TlačPoštaZväčšiZmenši

216/2018 Z. z.

30.7. 2018, 18:52 |  najpravo.sk

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

 

Dynamický rozvoj spoločnosti v každej oblasti sa dotýka aj problematiky rybárstva. Zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov, respektíve niektoré jeho ustanovenia sú z dôvodu nie celkom zrozumiteľnej formulácie mnohokrát diametrálne interpretované a chápané, čo spôsobuje problémy a úskalia spojené s výkonom rybárskeho práva. Na účely efektívnejšieho riadenia rybárstva zo strany Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ako aj na naplnenie požiadaviek užívateľov rybárskych revírov a požiadaviek rybárskej obce a osôb oprávnených na lov rýb je nevyhnutné zmeniť doteraz platný právny predpis upravujúci problematiku rybárstva.

 

Návrh zákona o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) reflektuje potreby širokej rybárskej základne, ktorá v súčasnosti výrazne presahuje počet 110 000 registrovaných členov Slovenského rybárskeho zväzu okrem iného aj zachovaním jeho významného postavenia v zákone, ktorému ministerstvo pridelí výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch, ale aj značného počtu ďalších rybárov, ktorým sú povolenia na rybolov vydávané ostatnými užívateľmi rybárskych rybárov.

 

Návrh zákona naďalej akceptuje potreby výchovy odborníkov, požiadavky vedeckého výskumu, rešpektuje vlastnícke vzťahy k vode a pôde v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, prihliada na zásadné otázky zachovania životného prostredia, ochrany genofondu najmä pôvodných druhov rýb no a vlastníkom alebo nájomcom väčšinovej časti pozemkov pod vodnou plochou na týchto vodných útvaroch naďalej umožňuje podnikať v osobitnom režime, t. j. umožňovať záujemcom loviť ryby na udicu. Tým napĺňa požiadavky širokej rybárskej verejnosti, odborno-výskumnej základne a podnikateľov.

 

Cieľom návrhu zákona je nie len spresnenie niektorých existujúcich pojmov, ale predovšetkým doplnenie nových pojmov do príslušného ustanovenia, ktorých absencia taktiež spôsobuje v praxi nemalé komplikácie. Významným posunom oproti súčasnému právnemu stavu je zavedenie sankčného postihu za neoprávnené nakladanie s výkonom rybárskeho práva a tiež ustanovenia týkajúceho sa účelového rybárskeho hospodárenia v rybárskych revíroch, „lovných“ revírov s výskytom rýb s presahujúcimi limitnými hodnotami ťažkých kovov v súvislosti s ochranou zdravia a obyvateľstva a rybárskych pretekov, ako športovej rybárskej činnosti.

 

Návrh zákona venuje významnú časť ustanovení ochrane rýb a rybárskeho práva, čo bezprostredne súvisí s pretrvávajúcim problémom trestného činu pytliactva, ako zdroja protizákonného obohacovania sa na úkor cudzieho majetku a často i ďalších rozsiahlych materiálnych výhod. V týchto súvislostiach podstatne širšie vymedzuje kompetencie rybárskej stráže, ako verejného činiteľa, ale aj podmienky, za akých je možné sa o ustanovenie za člena rybárskej stráže uchádzať. Dôležité zmeny nastali aj v rámci ustanovenia týkajúceho sa zakázaných spôsoboch lovu a to predovšetkým v súvislosti s plnením vedecko-výskumných úloh a prieskumných úloh držiteľmi osobitných povolení na rybolov a taktiež ustanovení upravujúcich zákazy na pstruhových, lipňových a kaprových vodách. V neposlednom rade boli v ustanoveniach platného zákona upravujúcom podnikanie v osobitnom režime odstránené viaceré nedostatky.

 

Návrh zákona oproti predchádzajúcej právnej úprave predstavuje kvalitatívne lepšiu právnu normu, zodpovedajúcu súčasným spoločenským pomerom, záujmom Slovenskej republiky a spoločenských záujmov na ochranu vôd a rýb ako prirodzeného bohatstva štátu.

 

Návrh zákona môže zakladať pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, nakoľko nanovo charakterizuje zodpovednosť subjektov povinných správať sa a plniť povinnosti a tiež sa navrhujú nové skutkové podstaty priestupkov a príjmy z uložených pokút sú príjmami Environmentálneho fondu. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, ani sociálne vplyvy a vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona ma pozitívny vplyv na životné prostredie.

Návrh zákona bude mať pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Predpokladaná finančná záťaž pre podnikateľské subjekty vznikne ako jednorazový administratívny náklady spojený s vypracovaním písomnej žiadosti.

    Dátum účinnosti zákona je navrhnutý vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu.

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie a nebude predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

 

 

Osobitná časť

 

Čl. I

 

K § 1

Zákon určuje okruh spoločenských základných vzťahov, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Za dominantnú považuje ochranu rýb, ich chov a lov v priamej nadväznosti na zachovanie a zveľadenie existujúcich ekosystémov a genofondu najmä pôvodných druhov rýb. V týchto súvislostiach vymedzuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb a stanovuje zásady ich zodpovednosti za porušenie ustanovení tohto zákona. Výnimku tvoria iba vodné plochy s výmerou do 100 m2, vodné plochy nepodliehajúce vodohospodárskej evidencii plniace predovšetkým  estetické funkcie a ako také sú pre potreby rybárstva nepoužiteľné a taktiež vody, ktoré nie sú určené  za rybárske revíry okrem ostatných vodných plôch využívaných na podnikanie v osobitnom režime, rybníkov, rybochovných zariadení a malých vodných  nádrží osobitne vhodných na chov rýb využívaných na hospodársky chov rýb.

 

K § 2

Zákon v tomto ustanovení definuje rybárstvo ako činnosť zameranú predovšetkým na ochranu genofondu najmä pôvodných druhov rýb, ako prioritného záujmu spoločnosti pri ochrane národného bohatstva. Zároveň považuje za súčasť rybárstva aj optimálne využívanie produkcie rýb a ostatných vodných organizmov na ich účelné využitie a uspokojovanie spoločenských potrieb.

Pojmový aparát zákona pod pojem ryby (Pisces) okrem samotných rýb všetkých druhov zahŕňa aj kruhoústnice a iné planktonické či bentické bezstavovce žijúce vo vodách, bez ostatných druhov pôvodných vodných organizmov. Ostatné vodné organizmy sú z hľadiska ich identifikácie a zákonnej ochrany predmetom iných právnych predpisov.

Charakteristika vodného toku vychádza z vodohospodárskych predpisov a zahŕňa aj také vodné plochy, ktorých vodný režim je ovplyvňovaný vodným režimom vodného toku. Sem sú zahrnuté aj všetky vodné nádrže vybudované prehradením toku a následným umelým vzdutím vodnej hladiny. Pre charakteristiku vodného toku nie je rozhodujúce, ak časť toku prechádza pod zemským povrchom, alebo zakrytými úsekmi, napr. v jaskyniach, ponoroch,  premosteniach, prekrytými úsekmi pod komunikáciami a pod.

Vodná nádrž je súčasťou vodného toku a v jeho definícii sa „skryto“ uvádza ako povrchová voda umelo vzdutá v koryte vodného toku. Vzhľadom na to, že vodné nádrže predstavujú významnú časť rybárskych revírov a doterajšia právna úprava v rybárskej praxi spôsobovala rozdielne interpretácie, bolo potrebné zaviesť nový pojem vodná nádrž.

Z obdobného dôvodu bol do zákona zavedený nový pojem bočné vodné nádrže, ktorý bol v doterajšej právnej úprave zapracovaný do pojmu „ostatné vodné plochy“ len ako „vodné nádrže lokálneho významu“, z čoho nebolo celkom zrejmé, či ide o vodnú nádrž, ktorá je súčasťou vodného toku, alebo o bočnú vodnú nádrž spadajúcu pod pojem ostatné vodné plochy.

Pre definíciu rybníkov je podstatná ich ovládateľnosť z hľadiska napustenia a vypustenia vody až po dno. Ich účelom je predovšetkým chov rýb a svojou povahou musia umožňovať intenzifikačné zásahy (napr. hnojenie, prikrmovanie rýb, zimovanie a letnenie, dezinfekcia). Tvoria základ produkcie predovšetkým rýb určených pre trhové účely, ale aj rýb určených na zarybňovanie rybárskych revírov.

 Rybochovné zariadenia sú také technologické zariadenia, ktoré sú určené výhradne na chov rýb vo všetkých vývojových štádiách. Ich účelom je primárne dochovať trhové, násadové, generačné ryby, určené na ďalšie rozmnožovanie a produkciu násadových rýb.

V rybníkoch a rybochovných zariadeniach sa vykonáva hospodársky chov rýb – teda chov rýb určených na komerčné zhodnotenie, a ako také nepodliehajú pod režim rybárskych revírov, ale taktiež sa v nich môžu vychovávať ryby určené na zarybňovanie rybárskych revírov.

Vodárenské nádrže sú prioritne určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a podliehajú režimu účelového rybárskeho hospodárenia s cieľom zachovania, prípadne zlepšenia kvality vody.

 Vodné plochy, nespĺňajúce kritériá vyššie uvedené, predstavujú tzv. ostatné vodné plochy so širokým záberom ich využitia. Sú to práve tieto vodné plochy, ktoré je možné v zmysle tohto zákona v rámci rybárskeho práva využívať aj na podnikateľské účely, najmä na potreby agroturistiky a komerčného lovu rýb podľa kritérií, ktoré si určí podnikateľ.

Vzhľadom na to, že ide o kvantitatívne značný počet rozmanitých vodných plôch s rôznymi zdrojmi napájania vodou, pričom môže dochádzať k pochybnostiam pri ich identifikácii, zveruje sa konečné rozhodnutie ministerstvu v úzkej previazanosti na rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy.

Vzhľadom k určitým nejasnostiam vo výkone rybárskeho práva, a pre potreby trestného konania, bolo potrebné definovať pojem lov ako aj začiatok a ukončenie lovu, prípadne jeho prerušenie.

Podobne zákon vymedzuje pribrežný pozemok, ktorý je nevyhnutný pre výkon rybárskeho práva.

Potrebné bolo definovať rybársky čln ako bezpečné plavidlo umožňujúce výkon rybárskeho práva ovládané manuálnym alebo motorovým pohonom.

Zavedením pojmu pre zavážaciu loďku je nevyhnutnosť jej odlíšenia od rybárskeho člna s ohľadom na účel využitia týchto plavidiel, ale aj s ohľadom na obmedzenia, ktoré sa  vzťahujú len na používanie rybárskeho člna.

Zákon vymedzuje miesto lovu, ktoré sa môže líšiť podľa zvoleného spôsobu alebo techniky lovu.

Osvetlenie miesta lovu je potrebné pre identifikáciu tohto miesta, pričom osvetlenie miesta sa nepovažuje za lov rýb pomocou svetla.

Obsádka rýb je definovaná pre potreby usporiadania užívateľských vzťahov pri zmene spôsobu užívania rybárskeho revíru ako aj pri riešení škôd spôsobených mimoriadnou udalosťou.

Násada rýb slúži pre zarybňovanie rybárskych revírov, alebo pre ďalší chov slúžiaci pre produkciu požadovanej veľkostnej kategórie rýb vysadzovanej následne do rybárskych revírov.

Zákon rozlišuje chov rýb, vykonávaný užívateľom, ktorý slúži na zarybňovanie rybárskych revírov a hospodársky chov rýb, ktorý slúži prednostne na produkciu rýb konzumnej veľkosti pre komerčné účely.

V súvislosti s klimatickou zmenou a čoraz častejšie sa vyskytujúcimi extrémami počasia, mimoriadnymi zhoršeniami kvality vody alebo prepuknutím ochorenia alebo nákazy rýb, ktoré často končia hromadným úhynom rýb zákon v pojmovom aparáte definuje aké situácie a stavy sú považované za mimoriadnu udalosť.

V súlade s legislatívou Európskej Únie v oblasti vodného hospodárstva a rybárstva vystupuje do popredia problematika spriechodňovania už existujúcich alebo novobudovaných migračných bariér, ktoré je možné zabezpečiť špecifickými vodnými stavbami vo forme rybovodov alebo biokoridorov. Pojmový aparát zákona definuje ako rybovod tak aj biokoridor.

Pre zistenie aktuálneho stavu ichtycenóz v rybárskych revíroch je nevyhnutné, či už z úrovne užívateľa, vedeckého skúmania alebo verejného záujmu vykonávať podľa potreby ichtyologický prieskum, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti o rybárske revíry. Zákon definuje kto,  za akých podmienok a akými rybolovnými prostriedkami môže ichtyologický prieskum vykonávať.

V rámci základných pojmov sú definované aj podmienky lovu rýb umožneného  v zimnom období zo zamrznutej vodnej hladiny, ako nový doplňujúci spôsob výkonu rybárskeho práva na ostatných vodných plochách.

 

K § 3

Rybársky revír určuje a eviduje ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť rybárstva a ochrany rybárskeho práva.

Rybárske revíry rozhodnutím vytvára ministerstvo zo všetkých druhov vôd, pokiaľ je na  nich možné uplatniť výkon rybárskeho práva. Táto jeho povinnosť vyplýva z nutnosti čo najpresnejšej evidencie vôd a ich využitia na rybárske účely. Popri evidencii určuje aj účel ich využitia z hľadiska celospoločenských, predovšetkým ochranárskych, záujmov. Cieľom tohto oprávnenia je zachovať pôvodné biotopy a kategorizáciu jednotlivých druhov vôd z hľadiska ich využitia pôvodnými druhmi rýb.

Základné členenie vôd na lososové a kaprové vychádza jednak z markantných odlišností a požiadaviek uvedených skupín rýb na charakter a kvalitu vodného prostredia, ako aj z požiadaviek Európskej únie na takéto spoločné a jednotné označenie základných typov vôd.

Špecifické podmienky Slovenskej republiky vyžadujú ďalšie členenie lososových vôd na pstruhové a lipňové, pre ktoré sa určujú aj osobitné kritériá ich obhospodarovania a zásady lovu.

Ministerstvu zveruje zákon významné právomoci, spojené s vytvorením, zmenou a zrušením rybárskeho revíru, a to z dôvodov verejného záujmu, ako aj možných ekologických zmien a iných zvlášť odôvodnených prípadoch. Vážnou ekologickou zmenou rybárskeho revíru sa rozumie ekologická havária, ktorá môže mať prírodný charakter, ako je napríklad povodeň, zmena prietokového režimu toku, alebo havária, ktorej pôvodcom je človek. V takýchto prípadoch ide najmä o rôzne kontaminácie a otravy, ale aj o negatívne zásahy do vodného prostredia spôsobené nevhodnou reguláciou tokov a výstavbou vodohospodárskych diel, akými sú napr. malé vodné elektrárne, rôzne hate a iné. Zvlášť odôvodnenými prípadmi, ktoré môžu viesť až k zrušeniu revíru sa rozumejú napríklad vážne porušenie telesa hrádze vodnej nádrže s predpokladanou rozsiahlou a dlhotrvajúcou opravou, dlhodobé a značné znehodnotenie kvality vody revíru, dlhodobo pretrvávajúce výrazné negatívne zmeny prietokových pomerov alebo významné ohrozenie chránených druhov rastlín, živočíchov a biotopov.

Ustanovenia odsekov 6 až 9 stanovujú zreteľné pravidlá vymedzovania hraníc rybárskych revírov s prihliadnutím na prírodné prekážky, ktoré môžu takéto hranice prirodzeným spôsobom tvoriť, prehľadné hospodárenie v rybárskych revíroch a s tým spojené vytváranie samostatných revírnych celkov (samostatný revír z vodnej nádrže a samostatný revír z vodného toku, na ktorom je vodná nádrž vybudovaná), potreby chovateľov rýb a napokon s prihliadnutím na tzv. spádové územie väčších tokov, sústreďujúcich vody prítokov, ktoré sami neboli doposiaľ vyhlásené za rybárske revíry.

Osobitné ustanovenie vylučuje z možnosti vyhlásiť za rybársky revír zariadenia a technológie nevyhnutné na technickú manipuláciu s tokmi (vodnou hladinou), a to až do určenej vzdialenosti, ktorá je pre hospodárenie v nich nevyhnutne potrebná.

 

K § 4

Zásada, že rybárske právo patrí štátu vychádza z čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého podzemné vody a vodné toky sú vo vlastníctve štátu. Ide o primárne zdroje všetkých existujúcich vodných plôch, v ktorých žijú prirodzene ryby ako ich nedeliteľná súčasť. V dôsledku toho je to štát, ktorý spolu s vlastníctvom vôd preberá zodpovednosť za ochranu, chov a lov rýb. Táto zodpovednosť je zároveň právom, ktorého nositeľom je štát a ako taký má možnosť s týmto právom disponovať. Základným administratívnym článkom, ktorému štát zveruje dispozíciu s rybárskym právom je ministerstvo.

Definícia rybárskeho práva je postavená na jeho troch nevyhnutných  súčastiach, medzi ktorými má dominantné postavenie ochrana rýb. Po nej nasledujú ich chov a lov. Len súčasná existencia všetkých troch súčastí umožňuje charakterizovať istú úroveň vzťahu k rybám ako rybárske právo so všetkými jeho náležitosťami. Nad rámec ochrany chovu a lovu rýb je súčasťou rybárskeho práva aj možnosť, nie povinnosť, privlastniť si ulovené ryby a tým ich využívať na vlastnú potrebu. Poslednou súčasťou rybárskeho práva, ktorá zaručuje jeho reálny výkon vo všetkých revíroch je povinnosť umožniť každému oprávnenému užívať na lov v nevyhnutnej miere pribrežné pozemky. Túto povinnosť má každý vlastník alebo užívateľ (nájomca) pozemku, ktorý hraničí s vodnou plochou označenou ako rybársky revír.

Ministerstvo má dispozičné právo k výkonu rybárskeho práva podľa charakteru vôd, v ktorých možno rybárske právo uplatniť. Rybárske právo vo vodných tokoch môže bezplatne prenechať zákonom určeným subjektom. S prihliadnutím k značnému počtu rybochovných zariadení, v ktorých sa produkuje dostatočný počet vhodných rybích násad určených na zarybňovanie rybárskych revírov, početnej členskej základni (110 000), vysokej odbornosti a skúsenostiam zamestnancov, dostatočnej materiálnej základni ministerstvo pridelí výkon rybárskeho práva na vodných tokoch Slovenskému rybárskemu zväzu. V záujme zabezpečenia starostlivosti o chránené územia s piatym stupňom ochrany môže ministerstvo prideliť organizácii ochrany prírody výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch nachádzajúcich sa v takýchto chránených územiach. Navrhuje sa, aby ministerstvo výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch pretekajúcich cez lesný majetok štátu, alebo vo vojenských obvodoch a priestoroch pridelilo organizáciám spravujúcim tento majetok. Vo vodárenských nádržiach ministerstvo pridelí výkon rybárskeho práva správcovi vodárenskej nádrže. Na potreby vedeckého výskumu a výučby rybárstva možno výnimočne prenechať výkon rybárskeho práva vo vybraných vodných plochách vzdelávacím ustanovizniam a odborným školám (majú sa na mysli aj odborné učilištia) so zameraním na výučbu rybárstva. Nepôjde teda o školy, ktorých primárnym zameraním sú iné odbory výučby a rybárstvo tvorí prípadne len okrajový doplnok učebných osnov.

Ďalším subjektom rybárskeho práva bude naďalej správca vodárenskej nádrže, čo bezprostredne súvisí s jeho povinnosťami zabezpečenia čo možno najvyššej kvality dodávanej surovej pitnej vody a jej ďalšieho využívania pre verejný záujem.

Na ostatných vodných plochách si môžu, na základe žiadosti, uplatniť výkon rybárskeho práva predovšetkým vlastníci pôdy, na ktorej sa nachádza vodná plocha, pre pridelenie výkonu  rybárskeho práva pritom postačuje väčšinové vlastníctvo. Rovnako môže ministerstvo výkon rybárskeho práva prenechať aj nájomcovi takýchto pozemkov, ktorý nájomnou zmluvou preukáže právo užívania väčšinovej časti pozemkov pod vodnou plochou.

Až po splnení týchto a ďalších podmienok uvedených v zákone, môže byť toto právo pridelené väčšinovému vlastníkovi alebo nájomcovi pozemku pod vodnou plochou najskôr k 1. januáru kalendárneho roka, t. j. po ukončení hospodárskej činnosti doterajšieho užívateľa; to neplatí ak ide o pridelenie výkonu rybárskeho práva na ostatnej vodnej ploche na ktorej výkon rybárskeho práva ministerstvom nie je pridelený.

 Hospodárskou činnosťou sa rozumie plnenie zarybňovacej povinnosti v zmysle zarybňovacieho plánu, ku koncu kalendárneho roka štatistické spracovanie vyhodnocujúce počet predaných povolení na rybolov, celkové množstvo ulovených rýb s prepočtom na loviaceho a porovnaním s cenou povolenia a pod., v rybárskych revíroch s chovom rybej násady je to pravidelné kŕmenie a výpočet spotreby krmiva, zdravotná starostlivosť o ryby, jesenný výlov rýb. Len v prípade, že nebude zo strany vlastníka alebo nájomcu záujem o výkon rybárskeho práva, prenechá ho ministerstvo doterajšiemu užívateľovi, spravidla Slovenskému rybárskemu zväzu, s cieľom rybárskeho využitia všetkých vodných plôch.

Ministerstvo môže výkon rybárskeho práva dočasne obmedziť, zrušiť, alebo previesť výkon rybárskeho práva na správcu vodného toku v prípade ak nastane mimoriadna udalosť alebo z dôvodu verejného záujmu alebo pri opakovanom závažnom porušení povinností súvisiacich s výkonom rybárskeho práva alebo ochranou kvality vôd v dotknutých vodných útvaroch užívateľom ustanovenými osobitnými predpismi napríklad vodný zákon, zákon o ochrane prírody a krajiny, zákon o vnútrozemskej plavbe alebo pri zmene správcu vodného toku.

Postúpenie prideleného výkonu rybárskeho práva sa zakazuje, čo súvisí s požiadavkou zodpovednosti a dôslednej evidencie užívateľov rybohospodársky využívajúcich jednotlivé vodné plochy, ako aj dozoru štátu nad uplatňovaním všetkých zložiek výkonu rybárskeho práva, s čím súvisí aj pravidlo užívania rybárskeho revíru len jedným užívateľom. Prenesenie plnenia niektorých úloh súvisiacich s hospodárením v rybárskom revíri z užívateľa na jeho organizačnú zložku, ktoré sú taxatívne vymenované vo vykonávacom predpise, sa za postúpenie rybárskeho práva podľa tohto zákona nepovažuje.

 

K § 5

Zákon ukladá vlastníkovi a nájomcovi pribrežného pozemku umožniť užívateľovi riadny výkon rybárskeho práva prístupom (umožnením prístupu) na pribrežný pozemok, s výnimkou  pozemkov, na ktorých je vstup zakázaný alebo obmedzený z dôvodov, že sú na nich zriadené napr. vojenské obvody alebo prírodné rezervácie s piatym stupňom ochrany.

Rovnaká povinnosť sa vzťahuje aj na označenie rybárskeho revíru tabuľou  užívateľom, pričom nesmie prísť k poškodeniu živých častí prírody a  obmedzeniu práv vlastníka alebo užívateľa pribrežných pozemkov. Toto ustanovenie má zásadný význam pri určovaní, identifikácii a evidencii rybárskych revírov, z hľadiska možnosti ich fyzickej zámeny a napomáha aj orgánom ochrany rybárstva pri výkone a evidencii strážnej služby. V prípade, že je vlastník prípadne nájomca pribrežného pozemku umiestnením označenia rybárskeho revíru obmedzený vo výkone vlastníckeho práva, má právo na náhradu od užívateľa. Navrhuje sa otázku tejto náhrady riešiť dohodou; pokiaľ k nej nepríde, rozhoduje o nej súd. Rozsah použitia tohto ustanovenia však bude v praxi minimálny z dôvodu, že označovanie rybárskych revírov bude situované tak, že v podstate by k obmedzeniu vlastníckeho práva nemalo dochádzať.

 

K § 6

Zákon ukladá užívateľovi každého rybárskeho revíru starať sa o pridelený revír so všetkou potrebnou starostlivosťou, s cieľom zachovať rybársky revír pre potreby rybárstva. V tejto súvislosti mu ukladá najmä predkladať každoročne zarybňovací plán, ktorého schválenie zveruje do právomoci ministerstva, pre potreby kontroly, odborného usmerňovania najmä z dôvodu zabránenia takému zarybneniu, ktoré by nezvratne spôsobilo škody na rybách i revíri samotnom. Taktiež užívateľovi ukladá povinnosť zabezpečiť, aby pri vysadzovaní rýb do rybárskych revírov nedošlo k úniku inváznych nepôvodných druhov rýb. Zároveň osobitne zdôrazňuje, že ryby s dokázateľne negatívnym dopadom na prirodzené ekosystémy sa považujú za invázne nepôvodné druhy rýb, zoznam ktorých ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

Pre zarybňovanie rybárskych revírov je možné použiť len rybiu násadu s veterinárnym osvedčením.

V záujme komplexnej starostlivosti sa navrhuje, aby zarybňovacie plány pre rybárske revíry nachádzajúce sa v chránených územiach so štvrtým  a piatym stupňom ochrany ministerstvo schvaľovalo so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky.

Vyšší stupeň starostlivosti štátu o rybárske revíry a ich ochranu predstavuje povinnosť navrhnúť okresnému úradu, aby ustanovil do funkcie rybárskeho hospodára osobu, ktorá spĺňa podmienky vzdelania, trestnej a priestupkovej bezúhonnosti a odborného vzdelania prípadne odbornosti v podobe úspešne absolvovanej skúšky rybárskeho hospodára.

Agendu, súvisiacu s ustanovením, evidenciou a odvolávaním rybárskeho hospodára zveruje zákon okresnému úradu, v obvode ktorého má užívateľ sídlo alebo trvalý pobyt.

 

K § 7

Chránené rybie oblasti považuje zákon za významné lokality, nevyhnutné na ochranu genofondu a zachovanie pôvodných druhov rýb. Existencia a udržiavanie chránených rybích oblastí má pre ďalší rozvoj rybárstva zásadný a nenahraditeľný význam.

Zákon rešpektuje potrebu zabezpečenia starostlivosti o chránené územie so 4. stupňom ochrany tým, že umožňuje organizáciám ochrany prírody po predchádzajúcom prerokovaní s užívateľom požiadať ministerstvo o vyhlásenie revírov za chránenú rybiu oblasť, ak ide o lovné rybárske revíry a kaprové vody na  vodných nádržiach, slepých ramenách, mŕtvych ramenách, odstavených ramenách a ostatných vodných plochách.

V dôsledku toho zákon určuje závažné a sankcionovateľné zákazy spojené nielen so samotným lovom rýb, ale aj ich rušením v čase neresu a vývojových štádií a rovnako striktne zakazuje akúkoľvek ťažbu riečnych materiálov (štrku, piesku a  pod.) v takýchto oblastiach.

Výnimku tvorí len ministerstvom schválený odlov generačných rýb na potreby umelého výteru, likvidáciu nežiaducich druhov rýb a ichtyologický prieskum.

 

K § 8

  Zavedením samostatného ustanovenia upravujúceho rybárske revíry s režimom „lovný“ sa nesleduje len snaha explicitne upraviť tento režim rybárskeho revíru, ale predovšetkým do istej miery chrániť zdravie obyvateľstva.

V tejto súvislosti je užívateľ rybárskeho revíru na základe výsledku monitoringu rýb koordinovanom Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky preukazujúcom prekročenie limitov ťažkých kovov a zdraviu škodlivých chemických látok vo svalovine rýb a následnej výzvy ministerstva, povinný „Lovný rybársky revír“ označiť dodatkovou tabuľou, na ktorej z uvedených dôvodov zakáže ryby pochádzajúce z príslušného rybárskeho revíru konzumovať.

Loviaci môžu ulovené ryby v takomto revíri buď púšťať späť do vody, alebo v prípade väčších exemplárov je ich možné vypreparovať na účely trofeje.  Konzumácia takýchto rýb tak bude na vlastné nebezpečenstvo.

 

K § 9

  Novým prvkom zavedeným už v aktuálnom zákone sú rybárske revíry s režimom „chyť a pusť“. Takouto formou ochrany rýb, v súčasnosti praktizovanou v mnohých vyspelých krajinách sveta sa dosiahne skvalitnenie genofondu rýb ako aj výrazné zatraktívnenie rybárskych revírov s týmto režimom. Pri tomto spôsobe lovu sa potvrdilo uspokojenie požiadavky veľkej skupiny rybárov, ktorým ide predovšetkým o zážitok získaný pri zdolávaní trofejných rýb a nie o konzumáciu rybieho mäsa.

Zákon pamätá na šetrné zaobchádzanie s ulovenými rybami aj použitím háčikov bez protihrotu a zároveň zdôrazňuje, že používanie živých rybiek, mŕtvych rybiek a ich častí sa zakazuje, pričom zákaz privlastňovania ulovených rýb sa nevzťahuje na invázne nepôvodné druhy rýb.

 

K § 10

Na potreby zarybňovania rybárskych revírov umožňuje zákon užívateľovi určiť rybársky revír na chov rýb. Z dôvodu nezávadnosti napríklad zdravotnej a hygienickej, rybích násad, môže užívateľ použíť na zarybňovanie chovných rybárskych revírov výlučne násady rýb s veterinárnym osvedčením a z uznaných chovov.

Užívateľ má zároveň zákonnú povinnosť chovný revír označiť predpísaným spôsobom a zabezpečiť všeobecný zákaz lovu rýb s výnimkou odlovu rýb najmä na chovný účel a pri mimoriadnej udalosti alebo pre potreby cieleného lovu inváznych nepôvodných druhov rýb,  ktorý sám uskutočňuje.

 

K § 11

Novou právnou úpravou je zavedenie pojmu rybársky revír s režimom účelového rybárskeho hospodárenia. Ustanovenia reflektujú okrem iného aj prebiehajúcu klimatickú zmenu a s tým súvisiace zmeny kvality vodného prostredia.

Zásadnou skupinou takýchto rybárskych revírov sú vodárenské nádrže a ich prítoky, ktoré sú zdrojom surovej pitnej vody pre veľkú skupinu obyvateľstva krajiny.

Je známe, že obsádky rýb ovplyvňujú kvalitu vodného prostredia a zároveň pôsobia ako indikátor prípadného znečistenia, resp. neželaného zásahu do kvality vody.

  Rybárske revíry s režimom účelového rybárskeho hospodárenia sa môžu vytvoriť aj zo závlahových kanálov, melioračných kanálov, priesakových kanálov,  melioračných nádrží a ostatných vodných plôch ak ide o odkryté podzemné vody, ktoré sú súčasťou vodného útvaru slúžiaceho ako zdroj vody na pitné účely.

Lov rýb v takýchto revíroch je možný len vo výnimočných, zákonom stanovených prípadoch so súhlasom ministerstva

 

K § 12

Zákon upravuje podmienky lovu rýb v rybárskych revíroch, ktorý umožňuje len tým osobám, ktoré sa stanú držiteľmi platného rybárskeho lístka a platného povolenia na rybolov a užívateľom rybárskych revírov, ktorí zabezpečujú činnosti podľa zákona. V zákone sa upravuje postup pri získaní rybárskeho lístka, jeho druhy i podmienky vydania. Vzhľadom na existenciu tzv. „detských rybárskych lístkov“ sa navrhuje priamo v zákone ustanoviť prítomnosť zákonného zástupcu pri vydaní takéhoto lístka, čo je opodstatnené najmä vzhľadom na možné negatívne dôsledky spojené s lovom rýb (spôsobenie škody, zodpovednosť za nedovolený lov rýb).

Loviaci musí mať pri love obidva uvedené doklady pri sebe a na požiadanie ich predložiť členom polície (štátnej a obecnej) a rybárskej stráži. V prípade nesplnenia tejto povinnosti sa vystavuje riziku trestného postihu.

Počet vydaných povolení sa ponecháva na rozhodnutí užívateľa, ktorý má tak možnosť zohľadniť podmienky,  ale aj ďalšie ekonomické stimuly podmieňujúce jeho činnosť na revíri. Rozhodujúcim pre počet vydaných povolení bude výmera rybárskeho revíru, jeho úživnosť, množstvo úlovkov a zarybňovací plán revíru.

Ministerstvo si zachováva možnosť vydávať osobitné povolenia na rybolov, ktoré nie sú viazané na členstvo v rybárskej organizácii, vyjadrujúc dominantné postavenie štátu ako vlastníka vôd. Vydávaním tohto povolenia sa sleduje získavanie poznatkov a informácií o hospodárení v rybárskych revíroch ako aj zveľaďovanie rybárskych revírov. Osobitné povolenie na rybolov nahrádza rybársky lístok.

 

K § 13

Zákon nanovo upravuje čas všeobecnej ochrany lovu rýb, najmä v kaprových vodách, kde umožňuje najmä počas dni pracovného voľna a pracovného pokoja a v období štátnych sviatkov organizovať rybárske preteky alebo športové rybárske preteky. Dátumové hranice vychádzajú zo súčasných ichtyologických poznatkov a ich porušenie zakladá trestnú zodpovednosť (§ 310 Trestného zákona).

Osobitne upravuje zákaz lovu na pstruhových vodách s výskytom hlavátky a lipňových vodách s výskytom hlavátky, okrem držiteľov povolení na lov hlavátky.

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou zákon prehľadnejšie upravuje zákazy lovu rýb v kaprových vodách tak, že je zrejmé kedy je možné loviť ryby na tečúcich kaprových vodách a loviť ryby pod ľadom na kaprových vodách – ostatných vodných plochách.

 

K § 14 až 19

Vyššie uvedené zásady platia aj pre individuálnu ochranu rýb, a ich porušenie zakladá taktiež trestnú zodpovednosť. Zákaz sa nevzťahuje len na osoby, ktoré sú držiteľmi osobitného povolenia na rybolov na vedecko-výskumné a prieskumné účely, osoby ktorým bolo vydané povolenie podľa osobitného predpisu na odchyt nepôvodných druhov živočíchov vo voľnej prírode a užívateľa.

V § 15 uvedené zakázané spôsoby lovu zakladajú trestnú zodpovednosť pre trestný čin pytliactva podľa § 310 Trestného zákona. Výnimkou bude len lov vykonávaný užívateľom nutný na záchranu rýb pri mimoriadnych udalostiach a na hospodárske a ichtyologické potreby.

To isté platí aj na porušenie zákazov uvedených v ustanoveniach § 16 až 19. Cieľom je posilniť boj proti pretrvávajúcemu pytliactvu a zvýrazniť jeho najzávažnejšie formy tak, aby nepripúšťali možnosti rozličného výkladu a uľahčovali tak odhaľovanie a postih tohto druhu trestnej činnosti orgánmi činnými v trestom konaní a rybárskou strážou.

Forma zákazov korešponduje s ustanovením čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (povolené je všetko, čo nie je zakázané).

 

K § 20

Zákon upravuje pojem a podmienky usporiadania rybárskeho preteku a športového rybárskeho preteku, za organizáciu ktorých je v plnej miere zodpovedný užívateľ rybárskeho revíru.

Vymedzuje podmienky, za ktorých je možné takéto preteky zorganizovať a právo užívateľa vo vymedzenom úseku rybárskeho revíru lov rýb počas preteku obmedziť, alebo zakázať.

 

K § 21

  Vzhľadom na nevyhnutnosť zabezpečenia ochrany rýb sa navrhujú priamo v zákone určiť rozsah povinností správcovi vodných tokov pri projektovaní, výstavbe, prevádzke a udržiavaní vodohospodárskych diel, pri úpravách vodných tokov a ich užívaní. Taktiež zákon ukladá povinnosti užívateľovi rybárskeho revíru, týkajúce sa ochrany vôd, ochrany útvarov povrchovej a podzemnej vody, ako aj strpieť činnosti vykonávané správcom vodného toku.

K § 22

V situáciách, ktoré zákon označuje za mimoriadne, sa určuje sankciou vymožiteľná povinnosť užívateľa revíru vykonať všetky dostupné opatrenia na záchranu rýb.

V týchto situáciách platí všeobecný zákaz lovu rýb pre každého, naopak ukladá sa všeobecná povinnosť pri povodniach umožniť rybám návrat späť do pôvodného toku. Pri mimoriadnom zhoršení kvality vôd za vzniknuté škody na rybách zodpovedá a v plnom rozsahu znáša dôsledky tohto zhoršenia pôvodca takéhoto zhoršenia, vrátane trestnoprávnej zodpovednosti. Ak dôjde k úhynu rýb v súvislosti s mimoriadnou udalosťou, likvidáciu týchto rýb zabezpečí užívateľ.

Zákon pamätá aj na uplatňovanie náhrady škody na rybách užívateľom pokiaľ sa preukáže, že k úhynu rýb došlo pri mimoriadnej udalosti a ide skutočne o ryby, na ktoré užívateľ preukázateľne vynaložil finančné prostriedky súvisiace s plnením zarybňovacieho plánu.

 

§ 23

Pod pojmom ochrana výkonu rybárskeho práva treba rozumieť činnosť špecializovaných orgánov Slovenského rybárskeho zväzu, ostatných užívateľov a štátu   – rybárskej stráže, plniacej úlohy štátu pri ochrane vôd, rýb a výkonu rybárskeho práva. Ide o inštitút známy už zo zákona č. 102/1963 Zb. o rybárstve a jeho vykonávacej vyhlášky č. 103/1963 Zb., avšak v porovnaní s týmito právnymi predpismi sa postavenie rybárskej stráže zásadným spôsobom zmenilo. V zmysle účinného Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. má rybárska stráž postavenie verejného činiteľa. Tomuto postaveniu zodpovedá rozsah oprávnení a povinností úpravy v citovaných právnych predpisoch. Dôvodom navrhovaných zmien je snaha o dosiahnutie kvalitatívne vyššej úrovne činnosti rybárskej stráže, než tomu bolo doposiaľ.

Základom tohto postavenia je skutočnosť, že rybárska stráž dochádza pri výkone svojich kontrolných právomocí do styku, okrem iného, aj  s páchateľmi trestného činu. V tomto zmysle riziká jej činnosti zodpovedajú rizikám činnosti Policajného zboru SR. Preto jej postavenie, nároky na jej odbornú i profesionálnu úroveň, no najmä rozsah jej právomocí a povinností, vykazujú kvalitatívne nový stupeň. V novej úprave boli však vypustené oprávnenia, ktoré hraničili s oprávneniami orgánov činných v trestnom konaní a ktorými sa začína trestné stíhanie vo veci (otvorenie a kontrola motorového vozidla – Obhliadka - § 154 ods. 1 Trestného poriadku, Začatie trestného stíhania - § 199 ods. 1 Trestného poriadku) a oprávnenia, ktoré predstavovali závažný zásah do práv rybárov vlastniacich doklady, oprávňujúcich ich na výkon rybárskeho práva (odnímanie dokladov, umožňujúcich výkon rybárskeho práva - obdoba čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky).

Zabezpečiť rybársku stráž má za povinnosť užívateľ revíru. Bez takéhoto zabezpečenia nemôže užívateľ vykonávať rybárske právo. Povinnosťou užívateľa je podať predovšetkým kvalifikovaný návrh okresnému úradu na ustanovenie členov rybárskej stráže a úhrada nákladov súvisiacich s jej výberom, odbornou prípravou a ustanovením.

Návrh musí zohľadňovať kritériá veku (21 rokov), bezúhonnosti (čistý výpis z registra trestov), spôsobilosti na právne úkony a odbornosť (osobitná kvalifikačná skúška). Zároveň postavenie rybárskej stráže musí zodpovedať jej zákonnému postaveniu verejného činiteľa, najmä odstrániť z jej činnosti poruchové javy, ku ktorým v predchádzajúcom období pomerne často dochádzalo. Zákon preto výrazne sprísňuje kritéria už samotného výberu členov rybárskej stráže z hľadiska dosiahnutého vzdelania, ako aj zdravotného stavu, ktorý musí byť potvrdený po stránke fyzickej i psychickej príslušnými lekármi z odboru všeobecného lekárstva a psychológie. 

 

Po schválení návrhu okresným úradom završuje kandidát ustanovenie do funkcie zložením predpísaného sľubu. Okresný úrad potom vybaví ustanoveného člena rybárskej stráže odznakom a preukazom a vedie ho v príslušnej evidencii. Podobný postup je aj v prípade zániku funkcie rybárskej stráže. Ide o špecifickú formu konania, na ktorú sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

 

K § 24 až 30

Zásady uplatnené v ustanovení o povinnostiach člena rybárskej stráže, v ktorých dominuje povinnosť podrobiť sa odbornej príprave a vykonávať svoje oprávnenia sú v prísnom súlade so zákonom. Povinnosti súvisiace s použitím donucovacích prostriedkov podmieňujú záver o oprávnenosti a zákonnosti ich použitia.

Rozsah oprávnení členov rybárskej stráže je užší než v predchádzajúcej úprave. Naďalej však zodpovedá náročnosti jej stretov s páchateľmi pytliactva a s tým súvisiacich rizík a súčasne eliminuje možnosti zneužitia postavenia verejného činiteľa. Kvalita oprávnení vyjadruje požiadavku, aby sa rybárska stráž stala účinným orgánom boja s pytliactvom s primeranými a efektívnymi právomocami spôsobilými odhaliť, dokumentovať  a postihnúť trestný čin pytliactva a jemu zodpovedajúce previnenia a priestupky v začiatočných štádiách konania a na ochranu svojej vlastnej telesnej integrity, ako aj integrity ďalších osôb. Rozsah týchto oprávnení zodpovedá súčasnej i predpokladanej úrovni pytliactva a v časti donucovacích prostriedkov sa približuje k oprávneniam policajného zboru. Vyžaduje si to spoločenský záujem na potlačenie a likvidáciu pytliactva i samotná ochrana záujmov spoločnosti na zachovaní a zveľadení rýb ako súčasti národného bohatstva.

 

K § 31

Zákon predpokladá súčinnosť a spoluzodpovednosť štátu a užívateľa pri materiálnom vybavení člena rybárskej stráže, vyplývajúcu z postavenia rybárskej stráže ako orgánu plniaceho úlohy štátu na úseku ochrany rýb. Náklady spojené s takýmto vybavením majú  priamu väzbu na rozpočet užívateľov rybárskych revírov a ich pokrytie možno zabezpečiť z poplatkov za povolenia na rybolov, ktorých ceny bude zrejme potrebné za týmto účelom zvýšiť.

 

K § 32

Vzhľadom na skutočnosť, že užívateľ nie je s členom rybárskej stráže v pracovnom pomere alebo inom pracovno-právnom vzťahu, prakticky je nemožné určiť zodpovednosť užívateľa za škody spôsobené členovi rybárskej stráže alebo ním pri plnení úloh podľa tohto zákona alebo v priamej súvislosti s ním. Určitý spôsob ochrany člena rybárskej stráže je však nevyhnutný, a preto sa navrhuje otázky náhrady škody na veciach, ale i zdraví spôsobenej členovi rybárskej stráže alebo jeho osobou riešiť formou poistenia.

 

K § 33

Podnikanie na ostatných vodných plochách, sa vzhľadom na charakter podnikania, ktorým sa priamo zákonom umožňuje takémuto podnikateľovi podnikať v osobitnom režime, v zmysle zákona neriadi všetkými ustanoveniami ako je to pri rybárskom práve prideľovanom ministerstvom podľa § 4.

Toto ustanovenie upravuje podnikateľské aktivity na ostatných vodných plochách (nie vodných tokoch) chovom a lovom rýb podľa rybolovného poriadku podnikateľa. Pôjde o tzv. komerčný rybolov v rámci agroturistiky, ale aj iných aktivít, pri ktorom umožní podnikateľ záujemcom lov rýb v ním užívanej vode. Ak pôjde o rybársky revír a žiadateľ okrem iných, zákonom ustanovených dokladov ministerstvu preukáže vlastnícky alebo nájomný vzťah k väčšinovej časti pozemkov pod takouto ostatnou vodnou plochou, ministerstvo na nej odoberie rybárske právo doterajšiemu užívateľovi a pridelí ho podnikateľovi na účely podnikania v osobitnom režime. Takéto podnikanie na ostatných vodných plochách je neoddeliteľne spojené s podnikateľskou činnosťou upravenou obchodným zákonníkom, živnostenským zákonom a pod.

Kvalifikovanými predpokladmi takéhoto podnikania budú zákonom predpísaná žiadosť a osoba, ktorá sa preukáže odbornou spôsobilosťou podľa § 6 ods. 9. Takou môže byť samotný podnikateľ, alebo ním poverená osoba.

Súčasťou žiadosti musia byť aj doklady podnikateľa, oprávňujúce ho na podnikanie a preukazujúce jeho vlastníctvo na väčšinovú časť pozemkov pod vodnou plochou, alebo nájmu na 90% pozemkov pod vodnou plochou, identifikačné údaje o vodnej ploche (kópia z katastrálnej mapy alebo geometrický plán), potvrdenie regionálnej a veterinárnej správy o zabezpečení veterinárneho dohľadu, informáciu okresného úradu, či sa vodná plocha nenachádza v chránenom území, alebo či do neho nezasahuje, či je vodnú plochu možné využívať iba ako rybársky revír alebo aj na podnikanie, prípadne či nejde o odkrytú podzemnú vodu, ktorá je súčasťou vodného útvaru slúžiaceho ako zdroj vody na pitné účely a rybolovný poriadok podnikateľa, upravujúci zásady lovu rýb a povinnosti loviaceho.

 

Ak okresný úrad potvrdí, že ide o odkrytú podzemnú vodu, ktorá je súčasťou vodného útvaru slúžiaceho ako zdroj vody na pitné účely ministerstvo podnikateľovi určí podmienky lovu rýb, napríklad zákaz používania chemicky upravovaných kŕmnych a vnadiacich zmesí.

Súčasne zaväzuje podnikateľov viesť evidenciu o pôvode rýb, množstve vysadených a ulovených rýb za kalendárny rok, vydaných povolení na rybolov, vykonávaní veterinárneho dohľadu a ministerstvo viesť evidenciu a kontrolu ostatných vodných plôch, ktoré podnikateľom pridelilo na podnikanie v osobitnom režime.

Zákon podnikateľom zakazuje do ostatných vodných plôch vysadzovať invázne nepôvodné druhy rýb a pri love používať ako nástrahy živé alebo mŕtve invázne nepôvodné druhy rýb alebo ich časti.

Z dôvodu spresnenia pravidiel pri podnikaní v osobitnom režime bolo týmto zákonom nevyhnutné novelizovať živnostenský zákon a to doplnením „Viazaných živností“ o „Podnikanie na ostatných vodných plochách v osobitnom režime“.

 

K § 34

Zákon upravuje hospodárenie na malých vodných nádržiach osobitne vhodných na chov rýb, kde užívatelia pre potreby hospodárenia v rybárskych revíroch zabezpečujú chov násadových a generačných rýb.

V prípadoch, hodných osobitného zreteľa, a na základe kvalifikovanej a podľa zákona podanej žiadosti chovateľa, môže ministerstvo vytvoriť podmienky na hospodársky chov rýb aj na toku, vyčlenením na tento účel malých vodných nádrží, charakterizovaných kritériami uvedenými v § 2 ods. 2 písm. h), t. j. s možnosťou ich úplného vypustenia a zlovenia, výškou hrádze do 10 m  s najväčšou hĺbkou 9 m a celkovým objemom nádrže do 2 mil. m3.

V takýchto zvlášť odôvodnených prípadoch kedy zároveň ide o rybársky revír s prideleným výkonom rybárskeho práva, ministerstvo môže rozhodnúť o vyradení malej vodnej nádrže osobitne vhodnej na chov rýb z rybárskeho revíru, z dôvodu jej využitia na hospodársky chov rýb.

Základným predpokladom na vyradenie malej vodnej nádrže osobitne vhodnej na chov rýb z rybárskeho revíru je aby žiadateľ preukázal vlastníctvo k pozemkom pod takouto vodnou nádržou, prípadne nájomný vzťah k takýmto pozemkom.

 

K § 35 až 38

Ustanovuje sa, že štátnu správu na úseku rybárstva vykonávajú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, okresné úrady a obce.

K § 39

Navrhujú sa nové skutkové podstaty priestupkov vzhľadom na rozsah povinností na úseku rybárstva navrhnutých týmto zákonom.

 

K § 40

Zákon nanovo charakterizuje zodpovednosť subjektov povinných správať sa a plniť povinnosti, vyplývajúcich z jeho ustanovení. Za porušenie takýchto povinností umožňuje uložiť sankcie v podobe finančných pokút rozdelených na miernejšie a prísnejšie podľa závažnosti prejednávaného správneho deliktu. Význam tohto ustanovenia spočíva predovšetkým v zabezpečení nevyhnutného stupňa disciplíny povinných subjektov rybárstva a výkonu rybárskeho práva a výškou možných pokút vedie tieto subjekty k riadnemu plneniu zákonom stanovených povinností. Výšku sankcie zveruje zákon do kompetencie okresného úradu.

 

K § 41

Pre potrebu výkonu štátnej správy na úseku rybárstva budú platiť všeobecné predpisy o správnom konaní. Výnimku budú tvoriť len prípady uvedené v tomto ustanovení týkajúce sa špecifickej rozhodovacej činnosti orgánov štátnej správy, zameranej na deklaráciu vymenovaných skutočností, bez potreby vydávať rozhodnutie v zmysle zákona o správnom konaní. Vzhľadom na to, že rybárske právo netvorí hmotný majetok štátu, navrhuje sa vylúčiť na jeho pridelenie aplikáciu zákona o správe majetku štátu.

 

K § 42

Zákon upravuje len základné vzťahy súvisiace s rybárstvom a výkonom rybárskeho práva. Na jeho vykonanie budú potrebné osobitné vykonávacie predpisy, ktoré jednotlivé ustanovenia zákona  spresnia v oblastiach podľa § 42.

 

K § 43

Toto ustanovenie uvádza do súladu doposiaľ platný zákon s ustanoveniami tohto zákona tak, aby pri ich uplatňovaní nedochádzalo k nesprávnym výkladom a využívaniu stavu neplatnosti na obídenie zákona.

Osobitne významné sú ustanovenia o prechodnom období, počas ktorého budú zachované niektoré vymedzené inštitúty a právomoci a oprávnenia rybárskej stráže a rybárskeho hospodára, ktorých sa zmeny dotknú v najväčšom rozsahu.

Obzvlášť dôležité je ustanovenie, podľa ktorého osoby, ktoré podnikajú v osobitnom režime na ostatných vodných plochách, sú povinné o takéto pridelenie požiadať ministerstvo najneskôr do 30. septembra 2019, nakoľko v opačnom prípade im hrozí značný sankčný postih. 

 

K § 44

Zákon reaguje aj na obdobie do dojednania medzinárodných dohôd, ktoré zosúlaďujú podmienky výkonu rybárskeho práva na hraničných vodách a vodách vyhlásených za medzinárodné toky.

Rozdielnosti v povolenej dennej dobe lovu rýb, čase individuálnej ochrany, spôsoboch lovu, lovných mierach a pod., vyplývajúce z právnych predpisov dotknutých štátov, môže ministerstvo na základe žiadosti užívateľa riešiť udelením výnimky z príslušných ustanovení zákona.

 

K § 45 

Navrhuje sa zrušiť doteraz platný zákon o rybárstve a jeho vykonávací predpis.

 

K § 46

Termín nadobudnutia účinnosti zákona sa navrhuje na 1. januára 2019.

 

Čl. II

 

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov sa dopĺňa novou položkou  56a v prílohe č. 2 Viazané živnosti v skupine 214 Ostatné, ktorá súvisí s podnikaním na ostatných vodných plochách v osobitnom režime podľa § 33.

 

 

V Bratislave dňa 20. apríla  2018                                

 

 

 

 

 Peter Pellegrini, v. r. 

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

László Sólymos, v. r. 

podpredseda vlády a minister životného prostredia

                                                           Slovenskej republiky

 

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 121
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn
Našli ste chybu

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Nezhody pri hospodárení so spoločnou vecou, petit žaloby podielového spoluvlastníka (§ 139 ods. 2 OZ)

Žalobou podielového spoluvlastníka podanou podľa druhej vety ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno nahrádzať prejav vôle ...

Nebezpečné prenasledovanie, k znaku dlhodobosti (§ 360a TZ)

Zákonný znak „iného dlhodobo prenasleduje“ u prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 354 ods. 1 Trestného zákonníka (v SR § 360a ...

CSP: K aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku

Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené ...

Neoprávnený odber plynu; premlčanie

Osoba, která po smrti původního odběratele odebírá v jeho bytě plyn navzdory tomu, že nemá uzavřenou smlouvu o odběru, je přinejmenším ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Fico: Je šanca na to, aby boli zvolení zvyšní kandidáti na sudcov ÚShttp://www.teraz.sk/slovensko/fico-je-sanca-na-to-aby-boli-zvoleni/419633-clanok.html

Na zvolenie potrebného počtu kandidátov vyzval snemovňu aj predseda ÚS Ivan Fiačan.

Plénum bude voliť kandidátov na ústavných sudcov v streduhttp://www.teraz.sk/slovensko/plenum-bude-volit-kandidatov-na-usta/419498-clanok.html

Poslanci budú kandidátov vyberať zo 16 uchádzačov. Pôjde už o piatu voľbu.

Je dôležité, aby sa na prokuratúre zaviedli systémové zmeny, tvrdí Remišováhttps://spravy.pravda.sk/domace/clanok/526336-je-dolezite-aby-sa-na-prokurature-zaviedli-systemove-zmeny-tvrdi-remisova/

V prokuratúre je potrebné nastaviť nové a transparentné pravidlá.

Vek odchodu do penzie? Roky udáva tabuľkahttps://spravy.pravda.sk/domace/clanok/526309-vek-odchodu-do-penzie-roky-udava-tabulka/

Pevne stanovené roky namiesto automatického výpočtu.

Prezidentka podpísala novelu, ktorá zbavuje sudcov v politike talárahttp://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-podpisala-zakon-ktory-r/419468-clanok.html

Podľa novely má sudca kandidujúci v parlamentných voľbách či eurovoľbách prísť o funkciu ...

Novelu školského zákona o definovaní národnostnej školy neschválilihttp://www.teraz.sk/slovensko/novelu-skolskeho-zakona-o-definovani/419407-clanok.html

Poslanci poukazovali na to, že zákon zatiaľ neobsahuje komplexnú úpravu podmienok výchovy a ...

Nové časopisy

Verejné obstarávanie – právo a prax 4/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 4/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

DE IURE 1-2/2019

DE IURE 1-2/2019

DE IURE je časopis Najvyššieho súdu, ktorý vychádza štvrťročne v online verzii a pravidelne ...

Bulletin slovenskej advokácie 9/2019

Bulletin slovenskej advokácie 9/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Justičná revue 6-7/2019

Justičná revue 6-7/2019

Časopis pre právnu prax.

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

PoUtStŠtPiSoNe
: