TlačPoštaZväčšiZmenši

308/2018 Z. z.

24.11. 2018, 14:49 |  najpravo.sk

Dôvodová správa

 

 

Všeobecná časť

 

Návrh zákona o Národnom jadrovom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá z týchto hlavných dôvodov:

•          Rozsiahla legislatívna úprava vyplývajúca z významných koncepčných zmien, ktoré súvisia s prerozdelením hlavných zodpovedností za činnosti v oblasti záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie, zvýšením jadrovej bezpečnosti a s aplikačnou praxou;

•          Podrobnejšie rozpracovaná transpozícia  smernice Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom (Ú. v. EÚ L 199, 2. 8. 2011) (ďalej len „smernica 2011/70/Euratom“);

•          Zavedenie nových pravidiel pri stanovovaní výšky zdrojov, ktoré je potrebné zhromažďovať na činnosti v záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie (ďalej len záverečnej časti),zvýšenie transparentnosti pri spravovaní prostriedkov pre záverečnú časť  a transponovanie súvisiacich odporúčaní Európskej komisie do návrhu zákona.

 

Návrhom nového zákona dochádza k zavedeniu zásadných zmien v oblasti rozdelenia zodpovedností za niektoré činnosti v záverečnej časti v Slovenskej republike uvedených v súvisiacej legislatíve a z dôvodu potreby zmien vyplývajúcich z aplikačnej praxe. Ide najmä o zákon č. 143/2013 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní atómovej energie (atómový zákon). Uvedenou novelou došlo okrem iného k zavedeniu nových povinností pre držiteľov povolení na prevádzku jadrových zariadení vo vzťahu k činnostiam súvisiacim so záverečnou časťou . Hlavnou zmenou vo vzťahu k týmto činnostiam bolo zavedenie novej povinnosti prevádzkovateľov jadrových elektrární odovzdávať všetky rádioaktívne odpady a vyhoreté jadrové palivo v určených lehotách právnickej osobe poverenej Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Táto zmena však nebola úplne reflektovaná aj v súvisiacom rozdelení zodpovedností za jednotlivé činnosti a vyžaduje si dodatočnú úpravu viacerých ustanovení zákona o Národnom jadrovom fonde ako i atómového zákona.

Predkladaný návrh zákona mení súčasný režim prerozdelenia zodpovedností v oblasti jadrovej energetiky takým spôsobom, že do zoznamu činností, za ktoré v súčasnej právnej úprave nesie zodpovednosť štát, pribudnú aj ostatné činnosti, súvisiace so záverečnou časťou, konkrétne vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a dlhodobé skladovanie vyhoretého jadrového paliva (VJP). Touto zmenou dôjde k vytýčeniu jasnej hranice zodpovednosti medzi prevádzkovateľmi jadrových elektrární ako pôvodcami rádioaktívnych odpadov (RAO) a vyhoretého jadrového paliva a štátom, ktorý bude vecne zodpovedný za bezpečné nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi až do ich finálneho uloženia na úložisku. Finančná zodpovednosť za tieto činnosti zostáva na pôvodcoch odpadov. Takýto prístup je v súlade s ustanoveniami článku 4 smernice 2011/70/Euratom.

Prvýkrát sa v zákone explicitne vymenúvajú hlavné zásady a princípy financovania záverečnej časti, hoci väčšina princípov je zohľadnená už v súčasnej právnej úprave. Tieto zásady a princípy sú explicitne vymenované za tým účelom, aby pôsobili prierezovo v ostatných ustanoveniach návrhu zákona, a aby sa nimi museli riadiť všetky činnosti záverečnej časti a osoby, ktoré sú v zákone uvádzané.

V súlade s Európskym štandardom a vzhľadom na odporučenie Európskej komisie z 24.októbra2006, ako aj vzhľadom k tomu, že za dlhodobé skladovanie, vyraďovanie a ukladanie RAO a VJP bude podľa návrhu tohto zákona zodpovedať štátom kontrolovaná organizácia poverená ministerstvom, zavádza sa obdobie, počas ktorého bude držiteľ povolenia na prevádzku jadrového zariadenia odvádzať finančné prostriedky na účet Národného jadrového fondu (ďalej len „jadrový fond“), s tým, že jadrový fond je zodpovedný za stanovenie výšky finančných prostriedkov na pokrytie všetkých činností záverečnej časti. Týmto inštitútom sa v súlade s odporúčaním Európskej komisie zabezpečí, aby boli primerané prostriedky k dispozícii vtedy, keď to bude potrebné, v dôsledku čoho sa zvýši aj miera jadrovej bezpečnosti v záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie. Tiež sa dopĺňajú niektoré kompetencie a povinnosti rady správcov, dozornej rady, riaditeľa a hlavného kontrolóra. Nad rámec súčasnej právnej úpravy sa definujú kvalifikačné požiadavky a minimálna prax pre hlavného kontrolóra. V záujme vylúčenia konfliktu záujmov sa vylučuje, aby člen rady správcov bol zároveň členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorá je držiteľom povolenia alebo súhlasu vydaného Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“). Týmto inštitútom sa návrh zákona viac približuje štandardom medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu týkajúcich sa pôsobenia pracovníkov jadrového fondu v činnostiach, ktoré sú mimo záujmov potrebných na výkon povinností jadrového fondu.

Návrh zákona v súlade s atómovým zákonom rozširuje povinnosť odvádzať finančné prostriedky do jadrového fondu aj na iné prevádzkované jadrové zariadenia ako jadrové elektrárne vyrábajúce elektrinu, ktoré sa budú vyraďovať z prevádzky po ich odstavení, pričom vzniknutý rádioaktívny odpad sa bude následne ukladať v príslušnom úložisku. Tým sa zjednocuje prístup k finančnému zabezpečeniu likvidácie jadrových zariadení a zvyšuje miera finančného zabezpečenia záverečnej časti.

Súčasná legislatíva neupravuje pravidlá, podľa ktorých sa majú vypočítať povinné príspevky a povinné platby, pričom ich výšku stanovuje priamo Národná rada Slovenskej republiky zmenou zákona. Štandardnou medzinárodnou praxou však je, aby sa takáto výška stanovovala na základe vopred známych, verejne dostupných, objektívne stanovených a právne záväzných kritérií.

Jednou z ťažiskových zmien predkladaného návrhu zákona v porovnaní so súčasnou právnou úpravou je nová úprava spôsobu výpočtu a stanovenia výšky povinných príspevkov a povinných platieb do jadrového fondu, premietnutá do nariadenia vlády. Vzhľadom k tomu, že výrobca elektriny nebude zodpovedať za dlhodobé skladovanie a vyraďovanie (táto zodpovednosť sa prenáša na štát), výrobca elektriny už nebude oprávnený žiadať jadrový fond o poskytnutie týchto prostriedkov na uvedené účely. O poskytnutie týchto prostriedkov bude oprávnený požiadať štát, t. j. právnická osoba poverená ministerstvom.

.

V záujme zvýšenia transparentnosti ako aj expertízy pri určovaní týchto výšok, vzniká preto akútna potreba, zaviesť nezávislé pravidlá, podľa ktorých sa bude určovať výška týchto povinných príspevkov a povinných platieb. Navrhuje sa, aby výšku povinných príspevkov a povinných platieb navrhovala rada správcov v spolupráci s prevádzkovateľmi jadrových zariadení podľa osobitných pravidiel. V zmysle týchto pravidiel sa bude ich výška určovať podľa medzinárodne aplikovateľných pravidiel, na základe údajov od prevádzkovateľov, ekonomických analýz a samozrejme v súlade s vnútroštátnou politikou a vnútroštátnym programom. Konečný návrh výšky povinných príspevkov a povinných platieb predloží jadrový fond ministerstvu, ktoré ho po prerokovaní predloží vláde na schválenie. Samotné výšky jednotlivých príspevkov a platieb určí vláda nariadením. Zároveň sa navrhuje, že výška povinných príspevkov nebude naviazaná na aktuálnu trhovú cenu elektriny a bude obsahovať iba fixnú časť, vypočítanú na základe očakávaných budúcich nákladov a obdobia prevádzky daného jadrového zariadenia. Upresňuje sa, že povinnosť hradiť povinné príspevky a povinné platby do jadrového fondu zanikne dňom odstavenia príslušného zariadenia na účely jeho vyraďovania.

V súlade so Smernicou Rady Európskych č. 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, ako aj v súlade so zákonom číslo 87/2018 Z.z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa povinnosť zložiť zábezpeku vzťahuje iba na vydanie povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu s vysokoaktívnym rádioaktívnym žiaričom.

Na strane výdavkov sa podrobnejšie špecifikuje štruktúra a rozsah oprávnených nákladov, ktoré môžu byť hradené z prostriedkov jadrového fondu. Štruktúra a rozsah oprávnených nákladov, ako aj štruktúra a rozsah spracovania a schvaľovania kalkulácie finančných prostriedkov požadovaných z jadrového fondu budú ustanovené vyhláškou ministerstva. Zároveň sa úplne vypúšťa možnosť uhrádzania prostriedkov jadrového fondu na krytie nákladov počas obdobia ukončovania prevádzky z prostriedkov jadrového fondu, pričom zodpovednosť za tieto náklady bude niesť priamo držiteľ povolenia na prevádzku jadrového zariadenia.

Formalizuje sa súčinnosť jadrového fondu s úradom pri posudzovaní dokumentácie podľa prílohy č. 1 k atómovému zákonu, ktorá obsahovo súvisí s činnosťami záverečnej časti.

Návrhom zákona sa zároveň transponuje smernice2011/70/Euratom. Smernicou 2011/70/Euratom  sa stanovujú požiadavky pri nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnymi odpadmi tak, aby sa zamedzilo zaťažovaniu budúcich generácií a aby sa zabezpečilo bezpečné nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi tak, aby boli chránení zamestnanci a široká verejnosť pred nebezpečnými účinkami ionizujúceho žiarenia. Smernicou 2011/70/Euratom sa zabezpečuje poskytovanie potrebných informácií verejnosti a jej účasť v procesoch súvisiacich s nakladaním s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi, samozrejme po zohľadnení informácií, ktoré by sa mohli zneužiť spôsobom, aby ohrozili obyvateľstvo a životné prostredie. Smernica 2011/70/Euratom zároveň ustanovuje špecifické požiadavky pri nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi od vzniku až po uloženie.

Predkladateľ pristúpil k vypracovaniu návrhu nového zákona z dôvodu rozsahu potrebných legislatívnych úprav, vyplývajúcich z významných koncepčných zmien, ktoré súvisia s prerozdelením hlavných zodpovedností za činnosti v oblasti záverečnej časti jadrovej energetiky ako aj z aplikačnej praxe.

Predkladané znenie návrhu zákona taktiež zohľadňuje zmeny v pôsobnosti zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov  nadobudnutím účinnosti zákona č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov k 1. aprílu 2018.

 

 

 

 

 

Zhodnotenie platnej právnej úpravy v oblasti vyraďovania jadrových zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi

Platná právna úprava v Slovenskej republike je obsiahnutá v zákone č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Týmto zákonom bol zriadený jadrový fond, ktorý nahradil Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Jadrový fond sa zriaďuje ako štátny fond, ktorého hlavnou úlohou je sústreďovať finančné prostriedky na záverečnú časť jadrovej energetiky a spravovať tieto prostriedky oddelene od finančných prostriedkov prevádzkovateľov jadrových zariadení takým spôsobom, aby boli tvorené v dostatočnom objeme, dostatočne rýchle disponibilné, použiteľné len na úhradu oprávnených nákladov na záverečnú časť mierového využívania jadrovej energie, na nakladanie s jadrovými materiálmi a rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy a na záverečnú časť nakladania s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi.

Jadrový fond je konštituovaný ako štátny fond. Jeho finančné prostriedky sú vedené v Štátnej pokladnici a sú súčasťou verejných financií, je zriadený zákonom, jeho správcom je ústredný orgán štátnej správy ustanovený zákonom – ministerstvo, zdroje jadrového fondu, spôsob a účely použitia jeho prostriedkov ustanovuje zákon a rozpočet jadrového fondu v konečnom dôsledku schvaľuje vláda. Hlavným zdrojom príjmov však nie je štátny rozpočet, alebo od neho odvodené zdroje, ale povinné príspevky od prevádzkovateľov jadrových zariadení, ktoré sú účelovo viazané len na v zákone taxatívne vymedzené účely súvisiace s realizáciou záverečnej časti. Držitelia povolení na činnosti súvisiace so záverečnou časťou pritom majú právny nárok na poskytnutie prostriedkov z jadrového fondu, ktoré tam na základe tohto zákona odvedú držitelia povolení na prevádzku jadrových zariadení na výrobu elektriny, za predpokladu splnenia v zákone vymedzených podmienok pre poskytnutie týchto prostriedkov.

