvedení do prevádzky vyplýva priamo z právnych predpisov, v ktorých sú uvedené kompetencie orgánov dohľadu.

Orgány dohľadu sú pri výkone dohľadu povinné si poskytovať súčinnosť. Súčinnosť sú orgánom dohľadu povinné poskytovať aj iné orgány, napríklad Policajný zbor alebo Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.

K § 27

Vymedzujú sa oprávnenia orgánov dohľadu ukladať výrobcovi, splnomocnenému zástupcovi, dovozcovi a distribútorovi opatrenia vo vzťahu k sprístupňovaniu určených výrobkov na trhu, stiahnutiu určených výrobkov z trhu, spätnému prevzatiu určených výrobkov a informovania o možných rizikách, s cieľom zabezpečiť ochranu zdravia, bezpečnosti, majetku osôb, životného prostredia, verejného poriadku, verejného záujmu alebo spotrebiteľa.

Týmto ustanovením sa zároveň precizujú oprávnenia a povinnosti v súvislosti s dohľadom nad trhom, nakoľko nie každý orgán dohľadu má v zákone, ktorým sú mu ustanovené oprávnenia na výkon dohľadu nad trhom pre určitú kategóriu výrobkov, ustanovený rovnaký rozsah oprávnení. Cieľom právnej úpravy je oprávniť orgány dohľadu základnými kompetenciami, ktoré môžu byť bližšie špecifikované v právnych predpisoch, ktorými sú zriadené. Ustanovuje sa aj základný rámcový postup orgánu dohľadu, ktorý je spoločný pre európsku sektorovú legislatívu v oblasti určených výrobkov.

Ten, kto sprístupnil určený výrobok na trhu je povinný uhradiť náklady, ktoré vznikli orgánu dohľadu v súvislosti s dokazovaním  skutočnosti, že vlastnosti určeného výrobku nespĺňajú požiadavky – základné požiadavky a požiadavky ustanovené týmto zákonom alebo technickým predpisom z oblasti posudzovania zhody, ktoré sa na neho vzťahujú. Uvedené ustanovenie by malo pôsobiť preventívne a viesť k tomu, aby na trh neboli uvádzané určené výrobky, ktoré nespĺňajú stanovené požiadavky a zároveň predstavovať sankčný charakter. Dokazovaním skutočnosti, že výrobok nie je v zhode s požiadavkami, vznikajú náklady. Preto je vhodné, aby tieto náklady boli uhradené tým, kto porušil povinnosť.

K § 28

Vymedzujú sa skutkové podstaty, ktorých sa môže dopustiť fyzická osoba, fyzická osoba podnikateľ alebo právnická osoba. Cieľom týchto ustanovení je efektívne vymáhanie povinností ustanovených týmto zákonom, čím sa docieli bezpečnosť určených výrobkov sprístupňovaných na území Slovenskej republiky.

V prípade opakovaného spáchania niektorej z vymedzených skutkových podstát, úrad alebo orgán dohľadu uloží pokutu najviac do výšky dvojnásobku hornej hranice pokuty uloženej skôr vydaným rozhodnutím.

Vzťah tohto zákona k iným zákonom, ktoré upravujú postup orgánov dohľadu vo vzťahu k sankciám, treba chápať ako vzťah všeobecného zákona a osobitného zákona. Ak orgán dohľadu postupuje podľa osobitného predpisu, teda nie podľa tohto zákona, neuloží sa pokuta podľa tohto zákona.

K § 29

Ustanovujú sa informačné povinnosti medzi jednotlivými zodpovednými subjektmi tak, aby v rámci svojich kompetencií mohli zdieľať informácie o nebezpečných výrobkoch a efektívne zasahovať priamo na trhu vo všetkých členských štátoch EÚ. Ustanovenie je rámcové a berie do úvahy rôznosť databáz a informačných systémov Európskej komisie na zdieľanie údajov o nebezpečnosti určených výrobkov podľa nariadenia (ES) č. 765/2008. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky zabezpečuje koordináciu výmeny informácii podľa článkov 17 až 26 a článku 41 nariadenia (ES) č. 765/2008.

Podľa tohto ustanovenia sa koordinátorom činností orgánov dohľadu stáva čiastočne úrad, ktorý je zodpovedný za činnosti poľa odseku 1 a čiastočne Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré je zodpovedné sa informačné systémy RAPEX podľa článku 22 nariadenia (ES) č. 765/2008 a ICSMS podľa článku 23 nariadenia (ES) č. 765/2008.

K § 30

Ustanovuje sa, že návrh zákona sa nevzťahuje na stavebné výrobky, nakoľko stavebné výrobky majú samostatnú právnu úpravu upravujúcu podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh, autorizáciu, práva a povinností výrobcov stavebných výrobkov ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy v zákone č. 133/2013 Z. z. o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj v priamo účinnom Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4. 4. 2011).

Ustanovuje sa, že správny poriadok sa nevzťahuje na konanie podľa § 4 ods. 5, § 12 ods. 1 písm. p), § 13, § 21 ods. 5 až 7 a § 27 ods. 5 .

K § 31

Konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Obmedzenie platnosti rozhodnutí o autorizácii najneskôr do 31. decembra 2021 sa ustanovuje z dôvodu znenia § 1 zákona, keďže rozhodnutia o autorizácii nemôžu byť vydané na dobu neurčitú.

Ustanovuje sa prechodné obdobie k vykonávacím právnym predpisom vydaným na základe zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zostávajú platné a účinné do 1. apríla 2021.

Vykonávacími predpisy sú:

-           Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 35/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na osobné ochranné prostriedky, ktorým sa transponuje smernica Rady z 21. decembra 1989 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa osobných ochranných prostriedkov, ktoré bude nahradené nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/425 z 9. marca 2016 o osobných ochranných prostriedkoch a o zrušení smernice Rady 89/686/EHS, ktoré sa uplatňuje od 21 apríla 2018.

-           Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 183/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na zariadenia určené na osobnú lanovú dopravu, ktorým sa transponuje smernica 2000/9/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. marca 2000, ktorá sa týka lanovkových zariadení určených na prepravu osôb, ktoré bude nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/424 z 9. marca 2016 o lanovkových zariadeniach a zrušení smernice 2000/9/ES, ktoré sa uplatňuje od 21 apríla 2018.

-           Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 393/1999 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na spotrebiče plynných palív, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/142/ES z 30 novembra 2009 týkajúca sa spotrebičov spaľujúcich plynné palivá, ktoré bude nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/426 z 9. marca 2016 o spotrebičoch spaľujúcich plynné palivá a o zrušení smernice 2009/142/ES, ktoré sa uplatňuje od 21 apríla 2018.

-           Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 569/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro, ktorým sa transponuje smernica 98/79/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. októbra 1998 o diagnostických zdravotných pomôckach in vitro, ktoré bude nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/746 z 5. apríla 2017 o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro a o zrušení smernice 98/79/ES a rozhodnutia Komisie 2010/227/EÚ, ktoré sa uplatňuje od 26. mája 2022.

-           Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 222/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody emisií hluku zariadení používaných vo vonkajšom priestore, ktorým sa transponuje smernica 2000/14/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. mája 2000 týkajúca sa aproximácie právnych predpisov členských štátov vzhľadom na emisiu hluku v prostredí pochádzajúcu zo zariadení používaných vo voľnom priestranstve vydané na základe zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zostáva platné a účinné do 1. apríla 2019.

-           Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 349/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na prostriedky ľudovej zábavy, zariadenia detských ihrísk a športovo-rekreačné zariadenia vydané na základe zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zostáva platné a účinné do 1. apríla 2019.

-           Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 397/1999 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na strelné zbrane a strelivo vydané na základe zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zostáva platné a účinné do 1. apríla 2019.

K § 32

Ide o tzv. transpozičný odkaz.

K § 33

Ustanovuje sa zrušovacie ustanovenie, ktorým sa zrušuje zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K Čl. II

Mení sa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov tak, že činnosť autorizovanej osoby nebude živnosťou podľa živnostenského zákona, a zároveň sa v prílohe č. 2 Viazané živnosti v skupine 214 – Ostatné poradovom čísle 59 sa v stĺpci Poznámka mení znenie z dôvodu novej právnej úpravy.

K Čl. III

Mení sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov tak, že sa z dôvodu zrušenia zákona č. 264/1999 Z. z. o posudzovaní zhody a o technických požiadavkách na výrobky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorý sa nahrádza predkladaným návrhom zákona.

Výška správnych poplatkov je ustanovená tak, aby odzrkadľovali reálne náklady na výkon posúdení žiadateľov o autorizáciu ako aj autorizovaných osôb. Ustanovujú sa upravené sadzby správnych poplatkov s prihliadnutím na to, či bolo žiadateľovi o autorizáciu vydané osvedčenie o akreditácii podľa zákona č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na technický predpis, na ktorý žiada autorizáciu. Sadzby odrážajú náklady úradu pri posúdení žiadateľa o autorizáciu ako aj výkon pravidelného monitorovania autorizovanej osoby v päťročnom období udelenej autorizácie. Autorizáciu možno pred jej uplynutím včas podanou žiadosťou predĺžiť, za čo je ustanovený rovnaký poplatok ako pri zmene autorizácie doplnením ďalšieho technického predpisu alebo rozšírením rozsahu autorizácie alebo postupov posudzovania zhody alebo zámenou alebo pridaním ďalšej osoby alebo osôb, ktoré sú oprávnené konať v mene autorizovanej osoby.

Správne poplatky za podanie žiadosti pri zmene údajov v rozhodnutí o autorizácii, s prihliadnutím na to, či ide o zmenu obchodného mena, sídla alebo právnej formy žiadateľa o autorizáciu, vypustenie technického predpisu alebo zúženie rozsahu autorizácie alebo postupov posudzovania zhody alebo vypustenie osoby alebo osôb, ktoré sú oprávnené konať v mene autorizovanej osoby, čo možno považovať za administratívne zmeny alebo či žiadateľ o autorizáciu žiada do platného rozhodnutia o autorizácii doplniť ďalší technický predpis alebo rozšírenie rozsahu autorizácie alebo postupov posudzovania zhody alebo zámenu alebo pridanie ďalšej osoby alebo osôb, ktoré sú oprávnené konať v mene autorizovanej osoby, čo je spojené s kontrolou týchto zmien priamo u žiadateľa na mieste a vyššími nákladmi úradu.

Návrh zákona v § 13 ods. 1 písm. b) návrhu zákona sa ustanovuje, že úrad je pri výkone kontroly oprávnený vstupovať do priestorov, kde sa výrobok navrhuje, výrobných priestorov, priestorov na výkon kontrol a skúšok, ako aj skladovacích priestorov výrobcu pri výkone kontroly činnosti autorizovanej osoby súvisiacej s postupmi posudzovania zhody, pri ktorých je autorizovaná osoba zapojená do fázy kontroly výroby a v spojení s § 13 ods. 5 návrhu zákona, že: „(6) Autorizovaná osoba je povinná uhradiť úradu náklady, ktoré preukázateľne vzniknú  v súvislosti s činnosťami podľa odseku 1 písm. b).“. Tieto tzv. svedecké posúdenia sa vykonávajú priamo u výrobcov. Notifikované osoby a ich výstupy sú uznávané v rámci celej EÚ a výrobcovia sú v prevažnej miere z tretích krajín. Z toho dôvodu je potrebné vycestovať do príslušnej krajiny, napr. Južná Kórea, Čína a pod. Tieto náklady nie je možné zahrnúť do správnych poplatkov, ale úrad na tento typ kontroly nemá vyčlenené prostriedky zo štátneho rozpočtu. Z toho dôvodu reálne vzniknuté náklady na výkon tohto typu kontroly uhradí autorizovaná osoba.

K Čl. IV

Mení a dopĺňa sa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že sa explicitne ustanovuje, že Dopravný úrad je orgánom dohľadu a vykonáva dohľad podľa návrhu zákona nad uvedením určeného výrobku (rekreačné plavidlá a vodné skútre) do prevádzky a pri výkone dohľadu spolupracuje so Slovenskou obchodnou inšpekciou, ktorej oznamuje podozrenia z porušenia povinnosti, ktoré zistil pri zápise plavidla do registra plavidiel alebo pri výkone štátneho odborného dozoru nad prevádzkou plavidiel na vodných cestách a v prístavoch a ktorej poskytuje potrebnú súčinnosť, informácie a podklady.

Dopravný úrad vykonáva dohľad podľa ustanovení návrhu zákona v plnom rozsahu nad súkromným dovozcom, ktorým je fyzická osoba s adresou trvalého pobytu alebo s adresou miesta podnikania v členskom štáte EÚ alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“) alebo právnická osoba so sídlom v členskom štáte, ktorá počas vykonávania inej ako podnikateľskej činnosti dováža určený výrobok podľa osobitného predpisu (nariadenia vlády č. 77/2016 Z. z. - rekreačné plavidlo alebo vodný skúter) zo štátu, ktorý nie je členským štátom, do členského štátu za účelom uviesť ho do prevádzky na vlastné používanie, nakoľko osobitný predpis (nariadenie vlády č. 77/2016 Z. z.) ustanovuje osobitné povinnosti pre súkromného dovozcu, nad ktorými vie vykonať kontrolu iba Dopravný úrad (bez súčinnosti a spolupráce so Slovenskou obchodnou inšpekciou).

K Čl. V

Dopĺňa sa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov tak, že sa explicitne ustanovuje, že Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky vykonáva dohľad nad určeným výrobkom (vybavenie námornej lode) podľa návrhu zákona umiestneným na námornej lodi, ktorá je zapísaná v námornom registri Slovenskej republiky a je v prevádzke a na tento účel Slovenská obchodná inšpekcia poskytuje Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky súčinnosť a potrebnú odbornú pomoc.

K Čl. VI

Vypúšťajú sa slová „na mieste“ z dôvodu problémov pri aplikačnej praxi.

Mení a dopĺňa sa zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov    z dôvodu, že Slovenská obchodná inšpekcia je orgánom dohľadu podľa návrhu zákona (§ 25 písm. a), pre oblasť ktorú upravuje zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie nie sú schopní vykonávať svoje povinnosti orgánu dohľadu bez potrebnej súčinnosti Policajného zboru (ide o manipuláciu so strelnou zbraňou a strelivom).

K Čl. VII

Mení sa zákon č. 529/2010 Z. z. o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov (zákon o ekodizajne) z dôvodu zosúladenia výšky pokút s návrhom zákona.

K Čl. VIII

Mení sa zákon č. 182/2011 Z. z. o štítkovaní energeticky významných výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov z dôvodu zosúladenia výšky pokút s návrhom zákona.

K Čl. IX

Novelizačnými bodmi 1 až 6  sa mení zákon č. 254/2011 Z. z. o prepravovateľných tlakových zariadeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 51/2017 Z. z. v dôsledku jeho zosúladenia s návrhom zákona a vypúšťajú sa duplicitné ustanovenia a aktualizuje sa poznámka pod čiarou na nový zákon.

Novelizačným bodom 7 sa ustanovuje nové znenie odseku 2.

K Čl. X

Dopĺňa sa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách tak, že sa ustanovuje, že ak Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb pri výkone dohľadu nad dodržiavaním povinností podľa § 65 zistí, že zariadenie nespĺňa technické požiadavky podľa osobitných predpisov, upovedomí o tom orgán, ktorý vykonáva dohľad nad sprístupňovaním zariadenia na trhu.

K Čl. XI

Mení sa zákon č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v dôsledku jeho zosúladenia s návrhom zákona.

K Čl. XII

Mení sa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v dôsledku jeho zosúladenia s návrhom zákona.

K Čl. XIII

Ustanovuje sa dátum nadobudnutia účinnosti návrhu zákona.

K prílohe

Ustanovuje sa zoznam preberaných právne záväzných aktov EÚ.

 

Bratislava 8. novembra 2017

 

 

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

Pavol Pavlis v. r. 

predseda Úradu pre normalizáciu, metrológiu

 a skúšobníctvo Slovenskej republiky

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 727
PoUtStŠtPiSoNe
: