Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Adaptácia vnútroštátnej legislatívy na podmienky a záväzné požiadavky Európskej únie v oblasti stanovenia podmienok pobytu niektorých kategórií štátnych príslušníkov tretích krajín na území členských štátov Európskej únie si vyžiadala novelizáciu zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“).
Predloženým návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016) (ďalej len „smernica“), ktorá nahrádza smernice 2004/114/ES (o študentoch) a 2005/71/ES (o výskumných pracovníkoch), pričom ich ustanovenia zlučuje, upravuje a dopĺňa.
Smernica rozširuje rozsah pôsobnosti pravidiel EÚ, keďže doteraz boli pravidlá prijatia povinné len pre študentov a výskumných pracovníkov a nepovinné pre žiakov, neplatených stážistov a dobrovoľníkov. Smernica ustanovuje podmienky vstupu a pobytu na obdobie dlhšie ako 90 dní na území členských štátov a taktiež postupy prijímania, práva na rovnaké zaobchádzanie, práva študentov na prístup na trh práce počas štúdia, mobilitu v rámci EÚ, ako aj procesné záruky.
S cieľom zatraktívnenia Európskej únie pre študentov vysokých škôl, výskumných pracovníkov a ich rodinných príslušníkov sa ustanovujú pravidlá mobility a znižuje sa administratívne zaťaženie s tým spojené. V praxi to znamená, že u týchto kategórií cudzincov sa nebude vyžadovať prechodný pobyt na našom území do jedného roka od začiatku pobytu, ak im pobyt udelil iný členský štát ako prvý.
Smernica zavádza pre študentov, ktorí ukončili štúdium v členskom štáte a pre výskumných pracovníkov po skončení výskumu v členskom štáte, možnosť zotrvať deväť mesiacov na území členského štátu s cieľom zamestnať sa alebo začať podnikať. Slovensko tak môže získať kvalifikovanú pracovnú silu.
Zmeny, ktoré zaviedol zákon o pobyte cudzincov od doby svojej účinnosti, poukázali počas jeho aplikácie na niektoré nedostatky, ktoré novela odstraňuje a zosúlaďuje s potrebami aplikačnej praxe. V tomto smere sa zmeny dotýkajú najmä inštitútu tolerovaného pobytu, z ktorého sa vypúšťajú niektoré kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín a presúvajú sa do nových ustanovení o zotrvaní štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky. Rovnako sa menia aj pravidlá udeľovania trvalého pobytu na neobmedzený čas bez splnenia podmienok ustanovených zákonom, ktorý sa transformuje na osobitný druh trvalého pobytu.
Navrhované zmeny v zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov vyplynuli zo zmien navrhovaných v zákone o pobyte cudzincov, najmä v súvislosti s vypustením niektorých kategórii štátnych príslušníkov tretích krajín z možnosti udelenia tolerovaného pobytu a ich presunom do ustanovení o zotrvaní na území Slovenskej republiky.
Aplikačná prax zákona o pobyte cudzincov si vyžiadala aj zmenu zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Jedinou navrhnutou zmenou v citovanom zákone je povinnosť banky a pobočky zahraničnej banky poskytnúť osobe poverenej prezidentom Policajného zboru informácie, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, a to v súvislosti s preukázaním podmienky finančného zabezpečenia pobytu alebo finančného zabezpečenia podnikateľskej činnosti. Previerku bude možné vykonať iba v konaní o udelení pobytu, obnovení pobytu alebo o zrušení pobytu, teda nie kedykoľvek počas pobytu. Dôvodom navrhovanej zmeny je najmä skutočnosť, že udelenie väčšiny druhov pobytov ustanovených zákonom o pobyte cudzincov je viazané na nejakú formu finančného zabezpečenia. Vzhľadom na to, že finančné zabezpečenie pobytu, resp. finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti je zákonnou podmienkou na udelenie pobytu, je potrebné, aby existovala reálna možnosť preskúmania jej splnenia, tak ako pri iných podmienkach vyžadovaných zákonom o pobyte cudzincov, a to najmä z dôvodu zabezpečenia legality každého pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na atraktívnosť oprávneného pobytu na území akéhokoľvek členského štátu Schengenu existuje vysoké riziko snahy o jeho zneužívanie. Z toho dôvodu je navrhovaná povinnosť banky a pobočky zahraničnej banky legitímnou požiadavkou.
V súvislosti s transpozíciou smernice sa navrhuje novelizácia zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý v piatej časti upravuje podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny s výkonom práce na území Slovenskej republiky. V návrhu zákona o službách zamestnanosti v súvislosti s mobilitou
- rodinných príslušníkov štátneho príslušníka tretej krajiny výskumného pracovníka,
- štátneho príslušníka tretej krajiny výskumného pracovníka, ktorý v zmysle smernice môže okrem výskumnej činnosti vyučovať v členských štátoch EÚ,
- štátneho príslušníka tretej krajiny študenta, ktorý v zmysle smernice môže okrem svojho štúdia pracovať v členských štátoch EÚ
sa navrhuje upraviť vstup týchto štátnych príslušníkov tretej krajiny na slovenský trh práce tak, že v § 23a ods. 1 sa navrhuje rozšírenie kategórie štátnych príslušníkov tretej krajiny, u ktorých sa na výkon zamestnania v SR nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie.
V súvislosti s transpozíciou smernice sa navrhuje aj novelizácia zákona
č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona
č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Doplnením novej náležitosti dohody o hosťovaní sa vykonáva transpozícia čl. 8 ods. 2 písm. e) smernice, ktorý zavádza novú kompetenciu členského štátu, a to vyžadovať v dohode o hosťovaní informácie o plánovanej mobilite
v jednom alebo vo viacerých iných členských štátoch, ak je mobilita známa v čase podania žiadosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K článku I (zákon o pobyte cudzincov)
K bodom 1 až 15, 17, 19, 20, 51, 53, 76, 79, 104 a 105
Navrhovaná zmena vychádza z potreby aktualizácie poznámok pod čiarou.
K bodu 16 (§ 12 ods. 2 písm. f)
Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Zmenou sa zavádza nemožnosť odoprieť vstup na územie Slovanskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bol na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na účel štúdia na vysokej škole v Slovenskej republike alebo prechodný pobyt na účel výskumu a vývoja, a ktorý sa vracia z členského štátu, v ktorom uplatňoval mobilitu, za predpokladu, že orgány tohto členského štátu požiadali Slovenskú republiku o jeho prevzatie. V uvedenom prípade nemožno odoprieť vstup ani vtedy, keď štátny príslušník tretej krajiny už nemá platný doklad o pobyte. Navrhovaná úprava súvisiaca s nemožnosťou odoprieť vstup na územie Slovenskej republiky sa rovnako vzťahuje aj na rodinných príslušníkov štátneho príslušníka tretej krajiny.
K bodom 18, 63, 67 až 69, 71, 72, 99 (§ 19 ods. 2 písm. a), § 52 ods. 2 písm. b), § 59 ods. 1, ods. 2 a ods. 10, § 61 ods. 1 písm. b), § 61 ods. 3, § 83 ods. 8)
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia odseku 1 v § 58.
K bodu 21 (§ 23 ods. 7 až 10)
Navrhovanou úpravou sa presúvajú ustanovenia o mobilite v rámci vnútropodnikového presunu do osobitných ustanovení o mobilite štátnych príslušníkov tretích krajín, z dôvodu lepšej prehľadnosti zákona.
K bodu 22 (§ 24 ods. 1 písm. c))
Z dôvodu jednoznačnosti sa spresňuje ustanovenie § 24 ods. 1 písm. c). Jazykovú prípravu na štúdium na vysokej škole musí organizovať tá vysoká škola, kde bude štátny príslušník tretej krajiny následne študovať.
K bodu 23 (§ 25 ods. 1 písm. d))
Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Možnosť získať prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti bude mať v súlade s príslušným článkom smernice štátny príslušník tretej krajiny, ktorý chce vykonávať stáž v rámci vysokoškolského štúdia alebo do dvoch rokov po jeho skončení.
K bodu 24 (§ 26 ods. 1)
V súlade s príslušným článkom smernice 2016/801/EÚ sa mení dĺžka, na ktorú policajný útvar udelí prechodný pobyt na účel výskumu a vývoja podľa § 26.
K bodu 25 (§ 31 ods. 3)
Navrhovaná zmena vychádza z transpozície smernice 2016/801/EÚ. Možnosť podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky priamo na policajnom útvare bude mať len ten štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľom platného dokladu o pobyte vydaného v jednotnom formáte, ktorý má udelený tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 1 písm. a) až c) alebo ods. 2, ktorý je držiteľom platného národného víza vydaného Slovenskou republikou, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti, alebo ktorý je držiteľom osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. Naďalej zostáva zachovaná možnosť, aby štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o udelenie prechodného pobytu na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky a zároveň v prípade, ak je to nevyhnutné z časových dôvodov, je možno takémuto štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udeliť národné vízum a žiadosť o udelenie prechodného pobytu si bude môcť podať na policajnom útvare.
K bodu 26 (§ 31 ods. 6)
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a zavádza obmedzenie pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú udelený prechodný pobyt na účel jazykovej alebo odbornej prípravy na štúdium na vysokej škole podľa § 24 ods. 1 písm. c), v prípade, ak chcú požiadať o zmenu účelu prechodného pobytu na policajnom útvare. Takýto štátny príslušník tretej krajiny si môže po ukončení jazykovej alebo odbornej prípravy podať žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel štúdia s cieľom študovať na vysokej škole.
K bodom 27, 31, 32, 35, 118 až 120 (§ 32 ods. 2 písm. a), § 32 ods. 4, § 32 ods. 5 písm. a), § 32 ods. 11, § 122 ods. 1 písm. a), § 122 ods. 1 písm. b), § 122 ods. 1 písm. d))
Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť predkladať osvedčenie živnostenského registra, obchodného registra a výpis z katastra nehnuteľností.
K bodom 37, 46, 112 (§ 33 ods. 3, § 34 ods. 9, § 118 ods. 1 písm. b))
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia odseku 11 v § 32.
K bodom 28, 38, 57, 58, 61, 91 a 92 (§ 32 ods. 2 písm. e), § 33 ods. 6 písm. k), § 48 ods. 2 písm. f) a § 48 ods. 2 písm. g), § 50 ods. 2 písm. c), § 82 ods. 2)
Ide o legislatívno-technickú úpravu, v zmysle legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, kde sa slovo „alebo“ vkladá medzi posledné dve alternatívy.
K bodu 29 (§ 32 ods. 2 písm. e))
Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Oslobodzuje štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí budú vykonávať dobrovoľnícku službu v rámci Európskej dobrovoľníckej služby alebo stáž, od povinnosti predložiť doklad o zabezpečení ubytovania, ak žiadajú o udelenie prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo písm. h).
K bodom 30 a 36 (§ 32 ods. 2 písm. h) a i) a § 32 ods. 16 a 17)
Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Zavádza sa povinnosť pre štátnych príslušníkov tretích krajín doložiť ďalšie doklady k žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo § 26 a zároveň definuje čo sa rozumie dokladom potvrdzujúcim získanie vysokoškolského vzdelania alebo dokladom potvrdzujúcim prebiehajúce vysokoškolské štúdium.
K bodom 30, 36, 44, 47 a 125 (§ 32 ods. 2 písm. j), § 32 ods. 18, § 34 ods. 3 písm. e), § 34 ods. 10 a § 125 ods. 12)
Navrhovaná zmena zavádza ako podmienku podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania predloženie dokladu preukazujúceho realizovateľnosť
a udržateľnosť navrhovaného predmetu podnikania, ktorý štátny príslušník tretej krajiny deklaruje v predloženom podnikateľskom zámere. Uvedená podmienka platí len v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny predloží, ako doklad preukazujúci účel pobytu, podnikateľský zámer. Obdobná podmienka predloženia dokladu preukazujúceho realizovateľnosť a udržateľnosť podnikateľskej činnosti sa navrhuje aj v prípade žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania, pokiaľ obchodná spoločnosť alebo družstvo v mene ktorých štátny príslušník tretej krajiny koná, nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zákonom predpísaný zisk po zdanení potrebný na obnovenie prechodného pobytu. Môže predložiť akýkoľvek doklad, ktorý zvyšuje dôveryhodnosť uvedeného podnikateľského zámeru v súvislosti s jeho realizovateľnosťou a udržateľnosťou. Môže ísť napríklad
o nájomné alebo kúpne zmluvy k nehnuteľnosti, kde sa bude vykonávať predmet podnikania, stavebné povolenia, územný plán, zmluvy o budúcej zmluve, akékoľvek zmluvy viažuce sa
k predmetu podnikateľskej činnosti, certifikáty spôsobilosti na výkon podnikateľskej činnosti, certifikáty alebo cenníky hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré budú predmetom podnikania, cenník služieb, osvedčenia, faktúry obchodnej spoločnosti alebo družstva za posledné fakturačné obdobia a iné.
Zároveň sa navrhuje, aby lehota policajného útvaru na rozhodnutie o žiadosti
o udelenie prechodného pobytu alebo obnovenie prechodného pobytu neplynula počas posudzovania podnikateľského zámeru Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky podľa § 33 ods. 2 alebo počas posudzovania prínosu podnikateľskej činnosti obchodnej spoločnosti alebo družstva v mene ktorých štátnych príslušník tretej krajiny koná,
pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky podľa § 34 ods. 10.
K bodom 33 a 34 (§ 32 ods. 5 písm. j) a n))
V súlade so smernicou 2016/801/EÚ sa ustanovuje, akým spôsobom preukáže štátny príslušník tretej krajiny účel pobytu v prípade, ak žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo písm. h).
K bodu 39 (§ 33 ods. 6 písm. m) a n))
Rozširujú sa dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo písm. h). Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ.
K bodom 39, 59 a 122 (§ 33 ods. 6 písm. o), § 48 ods. 2 písm. h), § 125 ods. 6)
Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa navrhuje nový dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu z dôvodu toho, že spravodajská služba vydá nesúhlasné stanovisko k udelenie pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny. Spravodajská služba bude pri spracovávaní svojho stanoviska prihliadať na záujmy štátu
v zmysle osobitného predpisu upravujúceho jej činnosť.
K bodu 40 (§ 34 ods. 1 písm. b))
Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Umožňuje policajnému útvaru obnoviť prechodný pobyt na účel štúdia podľa § 24 ods. 1 písm. b) alebo na účel výskumu a vývoja podľa § 26 na obdobie 9 mesiacov aj po skončení štúdia alebo výskumnej činnosti, ak chce štátny príslušník tretej krajiny naďalej zostať na území Slovenskej republiky s cieľom hľadať si prácu alebo začať podnikať.
K bodom 41 a 42 (§ 34 ods. 3 písm. d))
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu doplnenia piateho bodu v § 34 ods. 3 písm. d).
K bodu 43 (§ 34 ods. 3 písm. d) bod 5)
Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Rovnako, ako
pri udelení pobytu, oslobodzuje štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí vykonávajú dobrovoľnícku službu v rámci Európskej dobrovoľníckej služby alebo stáž, od povinnosti predložiť doklad o zabezpečení ubytovania, ak žiadajú o obnovenie prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo písm. h).
K bodu 45 (§ 34 ods. 8)
Ustanovuje sa, čím preukazuje štátny príslušník tretej krajiny účel pobytu, ak žiada o obnovenie prechodného pobytu podľa § 34 ods. 1 písm. b). Navrhovaná zmena vyplýva
zo smernice 2016/801/EÚ.
K bodu 48 a 107 (§ 36 ods. 1 písm. d) a § 111 ods. 1 písm. u))
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a rieši prípady, kedy štátny príslušník tretej krajiny účelovo žiada o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky z dôvodu, aby získal bezvízový styk do krajín Európskej únie, pričom reálne nevykonáva účel pobytu na území Slovenskej republiky, ani sa na území Slovenskej republiky väčšiu časť počas udeleného pobytu nezdržiava. Policajný útvar v takomto prípade zruší prechodný pobyt, ak zistí, že štátny príslušník tretej krajiny porušil povinnosť ustanovenú zákonom, zdržiavať sa počas udeleného prechodného pobytu na území Slovenskej republiky väčšiu časť roka v danom kalendárnom roku. Zároveň upravuje výnimku z tohto dôvodu na zrušenie prechodného pobytu, a to v prípade, ak je medzi udelením prechodného pobytu a koncom kalendárneho roka menej ako 90 dní alebo ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt podľa § 29 alebo § 30.
K bodu 49 (§ 36 ods. 4 písm. b))
Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Ustanovuje povinnosť policajného útvaru informovať o zrušení prechodného pobytu podľa § 24 ods. 1 písm. b) alebo § 26 členský štát, v ktorom štátny príslušník tretej krajiny uskutočňuje mobilitu.
K bodu 50 (§ 36a, § 36b, § 36c a § 36d)
Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2014/66/EÚ a smernice 2016/801/EÚ. Upravuje podmienky uskutočňovania mobility štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí počas platného pobytu na území členského štátu na účel vnútropodnikového presunu, štúdia na vysokej škole, vykonávania výskumnej činnosti alebo zlúčenia rodiny, prichádzajú na územie Slovenskej republiky. Režim mobility predpokladá vykonávanie rovnakého účelu, na ktorý majú udelený pobyt na území členského štátu, bez udeleného prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Ide o prípady, kedy niektorý z členských štátov ako prvý povolil štátnemu príslušníkovi tretej krajiny vykonávanie uvedených účelov pobytov a ten sa následne v súlade s pravidlami mobility presunul na územie Slovenskej republiky. Návrh podrobne ustanovuje podmienky, ktoré musí splniť štátny príslušník tretej krajiny, hostiteľský subjekt v členskom štáte, vysoká škola v Slovenskej republike alebo výskumná organizácia v Slovenskej republike, aby sa mohla mobilita uskutočniť. Návrh zároveň ustanovuje možnosť vzniesť námietku voči uplatňovaniu mobility v prípade, ak neboli splnené všetky podmienky na jej uplatňovanie. V takom prípade je štátny príslušník tretej krajiny povinný ihneď prestať uplatňovať mobilitu a opustiť územie Slovenskej republiky.
K bodu 52 (§ 38 ods. 10)
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zavedenia legislatívnej skratky
pre Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.
K bodu 54 (§ 44 ods. 1)
Možnosť podať žiadosť o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky priamo na policajnom útvare bude mať len ten štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľom platného dokladu o pobyte vydaného v jednotnom formáte, ktorý má udelený tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 1 písm. a) až c) alebo ods. 2, alebo ktorý je držiteľom platného národného víza vydaného Slovenskou republikou, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti alebo ktorý je držiteľom osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. Naďalej zostáva zachovaná možnosť, aby štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o udelenie trvalého pobytu na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky a zároveň v prípade, ak je to nevyhnutné z časových dôvodov, bude možné takémuto štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udeliť národné vízum a žiadosť o udelenie trvalého pobytu si bude môcť podať na policajnom útvare.
K bodom 55 a 56 (§ 45a a § 46 ods. 2)
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Doterajšiu možnosť ministerstva vnútra udeliť trvalý pobyt na neobmedzený čas aj bez splnenia podmienok ustanovených zákonom nahrádza možnosťou udeliť trvalý pobyt na päť rokov. Na základe vykonanej analýzy bolo vyhodnotené, že vhodnejšia alternatíva k udeľovaniu trvalého pobytu na neobmedzený čas sa ukazuje navrhované riešenie. Tento pobyt je možné udeľovať aj opakovane. Zároveň sa zavádzajú podmienky zrušenia takéhoto druhu pobytu. Možnosť udeliť trvalý pobyt na neobmedzený čas aj bez splnenia podmienok ustanovených zákonom zostane zachovaná len z dôvodov bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky, ak o to požiada spravodajská služba.
K bodom 60, 62 a 98 (§ 50 ods. 2 písm. b), § 50 ods. 3, § 83 ods. 3 písm. b) a § 84 ods. 7 písm. b))
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zavedenie § 45a a preformulovania § 46 ods. 2.
K bodu 64 (§ 58 ods. 1)
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Z dôvodu potreby zníženia administratívnej záťaže policajných útvarov sa tolerovaný pobyt nebude udeľovať štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, u ktorého policajný útvar identifikuje prekážky administratívneho vyhostenia podľa § 80, alebo ktorého vycestovanie nie je možné a zaistenie nie je účelné. Prítomnosť týchto skupín osôb na území Slovenskej republiky rieši nové navrhované ustanovenie o zotrvaní štátnych príslušníkov tretích krajín na území Slovenskej republiky.
K bodu 65 (§ 58 ods. 1 písm. d))
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Policajný útvar môže udeliť tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak to vyplýva z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Môže ísť napríklad o prípady, kedy sa Slovenská republika, na základe dohody s iným členským štátom, rozhodne poskytnúť ubytovacie kapacity pre žiadateľov o udelenie medzinárodnej ochrany v tomto členskom štáte.
K bodu 66 (§ 58 ods. 3)
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s bodom 73. Ostatné dôvody, ktoré sa doteraz považovali za tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky, rieši novo navrhnuté ustanovenie o zotrvaní štátnych príslušníkov tretích krajín na území Slovenskej republiky.
K bodu 70 (§ 59 ods. 14)
Upravuje sa možnosť štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa oprávnene
na území Slovenskej republiky až do rozhodnutia o žiadosti o udelenie alebo predĺženie tolerovaného pobytu.
K bodu 73 (§ 61a)
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Inštitút zotrvania štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky v sebe subsumuje niektoré doterajšie dôvody na udelenie tolerovaného pobytu, obdobie zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, uloženej povinnosti podľa § 89, lehoty na vycestovanie podľa § 83 ods. 1, ako aj niektoré etapy návratového procesu nelegálne sa zdržiavajúceho štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky. Štátny príslušník tretej krajiny môže zotrvať na území Slovenskej republiky do odpadnutia dôvodov, pre ktoré zotrváva na území Slovenskej republiky. Zdržiavanie sa štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky počas zotrvania na území Slovenskej republiky sa nepovažuje za pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov. To znamená, že takýto štátny príslušník tretej krajiny nemôže počas zotrvania na území Slovenskej republiky požiadať o overenie pozvania, udelenie prechodného pobytu alebo trvalého pobytu. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bola poskytnutá ústavná starostlivosť alebo nariadené karanténne opatrenie, môže zotrvať na území Slovenskej republiky len v prípade, ak tieto boli poskytnuté alebo nariadené ešte v čase jeho oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky. Zároveň je povinný vycestovať z územia Slovenskej republiky do troch dní po skončení poskytovania ústavnej starostlivosti alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Zavádza sa oprávnenie policajného útvaru uložiť povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý zotrváva na území Slovenskej republiky. Štátny príslušník tretej krajiny nesmie počas zotrvania na území Slovenskej republiky podnikať.
K bodu 74 (§ 66 ods. 6)
Ide o zosúladenie právnej úpravy zákona s právom EÚ na základe výhrady Komisie uplatnenej v systému EU PILOT, v ktorej namietala, že požiadavka predloženia dokladu o zdravotnom poistení je nad rámec článku 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ustanovení smernice 2008/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktoré nepredpokladajú možnosť podmieniť právo na pobyt uchádzačov o zamestnanie existenciou zdravotného poistenia počas obdobia hľadania si zamestnania v hostiteľskom členskom štáte.
K bodu 75 (§ 73 ods. 15)
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. V prípadoch, kedy štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky, nemá zákonnú povinnosť predložiť doklad preukazujúci zabezpečenie ubytovania podľa
§ 122, policajný útvar vydá doklad o pobyte, v ktorom ako adresu uvedie obec, kde sa bude štátny príslušník tretej krajiny počas pobytu zdržiavať.
K bodu 77 (§ 74 ods. 1 písm. c))
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, kedy bolo možné vydať cudzinecký pas len štátnemu príslušníkovi tretej krajiny podľa § 46 ods. 2 písm. c) alebo písm. e), bude môcť policajný útvar vydať cudzinecký pas štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má udelený trvalý pobyt podľa
§ 45a alebo § 46 ods. 2 a nemá vlastný cestovný doklad s výnimkou osoby bez štátnej príslušnosti, ktorej sa vydáva cestovný doklad podľa zákona o cestovných dokladoch.
K bodu 78 (§ 74 ods. 2 písm. a))
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Z dôvodu vypustenia tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 1 a jeho nahradenia zotrvaním na území Slovenskej republiky podľa § 61a sa zavádza možnosť vydania cudzineckého pasu pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí zotrvávajú na území Slovenskej republiky podľa § 61a ods. 1 písm. b) až c).
K bodu 80 (§ 77 ods. 1)
Ustanovuje sa, že sa obligatórne uloží zákaz vstupu iba v prípade, ak nebola určená lehota na vycestovanie podľa § 83 ods. 2, ktorý vyplýva z čl. 7 ods. 4 smernice 2008/115/ES (osobitné dôvody týkajúce sa rizika úteku alebo rizika pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť alebo národnú bezpečnosť). V tomto prípade je navrhovaná zmena v súlade s čl. 11 ods. 1 písm. b) smernice 2008/115/ES, kde sa uvádza, „že sa nestanovila lehota na dobrovoľný odchod“ a preto sa k rozhodnutiu o návrate pripája aj zákaz vstupu. Nemôžeme to na druhej strane spájať so situáciou, kedy správny orgán s pôsobnosťou na vonkajšej hranici neurčil túto lehotu iba na základe toho, že osoba nežiadala o lehotu na vycestovanie, hoci by mala inak na ňu nárok. Terajšie ustanovenie by bolo príliš prísne, ak by bolo spojené s prípadom, kedy napr. osoba nepožiadala o určenie lehoty na vycestovanie na hraničnom priechode, pretože ju fakticky nepotrebovala a jej vycestovanie bolo okamžité. Tieto prípady budú v praxi nastávať veľmi často, pretože veľké množstvo rozhodnutí o administratívnom vyhostení je ukladaných oddeleniami hraničnej kontroly Policajného zboru s pôsobnosťou na vonkajšej hranici, kedy osoba opúšťa územie Slovenskej republiky (predpokladá sa, že takéto osoby nebudú po poučení žiadať lehotu na vycestovanie).
K bodu 81 (§ 77 ods. 3)
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a súvisí so zavedením inštitútu zotrvania štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky podľa
§ 61a. Policajný útvar nezačne konať vo veci administratívneho vyhostenia, ak štátny príslušník tretej krajiny zotrváva na území Slovenskej republiky z dôvodu poskytnutia ústavnej starostlivosti, nariadenia karanténneho opatrenia a do troch dní od ich skončenia, alebo ak je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
K bodom 82 až 84 a 101 (§ 77 ods. 6, § 77 ods. 8, § 77 ods. 10 a § 88 ods. 10)
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vloženia nového odseku 3 do § 77.
K bodom 85 a 86 (§ 79 ods. 1 a § 79 ods. 3)
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Rozširuje sa možnosť využitia oprávnenia policajta podľa § 79 aj na prípady, kedy policajný útvar koná vo veci zaistenia podľa § 88 alebo § 88a.
K bodom 87 a 88 (§ 80 ods. 2 a § 80 ods. 6)
Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Zavádza sa povinnosť organizácii, ktorá prijme na územie Slovenskej republiky štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo § 26, uhradiť náklady spojené s administratívnym vyhostením tohto štátneho príslušníka tretej krajiny. Prijímajúca organizácia je povinná uhradiť len tie náklady, ktoré vzniknú do 6 mesiacov
od ukončenia platnosti dohody o hosťovaní alebo dohody o stáži.
K bodu 89 (§ 80 ods. 8)
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vloženia nového odseku 6 do § 80.
K bodu 90 (§ 81 ods. 5)
Na základe odporúčania Európskej komisie zo dňa 07. marca 2017 týkajúceho sa zaistenia účinnejších návratov pri vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES sa navrhuje, aby policajný útvar opätovne neposudzoval existenciu dôvodov, ktoré sú prekážkou administratívneho vyhostenia, pokiaľ tieto dôvody posúdil iný štátny orgán v konaní, ktoré právoplatne skončilo a nedošlo k zmene skutkových okolností prípadu, ani osobného stavu dotknutého cudzinca, ktoré by mali za následok vznik prekážok administratívneho vyhostenia.
K bodom 93 a 94 (§ 82 ods. 2 písm. p) a § 82 ods. 3 písm. c))
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe z dôvodu potreby zavedenia účinných nástrojov na boj s nelegálnym zamestnávaním a nelegálnou prácou. Policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý vykonával nelegálnu prácu v predchádzajúcich dvoch rokov pred začatím konania o administratívnom vyhostení, ak za tento konkrétny prípad nelegálnej práce ešte nebol administratívne vyhostený. Z dôvodu potreby písomnej správy príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo inšpektorátu práce ako podkladu na začatie konania
o administratívnom vyhostení, je potrebné stanovenie dlhšej objektívnej lehoty na jeho začatie. Zároveň môže policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu na jeden až tri roky.
K bodu 95 (§ 82 ods. 8)
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe z dôvodu potreby nastavenia nového systému asistovaných dobrovoľných návratov. Policajný útvar bude môcť vydať rozhodnutie o administratívnom vyhostení bez uloženia zákazu vstupu podľa § 82
ods. 8 len vtedy, ak ministerstvo vnútra bude súhlasiť s realizáciou asistovaného dobrovoľného návratu.
K bodu 96 (§ 82 ods. 9 písm. b))
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a zavádza nový moment začiatku plynutia zákazu vstupu. Pôjde o prípady, kedy štátny príslušník tretej krajiny vycestuje zo schengenského priestoru cez hraničný priechod na území Slovenskej republiky. Navrhovaná úprava umožní v individuálnych prípadoch vyznačiť začiatok plynutia zákazu vstupu skôr, ako je to v súčasnosti v platnej právnej úprave.
K bodu 97 (§ 83 ods. 1)
Na základe odporúčania Európskej komisie zo dňa 07. marca 2017 týkajúceho sa zaistenia účinnejších návratov pri vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES sa navrhuje, aby mohol policajný útvar určiť v rozhodnutí o administratívnom vyhostení lehotu na vycestovanie len na základe žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny,
s ktorým koná vo veci jeho administratívneho vyhostenia. Zároveň sa zavádza povinnosť policajného útvaru písomne poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny o možnosti požiadať
o určenie lehoty na vycestovanie ako aj o dôsledkoch nepožiadania o určenie tejto lehoty.
V prípadoch, kedy bude policajný útvar postupovať podľa § 82 ods. 8, vždy v rozhodnutí
o administratívnom vyhostení určí lehotu na vycestovanie aj bez toho, aby o ňu štátny príslušník tretej krajiny požiadal, nakoľko svoju vôľu žiadať o určenie lehoty na vycestovanie prejavil žiadosťou o asistovaný dobrovoľný návrat.
K bodu 100 (§ 86 ods. 1)
Uvedená zmena umožní zrušiť zákaz vstupu aj v prípadoch, ak osoba nepožiadala o lehotu na vycestovanie, aj keď mala na to nárok podľa § 83 ods. 1 zákona. Takejto osobe by bolo neskôr znemožnené žiadať o zrušenie zákazu vstupu. Na druhej strane by mala nárok žiadať o zrušenie zákazu vstupu osoba, ktorá iba čisto formálne požiadala o poskytnutie lehoty na vycestovanie, hoci ju vôbec nepotrebovala a ihneď vycestovala. Tieto situácie nastávajú v prípadoch, keď o administratívnom vyhostení rozhoduje oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru na vonkajších hraniciach, kedy je zabezpečené okamžité vycestovanie osôb (ktoré nepotrebujú lehotu na vycestovanie).
K bodom 102 a 103 (§ 88 ods. 12 a § 88a ods. 3)
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Zavedenie tejto právnej úpravy odbremení jednotlivé policajné útvary ako aj zaistené osoby od nutnosti ich prevážania zo zariadenia späť na policajný útvar za účelom nového konania o zaistení a následného prevozu späť do zariadenia na ich umiestnenie. Ušetria sa tým nemalé finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a zníži sa tým riziko prípadného úteku prevážaných osôb. Oprávnenie zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 88 alebo žiadateľa
o udelenie azylu podľa § 88a bude mať aj policajný útvar v zariadení. Policajný útvar v zariadení vydá rozhodnutie o zaistení v prípade prepustenia zaistenej osoby podľa § 90
ods. 2 písm. b) bod 1. alebo bod 2., ak existujú iné dôvody na jej zaistenie podľa § 88 ods. 1 alebo § 88a ods. 1 a policajný útvar, ktorý rozhodol o jej predchádzajúcom zaistení o to písomne požiada.
K bodu 106 (§ 111 ods. 1 písm. a))
Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa navrhuje, aby sa povinnosť písomne oznamovať policajnému útvaru zdržiavanie sa mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia dlhšieho ako 180 dní ponechala len pre štátnych príslušníkov tretích krajín s udeleným trvalým pobytom. Táto zmena súvisí so zavedením povinnosti pre štátnych príslušníkov tretích krajín s udeleným prechodným pobytom zdržiavať sa na území Slovenskej republiky väčšiu časť prechodného pobytu v kalendárnom roku.
K bodu 108 (§ 111 ods. 7)
Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2014/66/EÚ a smernice 2016/801/EÚ. Zmena súvisí s možnosťou vzniesť námietku voči uplatňovaniu mobility v prípade, ak neboli splnené všetky podmienky na jej uplatňovanie. V takom prípade je štátny príslušník tretej krajiny povinný ihneď prestať uplatňovať mobilitu a opustiť územie Slovenskej republiky.
K bodu 109 (§ 115 ods. 4)
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Vzhľadom na zmenu pobytového statusu študentov jazykových škôl je potrebné zmeniť povinnosť jazykovej školy oznamovať skutočnosti súvisiace s ich štúdiom, tak že o tom bude písomne informovať ministerstvo vnútra.
K bodu 110 (§ 115 ods. 12 písm. b))
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu presunutia ustanovenia o mobilite v rámci vnútropodnikového presunu do osobitných ustanovení o mobilite štátnych príslušníkov tretích krajín.
K bodu 111 (§ 115 ods. 13 až 15)
Ustanovuje sa povinnosť pre vysokú školu v Slovenskej republike a výskumnú organizáciu oznamovať policajnému útvaru, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt podľa § 24 ods. 1 písm. b) alebo § 26, má v úmysle uplatňovať mobilitu na území členského štátu. Lehota na splnenie tejto povinnosti začína plynúť dňom, kedy sa vysoká škola alebo výskumná organizácia dozvedeli skutočnosti podľa § 115 ods. 13 alebo ods. 14. Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ.
K bodom 113 až 115 (§ 119 ods. 1 písm. b), § 119 ods. 1 písm. c) a § 119 ods. 1 písm. g))
Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2014/66/EÚ a smernice 2016/801/EÚ. Zavádzajú sa nové správne delikty, ktorých sa dopustí vysoká škola, ktorá si nesplní povinnosť podľa § 115 ods. 13, výskumná organizácia, ktorá si nesplní povinnosť podľa § 115 ods. 14 a zamestnávateľ, ktorý si nesplní povinnosť podľa § 115 ods. 12.
Za uvedené správne delikty je možné uložiť pokutu do výšky 3300 eur.
K bodu 116 (§ 120 ods. 6)
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Navrhuje sa odchylne od Správneho poriadku, aby si cudzinec mohol v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov zvoliť za zástupcu len takú osobu, ktorá nebola odsúdená za niektoré úmyselné trestné činy. Za účelom preverenia, či zvolený zástupca spĺňa uvedenú podmienku, sa navrhuje oprávnenie policajného útvaru vyžiadať si odpis registra trestov. Navrhovaná úprava napomáha v boji proti trestnej činnosti súvisiacou s nelegálnou migráciou cudzincov na území Slovenskej republiky a Schengenského priestoru.
K bodu 117 (§ 121 ods. 1)
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Z dôvodu podporovania príchodu štátnych príslušníkov tretej krajiny na účely výskumu sa navrhuje, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o prechodný pobyt podľa § 26 preukazoval bezúhonnosť len výpisom z registra trestov štátu, v ktorom mal posledných desať rokov najdlhšie bydlisko.
Navrhovaná úprava zároveň umožní policajnému útvaru v odôvodnených prípadoch akceptovať ako doklad preukazujúci bezúhonnosť štátneho príslušníka tretej krajiny aj taký doklad, ktorý nepreukazuje bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý ho vydal. Môže tak urobiť len po predchádzajúcom súhlase ministerstva vnútra. Ide predovšetkým o prípady, kedy si z objektívnych dôvodov štátny príslušník tretej krajiny nedokáže zadovážiť doklad preukazujúci bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý ho vydal.
K bodu 121 (§ 125 ods. 1)
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Navrhuje sa možnosť ministerstvu vnútra, aby mohlo v odôvodnených prípadoch rozhodnúť o tom, že príslušným na prijatie žiadosti o udelenie pobytu bude iný policajný útvar ako policajný útvar podľa miesta pobytu alebo predpokladaného miesta pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny
na území Slovenskej republiky. Cieľom navrhovanej úpravy je flexibilne reagovať na situácie náhleho zvýšenia počtu žiadateľov na konkrétnych policajných útvaroch tak, aby sa znížila dĺžka čakania na podanie žiadosti o udelenie pobytu.
K bodu 123 a 124 (§ 125 ods. 11)
V súlade so smernicou 2016/801/EÚ sa zavádza povinnosť určiť kontaktné miesta v Slovenskej republike zodpovedné za výmenu informácií o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú udelený prechodný pobyt podľa § 24 ods. 1 písm. b), § 26 alebo ako ich rodinní príslušníci podľa § 27 súvisiacich s ich mobilitou medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi.
K bodu 126 (§ 126 ods. 6)
Z dôvodu nadobudnutia účinnosti Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1191 zo 6. júla 2016 o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 sa zosúlaďuje znenie § 126 ods. 6 s týmto nariadením.
K bodu 127 (§ 131f)
Navrhuje sa doplnenie prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. mája 2018.
K bodu 128 (Príloha č. 2)
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu transpozície smernice 2016/801/EÚ.
K bodu 129 (§ 58 ods. 2)
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia odseku 1 v § 58.
K článku II (zákon o správnych poplatkoch)
Navrhované zmeny vyplynuli zo zmien navrhovaných v zákone o pobyte cudzincov, najmä v súvislosti s vypustením niektorých kategórii štátnych príslušníkov tretích krajín z možnosti udelenia tolerovaného pobytu a ich presunom do ustanovení o zotrvaní na území Slovenskej republiky.
K článku III (zákon o bankách)
Navrhuje sa povinnosť banky a pobočky zahraničnej banky poskytnúť službe hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru informácie, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, v rozsahu potrebnom na účely preverenia výšky finančného zabezpečenia pobytu alebo výšky finančného zabezpečenia podnikateľskej činnosti v rámci konania o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky. Udelenie väčšiny druhov pobytov ustanovených zákonom o pobyte cudzincov je viazané na nejakú formu finančného zabezpečenia. Vzhľadom na to, že finančné zabezpečenie pobytu resp. finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti je zákonnou podmienkou na udelenie pobytu, je potrebné, aby existovala reálna možnosť preskúmania jej splnenia, tak ako pri iných podmienkach vyžadovaných zákonom o pobyte cudzincov, a to najmä z dôvodu zabezpečenia legality každého pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky. V aplikačnej praxi sa často vyskytujú prípady, kedy existuje opodstatnené podozrenie, že finančné prostriedky, ktoré cudzinec preukazuje v konaní o udelenie pobytu pochádzajú z nelegálnej činnosti. Súčasná legislatíva však nedovoľuje toto podozrenie skúmať, čo má resp. môže mať v mnohých prípadoch za následok udelenie pobytu cudzincovi, ktorý získal finančné prostriedky nelegálnou činnosťou. Vzhľadom na atraktívnosť oprávneného pobytu na území akéhokoľvek členského štátu Schengenu existuje vysoké riziko snahy o jeho zneužívanie. Z toho dôvodu je navrhovaná povinnosť banky a pobočky zahraničnej banky legitímnou požiadavkou.
K článku IV (zákon o službách zamestnanosti)
K bodu 1 [§ 23a ods. 1 písm. c)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s návrhom na vypustenie písmena u)
v § 23a ods. 1.
K bodu 2 [§ 23a ods. 1 písm. c)]
V súvislosti s mobilitou rodinných príslušníkov štátneho príslušníka tretej krajiny výskumného pracovníka ( čl. 26 smernice 2016/801/EÚ) sa navrhuje v § 23a ods. 1 písm. c) rozšírenie kategórie štátnych príslušníkov tretej krajiny, u ktorých sa na výkon zamestnania v SR nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie.
K bodu 3 [§ 23a ods. 1 písm. e)]
Úprava § 23a ods. 1 písm. f) sa navrhuje za účelom zosúladenia s § 24 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, keďže nie je možné udeľovať prechodný pobyt na účel štúdia štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je poslucháčom jazykovej školy.
K bodu 4 [§ 23a ods. 1 písm. u)]
Vypustením písm. u) v § 23a ods. 1 sa navrhuje zamedziť vstup na trh práce pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bude zamestnaný na určené obdobie na účel zvýšenia jeho kvalifikácie vo vykonávanom zamestnávaní bez vyžadovania potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, alebo potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, alebo povolenie na zamestnanie. Návrh vyplýva z poznatkov aplikačnej praxe v súvislosti
s využívaním tohto ustanovenia prioritne na výkon zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny u zamestnávateľa. V roku 2016 bolo v SR podľa tohto ustanovenie zamestnaných 66 štátnych príslušníkov tretej krajiny. Išlo najmä o výkon zamestnania v profesii šička odevnej
a technickej konfekcie, kvalitár, kontrolór v strojárskej výrobe, upratovačka, montážny pracovník (operátor) káblových zväzkov a montážny pracovník (operátor) v strojárskej výrobe.
K bodu 5 (poznámky pod čiarou k odkazom 28d, 28e a 28f)
Aktualizácia citácií v poznámkach pod čiarou sa navrhuje v nadväznosti na navrhované zmeny v čl. I.
K bodu 6 [§ 23a ods. 1 písm. ag)]
V súvislosti s mobilitou štátneho príslušníka tretej krajiny výskumného pracovníka, ktorí v zmysle smernice 2016/801/EÚ môže okrem výskumnej činnosti vyučovať v členských štátoch EÚ (čl. 27 smernice 2016/801/EÚ), navrhuje sa v § 23a ods. 1 písm. ag) rozšírenie kategórie štátnych príslušníkov tretej krajiny, u ktorých sa na výkon zamestnania v SR nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie.
K bodu 7 [§ 23a ods. 1 písm. ah)]
V súvislosti s mobilitou štátneho príslušníka tretej krajiny študenta, ktorí v zmysle smernice 2016/801/EÚ môže okrem svojho štúdia pracovať v členských štátoch EÚ (čl. 27 smernice 2016/801/EÚ), navrhuje sa v § 23a ods. 1 písm. ah) rozšírenie kategórie štátnych príslušníkov tretej krajiny, u ktorých sa na výkon zamestnania v SR nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie.
K bodu 8 (§ 23b ods. 6)
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s návrhom na vypustenie písmena u)
v § 23a ods. 1.
K bodu 9 (§ 68a ods. 1)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s návrhom na doplnenie písmena d) v § 68a ods. 1.
K bodu 10 [§ 68 ods. ods. 1 písm. d)]
Ustanovenie § 23b zákona o službách zamestnanosti upravuje povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občana členského štátu EÚ a štátneho príslušníka tretej krajiny. Ide najmä o povinnosti nahlasovania nástupu do zamestnania a skončenia zamestnania občana členského štátu EÚ a nahlasovania nástupu do zamestnania a skončenia zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny v prípadoch, keď má vydané jednotné povolenie, modrú kartu alebo povolenie na zamestnanie, ako aj v prípadoch, keď na výkon zamestnania ani jedno z týchto povolení štátny príslušník tretej krajiny nepotrebuje. Tieto informácie je potrebné evidovať či už za účelom zisťovania, koľko občanov EÚ alebo štátnych príslušníkov tretích krajín pracuje na území SR, ale z dôvodu, že najmä v prípadoch, že štátny príslušník tretej krajiny pracuje na území SR bez uvedených povolení, je takýto výkon práce oprávnený. Ide najmä o prípady vysielania štátnych príslušníkov tretích krajín či už z krajín EÚ alebo tretích krajín na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi na území SR, kedy je obzvlášť dôležité, aby si zamestnávateľ ohlasovaciu povinnosť splnil s cieľom následného overenia tejto skutočnosti. Vzhľadom na to, že v poslednom období bolo kontrolnou činnosťou zistené časté neplnenie si tejto povinnosti zamestnávateľom, navrhuje sa zvýšenie maximálnej výšky pokuty až na 100 tis. eur.
K bodu 11 (§ 72ad)
V nadväznosti na návrh na zvýšenie pokuty za nesplnenie povinností pri zamestnávaní cudzincov sa v záujme právnej istoty a zásady zákazu retroaktivity navrhuje v prechodnom ustanovení v odseku 1 ustanoviť, že začaté konania o uložení pokuty sa dokončia podľa doterajších predpisov.
V nadväznosti na vypustenie písmena u) v § 23a ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti sa v záujme právnej istoty a zásady zákazu retroaktivity navrhuje v prechodnom ustanovení v odseku 2 navrhuje, aby sa zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bude k 30. aprílu 2018 zamestnávaný na určené obdobie na účel zvýšenia jeho kvalifikácie [§ 23a ods. 1 písm. u)], dokončilo v režime podľa doterajšieho právneho stavu.
K bodu 12 (príloha č. 4)
V súvislosti s transponovaním smernice 2016/801/EÚ sa navrhuje doplniť zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.
K článku V (zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja)
K bodu 1 (§ 26b ods. 3 písm. h))
Doplnením novej náležitosti dohody o hosťovaní sa vykonáva transpozícia čl. 8 ods. 2 písm. e) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair, ktorý zavádza novú kompetenciu členského štátu, vyžadovať v dohode o hosťovaní informácie o plánovanej mobilite v jednom alebo vo viacerých iných členských štátoch, ak je mobilita známa v čase podania žiadosti.
K bodu 2 (príloha)
Aktualizuje sa transpozičná príloha.
K článku VI
Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. mája 2018.
Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 10. januára 2018.
Robert Fico v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Robert Kaliňák v. r.
podpredseda vlády a minister vnútra
Slovenskej republiky