Finančné prostriedky v jadrovom fonde sú deponované len na účely plnenia záväzkov a povinností prevádzkovateľov jadrových zariadení, ktoré im vyplývajú zo zákona o mierovom využívaní jadrovej energie a z tohto zákona, a preto Slovenská republika neručí za záväzky jadrového fondu a jadrový fond neručí za záväzky Slovenskej republiky.

Strategické riadenie jadrového fondu vykonáva rada správcov. Členov rady správcov na návrh príslušného ministra a predsedu úradu vymenúva a odvoláva vláda. Za plnenie rozhodnutí rady správcov zodpovedá riaditeľ jadrového fondu.

Účelnosť, hospodárnosť a správnosť nakladania s finančnými prostriedkami kontroluje hlavný kontrolór, ktorý je nezávislým kontrolným orgánom jadrového fondu a za výkon svojej činnosti zodpovedá priamo ministrovi.

Vzhľadom na účelové viazanie prostriedkov jadrového fondu sú prostriedky vedené na osobitných podúčtoch a v analytickej evidencii pre každé jednotlivé jadrové zariadenie – elektráreň a pre vyraďovanie každého jednotlivého jadrového zariadenia osobitne a osobitne aj pre spoločné činnosti pre všetky jadrové zariadenia (príprava, budovanie a prevádzka úložísk, uskladňovanie vyhoretého paliva, prípadne jeho vývoz a dovoz). Radu správcov, ktorú vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra, tvoria štyria správcovia podúčtov, ktorí osobne zodpovedajú za prostriedky na účtoch, ktoré spravujú a ďalej dvaja podpredsedovia (jeden na návrh ministra financií a ďalší na návrh predsedu úradu) a predseda.

Dozorným a kontrolným orgánom jadrového fondu je dozorná rada. Jej pôsobnosť je v zákone taxatívne vymedzená.

Tvorba zdrojov jadrového fondu vychádza z tej základnej požiadavky, že zdroje na vyraďovanie jadrových zariadení a na ostatné činnosti záverečnej časti mierového využívanie jadrovej energie má vytvárať prevádzkovateľ jadrového zariadenia, resp. pôvodca VJP a RAO. Táto požiadavka zmluvy o EUROATOM-e je premietnutá do právneho poriadku Slovenskej republiky aj v zákone o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon), zákon č. 541/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Hlavným zdrojom príjmu jadrového fondu sú povinné príspevky od prevádzkovateľov jadrových zariadení vyrábajúcich elektrinu. Výška príspevku sa stanovuje na základe sadzieb, uvedených priamo v zákone a skladá sa z fixnej a variabilnej zložky. Fixná zložka príspevku je odvodená od veľkosti inštalovaného elektrického výkonu jadrového zariadenia a variabilná zložka ako percentuálny podiel z výnosov z predanej elektriny. Takýto princíp zabezpečoval dostatočné príjmy jadrového fondu v období, kedy trhová cena elektrickej energie dlhodobo rástla. Pokles cien elektrickej energie môže spôsobiť nedostatočné napĺňanie príjmov jadrového fondu s ohľadom na budúce záväzky na strane výdavkov.

Súčasná právna úprava rieši aj vysporiadanie tzv. historického deficitu prostriedkov, v jadrovom fonde, ktorý predstavuje výpadok zdrojov, ktoré mali byť naakumulované počas prevádzkovania jadrových elektrární pred 1. januárom1995, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 254/1994 Z. z. Jedným zo zdrojov jadrového fondu je odvod, ktorý vyberá prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovatelia distribučných sústav. Tento zdroj je určený na úhradu dlhu, ktorý vznikol pri tvorbe zdrojov určených na krytie nákladov záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie vytváraných počas prevádzky jadrových zariadení na účely výroby elektriny, a to vo výške dlhu vytvoreného ku dňu účinnosti zákona, pričom platia ustanovenia nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 426/2010 Z. z. zo 6. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o výške odvodu z dodanej elektriny koncovým odberateľom a spôsobe jeho výberu pre jadrový fond. Odvod je súčasťou ceny dodanej elektriny koncovým odberateľom elektriny.

Zdrojmi jadrového fondu sú aj úroky a pokuty ukladané úradom za porušenie atómového zákona.

V súlade s § 21 atómového zákona náklady spojené s nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, uhradí jadrový fond. Tieto náklady je štát povinný refundovať formou dotácie zo štátneho rozpočtu. Ide o nakladanie s jadrovým materiálom a s rádioaktívnymi odpadmi, ktoré pochádzajú z náhodných záchytov, alebo z trestnej činnosti, ktorých pôvodca podľa vyjadrenia vyšetrovateľa Policajného zboru Slovenskej republiky alebo Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky nie je známy a teda o nakladanie a likvidáciu jadrového materiálu a rádioaktívneho odpadu, za ktoré podľa atómového zákona a medzinárodných dohôd zodpovedá štát.

Dotácie zo štátneho rozpočtu môžu byť poskytnuté jadrovému fondu aj z iných dôvodov (napr. na základe medzinárodných zmlúv o jadrovej a radiačnej bezpečnosti, alebo z dôvodov predčasného ukončenia prevádzky jadrového zriadenia a pod.).

Súčasná právna úprava nerieši finančné zabezpečenie likvidácie jadrových zariadení iných ako jadrových zariadení vyrábajúcich elektrinu, ktoré sú v Slovenskej republike prevádzkované. Ide najmä o spracovateľské linky určené na úpravu a spracovanie rádioaktívnych odpadov a o sklady určené na skladovanie vyhoretého jadrového paliva.

Prostriedky jadrového fondu sú vedené na osobitných podúčtoch pre jednotlivé jadrové elektrárne a pre jednotlivé činnosti súvisiace so záverečnou časťou jadrovej energetiky. Je zriadený osobitný účet na krytie nákladov na výkon správy jadrového fondu a výdavkov súvisiacich so správou jadrového fondu (napr. náklady na vypracovanie stratégie vyraďovania a jej pravidelnú aktualizáciu, náklady na činnosť dozornej rady, odmeny za výkon funkcie členom rady správcov a pod.) do výšky 1% z ročných príjmov jadrového fondu, pričom na krytie nákladov súvisiacich so správou jadrového fondu je možné použiť aj finančné prostriedky naakumulované na podúčte.

Účely, na ktoré je možné použiť prostriedky jadrového fondu, sú v zákone taxatívne vymedzené (pozitívne i negatívne). V súlade so základnými princípmi pre použitie týchto prostriedkov vyplývajúcimi zo Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a bezpečnosti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi je možné tieto prostriedky použiť len na vyraďovanie jadrových zariadení a nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (všetkého druhu), nakladanie s jadrovými materiálmi a rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, na úhradu poistného na poistenie zodpovednosti prevádzkovateľa jadrového zariadenia vo vyraďovaní za škody spôsobené jadrovou udalosťou, na investície a činnosti s tým súvisiace a na správu jadrového fondu. Prostriedky určené na prípravu a výstavbu úložísk zahŕňajú v sebe aj náklady na kúpu pozemkov na zriadenie úložísk. Ukladanie rádioaktívnych odpadov či vyhoretého paliva je z podstaty vždy lokálnym riešením celospoločenského problému – potreby. Súčasný zákon však explicitne neumožňuje poskytovať prostriedky pre stimuláciu lokalít – obcí, ktoré berú na seba akýkoľvek druh záťaže z implementácie a realizácie tejto celospoločenskej potreby a ktoré, v súlade s požiadavkou predmetnej smernice Európskej únie aj v súlade s praxou v iných štátoch, budú účastné na súvisiacich rozhodovacích procesoch. Skúsenosti iných štátov ukazujú, že v rámci potreby vývoja hlbinného ukladania RAO či vyhoretého paliva je vytvorenie legislatívneho rámca pre stimuláciu dotknutých obcí jedným z kľúčových.

Prostriedky jadrového fondu nie je možné použiť na podnikanie alebo na akúkoľvek inú hospodársku činnosť, alebo finančné operácie, alebo na zábezpeku na získanie finančných prostriedkov na tieto činnosti.

Zákon vymenováva podmienky pre poskytnutie prostriedkov jadrového fondu, okruh osôb, ktoré sú oprávnené prijímať prostriedky ako aj dokumentáciu, ktorú je žiadateľ povinný predložiť ako súčasť svojej žiadosti o poskytnutie prostriedkov. Jednou z podmienok poskytnutia finančných prostriedkov je, že účely a činnosti, na ktoré sa prostriedky požadujú, sú v súlade s vnútroštátnym programom.

Prostriedky z jadrového fondu sa poskytujú na základe zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov, v ktorej musí byť jednoznačne vymedzený účel poskytnutia prostriedkov, ich výška, vecné a časové čerpanie, spôsob kontroly použitia, sankcie pri neoprávnenom alebo nehospodárnom použití poskytnutých prostriedkov a zodpovedné osoby za nakladanie s prostriedkami poskytnutými z jadrového fondu, ako aj spôsob zúčtovania poskytnutých prostriedkov. Zmluva musí obsahovať aj podmienky pre vypovedanie zmluvy a prípadné odstúpenie od zmluvy v prípade neplnenia povinností zmluvných strán. Aplikačnou praxou sa identifikovala potreba definovania štruktúry a rozsahu oprávnených nákladov, ktoré by žiadatelia mali uvádzať vo svojich žiadostiach, aby bolo možné dôslednejšie posúdiť oprávnenosť a účelnosť požadovaných finančných prostriedkov. Takáto povinnosť v súčasnom zákone nie je explicitne zadefinovaná.

Na prípravu rozpočtu jadrového fondu a na hospodárenie s jeho prostriedkami sa vzťahuje zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko ide o štátny fond.

Jadrový fond  každoročne zostavuje návrh rozpočtu, ktorý po prerokovaní s ministerstvom a s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) predloží na schválenie vláde. Rozpočet jadrového fondu sa zostavuje v termíne určenom na predloženie návrhu rozpočtov subjektov verejnej správy.

Kontrolu hospodárenia s prostriedkami jadrového fondu okrem ministerstva financií vykonáva aj hlavný kontrolór jadrového fondu. Tým nie je dotknutá pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky podľa osobitného zákona.

Súčasný zákon o jadrovom fonde je vecne previazaný s atómovým zákonom, ktorého gestorom je úrad. Zatiaľ čo atómový zákon pokrýva najmä aspekty bezpečnosti a definuje hlavné zásady a zodpovednosti pri mierovom využívaní jadrovej energie, zákon o jadrovom fonde rieši pomerne úzky aspekt finančného zabezpečenia záverečnej časti. Preberá pojmy zadefinované atómovým zákonom, najmä jednotlivé etapy existencie jadrových zariadení a s tým súvisiace typy povolení na činnosti. V súčasnosti však chýba bližšie previazanie medzi dokumentáciou žiadateľov o vydanie povolení na niektoré činnosti podľa atómového zákona, ktorá sa obsahovo venuje práve záverečnej časti mierového využívanie jadrovej energie, s jadrovým fondom a ich pôsobnosťou.

Novelou atómového zákona zákonom č. 143/2013 Z. z. boli doplnené nové povinnosti prevádzkovateľov jadrových zariadení o povinnosť odovzdávať vyhoreté jadrové palivo za účelom skladovania a rádioaktívne odpady za účelom spracovania a následného ukladania v stanovených lehotách od ich produkcie, a to právnickej osobe určenej ministerstvom. Na druhej strane však neboli adekvátne upravené hranice zodpovedností medzi prevádzkovateľmi a touto právnickou osobou, resp. štátom za odovzdané VJP a RAO. V dôsledku uvedenej novely došlo k vzniku konfliktu medzi povinnosťou prevádzkovateľa odovzdať rádioaktívny odpad ešte pred odovzdaním na úložisko a povinnosťou prevádzkovateľa zodpovedať za takýto odpad až do jeho odovzdania na úložisko. Takýto stav je právne nejasný a môže vyvolať nejednoznačný výklad a aplikáciu legislatívy.

S problematikou záverečnej časti jadrovej energetiky a financovania s ňou súvisiacich činností súvisí aj problematika dodržiavania základných princípov radiačnej ochrany tak, ako sú upravené v zákone číslo 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Previazanosť so zákonom o jadrovom fonde je v súčasnosti najmä z pohľadu spravovania finančných zábezpek zložených na účet jadrového fondu žiadateľmi o vydanie povolení na činnosti vedúce k ožiareniu s rádioaktívnym vysokoaktívnym žiaričom, posudzovania žiadostí o poskytnutie prostriedkov z jadrového fondu aj z pohľadu radiačnej bezpečnosti a účasti Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na tvorbe a pripomienkovaní vnútroštátnej politiky a vnútroštátneho programu. Zmenou a doplnením zákona o národnom jadrovom fonde zákonom č. 87/2018 Z. z. sa taktiež upustilo od vyberania finančnej zábezpeky za činnosti vedúce k ožiareniu s rádioaktívnymi žiaričmi pre kategóriu iných ako vysokoaktívnych rádioaktívnych žiaričov v súlade s  legislatívou Európskej únie.

 

Jadrový fond v spolupráci s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a s držiteľmi povolení vydanými podľa atómového zákona zabezpečuje tvorbu, aktualizáciu a priebežné plnenie úloh, vyplývajúcich zo Stratégie záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie. Zákonom 143/2013 Z. z. boli do zákona o jadrovom fonde včlenené ustanovenia vyplývajúce z transpozície smernice 2011/70/Euratom.V súlade s textom smernice 2011/70/Euratom sa Stratégia záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie pretransformovala na dva dokumenty, a to Vnútroštátna politika nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnym odpadom (ďalej len „vnútroštátna politika“) a Vnútroštátny program na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnym odpadom (ďalej len „vnútroštátny program“). Súčasný zákon definuje obsah oboch dokumentov. Rada správcov predkladá návrh vnútroštátnej politiky a vnútroštátneho programu ministerstvu na prerokovanie. Ministerstvo predkladá  vnútroštátnu politiku a vnútroštátny program vláde na schválenie.

Záväzky SR z medzinárodných zmlúv v oblasti vyraďovania JZ, nakladania s VJP a RAO

Záväzky Slovenskej republiky z medzinárodných zmlúv v oblasti vyraďovania jadrových zariadení, nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi vyplývajú najmä zo Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom (ďalej len „dohovor“), ktorý pre Slovensko nadobudol platnosť 18. júna 2001 a bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 125/2002 Z. z.

Podľa tohto dohovoru konečnú zodpovednosť za nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnymi odpadmi má štát – Slovenská republika. Podľa článku 7 a 9 dohovoru každá zmluvná strana urobí opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli vypracovávané koncepčné plány a technické opatrenia na vyraďovanie jadrového zariadenia z prevádzky a na nakladanie s vyhoretým palivom, vrátane stratégie záverečnej časti palivového cyklu a aby sa tieto koncepčné plány inovovali pri využití nových informácií. Podľa čl. 17 dohovoru sa každá zmluvná strana zaviazala urobiť potrebné inštitucionálne opatrenia po uzatvorení úložiska. Podľa článku 22 dohovoru každá zmluvná strana sa zaviazala vytvoriť primerané finančné zdroje a finančné podmienky na bezpečné vyraďovanie jadrových zariadení, na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a na vykonávanie inštitucionálnej kontroly po uzatvorení úložiska.

Zo zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EUROATOM) vyplývajú určité záväzky v oblasti spolupráce pri vede a výskume zameranej na mierové využívanie jadrovej energie a určité záväzky o vzájomnom poskytovaní informácií v tejto oblasti. Problematiku tvorby zdrojov a použitia finančných prostriedkov na vyraďovanie jadrových zariadení, nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi však zmluva o založení EUROATOM neupravuje.

Z hľadiska medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky v oblasti poskytovania štátnej pomoci je rozhodujúcim článok 107 (predtým čl. 87) Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Odsek 1 článku 107 tejto Zmluvy ustanovuje:

„Ak sa touto Zmluvou neustanoví inak, podpora poskytovaná štátom, alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša súťaž, alebo hrozí narušením súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je – pokiaľ to ovplyvňuje trh medzi členskými štátmi – nezlučiteľná so spoločným trhom“. Teda podľa tejto Zmluvy pre posúdenie toho, či ide o štátnu pomoc, musia byť súčasne splnené tieto tri podmienky:

1.     podpora je poskytovaná štátom, alebo zo štátnych prostriedkov,

2.     jej poskytnutie znamená takú ekonomickú výhodu, že sa tým naruší súťaž, alebo hrozí

narušenie hospodárskej súťaže,

3.     poskytnutie podpory ovplyvní trh medzi členskými štátmi.

 

Podpora, ktorá je poskytovaná štátom, alebo štátom kontrolovanou agentúrou, napr. Národnou atómovou agentúrou, alebo Národným jadrovým účtom, alebo štátnou spoločnosťou, ako je tomu v Českej republike, Švédsku, Fínsku, Španielsku, Taliansku, Maďarsku, Holandsku, z finančných prostriedkov, ktoré odviedol do týchto agentúr z fondov (štátnych alebo semištátnych), alebo na tieto účty na základe zákonnej povinnosti, prevádzkovateľ jadrového zariadenia, nie je teda neprípustnou štátnou pomocou. Financovanie činností súvisiacich so záverečnou časťou z fondu spravovaného štátom, ktorého hlavným zdrojom príjmov sú povinné príspevky od držiteľov povolení na prevádzkovanie jadrových elektrární uložené zákonom a ktoré budú poskytnuté na financovanie činností súvisiacich so záverečnou časťou pre osobitne zákonom ustanovený alebo štátom zriadený subjekt, ktorý bude špeciálne zriadený na vykonávanie činností súvisiacich so záverečnou časťou(a teda nie pre držiteľa povolenia na prevádzkovanie jadrovej elektrárne) nie je považované za štátnu pomoc.

Uvedené skutočnosti vyplývajú zo Správy o využívaní finančných zdrojov určených na likvidáciu jadrových elektrární, ktorú uverejnila Komisia Európskych spoločenstiev v úplnom znení dňa 26. 10. 2004 pod č. j. KOM (2004) 719 a ktorú Komisia predložila na prerokovanie Európskemu parlamentu a Rade.

 

Ciele nového zákona

 

Vo všeobecnosti ciele navrhovanej právnej úpravy možno vymedziť nasledovne:

 

1.         ponechať v platnosti hlavné črty existujúceho modelu finančného zabezpečenia záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie v SR a pôsobnosti jadrového fondu,

 

2.         rozšíriť oblasť zodpovednosti štátu v záverečnej časti aj o činnosti vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky a dlhodobého skladovania vyhoretého jadrového paliva,

 

3.         rozšíriť povinnosť odvádzať povinné platby do jadrového fondu aj na ostatné jadrové zariadenia, ktoré sa budú v budúcnosti vyraďovať z prevádzky,

 

4.         vytvoriť nový, efektívny, transparentný a spravodlivý spôsob stanovovania výšky povinných príspevkov a povinných platieb do jadrového fondu, ktorý je nezávislý od aktuálnej situácie na trhu s elektrickou energiou,

 

5.         bližšie špecifikovať štruktúru a rozsah oprávnených nákladov hradených z prostriedkov jadrového fondu,

 

6.         zosúladiť zodpovednosti subjektov pôsobiacich v záverečnej časti s povinnosťami definovanými atómovým zákonom vo vzťahu k nakladaniu s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi,

 

7.         pripraviť návrh novej právnej úpravy tak, aby jeho ustanovenia zásadným spôsobom nezasahovali do pôsobnosti dotknutých platných právnych predpisov a rozsah prípadnej novelizácie súvisiacich zákonov bol čo najmenší.

 

Účelom návrhu zákona je vylepšiť súčasný model prerozdelenia zodpovedností v záverečnej časti a jeho finančného zabezpečenia tak, aby sa zohľadnili nasledovné konkrétne ciele:

 

1.         rozdeliť zodpovednosť za jednotlivé činnosti záverečnej časti tak, aby ju mali tie právnické osoby, ktoré tieto činnosti vykonávajú,

 

2.         bližšie špecifikovať zodpovednosť štátu za všetky činnosti záverečnej časti, dlhodobé skladovanie, vyraďovanie a ukladanie a ich výkonom poveriť právnickú osobu, v ktorej má 100% majetkovú účasť, pričom finančná zodpovednosť za tieto činnosti zostane na prevádzkovateľoch jadrových zariadení,

 

3.         rozšíriť okruh povinných prispievateľov do jadrového fondu aj na prevádzkovateľov ostatných jadrových zariadení, iných ako jadrové elektrárne,

 

4.         zaviesť nový spôsob výpočtu a prehodnocovania výšky povinných príspevkov prevádzkovateľov jadrových zariadení do jadrového fondu, nezávislý od aktuálnych trhových a prevádzkových podmienok,

 

5.         vyňať obdobie ukončovania prevádzky z aktivít hradených z prostriedkov jadrového fondu,

 

6.         explicitne špecifikovať rozsah oprávnených nákladov prijímateľov prostriedkov z jadrového fondu, ktoré je možné uhrádzať,

 

7.         formalizovať spoluprácu jadrového fondu a úradu na posudzovaní dokumentácie podľa prílohy č. 1 k atómovému zákonu, ktorá obsahovo súvisí s činnosťami záverečnej časti.

 

Predkladaný návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi, ako aj s právom Európskej únie.

Osobitná časť

K čl. I

 

K § 1

 

Ustanovenia § 1 definujú predmet zákona a účel zákona.

Zachováva sa štátny účelový fond – jadrový fond. Jadrový fond ako právnická osoba spravujúca finančné prostriedky na zabezpečenie činností v záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie bola prvýkrát v právnom poriadku Slovenskej republiky zriadená zákonom č. 254/1994 Z. z. pod pôvodným názvom Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení. Na tento zákon nadviazal zákon č. 238/2006 Z. z., ktorým sa zmenil názov účelového fondu na Národný jadrový fond na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Predkladaný návrh zákona preberá tento názov v skrátenej forme ako „Národný jadrový fond“. Odsek 2 v stručnosti definuje spôsob spravovania finančných prostriedkov jadrovým fondom, ktorý na jednej strane je prijímateľom finančných príspevkov podľa princípov uvedených v ďalších ustanoveniach zákona, na druhej strane tieto prostriedky poskytuje oprávneným osobám, v rozsahu a za podmienok, ktoré sú takisto vymedzené týmto zákonom v príslušných ustanoveniach. Dôležitými atribútmi uvedenej pôsobnosti jadrového fondu je poskytovanie finančných prostriedkov v dostatočnom množstve a transparentným a nediskriminačným spôsobom, čím majú byť vytvorené základné predpoklady pre bezpečné nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a hospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami fondu.

Jadrový fond je konštituovaný ako štátny fond. Jeho finančné prostriedky sú vedené v Štátnej pokladnici a sú súčasťou verejných financií, je zriadený zákonom, jeho správcom je ústredný orgán štátnej správy ustanovený zákonom – ministerstvo, zdroje jadrového fondu, spôsob a účely použitia jeho prostriedkov ustanovuje zákon a rozpočet jadrového fondu v konečnom dôsledku schvaľuje vláda. Hlavným zdrojom príjmov však nie je štátny rozpočet, alebo od neho odvodené zdroje, ale povinné príspevky a povinné platby od prevádzkovateľov jadrových zariadení a odvody určené na krytie historického dlhu, ktoré sú  účelovo viazané len na v zákone taxatívne vymedzené účely súvisiace s realizáciou záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie.

Popritom jadrový fond zabezpečuje financovanie nakladania s jadrovými materiálmi a rádioaktívnymi materiálmi neznámeho pôvodu z prostriedkov štátneho rozpočtu a spravovanie finančných zábezpek určených na krytie nakladania s nepoužívanými vysokoaktívnymi žiaričmi.

Vzhľadom na účely, na ktoré majú byť prostriedky jadrového fondu použité, musia byť tieto prostriedky chránené pred komerčnými rizikami, konkurzom a oslobodené od dane z príjmov.

 

K § 2

Definujú sa pojmy používané na účely tohto zákona a sú vymenované hlavné činnosti, ktoré sa realizujú v oblasti záverečnej časti a zahŕňajú všetky činnosti, od ukončenia prevádzky jadrového zariadenia za účelom jeho vyradenia, cez samotné vyraďovanie jadrového zariadenia a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z tohto vyraďovania, skladovanie vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívnych odpadov, ich prepravu a manipuláciu s nimi až po ukladanie v úložisku a inštitucionálnu kontrolu nad týmto úložiskom. Ďalej sa tu definujú na účely tohto zákona činnosti súvisiace s nakladaním s jadrovými a rádioaktívnymi materiálmi neznámeho pôvodu a zavádza sa definícia povinného príspevku a povinnej platby. Uvedené činnosti korešpondujú s pojmami, ktoré definuje a používa atómový zákon a zákon o radiačnej ochrane. Definícia historického dlhu je prevzatá z nariadenia vlády č 426/2010 Z. z.

 

K § 3

Návrh zákona explicitne uvádza štyri hlavné zásady, ktorými sa riadi financovanie činností záverečnej časti vo väzbe na zdroje finančných prostriedkov pre financovanie popísané v §10 ods. 1. Všetky činnosti vychádzajú z doterajšej praxe, z medzinárodných štandardov platných pre túto oblasť a príslušnej európskej legislatívy (najmä smernica Rady 2009/71/Euratom).

Základný princíp, ktorý finančnú zodpovednosť za záverečnú časť prenáša na toho, kto rádioaktívny odpad vyprodukoval, je jednotný pre väčšinu krajín sveta, ktoré využívajú jadrovú energiu. Povinnosť držiteľa povolenia na uvádzanie do prevádzky a prevádzku jadrového zariadenia znášať náklady na financovanie záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie sa považuje za splnenú zaplatením povinných príspevkov a povinných platieb vo výške podľa § 10 ods. 4. Držiteľ povolenia na uvádzanie do prevádzky a prevádzku jadrového zariadenia nezodpovedá za hospodárenie jadrového fondu so zaplatenými povinnými príspevkami a povinnými platbami.

Zásady sústreďovania, spravovania a rozdeľovania finančných príspevkov, nediskriminácie, transparentnosti, zhodnocovania a dostatočnosti majú za cieľ zabezpečiť trvalo udržateľné a spravodlivé financovanie všetkých činností záverečnej časti. Finančné prostriedky v jadrovom fonde sú deponované len na účely plnenia činností záverečnej časti a na nakladanie s jadrovými materiálmi neznámeho pôvodu a rádioaktívnymi materiálmi neznámeho pôvodu, resp. v prípade potreby na nakladanie s nepoužívanými vysokoaktívnymi žiaričmi, ktoré vykonáva Slovenská republika prostredníctvom štátom určenej právnickej osoby v súlade s atómovým zákonom a so zákonom o radiačnej ochrane  a ktoré sú v súlade s týmto zákonom.

Nutnou podmienkou pre organizáciu týchto činností je dodržiavanie podmienok jadrovej bezpečnosti a radiačnej ochrany, ktoré sú bližšie rozpracované v samostatných právnych predpisoch.

Účelom týchto zásad je ich prierezové pôsobenie v ostatných ustanoveniach návrhu zákona, a ich nadradenosť voči týmto ustanoveniam. V prípade akýchkoľvek nejasností alebo pochybností pri akýchkoľvek činnostiach v záverečnej časti mierového využívanie jadrovej energie a pri nakladaní s jadrovými materiálmi neznámeho pôvodu,  rádioaktívnymi materiálmi neznámeho pôvodu a nepoužívanými vysokoaktívnymi žiaričmi by sa mal jadrový fond a účastníci záverečnej časti mierového využívanie jadrovej energie riadiť týmito zásadami. 

 

K § 4

Ustanovenia týkajúce sa správy a usporiadania jadrového fondu kopírujú súčasný právny stav s jedinou zmenou a to, že správca podúčtu nie je orgánom jadrového fondu. Správu jadrového fondu, a teda usmerňovanie poskytovania, používania a iného nakladania s finančnými prostriedkami  vykonáva, obdobne ako je tomu u štátnych fondov, ústredný orgán štátnej správy – ministerstvo. Dohľad nad nakladaním s prostriedkami vykonáva ministerstvo spolu s ministerstvom financií a spolu s úradom, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, prostredníctvom svojich zástupcov v dozornej rade jadrového fondu.

Strategické riadenie jadrového fondu – teda tvorbu vnútroštátnej politiky a vnútroštátneho programu nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnym odpadom vrátane ich aktualizácie, zostavovania dlhodobého a strednodobých finančných plánov jadrového fondu a s tým súvisiacich strategických rozhodnutí vykonáva rada správcov. Členov rady správcov, ktorí boli vybraní vo výberovom konaní, na návrh príslušného ministra a predsedu úradu, vymenúva a odvoláva vláda.

Rade správcov za plnenie rozhodnutí rady zodpovedá riaditeľ jadrového fondu.

Účelnosť, hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť nakladania s finančnými prostriedkami  kontroluje hlavný kontrolór, ktorý je nezávislým kontrolným orgánom jadrového fondu a za výkon svojej činnosti zodpovedá priamo ministrovi.

Takto navrhnutá štruktúra orgánov jadrového fondu má za cieľ zabezpečiť permanentný dohľad štátu nad hospodárnym a účelným nakladaním s finančnými prostriedkami „deponovanými“ na účte jadrového fondu prevádzkovateľmi jadrových zariadení, ako aj prostriedkami z odvodu na krytie historického dlhu a inými zdrojmi fondu, v súlade s požiadavkami na jadrovú a radiačnú bezpečnosť, životné prostredie a ochranu zdravia obyvateľstva, ale aj riadny chod a správny a úplný výkon všetkých činností, ktoré jadrový fond zabezpečuje.

 

K § 5

Najvyšším orgánom jadrového fondu je rada správcov. Vzhľadom na hospodárenie a účelové viazanie prostriedkov jadrového fondu  sú prostriedky vedené na osobitných podúčtoch a analytických účtoch, ktoré zohľadňujú jednotlivé jadrové zariadenia a účel, na ktorý budú použité. Radu správcov, ktorú vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra, tvoria štyria správcovia podúčtov,  ktorí osobne zodpovedajú za prostriedky na podúčtoch, ktoré spravujú a ďalej dvaja podpredsedovia (jeden na návrh ministra financií a ďalší na návrh predsedu úradu) a predseda.

Rada správcov prerokúva najmä návrh rozpočtu jadrového fondu a predkladá ho ministerstvu a vláde na schválenie, vypracúva návrh finančného plánu jadrového fondu, prerokúva správu o hospodárení jadrového fondu, prerokúva návrh individuálnej účtovnej závierky jadrového fondu, prerokúva výročnú správu a návrh záverečného účtu jadrového fondu, schvaľuje rokovací poriadok rady správcov, predkladá ministerstvu na schválenie štatút jadrového fondu, schvaľuje organizačný poriadok a iné vnútorné predpisy jadrového fondu, schvaľuje návrh zmlúv o poskytnutí prostriedkov jadrového fondu a vymenúva a odvoláva vedúcich zamestnancov jadrového fondu. Novými kompetenciami rady správcov navrhnutými v predloženom návrhu zákona sú vydávanie stanovísk pre úrad k ekonomickej časti koncepčného plánu vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky alebo plánu etapy vyraďovania a vypracovávanie návrhu výšky povinných príspevkov a povinných platieb, ako hlavných zdrojov príjmu jadrového fondu.

Stanoviská k ekonomickej časti koncepčného plánu vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky alebo plánu etapy vyraďovania budú vydávané na požiadanie úradu, vzhľadom k tomu, že úrad nemá kompetenciu posudzovať činnosti vyraďovania z ekonomického hľadiska. Jadrový fond naopak je orgánom určeným vykonávať správu finančných prostriedkov určených na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky. Takouto právnou úpravou sa formálne začlení jadrový fond do procesu posudzovania uvedených dokumentov úradom.

Spôsob a podmienky určovania výšky povinných príspevkov a povinných platieb sú bližšie uvedené v § 10 ods. 4. Musia byť vypracované v spolupráci s držiteľmi súhlasu alebo povolenia vydaného úradom. Výška povinných príspevkov a povinných platieb môže byť prehodnotená pri zmene predpokladov alebo podmienok, za ktorých bola pôvodne stanovená, a to na základe rozhodnutia samotnej rady správcov jadrového fondu alebo na žiadosť držiteľa povolenia na prevádzku jadrového zariadenia. Po vypracovaní návrhu predkladá rada správcov jadrového fondu výšku povinných príspevkov a platieb na prerokovanie ministerstvu. Viacstupňovým procesom stanovovania a schvaľovania výšky príspevkov a platieb je dosiahnutá decentralizácia príspevkov a platieb, ktoré môžu mať zásadný vplyv na podnikateľské prostredie v oblasti prevádzky jadrových zariadení v Slovenskej republike.

Uchádzači o členstvo v rade správcov musia spĺňať taxatívne vymenované kvalifikačné predpoklady a predpísanú prax aspoň v jednej zo špecifikovaných oblastí. Uvedené oblasti korešpondujú s kompetenciami, ktoré sú potrebné pri tvorbe a vyhodnocovaní legislatívy, vnútroštátnej politiky a vnútroštátneho programu ako aj pri posudzovaní žiadostí o poskytnutie príspevkov z jadrového fondu. Z tohto dôvodu je zoznam oblastí oproti súčasnej úprave rozšírený aj o oblasť radiačnej ochrany v jadrových zariadeniach. Z dôvodu zachovania nezávislosti rozhodovania o poskytnutí príspevkov z jadrového fondu je vylúčený konflikt záujmov tým, že členom rady správcov nesmie byť osoba, ktorá je zároveň členom štatutárneho orgánu alebo sa podieľa na riadení právnickej osoby, ktorá je držiteľom súhlasu alebo povolenia vydaného úradom.

V záujme splnenia požiadaviek Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu sa ustanovuje nová podmienka, ktorej účelom je zamedziť tomu, aby členovia rady správcov mohli vykonávať také funkcie, v ktorých budú povinní konať v takom záujme, ktorý by mohol byť v rozpore so záujmami jadrového fondu (napr. riadiaca funkcia v JAVYS, a. s., Slovenské elektrárne, a. s.).

Výber uchádzačov o členstvo v rade správcov sa uskutočňuje výberovým konaním obdobne ako na iné funkcie na výkon práce vo verejnom záujme. Vzhľadom na náročnosť na odbornosť a na zodpovednosť za výkon funkcie člena rady správcov zákon definuje primerané odmeňovanie pre týchto odborníkov, ktorí nie sú v zamestnaneckom pomere s jadrovým fondom.

Funkciu člena rady správcov je podľa predkladaného návrhu zákona možné vykonávať najviac počas troch po sebe nasledujúcich období, pričom jedno funkčné obdobie trvá šesť rokov. Funkčné obdobie na základe súčasného zákona sa berie do úvahy. Je teda možné, aby sa o členstvo v rade správcov podľa nového zákona uchádzali aj doterajší členovia rady správcov.

Ustanovenie, v záujme jednoznačnej zodpovednosti členov rady správcov, taxatívne vymenúva ich práva a povinnosti. Ustanovuje osobnú zodpovednosť jednotlivých správcov za nakladanie s prostriedkami podúčtov, ktoré spravujú, až po povinnosť nahradiť škodu, ktorú člen rady správcov spôsobí neodborným alebo nesprávnym výkonom svojej funkcie. Zároveň upravuje i nedeliteľnú zodpovednosť rady správcov za celkové nakladanie so všetkými prostriedkami Národného jadrového fondu.

Ustanovenie zároveň taxatívne vymedzuje aj dôvody, pre ktoré je možné člena rady správcov odvolať z funkcie, ako aj okolnosti, za ktorých členstvo v rade správcov zaniká.

V záujme transparentnosti rozhodovania o poskytovaní prostriedkov jadrového fondu, zákon ukladá rade správcov uverejňovať svoje rozhodnutia na internetovej stránke jadrového fondu.

Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu sa stanovuje niekoľko nových aspektov.

Zavádza sa povinnosť pre radu správcov, ktorá musí vydávať na požiadanie úradu stanovisko k ekonomickej (nie k technickej) časti koncepčného plánu vyraďovania, ktorý schvaľuje úrad. Toto stanovisko rady správcov má záväzný charakter pre úrad a ostatné príslušné orgány štátnej správy.

Ďalej sa ustanovuje, že počas prípravy návrhu výšky povinného príspevku a povinnej platby musí jadrový fond spolupracovať s prevádzkovateľmi jadrových zariadení držiteľmi súhlasu alebo povolenia. Konečný návrh týchto príspevkov a platieb predkladá jadrový fond ministerstvu na prerokovanie, pričom vláda záväzne ustanoví výšku povinných príspevkov a povinných platieb vydaním nariadenia vlády (viď aj § 10).

 

K § 6

V súvislosti s transpozíciou smernice 2011/70/Euratom bol predchádzajúcou novelou zákona 238/2006 Z. z. zmenený názov a zároveň aj obsah dokumentu „Stratégia záverečnej časti mierového využívania jadrovej energetiky v SR“ na „Vnútroštátnu politiku nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v SR“ a „Vnútroštátny program nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v SR“.

Navrhuje sa, aby rada správcov vypracúvala a aktualizovala oba dokumenty. Je potrebné vnútroštátnu politiku a vnútroštátny program vypracovávať v spolupráci s držiteľmi súhlasov a povolení vydaných úradom, ako aj inými účastníkmi a zainteresovanými stranami.

V súlade s požiadavkami Smernice č. 2011/70 sa presne ustanovuje, čo musí obsahovať jednak vnútroštátna politika a jednak aj vnútroštátny program. Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu sa ustanovuje, aby vnútroštátny program obsahoval aj metodiku pre stanovenie výšky povinných príspevkov a povinných platieb, ako aj ich štruktúru. V tejto súvislosti sa zvyšuje dôraz na transparentnosť a nediskrimináciu.

Jednotlivé zásady vnútroštátneho programu sú v súlade so zásadami financovania záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie v Slovenskej republike popísanými v § 3 zákona, pričom povinnosť producenta vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívnych odpadov znášať náklady na nakladanie s nimi je v období prevádzkovania, resp. ukončovania prevádzky jadrového zariadenia zabezpečovaná formou vlastných alebo servisných výkonov a po ukončení prevádzky jadrového zariadenia za účelom jeho vyraďovania sú na krytie nákladov na vyraďovanie určené finančné prostriedky, ktoré boli vo forme povinných príspevkov a povinných platieb naakumulované v období prevádzky jadrového zariadenia.

Výška povinných príspevkov a povinných platieb je stanovená postupom popísaným v dokumente „Metodika stanovenia povinných príspevkov za reaktorové jadrové zariadenia a povinných platieb za nereaktorové jadrové zariadenia do NJF, február 2018“ schválenom radou správcov a dostupnom na internetovej stránke jadrového fondu. Do obdobia, keď metodika stanovenia výšky povinných príspevkov a povinných platieb bude súčasťou aktualizovaného vnútroštátneho programu, bude uvedený dokument slúžiť ako metodická príručka i záväzný podklad.

Vnútroštátny program musí obsahovať tiež údaje týkajúce sa celkovej predpokladanej výšky odvodov určených na krytie historického dlhu a doby ich výberu ako aj analýzy vplyvov vyberania týchto odvodov na odberateľov elektrickej energie, vplyvy povinných príspevkov na konkurencieschopnosť výrobcov elektriny v jadrových zariadeniach a vplyv vnútroštátneho programu na vyváženosť a prevádzkovú spoľahlivosť energetickej sústavy.

Zároveň sa stanovuje povinnosť aktualizovať vnútroštátny program a vnútroštátnu politiku v súlade s vývojom v oblasti nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a v súlade s čl. 11 ods. 2 smernice 2011/70/Euratom.

Vláda bude schvaľovať vnútroštátny program uznesením, v ktorom bude ukladať povinnosti jednotlivým ministerstvám, zodpovedným organizáciám verejnej správy (NJF, JAVYS, a.s.) a ostatným ústredným orgánom štátnej správy. Vnútroštátny program schválený vládou musí byť zaslaný Európskej komisii. Ide o transpozíciu čl. 13 ods. 1 smernice 2011/70/Euratom. Európska komisia posúdi jej súlad, ako dokumentu obsahujúceho vnútroštátny program pri nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi so smernicou 2011/70/Euratom. Európska komisia si môže vyžiadať dodatočné vyjadrenia alebo vysvetlenia, ktoré jej ministerstvo, spolu s jadrovým fondom a v spolupráci s úradom, poskytnú.

Ministerstvo bude priebežne monitorovať plnenie vnútroštátneho programu a vnútroštátnej politiky. Budú mu jedenkrát za rok podávané správy vypracované radou správcov jadrového fondu, v spolupráci s držiteľmi súhlasu alebo povolenia a právnickou osobou podľa § 3 ods. 11 zákona č. 541/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Posledná platná stratégia bola schválená vládou Slovenskej republiky 15. januára 2014 a bolo k nej prijaté uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 26/2014. Na jej základe boli vypracované vnútroštátna politika a vnútroštátny program, následne schválené vládou Slovenskej republiky dňa 8.júla2015 a bolo k nim prijaté uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 387/2015.

 

K § 7

Dozorná rada je dozorným a kontrolným orgánom jadrového fondu. Jej pôsobnosť je v zákone taxatívne vymedzená. Štruktúra dozornej rady má zabezpečiť komplexný, ekonomický, vecný i technický dohľad nad efektívnym a účelným vynakladaním prostriedkov jadrového fondu, vrátane dohľadu nad ochranou života a zdravia obyvateľstva a životného prostredia pri realizácii činností súvisiacich so záverečnou časťou mierového využívania jadrovej energie.

Ustanovenie rieši aj nezlučiteľnosť funkcie člena dozornej rady s inými funkciami v orgánoch jadrového fondu a vymedzuje aj dôvody pre zánik členstva v dozornej rade. Dôležitým oprávnením dozornej rady je jej právo pozastaviť výkon rozhodnutia rady správcov o poskytnutí prostriedkov z jadrového fondu alebo prerokovanie návrhu zmluvy o poskytnutí týchto prostriedkov a požadovať vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy o poskytnutí prostriedkov z jadrového fondu, ak ich poskytnutie nie je v súlade s týmto zákonom.  Popri tom v ustanoveniach zákona je obsiahnutá aj povinnosť členov dozornej rady vykonávať funkciu s náležitou odbornou starostlivosťou.

Dozorná rada môže v odôvodnených prípadoch navrhnúť zvolanie rady správcov, pričom k odôvodneným prípadom patria najmä nedostatky v oblasti hospodárenia s finančnými prostriedkami jadrového fondu, nedodržanie rozpočtovej disciplíny, nedostatočné plnenie uložených úloh, nedostatočný postup v dosahovaní stanovených cieľov v zmysle vnútroštátneho programu a tiež negatívne hodnotenia v periodicky predkladaných správach o hospodárení a iných dokumentoch.

 

K § 8

Výkonným orgánom jadrového fondu a štatutárnym zástupcom vo veciach majetko-právnych, ktoré mu zverí rada správcov v štatúte a ktoré sa týkajú výkonu správy jadrového fondu a vo veciach pracovnoprávnych, týkajúcich sa zamestnancov, je riaditeľ. Vymenúva a odvoláva ho minister na návrh rady správcov, ktorej zodpovedá aj za výkon svojej činnosti. Navrhovaný spôsob výberu a vymedzenie postavenia riaditeľa má zabezpečiť bezproblémový a operatívny výkon riadenia jadrového fondu, pri jasnom vymedzení zodpovednosti za výkon operatívneho riadenia jadrového fondu v jednotlivých jeho oblastiach podľa rozhodnutí rady správcov. Oproti súčasnému zákonu sú v navrhovanom zákone doplnené požiadavky na vzdelanie, odbornú prax a spôsobilosť riaditeľa obdobne ako pre člena rady správcov.

Povinnosti a zodpovednosť riaditeľa sú v zákone taxatívne vymedzené s tým, že na zabezpečenie úloh, za ktoré zodpovedá, má k dispozícii aj nevyhnutný tím odborných pracovníkov. Oproti súčasnému právnemu stavu sa  povinnosti riaditeľa presnejšie vymedzujú v odseku 3 písm. f), g), h) a odseku 7.

Na rozdiel od rady správcov, ktorý ako najvyšší orgán jadrového fondu, zodpovedá za stratégiu a koncepčné riadenie jadrového fondu, riaditeľ, ako výkonný orgán, zodpovedá za operatívne riadenie jadrového fondu v súlade s rozhodnutiami rady správcov. Popri tom v ustanoveniach zákona je obsiahnutá aj povinnosť riaditeľa vykonávať funkciu s náležitou odbornou starostlivosťou a tiež zodpovednosť v prípade ním spôsobenej škody.

 

K § 9

Za účelom zabezpečenia výkonu kontroly nakladania s finančnými prostriedkami ako orgán nezávislý od ostatných orgánov jadrového fondu, sa zriaďuje funkcia hlavného kontrolóra, ktorého vymenúva a odvoláva minister, ktorému hlavný kontrolór zároveň zodpovedá za výkon svojej činnosti. Hlavný kontrolór vykonáva finančnú kontrolu jednak v samotnom jadrovom fonde, ako aj u právnických osôb, ktoré sú prijímateľmi finančných prostriedkov z jadrového fondu. Úlohou hlavného kontrolóra je nielen kontrolovať účelnosť, hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť nakladania s finančnými prostriedkami, ale kontrolovať aj dodržiavanie pravidiel pre tvorbu zdrojov jadrového fondu a kontrolovať dodržiavanie zmluvných podmienok u prijímateľov prostriedkov. Hlavný kontrolór pri výkone svojej funkcie postupuje podľa zásad kontrolnej činnosti, ktoré sám vypracováva.

Dôležitou povinnosťou hlavného kontrolóra je priamo informovať dozornú radu a ministerstvo (ministra) o prípadných nedostatkoch pri nakladaní s prostriedkami jadrového fondu, má zároveň možnosť navrhovať opatrenia na ich odstránenie.

Postup, práva a povinnosti hlavného kontrolóra pri výkone kontroly nie je potrebné osobitne upravovať v tomto zákone, vzhľadom na to, že pri tejto činnosti má práva a povinnosti kontrolného orgánu verejnej správy upravené vo všeobecnom predpise (lex generalis), ktorým v tomto prípade je zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Oproti súčasnému zákonu sú v navrhovanom zákone doplnené požiadavky na vzdelanie, odbornú prax a spôsobilosť hlavného kontrolóra obdobne ako pre člena rady správcov. Platové zaradenie a ostatné výhody hlavného kontrolóra schvaľuje na návrh rady správcov dozorná rada. Popri tom v ustanoveniach zákona je obsiahnutá aj povinnosť hlavného kontrolóra vykonávať funkciu s náležitou odbornou starostlivosťou a tiež zodpovednosť v prípade ním spôsobenej škody.

 

K § 10

Tvorba zdrojov jadrového fondu vychádza zo základného princípu, uvedeného v § 3 tohto zákona, ako aj v atómovom zákone, že náklady spojené s likvidáciou jadrových zariadení, so spracovaním a ukladaním rádioaktívnych odpadov a so skladovaním a ukladaním vyhoretého jadrového paliva má znášať prevádzkovateľ daného jadrového zariadenia, resp. pôvodca vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívnych odpadov. Táto požiadavka je zakotvená už v znení zmluvy o EUROATOM-e a je premietnutá aj do textu Smernice 2011/70/Euratom.

V praxi sa preto zákonom č. 238/2006 Z. z. zaviedli ako hlavný zdroj príjmov jadrového fondu povinné príspevky od prevádzkovateľov jadrových elektrární. Doterajší spôsob výpočtu výšky príspevkov pozostáva z dvoch zložiek – fixnej a variabilnej, pričom fixná zložka je odvodená od veľkosti inštalovaného elektrického výkonu jadrového zariadenia, variabilná zložka je stanovená ako percentuálny podiel z predajnej ceny elektriny. Samotné sadzby pre jednotlivé zložky sú súčasťou zákona. Aplikačná prax však ukázala, že tento spôsob stanovovania výšky príspevku je vyhovujúci len za predpokladu dlhodobo stabilných cien elektrickej energie, s ktorými sa jednotlivé sadzby stanovovali. Pokles cien elektrickej energie na trhu spôsobuje neustále znižovanie výšky povinných príspevkov, čím narastá rozdiel medzi plánovanými a skutočne odvedenými príspevkami do jadrového fondu. Vecne objektívnejší a dlhodobo udržateľnejší je navrhovaný spôsob stanovovania výšky príspevkov ekonomickým výpočtom ako bilancia očakávaných sumárnych budúcich nákladov a plánovaným počtom rokov prevádzky daného jadrového zariadenia, čo spolu so započítaním ostatných okrajových podmienok a predpokladov umožňuje určiť rovnomernú výšku ročného povinného príspevku. Návrh zákona zavádza povinnosť prehodnotiť výšku príspevkov pri zmene východiskových predpokladov výpočtu. Previazanie výšky príspevkov a výnosov z výroby a predaja elektrickej energie je síce štandardnou praxou v mnohých Európskych krajinách, z vecného hľadiska však nie je opodstatnené, a preto aj predložený návrh zákona zavádza fixné ročné platby špecifické pre každé jadrové zariadenie. Suma povinných príspevkov od prevádzkovateľov jadrových elektrární bude po nadobudnutí účinnosti navrhovaného zákona vyššia oproti súčasnému stavu. Táto skutočnosť by nemala mať vplyv na koncovú cenu elektrickej energie pre odberateľov z priemyselnej výroby, nakoľko cena elektriny z jadrovej energetiky nie je regulovaná a podlieha trhu s elektrinou.

Povinnosť odvádzať finančné prostriedky do jadrového fondu sa rozširuje aj na prevádzkovateľov iných jadrových zariadení, ako jadrových elektrární vyrábajúcich elektrinu. Dôvodom je fakt, že aj tieto jadrové zariadenia sa budú musieť po skončení svojej prevádzky vyradiť z prevádzky a vzniknuté odpady sa budú musieť spracovať a uložiť. Touto zmenou sa vyššie uvedená zásada – znečisťovateľ platí, zovšeobecňuje a zavádza sa jednotnosť a systematickosť vo financovaní všetkých činností záverečnej časti. V praxi sa toto nové ustanovenie v Slovenskej republike týka viacerých jadrových zariadení určených na spracovanie, úpravu alebo skladovanie rádioaktívnych odpadov a skladovanie vyhoretého jadrového paliva, ktoré sú prevádzkované v lokalitách Jaslovské Bohunice a Mochovce. Pre tento typ odvodu sa zavádza nový pojem „povinné platby“ a spôsob výpočtu ich výšky bude obdobne vychádzať z bilancie očakávaných budúcich nákladov a plánovanej doby prevádzky.

Navrhované zmeny nebudú mať vplyv na výplatu dividend zahrnutých v návrhu rozpočtu verejnej správy JAVYS, a. s. Spoločnosť JAVYS, a. s. bude priebežne uzatvárať zmluvy alebo dodatky k existujúcim zmluvám na základe cenových kalkulácií, ktoré budú zohľadňovať výšku oprávnených nákladov.

            Súčasný zákon ustanovuje povinnosť platiť povinné príspevky všetkým držiteľom povolení na prevádzku jadrového zariadenia vyrábajúceho elektrinu, nie je však jasné, akým spôsobom mu táto povinnosť zanikne. Ak by ukončenie povinnosti odvádzať povinné príspevky bola naviazaná len na existenciu platného povolenia na prevádzku, v praxi by nevyhnutne došlo k situácii, kedy dané jadrové zariadenie je už odstavené z komerčnej prevádzky (t. j. je zastavená výroba elektrickej energie), ale dané jadrové zariadenie je ešte stále v období platného povolenia na prevádzku a bolo by teda nútené odvádzať naďalej povinné príspevky. Toto prechodné obdobie je rozlíšené a legislatívne ošetrené v atómovom zákone, a preto sa navrhuje obdobné rozhranie medzi výkonovou (komerčnou) prevádzkou a odstavenou jadrovou elektrárňou na účely vyraďovania rozlišovať aj v tomto návrhu zákona. Zavádza sa preto jednoznačné stanovenie momentu začatia a ukončenia povinnosti odvádzať povinné príspevky a povinné platby do jadrového fondu.

Výber prostriedkov na krytie historického deficitu je zabezpečený špeciálnym odvodom od odberateľov a konečných spotrebiteľov elektriny a je rozložený na isté obdobie, pričom ročnú výšku, spôsob výberu a podrobnosti o použití povinných odvodov na vysporiadanie historického deficitu ustanoví nariadenie vlády(v súčasnosti platné nariadenie vlády č. 426/2010 Z. z.) a jeho zahrňovanie do koncovej ceny elektriny ustanoví Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Výber týchto odvodov od odberateľov a konečných spotrebiteľov elektriny zabezpečia prevádzkovateľ prenosovej sústavy (od odberateľov priamo napojených na prenosovú sústavu) a prevádzkovatelia distribučnej sústavy (od dodávateľov, obchodníkov s elektrinou, koncových odberateľov a konečných spotrebiteľov).

Zdrojmi jadrového fondu sú aj úroky, ktoré vzhľadom na dlhé lehoty ich viazania tvoria nezanedbateľnú zložku príjmov v celkovej bilancii jadrového fondu. Podobne sú zdrojom príjmov jadrového fondu aj pokuty uložené úradom za porušenia atómového zákona a penále, odvody a pokuty za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami jadrového fondu podľa§ 31 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

V súlade s § 21 ods. 8 a 9 atómového zákona a § 100 zákona č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane náklady spojené s nakladaním s jadrovými materiálmi neznámeho pôvodu, rádioaktívnymi materiálmi neznámeho pôvodu a rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, uhradí jadrový fond. Tieto náklady je štát povinný refundovať formou dotácie zo štátneho rozpočtu. Ide o nakladanie s jadrovým materiálom, rádioaktívnym materiálom a s rádioaktívnymi odpadmi, ktoré pochádzajú z náhodných záchytov, alebo z trestnej činnosti, ktorých pôvodca nie je podľa vyjadrenia vyšetrovateľa Policajného zboru alebo Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky známy a teda o nakladanie a likvidáciu jadrového materiálu, rádioaktívneho materiálu a rádioaktívneho odpadu, za ktoré podľa atómového zákona a medzinárodných dohôd zodpovedá štát. Podľa doterajších skúseností výška dotácie na tento účel neprekročí rádovo niekoľko stotisíc eur ročne.

Poplatky ako forma finančnej zábezpeky od držiteľov povolenia a žiadateľov o vydanie povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu s rádioaktívnymi žiaričmi podľa osobitného predpisu sú upravené v súlade s ustanoveniami zákona číslo 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

Dotácie zo štátneho rozpočtu môžu byť poskytnuté jadrovému fondu aj z iných dôvodov (napr. na základe medzinárodných zmlúv o jadrovej a radiačnej bezpečnosti, alebo z dôvodov predčasného ukončenia prevádzky jadrového zriadenia a pod.). Ide o fakultatívny zdroj, ktorý bude poskytovaný len, ak na to budú vytvorené prostriedky v štátnom rozpočte a ak o ich poskytnutí rozhodne vláda.

Výška povinných príspevkov a povinných platieb, ako hlavný zdroj príjmov jadrového fondu, sú navrhované postupom uvedeným v odseku 4 a ustanovené vládou formou nariadenia. Okrem toho sa z dôvodu transparentnosti a nediskriminácie explicitne zavádza podmienka, aby bola výška povinného príspevku a povinnej platby určená samostatne pre každé jadrové zariadenie. Táto podmienka bola implementovaná do postupu popísaného v dokumente „Metodika stanovenia povinných príspevkov za reaktorové jadrové zariadenia a povinných platieb za nereaktorové jadrové zariadenia do NJF, február 2018“, v ktorom je popísaný výpočet a vstupné parametre pre každé jadrové zariadenie.

Ustanovenia § 10 pokrývajú aj prípad predčasného odstavenia jadrového zariadenia z prevádzky, kedy ešte v jadrovom fonde nebude naakumulované dostatočné plánované množstvo finančným prostriedkov určených na úplnú likvidáciu daného jadrového zariadenia. Ak dôjde k predčasnému odstaveniu z dôvodov taxatívne vymenovaných zákonom, je držiteľ povolenia na prevádzku daného jadrového zariadenia povinný chýbajúci rozdiel finančných prostriedkov v jadrovom fonde doplatiť a to takým spôsobom, ktorý záväzne určí ministerstvo hospodárstva na návrh jadrového fondu. V takomto prípade nebude držiteľ povolenia automaticky pozbavený povinnosti odvádzať príspevky alebo platby momentom odstavenia jadrového zariadenia na účel vyraďovania v súlade s hlavným princípom – znečisťovateľ platí. Takto je vnímaná okrajová podmienka výpočtu povinných príspevkov JE „Rok ukončenia výberu príspevku/platby, začiatku vyraďovania JZ“, odvodená od uvažovanej doby prevádzkovania JZ v metodike výpočtu. Ak sa zmení doba prevádzkovania JZ na hodnotu inú, ako je hodnota uvedená v metodike, držiteľ povolenia na prevádzku JZ je povinný uhradiť celkovú sumu finančných prostriedkov stanovenú pre dobu prevádzkovania (teda dobu poskytovania povinných príspevkov/povinných platieb), uvedenú v metodike výpočtu.

V prípade rozhodnutia o zastavení prevádzky jadrového zariadenia iným štátnym orgánom ako úrad, je povinnosťou tohto štátneho orgánu, aby  zabezpečil príslušnú  časť povinných príspevkov a povinných platieb. Rozhodnutie o zastavení prevádzky by mohla vydať napríklad vláda SR a to na základe zmeny energetickej politiky, medzinárodných dohôd, alebo z iných strategických alebo politických dôvodov.

Významný zdroj pre krytie nákladov záverečnej časti predstavuje zhodnocovanie finančných prostriedkov na jednotlivých podúčtoch a analytických účtoch, ktoré zabezpečuje jadrový fond formou termínovaných vkladov voľných finančných prostriedkov (teda tých, ktoré v danom období nie sú viazané na krytie aktuálnych nákladov) v Štátnej pokladnici a výnosy z úrokov sú pripisované na príslušné podúčty a analytické účty. Z príjmov na účet jadrového fondu je odvodená čiastka do výšky maximálne 1% z príjmov určená na krytie nákladov na správu jadrového fondu. Pre obdobie, kedy tieto príjmy už nebudú realizované, bude krytie nákladov na správu jadrového fondu možné použiť i z naakumulovaných finančných prostriedkov na podúčte podľa §11 ods. 1 písm. h) vrátane zdrojov z ich zhodnocovania.

      

K § 11

 

Z príjmov, ktoré jadrový fond získa zo zdrojov uvedených v § 10, tvorí jadrový fond osobitné podúčty pre jednotlivé jadrové elektrárne, resp. lokality . Obdobne sú vytvorené podúčty pre jednotlivé činnosti súvisiace so záverečnou časťou mierového využívanie jadrovej energie, ktoré sú však spoločné pre viacero jadrových elektrární (dlhodobé skladovanie vyhoretého jadrového paliva, úložisko vyhoretého jadrového paliva a pod.). Na týchto podúčtoch vedie jadrový fond analytické evidencie výšky odvedených finančných prostriedkov podľa jednotlivých jadrových zariadení. Pritom príprava a výstavba úložísk zahrňuje v sebe aj náklady na kúpu pozemkov na zriadenie úložísk. Osobitný účet je zriadený na krytie nákladov na výdavky na výkon správy jadrového fondu  a výdavkov súvisiacich so správou jadrového fondu (napr. náklady na vypracovanie a aktualizáciu strategických dokumentov, analýz, náklady na činnosť dozornej rady, odmeny za výkon funkcie členom rady správcov a pod.). Každý podúčet má mať svojho správcu, ktorý je osobne zodpovedný za účelné a hospodárne vynakladanie prostriedkov v súlade s platnou vnútroštátnou politikou a vnútroštátnym programom podľa § 6. V tejto súvislosti sa, na rozdiel od súčasného právneho stavu, zavádza osobitný podúčet pre jadrové zariadenia, ktoré neslúžia na výrobu elektrickej energie. Z aplikačnej praxe a nového modelu výpočtu príspevkov vyplynula potreba zavedenia samostatného podúčtu na sústreďovanie finančných prostriedkov z pokút a sankcií.

Účelom takejto štruktúry evidencie prostriedkov fondu je prehľadnosť a transparentnosť uhradených a poskytnutých prostriedkov, pričom pri financovaní spoločných činností záverečnej časti pre viacero jadrových zariadení je uplatňovaný princíp financovania v pomere k množstvu vyprodukovaného vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívnych odpadov z daného jadrového zariadenia. Rozdelenie zdrojov jadrového fondu predkladá rada správcov každoročne v stanovenom termíne dozornej rade na schválenie.

V súčasnom zákone nie je stanovený jednoznačný mechanizmus, podľa ktorého sa majú používať prostriedky na vybudovanie a prevádzku úložísk. Pri stanovovaní výšky povinného príspevku a povinnej platby a pri rozdeľovaní zdrojov jadrového fondu sú orgány jadrového fondu v súčasnosti zaťažené povinnosťou, aby stanovili subjektívny mechanizmus, na základe ktorého neskôr rozdelia náklady na budovanie a prevádzkovanie úložísk.

Vzhľadom k tomu, že podstatnú časť nákladov v záverečnej časti mierového využívanie jadrovej energie tvoria práve náklady na budovanie a prevádzku úložísk, je potrebné zaviesť nový a najmä vopred stanovený objektívny mechanizmus pre rozdelenie súvisiacich nákladov. V § 11 sa preto ustanovuje, aby výška časti povinných príspevkov alebo povinných platieb (pre každé jadrové zariadenie vo vzťahu k budovaniu a k prevádzke úložiska) bola stanovená výlučne podľa pomeru predpokladaného množstva vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívneho odpadu k celkovej kapacite úložiska. Prevody medzi jednotlivými  podúčtami v zásade nie sú možné. Výnimočne je možné prevody medzi podúčtami vykonať na návrh rady správcov a so súhlasom ministra, ale len v rámci podúčtov, na ktorých boli prostriedky vytvorené od toho istého prevádzkovateľa jadrového zariadenia.

Povinnosť jadrového fondu podriadiť akékoľvek nakladanie s prostriedkami jadrového fondu zásadám uvedeným v § 3 je v ustanoveniach § 11 osobitne zdôrazňovaná prostredníctvom odkazov na § 3.

              

 K § 12

 

Účely, na ktoré je možné použiť prostriedky jadrového fondu, sú v zákone taxatívne vymedzené (pozitívne i negatívne). V súlade so základnými princípmi pre použitie týchto prostriedkov vyplývajúcimi zo Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a bezpečnosti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi je možné tieto prostriedky použiť len na vyraďovanie jadrových zariadení a nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi z vyraďovania), na nakladanie s jadrovými materiálmi neznámeho pôvodu, rádioaktívnymi materiálmi neznámeho pôvodu, nepoužívaným vysokoaktívnymi žiaričmi, na úhradu poistného na poistenie zodpovednosti prevádzkovateľa jadrového zariadenia vo vyraďovaní za škody spôsobené jadrovou udalosťou, na investície a činnosti s tým súvisiace a na správu jadrového fondu.

Prostriedky jadrového fondu nie je možné použiť na podnikanie alebo na akúkoľvek inú hospodársku činnosť, alebo finančné operácie, alebo na zábezpeku na získanie finančných prostriedkov na tieto činnosti. Tým je jednoznačne samotným zákonom vylúčená akákoľvek možnosť, aby prostriedky jadrového fondu mohli byť použité na účely, alebo činnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom narúšali alebo deformovali hospodársku súťaž, či už na trhu Slovenskej republiky, alebo na trhu Európskej únie.

Navrhovaným riešením použitia prostriedkov jadrového fondu sa jednoznačne zabezpečuje, aby tvorba a použitie prostriedkov jadrového fondu nemohli byť považované za štátnu pomoc.

V rámci použitia prostriedkov jadrového fondu sú osobitne vyčlenené výdavky na správu jadrového fondu vo výške do 1% z ročných príjmov jadrového fondu pričom na krytie nákladov súvisiacich so správou jadrového fondu je možné použiť aj finančné prostriedky naakumulované na podúčte podľa § 11 ods.1 písm. h). Náklady jadrového fondu v súčasnosti sú vo výške cca 0,5 % z ročných príjmov. Prostriedky predstavujúce rozdiel medzi 1 % z príjmov a skutočnými nákladmi sú ukladané na termínovaný vklad a ich použitie vrátane výnosov z úrokov sa predpokladá v čase, keď príjmy jadrového fondu budú minimálne, resp. nulové.   

Oproti doterajším možnostiam použitia prostriedkov jadrového fondu sa okruh účelov, na ktoré ich možno použiť, mierne upravuje. Z prostriedkov jadrového fondu v budúcnosti nebude možné uhrádzať náklady spojené s etapou ukončovania prevádzky jadrovej elektrárne, t. j. obdobie medzi ukončením výroby elektrickej energie a začiatkom vyraďovania. Táto zmena je odôvodnená zjednodušením spôsobu výpočtu očakávaných budúcich nákladov, keďže práve etapa ukončovania prevádzky je z tohto pohľadu komplikovaná. Navyše by išlo o neštandardné použitie prostriedkov, ktorých prijímateľom by bola tá istá právnická osoba ako platiteľ povinných príspevkov. Podľa navrhovanej legislatívnej úpravy bude tieto náklady znášať prevádzkovateľ jadrovej elektrárne a na druhej strane tieto nebudú zahrnuté do výpočtu výšky povinných príspevkov.

Naopak sa rozširuje účel použitia prostriedkov jadrového fondu, ktoré súvisia s implementáciou a realizáciou nových úložísk rádioaktívnych odpadov či vyhoretého jadrového paliva, konkrétne s nedávno zahájenou novou etapou vývoja hlbinného ukladania v Slovenskej republike. Je známym faktom, že úložisko rádioaktívnych odpadov či vyhoretého paliva je z podstaty lokálnym riešením –  aj v súlade s predmetnou Smernicou Rady EÚ –  celospoločenskej potreby. Doterajšia celosvetová prax pri umiestňovaní a budovaní úložísk  ukazuje, že pre úspešné implementovanie týchto projektov je potrebné zapojiť dotknutú verejnosť do súvisiacich rozhodovacích procesov. V prvom rade s ňou komunikovať všetkými dostupnými formami. Možnosť stimulovania lokalít – obcí dotknutých akýmikoľvek záťažami z titulu vývoja, implementácie a realizácie úložiska, je štandardným nástrojom zapojenia verejnosti v implementujúcich krajinách. Skúsenosti ukazujú, že vytvorenie systému stimulovania dotknutých lokalít a vytvorenie príslušného legislatívneho rámca je pre realizáciu riešenia daného celospoločenského problému jedným z kľúčových. Preto prostriedky jadrového fondu môžu byť použité na činnosti súvisiace s vývojom, prípravou a realizáciou úložiska rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva vrátane kúpy pozemkov, súvisiaceho výskumu a vývoja, ekonomickú stimuláciu obcí dotknutých výberom a prípravou lokality umiestnenia úložiska, primerané náklady zapojenia verejnosti do rozhodovacích procesov pri výbere lokality a umiestňovaní ako aj pri výstavbe a uvádzaní úložiska do prevádzky.

Ďalšou doposiaľ zákonom nezahrnutou oblasťou je krytie primeraných a účelne vynaložených nákladov na podporu vzdelávania, zvyšovanie kvalifikácie a odbornosti na účel uchovania a rozširovania vedomostí a podporu výskumu a vývoja určeného na riešenie oblastí záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie, nakladania s jadrovými materiálmi neznámeho pôvodu alebo rádioaktívnymi materiálmi neznámeho pôvodu, rádioaktívnymi odpadmi vznikajúcimi pri činnostiach vedúcich k ožiareniu a oblasti nepoužívaných vysokoaktívnych žiaričov. Primeranosť a účelnosť takýchto nákladov musí byť preukázaná v rámci postupov a podmienok ustanovených v §13 a §14, pričom bude kladený dôraz na zásady uvedené v § 3.

Prostriedky jadrového fondu použité na účel uvedený v navrhovanom zákone musia byť použité v súlade s platnou vnútroštátnou politikou a vnútroštátnym programom a môžu kryť iba tie náklady, ktoré sú uznané v rozsahu oprávnených nákladov uvedených vo vyhláške ministerstva.

            Upravená dikcia použitia finančných prostriedkov fondu na nakladanie s jadrovými materiálmi, rádioaktívnymi materiálmi a rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy umožní riešiť dlhodobé problémy s vyhľadávaním vlastníkov, čím sa zabráni potenciálnemu zneužitiu takýchto zdrojov ionizujúceho žiarenia.

            Zavádza sa definícia oprávnených nákladov, ktoré možno čerpať z jadrového fondu. Je uvedené splnomocňovacie ustanovenie, podľa ktorého ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom ustanoví podrobnosti o štruktúre a rozsahu oprávnených nákladov, pravidlá tvorby a aktualizácie cien vlastných výkonov prijímateľa finančných prostriedkov jadrového fondu a štruktúru a rozsah cenovej kalkulácie vlastných výkonov. Taktiež sa vymenúvajú hlavné zásady, ktoré musia byť dodržiavané počas určovania rozsahu a štruktúry oprávnených nákladov.

 

K § 13

Podmienky poskytovania prostriedkov jadrového fondu sú definované okrem obmedzenia ich účelu (§ 12 ods. 1) aj obmedzením okruhu právnických osôb, ktoré môžu byť prijímateľmi týchto prostriedkov. Oprávnený prijímateľ prostriedkov z fondu musí byť držiteľom príslušného povolenia úradu na vykonávanie niektorej z činností podľa § 2. Ďalšími podmienkami pre osobu – prijímateľa prostriedkov z jadrového fondu, ktoré musí splniť sú: prijímateľ má vysporiadané záväzky k jadrovému fondu, nepoužil neoprávnene alebo nehospodárne skôr poskytnuté prostriedky z účtu a predložil úplnú a vecne i formálne správnu žiadosť o poskytnutie prostriedkov.

Dôležitou vecnou podmienkou poskytnutia finančných prostriedkov je, že účely a činnosti, na ktoré sa prostriedky požadujú, sú v súlade s vnútroštátnym programom a v súlade s požiadavkami na trvalo udržateľný rozvoj životného prostredia.

Ďalšou dôležitou vecnou podmienkou pre poskytnutie prostriedkov  je, aby žiadateľ splnil svoje povinnosti voči jadrovému fondu (hospodárne používal skôr poskytnuté prostriedky) a nemal dlhy voči verejným financiám.

Predkladaná právna úprava zachováva možnosť predloženia žiadosti na čerpanie prostriedkov na dlhšie obdobie ako jeden rok prostredníctvom jednej žiadosti.

 

K § 14

 

Ustanovenia definujú procesné, vecné a obsahové náležitosti žiadosti, schvaľovania a poskytovania prostriedkov jadrového fondu. Požadovaný rozsah dokumentov, údajov a informácií je potrebný pre vecné posúdenie oprávnenosti, účelnosti, hospodárnosti,  efektívnosti a účinnosti poskytnutých prostriedkov jadrového fondu. Súčasný systém číslovania žiadostí žiadateľom obsahuje spravidla číselné označenie žiadosti podľa poradia alebo jednotlivých oblastí zadnej časti, resp. predmetov vykonávaných činností, označenie podúčtu z ktorého majú byť prostriedky čerpané, rok(v prípade viacročnej žiadosti rok začatia realizácie činností) a označenie žiadateľa (napr. 03/A/16/JAVYS).

Oproti zavedenej praxi sa navrhuje posun termínu predkladania žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov z jadrového fondu.

Žiadateľ má právny nárok na uzatvorenie zmluvy vo výške finančných prostriedkov schválenej radou správcov.

Prostriedky z jadrového fondu sa poskytnú na základe zmluvy o poskytnutí prostriedkov, v ktorej musí byť jednoznačne vymedzený účel poskytnutia prostriedkov, ich výška, vecné a časové čerpanie, spôsob kontroly použitia, sankcie pri neoprávnenom alebo nehospodárnom použití poskytnutých prostriedkov a zodpovedné osoby za nakladanie s prostriedkami poskytnutými z jadrového fondu, ako aj spôsob zúčtovania poskytnutých prostriedkov. Zmluva musí obsahovať aj podmienky pre vypovedanie zmluvy a prípadné odstúpenie od zmluvy v prípade neplnenia povinností zmluvných strán. Nad rámec súčasnej právnej úpravy je rozšírený rozsah zmluvy o výšku oprávnených nákladov prijímateľa prostriedkov jadrového fondu vypracovanú podľa cenových kalkulácií vlastných výkonov. Táto musí byť vykonaná v štruktúre a rozsahu podľa vyhlášky ministerstva.

 

K § 15

 

Na prípravu rozpočtu jadrového fondu a na hospodárenie s jeho prostriedkami sa vzťahuje zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko ide o štátny fond.

Jadrový fond na základe platného vnútroštátneho programu zostavuje návrh rozpočtu, ktorý po prerokovaní s ministerstvom a s ministerstvom financií predloží na schválenie vláde. Rozpočet jadrového fondu sa vzhľadom na ustanovenia § 11 zostavuje v členení na podúčty a analytické účty, tak v príjmovej ako aj výdavkovej časti rozpočtu. Rozpočet jadrového fondu musí byť vyvážený z hľadiska príjmov a výdavkov. To samozrejme platí aj o príjmoch a výdavkoch určených na vyraďovanie jadrových zariadení a budovanie a prevádzku úložísk vyhoretého paliva a rádioaktívnych odpadov, na ktoré je potrebné naakumulovať dostatočný objem finančných prostriedkov v priebehu niekoľko desiatok rokov. Prostriedky určené na tieto účely, automaticky prechádzajú na tie isté účely v ďalších rokoch.

Rozpočet jadrového fondu sa zostavuje v termíne určenom na predloženie návrhu rozpočtov subjektov verejnej správy.

Kontrolu hospodárenia a nakladania s prostriedkami jadrového fondu okrem ministerstva hospodárstva a ministerstva financií vykonáva aj hlavný kontrolór jadrového fondu v rozsahu a spôsobom, ktorý je upravený v § 9 ods. 5 a 6. Tým nie je dotknutá pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky podľa osobitného zákona.

 

K § 16

 

V prípade porušenia finančnej disciplíny, pravidiel hospodárenia alebo podmienok zmluvy o poskytnutí prostriedkov z jadrového fondu sa uplatňujú sankcie (vrátenie neoprávnene alebo nesprávne použitých prostriedkov), penále, odvody a pokuty rovnaké ako za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní a hospodárení s prostriedkami verejnej správy. Podľa rovnakého zákona sa tiež uplatňujú sankcie v prípade neodvedenia finančných prostriedkov do jadrového fondu v ustanovenej alebo určenej lehote a výške .

 

K § 17

 

Predkladaný návrh zákona nemení postavenie, štruktúru a hlavné kompetencie jadrového fondu zriadeného zákonom č. 238/2006 Z. z. a bude preto jadrovým fondom aj podľa tohto zákona. Rovnako sa týmto zákonom nemení personálne obsadenie orgánov jadrového fondu.

Členovia orgánov jadrového fondu vymenovaní podľa doterajšieho zákona pokračujú vo svojej funkcii v rámci platného funkčného obdobia, ktoré sa ukončením platnosti a účinnosti doterajšieho zákona neukončuje.

Pre plynulosť poskytovania prostriedkov jadrového fondu sa aj žiadosti podané podľa zákona č. 238/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov podané do 31. marca 2018 pre rok 2019 budú posudzovať podľa pôvodného zákona.

Zákon č. 238/2006 Z. z. je doteraz platným zákonom v oblasti záverečnej časti jadrovej energetiky a prechodným ustanovením sa zabezpečuje plynulý prechod z režimu zákona č. 238/2006 Z. z. na režim navrhovaného zákona.

V záujme plynulého zabezpečenia výkonu povinností jadrového fondu sa ujasňuje, že jadrový fond (vrátane jeho predchádzajúcich úkonov, pohľadávok a iných právnych vzťahov) podľa zákona č. 238/2006Z.z.v znení neskorších predpisov, sa naďalej považuje za jadrový fond (a za úkony, pohľadávky a vzťahy) podľa tohto zákona. Ustanovuje sa nová lehota pre podávanie žiadostí o poskytnutie zdrojov z jadrového fondu.

V súvislosti s určením novej výšky príspevkov sa upresňuje, že doterajšie všeobecne záväzné predpisy, na základe ktorých bola stanovená výška povinného príspevku, zostávajú v platnosti až do vydania nových všeobecne záväzných predpisov podľa tohto zákona. 

 

K § 18

Keďže doteraz platný zákon č. 238/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov je jedným z právnych predpisov, do ktorých je transponovaná smernica 2011/70/Euratom, uvádza sa odkaz na transpozičnú prílohu.

 

K § 19

Zákonom sa zrušuje doposiaľ platný zákon č. 238/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

            

          

 

K čl. II

 

K bodom 1 a 2

 

Do vymedzenia základných pojmov atómového zákona sa dopĺňa výraz „dlhodobé skladovanie vyhoretého jadrového paliva“ ako nová definícia, ktorá je potrebná za účelom zavedenia rozdielu medzi činnosťami skladovania vyhoretého jadrového paliva realizovanými pôvodcom tohto vyhoretého jadrového paliva po jeho vybratí z reaktora a medzi činnosťami skladovania vyhoretého jadrového paliva právnickou osobou podľa § 3 ods. 11, ktorá ho prevzala od pôvodcu.

 

Uvedená definícia okrem stanovenia technických rozdielov medzi skladovaním a dlhodobým skladovaním vyhoretého jadrového paliva, predstavuje tiež dôležitý prvok v rámci systému priradenia príslušných zodpovedností.

 

Písmeno označujúce nový pojem je do pôvodného paragrafu zaradené podľa abecedného poradia a preto sú zostávajúce definície posunuté.

 

K bodom 3 a 4

 

Kompetencie právnickej osoby poverenej ministerstvom výkonom určitých činností nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom sú spresnené a doplnené o činnosti dlhodobého skladovania vyhoretého jadrového paliva, vyraďovania a nakladania s rádioaktívnymi odpadmi z vyraďovania. Tieto činnosti z časového hľadiska reprezentujú dlhodobé záväzky Slovenskej republiky v zmysle príslušných ustanovení Smernice 2011/70/Euratom a preto sa navrhuje ich realizáciu zabezpečovať prostredníctvom uvedenej právnickej osoby.

 

Ustanovenie tejto časti novely atómového zákona zároveň zakazuje, aby explicitne spomenuté činnosti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom vykonávali iné osoby a je previazané s príslušnými sankčnými časťami § 34 atómového zákona, ktorý v odseku 1 určuje pokuty za jeho porušenie.

 

K bodu 5

 

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s posunom ustanovení v § 2.

 

K bodu 6 a 7

 

Novelizačné body 6 a 7 upravujú kompetencie úradu vo väzbe na zmeny vyplývajúce z návrhu nového zákona o jadrovom fonde. Sú tiež dôsledkom zavedenia nového mechanizmu spoločného posudzovania rovnakej dokumentácie držiteľa povolenia zo strany úradu ako i zo strany jadrového fondu.

 

Úrad upúšťa od posudzovania finančného plánu zabezpečenia návrhu vnútroštátnej politiky nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadom a návrhu vnútroštátneho programu nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadom. Táto kompetencia zostáva výhradne v pôsobnosti jadrového fondu. Predmetom posudzovania úradu budú technické aspekty žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov z jadrového fondu ako i koncepčných  plánov vyraďovania a plánov etapy vyraďovania, pričom ekonomickú časť týchto dokumentov posudzuje jadrový fond, stanovisko ktorého bude pre úrad záväzné v rámci príslušného licenčného konania. Pri uplatňovaní novej povinnosti spočívajúcej v monitorovaní plnenia vnútroštátneho programu na vykonávanie vnútroštátnej politiky nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom bude úrad participovať v posudzovaní správy pripravenej jadrovým fondom za týmto cieľom a bude k nej vydávať stanovisko z hľadiska jadrovej bezpečnosti.

 

K bodu 8

 

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s posunom ustanovení v § 2.

 

K bodu 9

 

Legislatívno-technické úpravy v súvislosti so zmenou označenia príslušných ustanovení.

 

K bodom 10 a 11

 

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s posunom ustanovení v § 2.

 

K bodu 12

 

Na základe skúseností z aplikačnej praxe prichádza k úprave ustanovení zavedených novelou atómového zákona č. 143/2013 Z. z., ktorých cieľom bolo zabrániť neodôvodnenému hromadeniu vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívnych odpadov u ich pôvodcu. Zároveň sa spresňuje povinnosť ich odovzdania vo väzbe na špecifické druhy rádioaktívnych odpadov vyžadujúcich osobitný prístup. Konkrétne ide o triedu prechodných rádioaktívnych odpadov, ktorých aktivita vzhľadom na krátku dobu polpremeny počas krátkodobého skladovania poklesne na hodnoty umožňujúce ich uvoľnenie do životného prostredia a nie je preto nevyhnutné postupovať ich na ďalšie nakladanie. Druhou výnimkou sú rádioaktívne odpady skladované v jadrovom zariadení ich vzniku, ktoré vzhľadom k obsahu rádioaktívnych nuklidov nie sú po spracovaní a úprave uložiteľné v Republikovom úložisku rádioaktívnych odpadov v lokalite Mochovce.

 

K bodom 13 a 14

 

Legislatívno-technické úpravy v súvislosti so zmenou označenia príslušných ustanovení.

 

K bodom 15 a 16

 

Požiadavky piatej časti atómového zákona, týkajúce sa nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom, sú návrhom tejto novely spresnené spôsobom, ktorý jednoznačne vymedzuje rozdelenie zodpovedností medzi držiteľom povolenia, ktorý ich vyprodukoval a právnickou osobou podľa § 3 ods. 11 atómového zákona, ktorej sú postúpené na ďalšie nakladanie. Takáto úprava je zároveň v súlade so znením smernice 2011/70/Euratom, nakoľko dlhodobé záväzky v oblasti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom preberá prostredníctvom tejto právnickej osoby Slovenská republika.

 

K bodu 17

 

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenou názvu jadrového fondu.

 

K bodu 18

 

Doterajšie ustanovenia atómového zákona mali za cieľ prostredníctvom technických a organizačných opatrení zabezpečiť, aby sa pri produkcii rádioaktívnych odpadov a počas nasledujúceho procesu s nakladania s nimi minimalizovalo ich množstvo a aktivita. Novela vnáša do tohto systému nové aspekty založené na povinnosti optimalizácie celého procesu, teda požaduje výkon jednotlivých činností nakladania s rádioaktívnymi odpadmi oprieť o potrebu čo najlepšieho využitia kapacít úložiska a riadiť postupy spracovania a úpravy rádioaktívnych odpadov snahou o dosiahnutie najmenšieho množstva výsledného produktu s aktivitou, ktorá korešponduje s dostatočným naplnením limitov a podmienok príslušných zariadení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi.

 

K bodu 19

 

Úprava tohto novelizačného bodu zabezpečuje, aby sa primeraná platnosť požiadaviek na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi preniesla aj na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom, pričom vymedzenie hranice zodpovednosti pôvodcu, doteraz dané prevzatím vyhoretého jadrového paliva na úložisko, sa mení na moment, kedy je vyhoreté jadrové palivo odovzdané právnickej osobe podľa § 3 ods. 11 atómového zákona. Takýmto spôsobom sa rozdelenie zodpovedností za nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom dostáva do súladu s obdobným rozdelením zodpovedností pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi.

 

K bodu 20

 

Do existujúcej štruktúry § 21 atómového zákona sa dopĺňa podmienka, že všetky činnosti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom realizované na jadrových zariadeniach, musia byť v zhode s vnútroštátnou politikou nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnym odpadom a vnútroštátnym programom nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnym odpadom. Týmto opatrením sa dosiahne to, že nepríde k nesystémovým odchýlkam medzi činnosťami nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom, ktoré budú vykonávať jednotliví držitelia povolenia a strategickým smerovaním týchto činností definovaných jadrovým fondom. Zároveň sa zabezpečí, že činnosti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom budú transparentné, v čase predikovateľné a naviazané na mechanizmy, ktoré umožnia vhodne nastaviť ich financovanie, v prípade, že sa jedná o činnosti platené z jadrového fondu.

 

K bodu 21

 

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s posunom ustanovení v § 2.

 

K bodu 22

 

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenou názvu jadrového fondu.

 

 

 

 

K bodu 23

 

Návrhom novely atómového zákona v tomto bode sa rozširuje rozsah ustanovení, za porušenie ktorých úrad uloží pokutu, o ustanovenia § 20 upravujúce postup pri odovzdávaní a prevzatí jadrového zariadenia na účely jeho vyraďovania medzi držiteľom povolenia na prevádzku a právnickou osobou podľa § 3 ods. 11. Pokuta sa vzťahuje na porušenie podmienok odovzdania a prevzatia, vrátane časových náležitostí, na porušenie uzatvorenej zmluvy, súvisiacich zodpovedností a povinností určených zákonom ako i na neposkytnutie súčinnosti v tomto procese. Výška pokuty sa nemení.

 

K bodu 24

 

Dopĺňa sa právna úprava určenia správcu pohľadávky štátu z rozhodnutí o uložení pokút.

 

K čl. III

 

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2019.

 

 

 

V Bratislave 22. augusta 2018

 

 

 

 

 

 

 

Peter Pellegrini

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

Peter Žiga

minister hospodárstva Slovenskej republiky

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 68
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn
Našli ste chybu

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Doručovanie žaloby podľa zákona o e-Governmente, rozsudok pre zmeškanie

Pokiaľ okresný súd podľa § 105 ods. 1 CSP doručoval písomnosti do elektronickej schránky žalovaného podľa osobitného predpisu, t. j. ...

Rozhodovanie o trovách znaleckého dokazovania

Skutočnosť, že nebol zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania, automaticky neznamená, že trovy znaleckého dokazovania znáša ...

Definícia trov konania, účelnosť úkonov právnej služby

Podľa novej právnej úpravy (§ 251 CSP) sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia ...

Doručenie podania súdu prostredníctvom portálu eŽaloby

Pokiaľ Civilný sporový poriadok pripúšťa možnosť podať odvolanie elektronickými prostriedkami (§ 125 ods. 1 CSP), teda do elektronickej ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Poistenec na PN nemôže svojvoľne meniť miesto pobytuhttps://www.teraz.sk/ekonomika/poistenec-na-pn-nemoze-svojvolne-meni/430796-clanok.html

Niektorí poistenci si neuvedomujú, že počas práceneschopnosti sa nemôžu liečiť kdekoľvek, ...

Ministerstvo vnútra chce do konca roka kompletne prezbrojiť policajtovhttps://www.webnoviny.sk/ministerstvo-vnutra-chce-do-konca-roka-kompletne-prezbrojit-policajtov/

Ministerstvo vnútra SR plánuje do konca tohto roka kompletne prezbrojiť policajtov od ...

Prezidentka Čaputová udelila milosť, zohľadnila kritickú rodinnú a sociálnu situáciu odsúdenéhohttps://www.webnoviny.sk/prezidentka-caputova-udelila-milost-zohladnila-kriticku-rodinnu-a-socialnu-situaciu-odsudeneho/

Prezidentka Zuzana Čaputová udelila milosť mužovi, ktorý spáchal dopravnú nehodu a dostal ...

Justícia má aj po tridsiatich rokoch od Nežnej revolúcie značné rezervy, zhodujú sa právnicihttps://www.webnoviny.sk/justicia-ma-aj-po-tridsiatich-rokoch-od-neznej-revolucie-znacne-rezervy-zhoduju-sa-pravnici/

Slovenská justícia má aj po celých desaťročiach fungovania stále značné rezervy.

Premiér Pellegrini opäť ohlásil reformu súdnictva, vyjadril sa aj k schváleniu obrannej stratégiehttps://www.webnoviny.sk/premier-pellegrini-opat-ohlasil-reformu-sudnictva-vyjadril-sa-aj-k-schvaleniu-obrannej-strategie/

Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) znovu ohlásil reformu súdnictva.

Novinky v penziách 2020https://uzitocna.pravda.sk/dochodky/clanok/532764-novinky-v-penziach-2020/

Penzie čakajú od januára opäť zmeny.

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 10/2019

Bulletin slovenskej advokácie 10/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2019

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2019

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Justičná revue 8-9/2019

Justičná revue 8-9/2019

Časopis pre právnu prax.

Súkromné právo 4/2019

Súkromné právo 4/2019

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Právny obzor 5/2019

Právny obzor 5/2019

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Bulletin Najvyššieho súdu SR 1/2019

Bulletin Najvyššieho súdu SR 1/2019

Odborný recenzovaný právnický časopis, ktorý prináša aktuálne novinky z oblasti práva ...

PoUtStŠtPiSoNe
: