TlačPoštaZväčšiZmenši

211/2018 Z. z.

30.7. 2018, 18:37 |  najpravo.sk

DÔVODOVÁ SPRÁVA

 

Všeobecná časť

 

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

 

Uvedený návrh zákona sa predkladá v nadväznosti na prijatie Dohovoru Rady Európy o filmovej koprodukcii (revidovaný) (ďalej len „revidovaný dohovor“), ktorý nadobudol platnosť 1. októbra 2017. V tento deň nadobudol revidovaný dohovor platnosť aj pre Slovenskú republiku. Zároveň predložený návrh zákona upravuje viaceré oblasti týkajúce sa činnosti Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín (ďalej spolu aj ako „podporné fondy“), ktorých úpravu si vyžiadla aplikačná prax.    

 

Revidovaný dohovor predstavuje revidovanú verziu Európskeho dohovoru o filmovej koprodukcii (ďalej len „dohovor“), ktorý bol prijatý 2. októbra 1992 a platnosť pre Slovenskú republiku nadobudol 1. mája 1995.

 

Po viac ako dvadsiatich rokoch od prijatia dohovoru sa podoba európskej filmovej produkcie výrazne zmenila. Nové technológie zmenili spôsoby výroby, distribúcie a uvádzania filmových diel, k výraznému vývoju došlo v oblasti finančnej podpory audiovízie na národnej a regionálnej úrovni, znásobili sa finančné stimuly a mnohé menšie európske krajiny sa snažia posilniť svoje medzinárodné aktivity v oblasti filmu. Z týchto skutočností vyplynula požiadavka revízie dohovoru, ktorej účelom je vyrovnať sa so spoločenskými, finančnými a technickými zmenami a zabezpečiť jeho kontinuálnu relevanciu. Základným cieľom revidovaného dohovoru je podpora rozvoja medzinárodnej filmovej koprodukcie.

 

Dohovor upravuje zmluvné vzťahy v oblasti mnohostranných koprodukcií vzniknutých na území zmluvných strán. Ustanovuje predovšetkým podmienky na priznanie koprodukčného štatútu, vzájomné pomery vkladov koproducentov, práva koproducentov na filmové dielo a ďalšie práva súvisiace s použitím filmového diela. Významnou je aj zmena vzájomného pomeru vkladov koproducentov, ktorá je pre menšie krajiny, akou je aj Slovensko, zmenou priaznivou, umožňujúcou vstupovať do koprodukcií aj s menším vkladom, keďže najmenší vklad koproducenta pri mnohostrannej koprodukcii sa znižuje z 10 % na 5 % a pri dvojstrannej koprodukcii z 20 % na 10 %. Dohovor taktiež upravuje proces udeľovania koprodukčného štatútu národnými orgánmi a ustanovuje, ktoré dokumenty je potrebné predložiť v jednotlivých fázach tohto procesu.        

 

V zmysle čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je revidovaný dohovor medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzickým osobám alebo právnickým osobám, má teda charakter prezidentskej zmluvy a v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi.

 

Napriek tomu, že revidovaný dohovor má prednosť pred zákonmi a na jeho vykonanie nie je potrebný zákon, predsa si jeho prijatie vyžaduje zmenu zákonnej úpravy. Táto potreba vyplynula zo skutočnosti, že v zmysle čl. 16 ods. 2 revidovaného dohovoru vo vzťahoch medzi zmluvnou stranou tohto dohovoru a zmluvnou stranou dohovoru z roku 1992, ktorá neratifikovala tento dohovor, bude naďalej platiť dohovor z roku 1992. Dohovor z roku 1992 ratifikovalo 43 štátov. V čase predkladania tohto návrhu zákona podpísalo revidovaný dohovor 18 krajín, ratifikovalo ho päť krajín a platnosť nadobudol voči štyrom krajinám (Slovensko, Nórsko, Švédsko, Holandsko). Hlavný koprodukčný partner Slovenska, Česká republika, revidovaný dohovor zatiaľ nepodpísal. Jednotlivé štáty majú rôzne zložité procesy viažuce sa k podpisu a ratifikácii medzinárodných zmlúv, preto aj keď zmluvné strany revidovaného dohovoru budú postupne pribúdať, je v momentálnej situácii ťažké predpokladať v akom časovom horizonte. Vo vzťahu k určitým štátom tak bude platiť pôvodný dohovor z roku 1992, vo vzťahu k iným revidovaný dohovor. Táto „dvojkoľajnosť“ vzťahov v oblasti filmovej koprodukcie je dôvodom, prečo považujeme za potrebné vzniknutú situáciu riešiť na úrovni národnej legislatívy.

 

Orgánom oprávneným priznávať koprodukčné štatúty v zmysle dohovoru, ako aj v zmysle jeho revidovanej verzie, je v podmienkach Slovenskej republiky Audiovizuálny fond. Z dôvodu zjednodušenia situácie navrhujeme zo zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vypustiť podrobný mechanizmus udeľovania koprodukčného štatútu a prenechať jeho úpravu na interný predpis Audiovizuálneho fondu, ktorý bude schvaľovať rada Audiovizuálneho fondu. Navrhovaná úprava zabezpečí väčšiu flexibilitu pri priznávaní štatútu oficiálnej koprodukcie a nevyžiada si v budúcnosti zmenu legislatívy v tomto ohľade.

 

Predložený návrh zákona reaguje aj na aplikačné problémy, ktoré so sebou priniesla praktická činnosť podporných fondov. V zákonoch upravujúcich činnosť jednotlivých podporných fondov sa navrhuje úprava ustanovenia o ich financovaní a hospodárení. Ako samostatné príjmy podporných fondov sa uvádzajú niektoré príjmy, ktoré boli doteraz zahrnuté pod tzv. iné príjmy. Zároveň sa spresňuje vymedzenie jednotlivých príjmov fondov z hľadiska ich použitia na podpornú činnosť, resp. na vlastnú prevádzku. Podporné fondy rozpočtujú svoje finančné prostriedky najmenej na tri rozpočtové roky, pričom príslušný kalendárny rok je rozpočtovým rokom fondu. Ak fond v príslušnom rozpočtovom roku nepoužije všetky rozpočtované finančné prostriedky, môže nevyčerpaný zostatok finančných prostriedkov použiť v nasledujúcich rozpočtových rokoch.

 

Navrhuje sa spresnenie vymedzenia činností Audiovizuálneho fondu a Fondu na podporu umenia tak, aby bolo zrejmé, že určité činnosti týchto fondov predstavujú realizáciu ich podpornej činnosti vo forme tzv. nefinančnej podpory. Ide predovšetkým o uskutočňovanie prezentačných a propagačných aktivít, vzdelávacích aktivít, metodicko-poradenskej činnosti či sprostredkovateľskej činnosti. V návrhu sa precizujú aj niektoré ustanovenia týkajúce sa procesu poskytovania podpory týmito fondmi a tiež možnosť riešiť prípadné spory s prijímateľmi finančných prostriedkov na rozhodcovskom súde. Upravujú sa aj podmienky spracúvania osobných údajov Audiovizuálnym fondom.

 

Navrhuje sa rozšírenie činnosti Fondu na podporu umenia o spoluprácu s odbornými a profesijnými organizáciami a ďalšími osobami pôsobiacimi v oblasti umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu, poskytovanie vzdelávacích aktivít, metodicko-poradenskej činnosti, o propagáciu a o poskytovanie informácií z oblasti umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu. Fond na podporu umenia je najväčším poskytovateľom verejných zdrojov na Slovensku na podporu umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu, preto je nevyhnutné, aby odborne spracovával informácie o podpore, jej efektivite a opodstatnenosti a rovnako skúmal možnosti jej ďalšieho rozšírenia, či modifikácie z hľadiska strategických cieľov rozvoja umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu na Slovensku, na čo vie využiť údaje o značnej časti slovenského umenia, kultúry a kreatívnom priemysle, ktoré má k dispozícii.

 

Navrhuje sa znížiť počet členov rady Fondu na podporu umenia, ktorých vymenúva a odvoláva minister kultúry bez návrhu zo štyroch na troch a v nadväznosti na to zvýšiť počet členov rady, ktorých vymenúva a odvoláva minister kultúry na návrh tak, aby šiestym členom rady vymenovaným ministrom kultúry na návrh bola osoba pôsobiaca v oblasti pamäťových a fondových inštitúcii. Zástupca z tejto oblasti môže priniesť do rady fondu odborný pohľad, ktorý by bez jeho prítomnosti absentoval, pri rozšírení doterajšej podpornej činnosti aj o ďalšie oblasti podpory pamäťových a fondových inštitúcií, ktoré sú zásadnou súčasťou umenia a kultúry na Slovensku.

 

Navrhuje sa aj zvýšenie sumy na prevádzku Fondu na podporu umenia o 0,5 % z jeho príjmov stanovených zákonom. Potreba zvýšiť prevádzkový rozpočet Fondu na podporu umenia vyplýva zo skutočnosti, že tento fond momentálne spracováva takmer 5000 žiadostí a administruje približne 2800 zmlúv a vyúčtovaní projektov ročne, podporuje aj náročnejšie a komplexnejšie projekty, registruje príjemcov štátnej pomoci a minimálnej pomoci a vedie register profesionálnych umelcov, čo predstavuje časovo náročné aktivity z hľadiska administrácie a spracovania a vyžaduje si navýšenie personálnych kapacít.

 

V nadväznosti na zmenu vzájomného pomeru vkladov koproducentov, ktorú priniesol revidovaný dohovor, navrhujeme v zákone č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 278/2015 Z. z. upraviť definíciu pojmu slovenské audiovizuálne dielo. Navrhuje sa zjednodušenie vymedzenia slovenského audiovizuálneho diela, ktoré je koprodukčným dielom, odkazom na splnenie podmienok oficiálnej koprodukcie za súčasného predpokladu, že aspoň jeden koproducent tohto diela má vzťah so Slovenskou republikou formou trvalého pobytu, miesta podnikania alebo sídla. Medzi činnosti Slovenského filmového ústavu sa dopĺňa možnosť zriadenia múzea slovenskej kinematografie. Túto činnosť možno označiť ako doplnkovú činnosť k poslaniu a aktivitám národného filmového archívu. Zároveň táto nová činnosť predstavuje akcent na komplexnosť získavania, záchrany, obnovy a následného sprístupňovania kultúrneho dedičstva v oblasti audiovízie.

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom EÚ. 

 

Predkladaný návrh zákona nemá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, žiadny vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana.

 

 

Osobitná časť

 

K čl. I

 

K bodu 1

 

Koprodukčné štatúty udeľoval do 30. septembra 2017 Audiovizuálny fond (ďalej len „AVF“), na základe Európskeho dohovoru o filmovej koprodukcii z roku 1992. Od 1. októbra 2017 bude AVF priznávať štatúty oficiálnej koprodukcie aj podľa jeho revidovanej verzie - Dohovoru Rady Európy o filmovej koprodukcii (revidovaný) (ďalej len „revidovaný dohovor“).

 

K bodom 2, 18 a 23

V texte zákona sa nahrádza pojem „koprodukčný štatút“ novozavedeným pojmom „štatút oficiálnej koprodukcie“, ktorý vychádza z pojmu „oficiálne koprodukované filmové dielo“ definované v čl. 3 písm. b) revidovaného dohovoru.

 

K bodom 3 a 4

Ustanovenie § 2 vymedzuje činnosti AVF, ktoré spočívajú predovšetkým v podpore audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Z povahy týchto činností tak ako sú vymedzené v § 2 vyplýva, že podpora AVF sa môže realizovať tak prostredníctvom poskytnutia finančných prostriedkov (tzv. finančná podpora), ako aj prostredníctvom poskytnutia služieb ako napr. vzdelávanie alebo poradenstvo (tzv. nefinančná podpora). Navrhuje sa teda spresnenie vymedzenia činností V súvisiacich s prezentáciou a propagáciou audiovizuálnej kultúry a priemyslu, ako aj činností, v rámci ktorých AVF poskytuje osobitné služby osobám pôsobiacim v audiovízii prostredníctvom uskutočňovania vzdelávacích aktivít alebo prezentačných aktivít, metodicko-poradenskej činnosti a sprostredkovateľskej činnosti, a to tak, aby bolo zrejmé, že aj tieto činnosti AVF predstavujú realizáciu jeho podpornej činnosti vo forme tzv. nefinančnej podpory.

 

K bodu 5

Navrhuje sa nová kompetencia rady AVF schvaľovať vnútorný predpis AVF, ktorý bude upravovať postup priznávania štatútu oficiálnej koprodukcie. Súčasné znenie § 4 ods. 2 písm. v), ktoré oprávňuje radu poverovať riaditeľa AVF rozhodovaním o udelení koprodukčného štatútu sa tak prenesie do vnútorného predpisu AVF.

 

K bodu 6

Vzhľadom na znenie § 18 ods. 11 zákona, v zmysle ktorého o poskytnutí finančných prostriedkov AVF na podporu audiovizuálnej kultúry rozhoduje riaditeľ, sa vypúšťa kompetencia rady poverovať riaditeľa rozhodovaním o poskytnutí finančných prostriedkov AVF.

 

K bodu 7

Z dôvodu zavedenia nového pojmu pre služobne najvyššieho vedúceho štátneho zamestnanca v príslušnom služobnom úrade zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje zosúladiť ustanovenie § 5 ods. 5 písm. e) s novou právnou úpravou a pojem vedúci služobného úradu nahradiť pojmom generálny tajomník služobného úradu.

 

K bodom 8, 14 a 16

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 13.

 

K bodu 9 

Navrhuje sa vypustenie ustanovenia, ktoré upravuje, že žiadosti o udelenie koprodukčného štatútu spracúva a predkladá AVF v nadväznosti na návrh, aby všetky podrobnosti o priznávaní  štatútu oficiálnej koprodukcie upravoval vnútorný predpis AVF.

 

K bodu 10

Navrhuje sa vypustenie časti ustanovenia § 17 ods. 7, ktorá ustanovuje, že odborné komisie, ktoré AVF zriaďuje na posudzovanie žiadostí o podporu audiovizuálnej kultúry, v hodnotení žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry navrhnú sumu finančných prostriedkov v súlade so schváleným rozpočtom fondu a základný časový rámec pre poskytnutie a použitie finančných prostriedkov, a to z dôvodu, že odborné komisie nezodpovedajú za rozpočet AVF, ani nemajú k dispozícii žiadnu sumu „na rozdelenie“. Sumu podpory k jednotlivým projektom majú odborné komisie navrhovať tak, aby táto suma umožňovala žiadateľovi o podporu audiovizuálnej kultúry účelnú a efektívnu realizáciu podporeného projektu. Rozpočet AVF schvaľuje rada AVF a za jeho čerpanie zodpovedá priamo riaditeľ AVF. Vo vzťahu k základnému časovému rámcu pre poskytnutie a použitie finančných prostriedkov platí, že ten musí vychádzať z harmonogramu realizácie projektu, ktorý navrhuje žiadateľ o podporu audiovizuálnej kultúry a posudzuje ho odborná komisia v hodnotení žiadosti.

 

K bodu 11

V zmysle navrhovaného znenia § 18 ods. 6 nebude na poskytnutie nefinančnej podpory podľa § 2 písm. p) a q) právny nárok, rovnako ako je tomu aj v prípade poskytovania finančných prostriedkov na podporu audiovizuálnej kultúry.

 

K bodu 12

Z dôvodu potreby zosúladenia ustanovení zákona s pravidlami pre poskytovanie štátnej pomoci obsiahnutými v Nariadení Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014) sa navrhuje v § 18 ods. 8 upraviť, že maximálnu výšku dotácie, ktorú môže AVF poskytnúť na výrobu audiovizuálneho diela, určí AVF vo svojom vnútornom predpise, pričom pri určovaní tejto maximálnej výšky dotácie je povinný rešpektovať ustanovenia uvedeného nariadenia upravujúce maximálnu intenzitu pomoci na produkciu audiovizuálneho diela. 

 

K bodu 13

Z dôvodu potreby zosúladenia ustanovení zákona s pravidlami pre poskytovanie štátnej pomoci obsiahnutými v Nariadení Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014) sa navrhuje vypustenie odseku 9 v § 18.

 

K bodu 15

Navrhuje sa rozšíriť okruh žiadateľov o podporu audiovizuálnej kultúry, ktorým nie je možné poskytnúť finančné prostriedky AVF aj o žiadateľa, ktorý je majetkovo alebo personálne prepojený s osobou, ktorá nemá vysporiadané vzťahy s AVF. Dôvodom takéhoto návrhu je eliminovať v praxi sa vyskytujúce prípady, kedy si žiadateľ, ktorý nemá vysporiadané vzťahy s AVF, účelovo založí obchodnú spoločnosť, prípadne sa stane spoločníkom alebo konateľom právnickej osoby, cez ktorú následne žiada o poskytnutie finančných prostriedkov z AVF.

 

K bodu 17

Platné znenie § 22 ods. 7 zákona upravuje, že v prípade použitia finančných prostriedkov v rozpore s účelom uvedeným v zmluve, je prijímateľ finančných prostriedkov na podporu audiovizuálnej kultúry povinný vrátiť všetky neoprávnene použité finančné prostriedky a zároveň zaplatiť AVF pokutu za každý začatý deň neoprávneného použitia poskytnutých finančných prostriedkov. Z dôvodu výkladových problémov, týkajúcich sa určenia momentu od ktorého sú poskytnuté finančné prostriedky použité neoprávnene, sa navrhuje preformulovať znenie uvedeného ustanovenia zákona tak, aby bolo jednoznačné od ktorého dňa sa má počítať výška pokuty. V zmysle navrhovaného znenia bude prijímateľ finančných prostriedkov povinný vrátiť AVF všetky neoprávnene použité finančné prostriedky v lehote určenej AVF. V prípade nesplnenia tejto povinnosti bude prijímateľ povinný zaplatiť AVF pokutu vo výške 0,05 % z neoprávnene použitých finančných prostriedkov za každý začatý deň omeškania až do ich vrátenia AVF. Prvým dňom omeškania je deň nasledujúci po uplynutí lehoty určenej AVF.

 

K bodu 19

Navrhuje sa, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, neupravoval len minimálny časový rozsah filmového projektu, ale aby mohol ustanoviť aj jeho maximálny rozsah, napríklad ustanovením maximálneho počtu častí audiovizuálneho diela.

 

K bodu 20

Opravuje sa nejednotné používanie pojmov „realizácia“ a „vytvorenie“ filmového projektu v ustanovení § 22a. 

 

K bodu 21

Navrhuje sa precizovať, čo možno rozumieť pod oprávnenými výdavkami na účely poskytovania finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu. Výdavkom, ktorý priamo súvisí s realizáciou filmového projektu je popri úhrade odmeny nielen úhrada mzdy fyzickej osobe, ale úhrada celkovej ceny práce, ktorú v zmysle § 130 ods. 5 Zákonníka práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Z toho vyplýva, že pojem celková cena práce, na rozdiel od doteraz používaného pojmu mzda, adekvátnejšie zodpovedá výdavkom vynaloženým v súvislosti s realizáciou filmového projektu. Podmienka zdaňovania fyzickej osoby v Slovenskej republike zostáva zachovaná.

 

K bodu 22

Dôvodom navrhovanej úpravy je precizovať, čo možno započítať do celkovej sumy oprávnených výdavkov. Finančné prostriedky poskytnuté formou pôžičky, bez ohľadu na to z akých zdrojov boli poskytnuté, sa momentom ich prenechania veriteľom dlžníkovi stávajú vlastníctvom dlžníka a dlžník sa zaväzuje vrátiť ich po uplynutí dohodnutej doby. Dlžník nie je povinný veriteľovi vyúčtovať na aký účel požičané finančné prostriedky použil. Preto výdavky uhradené z pôžičky možno započítať do celkovej sumy oprávnených výdavkov, ak spĺňajú podmienky podľa § 22a ods. 3 zákona. 

 

K bodu 24

Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže AVF sa navrhuje, aby potvrdenie o oprávnených výdavkoch mohlo byť priamo súčasťou zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu, keďže AVF toto potvrdenie a návrh zmluvy zasiela žiadateľovi o podporu audiovizuálneho priemyslu súčasne.

 

K bodu 25

Upravuje sa účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb a zoznam osobných údajov, ktoré je AVF oprávnený spracúvať tak, aby spracúvanie osobných údajov AVF bolo v súlade so zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016).

 

K bodu 26

Dopĺňa sa pomenovanie (expressis verbis) dvoch príjmov AVF, ktoré boli doteraz zahrnuté pod tzv. iné príjmy, a to vratky nepoužitých alebo neoprávnene použitých finančných prostriedkov poskytnutých AVF podľa tohto zákona a splátky istiny pôžičiek poskytnutých z finančných prostriedkov AVF. Zároveň sa spresňuje vymedzenie jednotlivých príjmov AVF z hľadiska ich použitia AVF na podpornú činnosť, resp. na vlastnú prevádzku AVF.

Zároveň sa spresňuje režim príspevku zo štátneho rozpočtu s tým, že príspevky zo štátneho rozpočtu poskytnuté AVF sa okamihom ich pripísania na účet AVF už nepovažujú za prostriedky štátneho rozpočtu, nakoľko na účely podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa považujú za vyčerpané na určený účel. Tieto finančné prostriedky sú príjmom AVF, ktorý ho spolu s ďalšími príjmami rozpočtuje najmenej na tri rozpočtové roky, pričom príslušný kalendárny rok je rozpočtovým rokom AVF. Ak AVF v príslušnom rozpočtovom roku nepoužije všetky finančné prostriedky, môže nevyčerpaný zostatok finančných prostriedkov použiť v nasledujúcich rozpočtových rokoch. Z hľadiska početných štrukturálnych zmien v § 23, ktoré vyplývajú z vyššie uvedených obsahových doplnení sa navrhuje nové úplné znenie § 23.

 

K bodu 27

Návrh zákona odráža potrebu vysporiadať sa so situáciou, keď AVF priznáva štatúty oficiálnej koprodukcie  na základe Európskeho dohovoru o filmovej koprodukcii z roku 1992, na základe revidovaného dohovoru, prípadne aj na základe dvojstranných medzinárodných zmlúv. Dohovor z roku 1992 ratifikovalo 43 štátov. V čase predkladania tohto návrhu zákona podpísalo revidovaný dohovor 18 krajín,  ratifikovalo ho päť krajín a platnosť nadobudol voči štyrom krajinám (Slovensko, Nórsko, Švédsko a Holandsko). Hlavný koprodukčný partner Slovenska, Česká republika, revidovaný dohovor zatiaľ nepodpísala. Podľa čl. 16 ods. 2 revidovaného dohovoru vo vzťahoch medzi zmluvnou stranou tohto dohovoru a zmluvnou stranou dohovoru z roku 1992, ktorá neratifikovala revidovaný dohovor, bude naďalej platiť dohovor z roku 1992. Vo vzťahu k určitým štátom tak bude platiť pôvodný dohovor z roku 1992, vo vzťahu k iným revidovaný dohovor. Jednotlivé štáty majú rôzne zložité procesy viažuce sa k podpisu a ratifikácii medzinárodných zmlúv, preto aj keď zmluvné strany revidovaného dohovoru budú postupne pribúdať, je v momentálnej situácii ťažké predpokladať v akom časovom horizonte. Z dôvodu zjednodušenia situácie navrhujeme vypustiť zo zákona podrobný mechanizmus priznávania štatútu oficiálnej koprodukcie a prenechať jeho úpravu na interný predpis AVF, ktorý bude schvaľovať rada AVF. Navrhovaná úprava zabezpečí väčšiu flexibilitu pri priznávaní štatútov oficiálnej koprodukcie a nevyžiada si v budúcnosti zmenu legislatívy v tomto ohľade.

 

 K bodu 28

Pre AVF sa zavádza možnosť využiť na riešenie sporov s prijímateľom finančných prostriedkov poskytnutých AVF inštitút rozhodcovského konania podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

 

K čl. II

 

K bodu 1

Navrhuje sa rozšírenie činnosti Fondu na podporu umenia (ďalej len „FPU“) o spoluprácu s odbornými a profesijnými organizáciami a ďalšími osobami pôsobiacimi v oblasti umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu, poskytovanie vzdelávacích aktivít, metodicko-poradenskej činnosti, o propagáciu a o poskytovanie informácií z oblasti umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu. FPU je najväčším poskytovateľom verejných zdrojov na Slovensku na podporu umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu, preto je nevyhnutné, aby odborne spracovával informácie o podpore, jej efektivite a opodstatnenosti a rovnako skúmal možnosti jej ďalšieho rozšírenia, či modifikácie z hľadiska strategických cieľov rozvoja umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu na Slovensku. Práve FPU má k dispozícii údaje o značnej časti slovenského umenia, kultúry a kreatívnom priemysle a jeho činnosť by preto mala zahŕňať aj ich získavanie, spracúvanie a vyhodnocovanie. Z povahy činností tak ako sú vymedzené v § 2 vyplýva, že podpora FPU sa môže realizovať tak prostredníctvom poskytnutia finančných prostriedkov (tzv. finančná podpora), ako aj prostredníctvom poskytnutia služieb ako napr. vzdelávanie alebo poradenstvo (tzv. nefinančná podpora). Navrhuje sa teda spresnenie vymedzenia činností FPU súvisiacich s prezentáciou a propagáciou umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu, ako aj činností, v rámci ktorých FPU poskytuje osobitné služby osobám pôsobiacim v oblasti umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu prostredníctvom uskutočňovania vzdelávacích aktivít alebo prezentačných aktivít, metodicko-poradenskej činnosti a sprostredkovateľskej činnosti, a to tak, aby bolo zrejmé, že aj tieto činnosti FPU predstavujú realizáciu jeho podpornej činnosti vo forme tzv. nefinančnej podpory.

 

K bodu 2

Navrhuje sa znížiť počet členov rady FPU, ktorých vymenúva a odvoláva minister kultúry bez návrhu zo štyroch na troch a v nadväznosti na to zvýšiť počet členov rady, ktorých  vymenúva a odvoláva minister kultúry na návrh (profesijných združení aktívne činných v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu, ktoré sú registrované alebo evidované na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, alebo na návrh právnických osôb zriadených zákonom, ktoré pôsobia v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu) z piatich na šesť.

 

K bodu 3

Navrhuje sa, aby šiestym členom rady FPU vymenovaným ministrom kultúry na návrh bola osoba pôsobiaca v oblasti pamäťových a fondových inštitúcii, keďže FPU už čiastočne podporuje aj tento typ inštitúcií v rámci podpory ochrany, rozvoja a sprístupňovania kultúrneho dedičstva. Zástupca z tejto oblasti môže priniesť do rady FPU odborný pohľad, ktorý by bez jeho prítomnosti absentoval, pri rozšírení doterajšej podpornej činnosti aj o ďalšie oblasti podpory pamäťových a fondových inštitúcií, ktoré sú zásadnou súčasťou umenia a kultúry na Slovensku.

 

K bodu 4

Z dôvodu zavedenia nového pojmu pre služobne najvyššieho vedúceho štátneho zamestnanca v príslušnom služobnom úrade zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje zosúladiť ustanovenie § 5 ods. 5 písm. e) s novou právnou úpravou a pojem vedúci služobného úradu nahradiť pojmom generálny tajomník služobného úradu.

 

K bodu 5

Z administratívnych dôvodov sa navrhuje predĺženie termínu na zverejnenie zápisnice z rokovania rady na päť pracovných dní, keďže podlieha overeniu zo strany dvoch členov rady.

 

K bodu 6

Navrhuje sa  vypustiť zákonné obmedzenie, v zmysle ktorého tá istá osoba môže byť za riaditeľa zvolená najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach. Rovnako ide o zosúladenie s praxou podobných inštitúcií, akými sú AVF alebo Fond na podporu vzdelávania.

 

K bodu 7

Navrhuje sa bližšia a presnejšia špecifikácia činností, na ktoré FPU poskytuje prostriedky. Jednoznačné rozšírenie podpornej činnosti o pamäťové a fondové inštitúcie vychádza z doterajšej praxe, keďže FPU už čiastočne podporuje aj tento typ inštitúcií v rámci podpory ochrany, rozvoja a sprístupňovania kultúrneho dedičstva. Rozšírenie podpornej činnosti o podporu kultúrnych centier, umeleckých centier, rezidenčných centier, divadiel, galérií a iných organizácií pôsobiacich v oblasti umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu je konkretizáciou existujúceho stavu z dôvodu právnej istoty.

 

K bodu 8

Navrhuje sa presnejšia špecifikácia projektov, na ktoré FPU poskytuje prostriedky v nadväznosti na jeho doterajšiu činnosť. Rozšírenie rámca podporených projektov jednoznačnejšie zadefinuje rámec podpornej činnosti FPU. Konkrétne ide o rozšírenie o tvorbu, realizáciu a verejnú prezentáciu umeleckého diela, ktorým bude aj multimediálne dielo. Multimediálne diela sa stali novou a zásadnou oblasťou podpornej činnosti FPU, ktorá reaguje na širšie potreby umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu na Slovensku.

 

K bodu 9

Navrhuje sa presnejšia špecifikácia a rozšírenie projektov, na ktoré FPU poskytuje prostriedky v nadväznosti na jeho doterajšiu činnosť. Rozšírenie projektov aj o realizáciu odborných reflexií a výskumných aktivít v oblasti umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu a verejná prezentácia alebo publikovanie ich výsledkov jednoznačnejšie definuje rozmanitosť možných výstupov projektov.

 

 

K bodu 10

Navrhuje sa presnejšia špecifikácia a rozšírenie projektov, na ktoré FPU poskytuje prostriedky v nadväznosti na jeho doterajšiu činnosť. Rozšírenie a spresnenie projektov aj o systematické nadobúdanie a uchovávanie zbierkových predmetov, zbierok a knižničných fondov vychádza z doterajšej praxe, keďže FPU už čiastočne podporuje tento typ činnosti pamäťových a  fondových inštitúcií v rámci podpory ochrany, rozvoja a sprístupňovania kultúrneho dedičstva.

 

K bodu 11

V zmysle navrhovaného znenia nebude na poskytnutie nefinančnej podpory podľa § 2 písm. m) a n) právny nárok, rovnako ako je tomu aj v prípade poskytovania finančných prostriedkov FPU.

 

K bodu 12

Na základe požiadaviek vyplývajúcich z aplikačnej praxe pri uplatňovaní zákona sa navrhuje optimalizácia procesov pri posudzovaní žiadostí o podporu, schvaľovaní žiadostí a vypracúvaní návrhu zmluvy tým spôsobom, že zákonom ustanovená lehota na prijatie rozhodnutia riaditeľa o poskytnutí finančných prostriedkov začne plynúť od posledného dňa obdobia určeného FPU na predkladanie žiadostí. 

 

K bodu 13

Navrhuje sa rozšíriť okruh žiadateľov , ktorým nie je možné poskytnúť finančné prostriedky FPU aj o žiadateľa, ktorý je majetkovo alebo personálne prepojený s osobou, ktorá nemá vysporiadané vzťahy s FPU. Dôvodom takéhoto návrhu je eliminovať v praxi sa vyskytujúce prípady, kedy si žiadateľ, ktorý nemá vysporiadané vzťahy s FPU, účelovo založí obchodnú spoločnosť, prípadne sa stane spoločníkom alebo konateľom právnickej osoby, cez ktorú následne žiada o poskytnutie finančných prostriedkov z FPU.

 

K bodu 14

Nesprávne použitý pojem „odborná rada“ sa nahrádza správnym pojmom „ odborná komisia“.

 

K bodu 15

Na základe požiadaviek vyplývajúcich z aplikačnej praxe pri uplatňovaní zákona sa navrhuje vypustiť obmedzenie, v zmysle ktorého žiadateľom nemôže byť právnická  osoba, ktorej členom riadiacich, kontrolných alebo členom dozorných orgánov, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych orgánov je blízka osoba členovi rady, členovi dozornej komisie, riaditeľovi alebo zamestnancovi FPU. Ide o prílišnú reštrikciu, keďže uvedené blízke osoby sa nezúčastňujú na priamom rozhodovaní o pridelení finančných prostriedkov z FPU, čo sa ukázalo aj v praxi doterajšieho fungovania FPU.

 

K bodu 16

Upravuje sa začiatok plynutia 30 dňovej lehoty na doručenie návrhu zmluvy žiadateľovi. V zmysle navrhovanej právnej úpravy FPU doručí žiadateľovi návrh zmluvy do 30 pracovných dní odo dňa doručenia všetkých náležitostí potrebných pre vyhotovenie návrhu zmluvy.

 

K bodu 17

Navrhuje sa rozšíriť povinnosť doručiť FPU pred podpisom zmluvy zákonom ustanovené potvrdenia z právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov na všetkých žiadateľov, teda aj na fyzické osoby nepodnikateľov.

K bodu 18

Na základe požiadaviek vyplývajúcich z aplikačnej praxe pri uplatňovaní zákona a z dôvodu výkladových problémov, týkajúcich sa určenia momentu, od ktorého sú poskytnuté finančné prostriedky použité neoprávnene a čo presne pokladať za moment ukončenia realizácie projektu, sa navrhuje preformulovať znenie uvedeného ustanovenia zákona tak, aby bolo jednoznačné, v akej lehote je prijímateľ finančných prostriedkov povinný vrátiť finančné prostriedky. V zmysle navrhovaného znenia bude prijímateľ finančných prostriedkov povinný vrátiť FPU finančné prostriedky v lehote určenej FPU. Zároveň sa navrhuje optimalizácia procesov pri finančnom vyúčtovaní a vecnom vyhodnotení projektov tým spôsobom, že zákonom stanovená pokuta bude uplatnená pri každom projekte za nepredloženie vyúčtovania bez ohľadu na to, či bude prijímateľ vyzvaný FPU, alebo vyúčtovanie predloží oneskorene. Rovnako lehota šesť mesiacov za nepredloženie vyúčtovania sa skracuje na jeden mesiac, aby bolo možné vytvoriť primeraný tlak na súčinnosť prijímateľa s FPU. V súvislosti so skrátením lehoty pri nepredložení vyúčtovania sa primerane znižuje suma pokuty za každý ukončený mesiac omeškania.  Z dôvodu výkladových problémov, týkajúcich sa určenia momentu, od ktorého je potrebné počítať pokutu za neoprávnené použitie finančných prostriedkov a neoprávnené zadržiavanie finančných prostriedkov sa navrhuje, aby prijímateľ finančných prostriedkov platil pokutu vo výške 0,05 % z neoprávnene použitých alebo neoprávnene zadržaných finančných prostriedkov za každý začatý deň omeškania až do ich vrátenia FPU. Prvým dňom omeškania je deň nasledujúci po uplynutí lehoty určenej FPU.

 

K bodu 19

Dopĺňa sa pomenovanie (expressis verbis) príjmov FPU, ktoré boli doteraz zahrnuté pod tzv. iné príjmy, a to vratky nepoužitých alebo neoprávnene použitých finančných prostriedkov poskytnutých FPU podľa tohto zákona, úroky z pôžičiek poskytnutých FPU a finančné prostriedky Európskej únie, finančné prostriedky Európskeho hospodárskeho priestoru, finančné prostriedky Nórskeho finančného mechanizmu a finančné prostriedky Švajčiarskeho finančného mechanizmu. Zároveň sa spresňuje vymedzenie jednotlivých príjmov FPU z hľadiska ich použitia FPU na podpornú činnosť, resp. na vlastnú prevádzku FPU. Zároveň sa spresňuje režim príspevku zo štátneho rozpočtu s tým, že príspevky zo štátneho rozpočtu poskytnuté FPU sa okamihom ich pripísania na účet FPU už nepovažujú za prostriedky štátneho rozpočtu, nakoľko na účely podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa považujú za vyčerpané na určený účel. Tieto finančné prostriedky sú príjmom FPU, ktorý ho spolu s ďalšími príjmami rozpočtuje najmenej na tri rozpočtové roky, pričom príslušný kalendárny rok je rozpočtovým rokom FPU. Ak FPU v príslušnom rozpočtovom roku nepoužije všetky finančné prostriedky, môže nevyčerpaný zostatok finančných prostriedkov použiť v nasledujúcich rozpočtových rokoch. Navrhuje sa aj zvýšenie sumy na prevádzku FPU o 0,5 %, keďže FPU momentálne spracováva takmer 5000 žiadostí a administruje približne 2800 zmlúv a vyúčtovaní projektov ročne. FPU začal podporovať aj náročnejšie a komplexnejšie projekty v porovnaní s dotačnými schémami Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktoré vyžadujú väčšie personálne kapacity a sú časovo náročnejšie na administráciu a spracovanie. Rovnako FPU pribudli nové povinnosti vyplývajúce z registrovania príjemcov štátnej pomoci a minimálnej pomoci a z vedenia registra profesionálnych umelcov. Z hľadiska početných štrukturálnych zmien v § 23, ktoré vyplývajú z vyššie uvedených obsahových doplnení sa navrhuje nové úplné znenie § 23.  

 

 

K bodu 20

Pre FPU sa zavádza možnosť využiť na riešenie sporov s prijímateľom finančných prostriedkov poskytnutých FPU inštitút rozhodcovského konania podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

 

K čl. III

 

K bodu 1

V nadväznosti na zmenu vzájomného pomeru vkladov koproducentov, ktorú priniesol revidovaný dohovor, navrhujeme zmeniť definíciu pojmu slovenské audiovizuálne dielo. Navrhuje sa zjednodušenie vymedzenia slovenského audiovizuálneho diela, ktoré je koprodukčným dielom, odkazom na splnenie podmienok na priznanie štatútu oficiálnej koprodukcie za súčasného predpokladu, že aspoň jeden koproducent tohto diela má vzťah so Slovenskou republikou formou trvalého pobytu, miesta podnikania alebo sídla. Keďže revidovaný dohovor v článku 6 znižuje najmenší požadovaný vklad koproducenta, v praxi bude navrhovaná zmena znamenať, že v prípadoch koprodukcie, ktorá sa bude riadiť revidovaným dohovorom, bude minimálny podiel slovenského koproducenta v prípade mnohostranných koprodukcií 5 % a v prípade dvojstrannej koprodukcie 10 %. 

 

K bodu 2

Dopĺňa sa nová činnosť Slovenského filmového ústavu, a to možnosť založenia múzea slovenskej kinematografie. Túto činnosť možno označiť ako doplnkovú činnosť k poslaniu a aktivitám národného filmového archívu. Zároveň táto nová činnosť predstavuje akcent na komplexnosť získavania, záchrany, obnovy a následného sprístupňovania kultúrneho dedičstva v oblasti audiovízie. Múzeum slovenskej kinematografie by v prípade svojho zriadenia nemalo právnu subjektivitu, ako ju nemá napr. ani mediatéka a kino, ktoré Slovenský filmový ústav prevádzkuje v zmysle § 21 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 278/2015 Z. z.

 

K čl. IV

 

K bodu 1

Dopĺňa sa pomenovanie (expressis verbis) dvoch príjmov Fondu na podporu kultúry národnostných menšín (ďalej len „FPKNM“), ktoré boli doteraz zahrnuté pod tzv. iné príjmy, a to úroky z vkladov v bankách alebo v pobočkách zahraničných bánk a vratky nepoužitých alebo neoprávnene použitých finančných prostriedkov poskytnutých FPKNM podľa tohto zákona. Zároveň sa spresňuje vymedzenie jednotlivých príjmov FPKNM z hľadiska ich použitia FPKN na podpornú činnosť, resp. na vlastnú prevádzku FPKNM. Taktiež sa spresňuje režim príspevku zo štátneho rozpočtu s tým, že príspevky zo štátneho rozpočtu poskytnuté FPKNM sa okamihom ich pripísania na FPKNM už nepovažujú za prostriedky štátneho rozpočtu, nakoľko na účely podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa považujú za vyčerpané na určený účel. Tieto finančné prostriedky sú príjmom FPKNM, ktorý ho spolu s ďalšími príjmami rozpočtuje najmenej na tri rozpočtové roky, pričom príslušný kalendárny rok je rozpočtovým rokom FPKNM. Ak FPKNM v príslušnom rozpočtovom roku nepoužije všetky finančné prostriedky, môže nevyčerpaný zostatok finančných prostriedkov použiť v nasledujúcich rozpočtových rokoch. Z hľadiska početných štrukturálnych zmien v § 20, ktoré vyplývajú z vyššie uvedených obsahových doplnení sa navrhuje nové úplné znenie § 20.

K bodu 2

Legislatívno - technická úprava súvisiaca s bodom 1.

 

K čl. V

 

Navrhuje sa účinnosť od 1. septembra 2018.

 

 

 

V Bratislave, 20. apríla 2018

 

 

 

 

 

Peter Pellegrini

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

                                                          

Ľubica Laššáková

ministerka kultúry

Slovenskej republiky

 

 

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 59
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn
Našli ste chybu

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Rozpor dojednania príliš nízkej kúpnej ceny (laesio enormis) s dobrými mravmi

Neprieči sa zákonu, pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu cenu vo výške, ...

Rozpor dojednania príliš nízkej kúpnej ceny (laesio enormis) s dobrými mravmi

Neprieči sa zákonu, pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu cenu vo výške, ...

Včasnosť podania odvolania prostredníctvom portálu eŽaloby

Pokiaľ Civilný sporový poriadok pripúšťa možnosť podať odvolanie elektronickými prostriedkami (§ 125 ods. 1 CSP), teda do elektronickej ...

Včasnosť podania odvolania prostredníctvom portálu eŽaloby

Pokiaľ Civilný sporový poriadok pripúšťa možnosť podať odvolanie elektronickými prostriedkami (§ 125 ods. 1 CSP), teda do elektronickej ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Do voľby kandidátov na sudcov ÚS sa zatiaľ neprihlásil žiaden uchádzahttp://www.teraz.sk/slovensko/do-volby-kandidatov-na-sudcov-us-sa-z/407339-clanok.html

Zákonodarcom sa v doterajších voľbách nepodarilo zvoliť plný počet chýbajúcich ...

Gál: S každým projektom sme sa natrápili, asi najviac so zastavením exekúciíhttps://www.topky.sk/cl/100535/1809327/Gal--S-kazdym-projektom-sme-sa-natrapili--asi-najviac-so-zastavenim-exekucii

Šéf rezortu spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) je najviac spokojný s legislatívou, ktorá ...

Zákon o štátnom občianstve pripravil doteraz o slovenský pas 2933 ľudíhttps://spravy.pravda.sk/domace/clanok/519100-zakon-o-statnom-obcianstve-pripravil-doteraz-o-slovensky-pas-2933-ludi/

Zákon o štátnom občianstve pripravil doteraz (od 17. júla 2010 do 9. júla 2019) o slovenský ...

L. Praženková víta, že prezidentka vetovala novelu zákona o sudcochhttp://www.teraz.sk/slovensko/l-prazenkova-vita-ze-prezidentka-v/406962-clanok.html

Prezidentkou vetovaná novela má okrem iného zbaviť sudcov funkcie v prípade ich kandidovania vo ...

Rezort spravodlivosti reaguje na exekútorskú komoru, nový zákon bránihttp://www.teraz.sk/slovensko/rezort-spravodlivosti-stare-exekucie/407020-clanok.html

Nový zákon sleduje dva hlavné ciele, a to odbremeniť súdy od vedenia starých exekúcií a ...

Ministerstvo spravodlivosti má viacero rozbehnutých projektov, Gál chce pracovať až do posledného dňahttps://www.webnoviny.sk/ministerstvo-spravodlivosti-pracuje-na-viacerych-projektoch-gal-chce-pracovat-az-do-posledneho-dna/

Ministerstvo spravodlivosti SR má viacero rozbehnutých projektov, s niektorými finišuje, iné ...

Nové časopisy

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Justičná revue 5/2019

Justičná revue 5/2019

Časopis pre právnu prax.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2019

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2019

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Bulletin slovenskej advokácie 6/2019

Bulletin slovenskej advokácie 6/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Zo súdnej praxe 3/2019

Zo súdnej praxe 3/2019

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

Právny obzor 3/2019

Právny obzor 3/2019

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

PoUtStŠtPiSoNe
: