Dôvodová správa
Všeobecná časť
Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na základe úloh vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády SR a v zmysle plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2017 a Akčného plánu boja proti daňovým podvodom 2017 – 2018.
Navrhuje sa zreformovať inštitút daňového tajomstva z dôvodu zabezpečenia rešpektovania medzinárodných a európskych štandardov administratívnej spolupráce v daňovej oblasti a odstránenia prekážok v boji proti daňovým únikom a podvodom, pričom cieľom je ďalšie zvyšovanie daňovej transparentnosti pri zachovaní práv a minimálneho štandardu ochrany daňových subjektov.
Na základe Akčného plánu boja proti daňovým podvodom 2017 – 2018 sa s cieľom vytvoriť objektívne, nezávislé a legálne aplikovateľné hodnotenie daňových subjektov, ktoré bude mať predovšetkým motivačný a preventívny charakter zavádza index daňovej spoľahlivosti, vrátane osobitných daňových režimov pre spoľahlivé daňové subjekty.
Transpozíciou Smernice Rady (EÚ) 2016/2258, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí, sa zabezpečuje prístup finančnej správy k informáciám v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí ako sú informácie o skutočných vlastníkoch a hĺbkové preverovanie.
Ako propodnikateľské opatrenie sa navrhuje predĺžiť lehotu na podanie odvolania zo súčasných 15 dní na 30 dní.
Predkladaným návrhom zákona sa taktiež plnia ďalšie opatrenia Akčného plánu boja proti daňovým podvodom 2017 – 2018 a upravujú sa niektoré ustanovenia daňového poriadku na základe poznatkov z aplikačnej praxe tak, aby sa zefektívnila správa daní.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy, vplyv na služby verejnej správy pre občana ani vplyv na životné prostredie.
Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2018, okrem čl. I bodov 13 a 15 § 52 ods. 13 a 14, ktorých účinnosť sa navrhuje 1. januára 2019.
Osobitná časť
K čl. I
K bodom 1 a 19 [§ 2 písm. h); § 53d]
Navrhuje sa ustanoviť, aby finančná správa vytvorila objektívne, nezávislé a legálne aplikovateľné hodnotenie daňových subjektov - podnikateľov, ktoré bude mať predovšetkým motivačný a preventívny charakter a ktoré zároveň umožní poskytnúť osobitné daňové režimy pre spoľahlivé daňové subjekty. Index daňovej spoľahlivosti tak môže prispieť priamo alebo nepriamo k zlepšeniu výberu daní a k zlepšovaniu podnikateľského prostredia. Subjekty
s najvyššou spoľahlivosťou by mohli požívať v porovnaní s menej spoľahlivými subjektmi určité výhody v rámci zákonných možností, čo bude subjekty motivovať správať sa zodpovedne smerom k finančnej správe, keďže riadne plnenie povinností bude mať pozitívny vplyv na určenie indexu daňovej spoľahlivosti.
Osobitné daňové režimy budú verejne známe. Podrobnosti týkajúce sa kritérií určenia oprávnenosti daňového subjektu na osobitné daňové režimy a zoznam osobitných daňových režimov uverejňuje Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom sídle.
K bodu 2 [§ 3 ods. 6]
Novelizačný bod predstavuje transpozíciu čl. 6 (Všeobecné pravidlo proti zneužívaniu) Smernice Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.
K bodu 3 [Poznámka pod čiarou k odkazu 4]
Aktualizuje a precizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 4.
K bodu 4 [§ 8 ods. 1]
Navrhuje sa spresniť ustanovenie s ohľadom na aplikačnú prax. Ak následne dôjde k zmene podmienok (obrat alebo miestna príslušnosť), daňový subjekt zostáva na daňovom úrade pre vybrané daňové subjekty.
K bodu 5 [§ 11]
Daňové tajomstvo všeobecne
Zmyslom existencie daňového tajomstva je ochrana informácií, ktoré sa správca dane alebo eventuálne iná osoba (napr. svedok) dozvie o daňovom subjekte z titulu účasti na správe daní. Vedomie, že existuje povinnosť mlčanlivosti, resp. daňové tajomstvo, je zásadné pre ochotu daňových subjektov, aby otvorene poskytovali správcovi dane podrobnosti o svojich osobných a finančných záležitostiach. Ide najmä o informácie súvisiace s podnikaním daňového subjektu (informácia o objednávkach, dodávateľoch, o finančnej situácii daňového subjektu,
o bankových úveroch a pod.).
Napriek tomu, že daňový poriadok jasne ukladá daňovým subjektom povinnosť uvádzať všetky skutočnosti nevyhnutné pre správne a úplné určenie ich daňových povinností (bremeno tvrdenia), ako aj tieto skutočnosti preukázať (dôkazné bremeno), je dobrovoľný aspekt v rámci spolupráce so správcom dane veľmi dôležitý (zásada úzkej súčinnosti). Snahou štátu by malo byť túto motiváciu čo najviac rozširovať.
Jedným zo základných motivačných prvkov k dobrovoľnému plneniu daňových povinností je práve zákonná garancia, že s informáciami, ktoré daňový subjekt poskytne správcovi dane, bude zachádzané ako s dôvernými informáciami. Najdôležitejšie preto je, aby bola dodržaná dôvera daňového subjektu o tom, že jeho súkromné informácie, týkajúce sa jeho finančných a osobných záležitostí, nebudú zverejnené, či ďalej poskytnuté iným subjektom, s výnimkou prípadov jednoznačne definovaných zákonom, a to len z oprávneného dôvodu (verejného záujmu).
Nemožno zverejňovať skutočnosti a údaje, ktoré by mohli poskytnúť konkrétne informácie o konkrétnom daňovom subjekte. Daňové tajomstvo zabezpečuje ochranu len tých informácií, ktoré sa týkajú pomerov konkrétnych subjektov, a nie paušálne všetkých informácií, ktoré sa správca dane dozvie pri správe daní. Zovšeobecnené informácie, ktoré nemajú výpovednú hodnotu o majetkových, obchodných, či osobných pomeroch osôb, nie sú chránené, a preto nie sú daňovým tajomstvom. Miera zovšeobecnenia konkrétnych informácií musí byť dostatočná na to, aby nebolo možné ani nepriamo odvodiť identitu osoby, o ktorej pomeroch daná informácia vypovedá.
Daňové tajomstvo má právny základ v čl. 10 ods. 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd a v čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorých má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Uvedené základné ľudské práva sú, čo sa týka ochrany informácií o daňovom subjekte, ktoré sa získajú pri správe daní, konkretizované, resp. premietnuté v rámci inštitútu daňového tajomstva.
Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 4 daňového poriadku je správa daní neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy.
Je teda nevyhnutné vychádzať z toho, že daňové tajomstvo neslúži na ochranu správcu dane, ale na ochranu daňových subjektov. Daňové tajomstvo zaväzuje nielen zamestnancov správcu dane, ale taktiež všetky osoby zúčastnené na správe daní.
Rozsah možností správcu dane disponovať s informáciami získanými pri správe daní vo vzťahu k iným orgánom verejnej moci je v súčasnosti taxatívne vymedzený. Tieto výnimky z daňového tajomstva musia byť náležíte odôvodnené.
Daňový poriadok v súčasnosti nedefinuje konkrétne informácie, ktoré spadajú pod daňové tajomstvo, pričom správou daní sa rozumejú všetky postupy a činnosti správcu dane ako aj osôb zúčastnených na správe daní (napr. miestne zisťovanie, daňová kontrola, daňové konanie). Príslušný správca dane musí preto zvažovať, ktorá informácia bude tvoriť obsah daňového tajomstva, čo v konečnom dôsledku spôsobuje stav právnej neistoty.
Odo dňa nadobudnutia účinnosti daňového poriadku t. j. od 01. januára 2012 sa počet výnimiek z daňového tajomstva výrazne rozrástol, čo spôsobuje značnú neprehľadnosť tohto inštitútu. Niektoré výnimky sú koncipované značne všeobecne, bez toho aby odkazovali na konkrétne ustanovenia osobitných zákonov, čo na druhej strane môže oprávnene spôsobovať znepokojenie zo strany daňových subjektov na riadnom zabezpečení ich daňového tajomstva. S narastaním počtu výnimiek teda priamo úmerne klesá aj samotný význam daňového tajomstva, a to ochota daňových subjektov, aby poskytovali správcovi dane podrobnosti o svojich osobných a finančných záležitostiach.
Na druhej strane, vychádzajúc z medzinárodných a európskych požiadaviek na právnu úpravu daňového tajomstva možno konštatovať, že daňové tajomstvo predstavuje stabilný inštitút, ktorý plní svoj účel, a to najmä pri efektívnej administratívnej spolupráce v rámci výmeny daňových informácií. Je potrebné riadiť sa najmä odporúčaniami Globálneho fóra OECD o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely uvedenými v správe z partnerského preskúmania Slovenskej republiky v rámci druhej fázy hodnotenia. Podľa hodnotenia je čiastočným problémom aplikačná prax pri medzinárodnom dožiadaní.
Navrhuje sa preto zreformovať inštitút daňového tajomstva z dôvodu zabezpečenia rešpektovania medzinárodných a európskych štandardov administratívnej spolupráce v daňovej oblasti a odstránenia prekážok v boji proti daňovým únikom a podvodom, pričom cieľom je ďalšie zvyšovanie daňovej transparentnosti pri zachovaní práv a minimálneho štandardu ochrany daňových subjektov.
K ods. 1
Ods. 1 obsahuje legálnu definíciu daňového tajomstva, ktorým je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Čo tvorí obsah daňového tajomstva, daňový poriadok bližšie nešpecifikuje, preto príslušný orgán musí zvažovať, ktorá informácia bude tvoriť obsah daňového tajomstva. Vo všeobecnosti však daňovým tajomstvom bude konkrétna informácia o konkrétnom daňovom subjekte. Vychádzajúc z definície daňového tajomstva nebude možné sprístupniť alebo oznámiť napr. údaje, ktoré daňový subjekt nahlásil pri plnení svojej registračnej povinnosti, údaje o jeho podnikateľskej činnosti (informácie o objednávkach, dodávateľoch, o finančnej situácii daňového subjektu, o bankových úveroch a pod.).
Za daňové tajomstvo sa nepovažuje informácia, ktorá bola alebo je verejne prístupná (uvedená vo verejnom zozname alebo verejnom registri) a po novom ani informácia o tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie.
Ak bola informácia, ktorá podlieha daňovému tajomstvu, zverejnená (a tým už verejnosti sprístupnená) v rozpore so zákonom, t. j. inak ako podľa ods. 4 alebo 5, neprestáva byť daňovým tajomstvom a osoba, ktorá ho zverejnila zodpovedá za porušenie povinnosti zachovávať daňové tajomstvo. Iné osoby sa rovnako nemôžu dovolávať verejného charakteru tejto informácie.
Informácia o tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie nezahŕňa informáciu o náleze, t. j. o výsledku daňovej kontroly, ako ani informáciu o dôvodoch začatia/nezačatia daňovej kontroly alebo daňového exekučného konania.
K ods. 2 a 3
Ods. 2 ustanovuje povinnosť zachovávať daňové tajomstvo a účel, na ktorý môže byť použité. Daňové tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto sa ho dozvedel, vrátane bývalého zamestnanca.
Podľa ods. 3 sú správca dane a ostatné orgány štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva povinní poučiť daňové subjekty a iné osoby o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti. Ak by došlo k oznámeniu (napríklad písomne, telefonicky) alebo sprístupneniu (napríklad osobne pri nazretí do spisu) daňového tajomstva osobe, ktorá nemá oprávnenie sa s ním oboznamovať, mohlo by dôjsť k spáchaniu trestného činu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. Podľa § 264 Trestného zákona, kto vyzvedá daňové tajomstvo v úmysle vyzradiť ho nepovolanej osobe alebo kto také tajomstvo nepovolanej osobe úmyselne vyzradí, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
Ak informácia, ktorá podlieha daňovému tajomstvu, zároveň spadá pod režim utajovaných skutočností podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností, je potrebné aplikovať aj tento zákon, a teda daňové tajomstvo možno oznámiť alebo sprístupniť len osobe, ktorá má oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.
K ods. 4
Ods. 4 definuje generálnu výnimku z daňového tajomstva. Výnimky z daňového tajomstva už nebudú taxatívne vymedzené v zákone, ale štátny orgán, orgán územnej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba budú musieť preukázať oprávnenosť na oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva, ktorá bude vyplývať len z plnenia ich úloh podľa tohto zákona, osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy.
Daňové tajomstvo poskytuje (oznamuje alebo sprístupňuje) orgán štátnej správy v oblasti daní poplatkov a colníctva, v praxi to je najčastejšie správca dane. To, ktorí zamestnanci môžu poskytovať daňové tajomstvo, riešia interné predpisy. Zamestnanci budú posudzovať jednotlivé žiadosti o oznámenie, resp. sprístupnenie daňového tajomstva formálne, t. j. či žiadateľ v žiadosti uviedol jasný dôvod (účel) s poukazom na konkrétne ustanovenie osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy. Inými slovami zamestnanci správcu dane nebudú posudzovať ustanovenia osobitných predpisov, či na plnenie úloh z nich vyplývajúcich sa žiadatelia naozaj potrebujú oboznamovať s daňovým tajomstvom. Zodpovednosť za dodržiavanie povinnosti zachovávať daňové tajomstvo bude teda na jednotlivých žiadateľoch o poskytnutie daňového tajomstva.
Príklady:
- súd na účely súdneho konania (napr. § 189 a 190 Civilného sporového poriadku) a orgány činné v trestnom konaní na účely trestného konania (napr. § 3 Trestného poriadku) majú právo oboznamovať sa s daňovým tajomstvom,
- novinári nemajú právo oboznamovať sa s daňovým tajomstvom, lebo im toto právo nevyplýva zo žiadneho zákona,
- verejnosť nemá právo oboznamovať sa s daňovým tajomstvom (len s údajmi uvedenými vo verejných zoznamoch).
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) obmedzuje prístup k informáciám, ktoré obsahujú daňové tajomstvo v § 8 ods. 1, podľa ktorého, ak požadovaná informácia je predmetom daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorému žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis.
Ďalšie obmedzenia prístupu k informáciám predstavuje ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobode informácií, podľa ktorého povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak ju zverejňuje na základe osobitného zákona; ak je podľa takého zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej dobe, iba do tejto doby. Z uvedeného vyplýva, že správca dane nemusí sprístupniť informáciu, ktorá nie je daňovým tajomstvom, ak takúto informáciu zverejňuje iným spôsobom. Ide napr. o zverejnenie zoznamov podľa § 52 daňového poriadku.
K ods. 5
Všeobecná povinnosť zachovávať daňové tajomstvo je prelomená v ods. 5. Za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje:
a) použitie daňového tajomstva Ministerstvom financií SR, Finančným riaditeľstvom SR, Kriminálnym úradom finančnej správy, daňovým úradom, colným úradom a obcou podľa daňového poriadku, napr.:
- zverejnenie výšky nedoplatku prepojenej osoby v rozhodnutí o zložení zábezpeky na daň vydanom podľa § 4c ods.2 zákona o DPH,
- zverejnenie zoznamov podľa § 52,
- poskytovanie údajov podľa § 53,
- vydanie súhlasu podľa § 54
alebo osobitného predpisu (napr. zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, zákona č. 289/2008 o používaní elektronickej registračnej pokladnice a pod.),
b) zverejnenie údajov o spáchaní daňového trestného činu, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté a odsúdenie nebolo zahladené. Zahladeným odsúdenia sa údaje stávajú znova daňovým tajomstvom,
c) zverejnenie údajov o porušení povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným predpisom prezidentom finančnej správy alebo ním poverenou osobou, ktorá má oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom. Podmienkou zverejnenia je právoplatné rozhodnutie (napr. o spáchaní deliktu podľa daňového poriadku). Zverejniť uvedené údaje môže len prezident finančnej správy alebo akákoľvek iná ním poverená osoba, ktorá má za normálnych okolností oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom.
d) oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva dodávateľom informačných systémov, ktorí na základe verejného obstarávania poskytujú finančnej správe služby v oblasti informačných technológií, na účely vytvárania, správy a rozvoja informačných systémov finančnej správy,
e) oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva komukoľvek s písomným súhlasom toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka alebo s jeho súhlasom daným ústne do zápisnice u správcu dane.
K ods. 6
Informácia o oznámení daňového tajomstva sa bude ukladať v spise daňového subjektu. Pri správe daní sú finančnej správe zverované veľmi dôverné a citlivé informácie o pomeroch daňového subjektu, preto akékoľvek poskytovanie týchto informácií musí podliehať určitým pravidlám, aby sa zabránilo ich úniku a neoprávnenému nakladaniu s nimi. Daňový subjekt sa zo svojho spisu dozvie, komu bolo poskytnuté daňové tajomstvo.
Po oznámení daňového tajomstva zamestnanec správcu dane vyhotoví úradný záznam, ktorý založí do spisu daňového subjektu alebo do spisu založí rovnopis listinného alebo elektronického dokumentu, ktorým sa oznámilo daňové tajomstvo. Ak daňové tajomstvo oznámi alebo sprístupní Finančné riaditeľstvo SR alebo Kriminálny úrad finančnej správy (napr. pre OČTK), nie správca dane, zašle správcovi dane listom informáciu o oznámení daňového tajomstva na konkrétny daňový subjekt (subjekty) a požiada ho, aby uvedenú informáciu založil do spisu daňového subjektu.
Súčasný inštitút nazerania do spisov tým nebude dotknutý, s výnimkou bodov 7 a 8 návrhu tohto zákona. V praxi však nastávajú situácie, kedy predmetom oznámenia alebo sprístupnenia daňového tajomstva je informácia nachádzajúca sa vo forme dát (veľkého rozsahu) v informačnom systéme ako aj situácie, kedy sa oznamuje alebo sprístupňuje daňové tajomstvo viacerých daňových subjektov súčasne napr. jednou listinou, a to aj pravidelne (hromadná informácia napr. Sociálnej poisťovni). Z dôvodu hospodárnosti pri takomto dávkovom poskytovaní informácií nebude potrebné zakladať v spise daňového subjektu informáciu o poskytnutí daňového tajomstva.
K bodom 6 a 7 [§ 14 ods. 1 písm. a) a d)]
Navrhuje sa, aby sa povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami vzťahovala aj na všetky daňové subjekty, ktoré sú právnickými osobami zapísanými v obchodnom registri alebo fyzickými osobami, ktoré sú podnikateľmi, registrovanými pre daň z príjmov podľa § 49a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Ide o daňové subjekty, ktoré majú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Napr. fyzické osoby registrované pre daň z príjmov iba z dôvodu prenájmu nehnuteľnosti, ktorý nie je živnosťou, nebudú povinné komunikovať elektronicky. Podnikateľ je definovaný v § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. V nadväznosti na túto úpravu sa navrhuje, aby aj zástupcovia uvedených daňových subjektov, ktorí nie sú advokátmi alebo daňovými poradcami, boli povinní doručovať finančnej správe podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5.
K bodu 8 [§ 19a]
Na základe Akčného plánu boja proti daňovým podvodom 2017 – 2018 sa navrhuje ustanoviť možnosť pre Finančné riaditeľstvo SR vyhotoviť súhrnný protokol na účely správy daní o navzájom prepojených transakciách daňových subjektov, u ktorých bolo zistené porušenie alebo obchádzanie daňových predpisov a to najmä v prípadoch, keď sú daňové subjekty zapojené v podvodnom reťazci. Tieto zistenia môžu vyplývať z akéhokoľvek procesu, napr. z daňovej kontroly, miestneho zisťovania a pod. Súhrnný protokol nenahrádza povinnosť správcov dane vyhotovovať protokoly z jednotlivých daňových kontrol. Súhrnný protokol bude mať komplexnú vypovedaciu hodnotu, pričom sa zabezpečí komplexné posúdenie správania sa všetkých zúčastnených daňových subjektov. V prípade navzájom prepojených obchodných transakcií prax ukázala potrebu takéto transakcie preverovať ako celok, t.j. ako komplexné prípady s posúdením všetkých faktorov vytváraných reťazcov.
K bodu 9 [§ 20 ods. 3]
Nakoľko predvolanú osobu je oprávnený predviesť colník, navrhuje sa, aby daňový úrad alebo colný úrad mohol požiadať o predvedenie predvolanej osoby aj Kriminálny úrad finančnej správy.
K bodu 10 [§ 23 ods. 1]
Vychádzajúc z odporúčaní Globálneho fóra OECD o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely uvedenými v správe z partnerského preskúmania Slovenskej republiky v rámci druhej fázy hodnotenia sa navrhuje odstrániť nedostatky aplikačnej praxe pri medzinárodnom dožiadaní.
Globálne fórum o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely je mnohostranným rámcom, v rámci ktorého 120 štátov rovnocenne participuje na prácach v oblasti daňovej transparentnosti a výmeny informácií. Globálne fórum má za úlohu uskutočňovať hĺbkový monitoring a odborné hodnotenie implementácie medzinárodných štandardov transparentnosti a výmeny informácií na daňové účely. Tieto štandardy sú primárne obsiahnuté v Modelových zmluvách OECD.
Podľa hodnotenia Globálneho fóra OECD daňový subjekt môže nazerať do svojho spisu, ktorý obsahuje všetky informácie získané od štátu poskytujúceho požadované informácie a samotnú žiadosť o výmenu informácií bez príslušných výnimiek. Slovenské orgány by mali zabezpečiť, aby žiadosť o výmenu informácií nemohla byť sprístupnená daňovému subjektu alebo jeho právnemu zástupcovi skôr, než začne daňové konanie alebo ak štát požadujúci danú informáciu uviedol, že nesúhlasí s jej sprístupnením.
Podľa § 23 ods. 1 daňového poriadku s účinnosťou od 1. januára 2013 je daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností. Do písomností, teda aj do žiadosti o výmenu informácií, na základe ktorých sa vykonáva medzinárodné dožiadanie, je daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní.
Navrhuje sa preto, aby daňový subjekt alebo jeho zástupca bol oprávnený nazerať do písomností, na základe ktorých sa vykonáva medzinárodné dožiadanie, len ak príslušný orgán členského štátu alebo príslušný orgán zmluvného štátu, na žiadosť ktorého správca dane vykonal medzinárodné dožiadanie, neuviedol, že nesúhlasí so sprístupnením takýchto písomností.
K bodu 11 [§ 23 ods. 1]
Nakoľko sa novelou daňového tajomstva navrhuje, aby sa informácia o oznámení daňového tajomstva ukladala v spise daňového subjektu (či už v podobe úradného záznamu alebo kópie dokumentu, ktorým alebo na základe ktorého sa poskytlo alebo pravidelne poskytuje daňové tajomstvo), je potrebné ustanoviť výnimku z nazerania do spisu, a to v podobe vylúčenia nazerania do písomností, ktorých sprístupnením by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu správy daní alebo k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu objasnenia alebo vyšetrenia veci podľa osobitného predpisu (napr. Trestného poriadku) a do súhrnného protokolu. Ak sa však uvedené písomnosti a súhrnný protokol použijú ako dôkaz pri správe daní, výnimka sa neuplatní.
K bodu 12 [§ 26 ods. 17]
Novelizačný bod predstavuje transpozíciu Smernice Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov
k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (DAC 5).
V smernici 2011/16/EÚ sa stanovuje, že ak je držiteľ účtu sprostredkovateľským subjektom, finančné inštitúcie majú preveriť takýto subjekt a identifikovať a oznámiť jeho skutočných vlastníkov (due diligence). Tento dôležitý aspekt sa pri uplatňovaní uvedenej smernice opiera o informácie získané v rámci boja proti praniu špinavých peňazí zhromaždené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (5) na účely identifikácie skutočných vlastníkov.
Aby finančná správa mohla účinne monitorovať uplatňovanie postupov hĺbkového preverovania stanovených v smernici 2011/16/EÚ zo strany finančných inštitúcií, musí mať prístup k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí. Bez takéhoto prístupu by nebola schopná monitorovať, potvrdiť a kontrolovať, či finančné inštitúcie riadne uplatňujú smernicu 2011/16/EÚ správnou identifikáciou a oznamovaním skutočných vlastníkov sprostredkovateľských subjektov.
K bodom 13 až 15 [§ 52 ods. 5, 9, 12 až 15]
Jedným z cieľov reformy daňového tajomstva je aj zvyšovanie daňovej transparentnosti pri zachovaní práv a minimálneho štandardu ochrany daňových subjektov. Medzi opatrenia na zvýšenie daňovej transparentnosti na Slovensku môžeme zaradiť najmä zoznamy, ktoré vypracúva a zverejňuje na svojom webovom sídle Finančné riaditeľstvo SR. Zoznamy prispievajú k lepšej informovanosti verejnosti, ktorá môže prispieť k väčšej daňovej transparentnosti podnikateľského prostredia na Slovensku, ktorá môže v konečnom dôsledku pomôcť v boji proti daňovým únikom.
Navrhuje sa preto doplniť do zoznamu daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane dátum od ktorého je daňový subjekt registrovaných k týmto daniam a deň, ktorým došlo k zmene druhu registrácie na dani z pridanej hodnoty.
Tiež sa navrhuje na základe údajov z podaných daňových priznaní k dani z príjmov právnických osôb (aj právnických osôb nezaložených alebo nezriadených na podnikanie) zverejňovať štvrťročne zoznam daňových subjektov s výškou ich vyrubenej dane, dodatočne vyrubenej dane alebo daňovej straty. Za „vyrubenú daň“ a „dodatočne vyrubenú daň“ je potrebné považovať údaj uvedený na riadku 1050 vzoru daňového priznania k dani z príjmov PO za obdobie 2015, 2016 – „Daň alebo daňová licencia“ a za „daňovú stratu“ je potrebné považovať údaj uvedený na riadku 400 vzoru daňového priznania k dani z príjmov PO za obdobie 2015, 2016 – „Základ dane (+) alebo daňová strata (-) po úprave o položky uvedené na r. 320 a 330.“
Ďalej sa navrhuje na základe údajov z podaných daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty zverejňovať štvrťročne zoznam daňových subjektov s výškou uplatneného nadmerného odpočtu alebo dodatočne uplatneného nadmerného odpočtu a s výškou priznanej vlastnej daňovej povinnosti alebo dodatočne priznanej vlastnej daňovej povinnosti. Minimálnu výšku, od ktorej sa bude v zozname zverejňovať uplatnený nadmerný odpočet, dodatočne uplatnený nadmerný odpočet alebo priznaná vlastná daňová povinnosť alebo dodatočne priznaná vlastná daňová povinnosť, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Za „uplatnený nadmerný odpočet“ a „dodatočne uplatnený nadmerný odpočet“ je potrebné považovať údaj uvedený na riadku 32 vzoru daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za obdobie 2015 – „Nadmerný odpočet“ a za „priznanú vlastnú daňová povinnosť“ a „dodatočne priznanú vlastnú daňovú povinnosť“ údaj na riadku 31 uvedeného vzoru tlačiva – „Vlastná daňová povinnosť“.
Zverejňovanie týchto informácií môže zúžiť priestor pre podvody, pretože má platiť rovnaký princíp ako pri zverejňovaní zmlúv – tam, kde je možná verejná kontrola, je obava z odhalenia protiprávneho konania jednoznačne vyššia.
S cieľom poskytnúť verejnosti aj komplexné informácie o osobitných odvodoch sa navrhuje k existujúcim zoznamom pridať aj zoznam vybraných finančných inštitúcií s výškou uhradeného odvodu za príslušný kalendárny rok a zoznam regulovaných osôb, v ktorom sa bude uvádzať súčet osobitných odvodov z podnikania v regulovaných odvetviach za všetky odvodové obdobia patriace do príslušného účtovného obdobia, vypočítaný správcom odvodu pri zúčtovaní odvodov, teda celková výška odvodov, ktorá mala byť regulovanou osobou zaplatená za všetky odvodové obdobia patriace do príslušného účtovného obdobia. V zozname regulovaných osôb sa bude uvádzať aj dlžná suma nedoplatku regulovanej osoby zo zúčtovania odvodov.
Uvedené zoznamy nebudú časovo obmedzené (ani údaje v nich uvedené), pričom údaje zverejňované Finančným riaditeľstvom SR v zoznamoch sa budú zverejňovať v štruktúrovanej forme, ktorá bude prehľadnejšia a umožní lepšie vyhľadávanie a ďalšie automatizované spracovanie týchto údajov.
K bodom 16 až 18 [§ 53c ods. 1]
Ako propodnikateľské opatrenie sa z dôvodu zvýšiť záujem najmä menších daňových subjektov podávať žiadosti o vydanie záväzných stanovísk navrhuje znížiť úhradu za vydanie záväzné stanoviská o polovicu.
K bodu 20 [§ 55 ods. 12 písm. a) a ods. 13]
Jedná sa o precizovanie zákona a jeho zosúladenie s jeho doterajším výkladom v prípadoch, ak je platba vykonaná z iného účtu, ako je účet daňového subjektu.
K bodu 21 [§ 64 ods. 3]
Ide o terminologicko - legislatívnu úpravu – zavedenie legislatívnej skratky.
K bodu 22 [§ 68 ods. 1]
Navrhovaná úprava korešponduje s postupom začatia a ukončenia vyrubovacieho konania, ktoré vykonáva správca dane, ktorý daňovú kontrolu začal, bez ohľadu na skutočnosť, že dôjde k zmene príslušnosti na iného správcu dane alebo na DÚ VDS. Vykonanie nového vyrubovacieho konania po odvolacom konaní, po zrušení rozhodnutia v rámci mimoriadnych opravných prosatriedkov alebo po zrušení rozhodnutia súdom iným správcom dane je pre „nového“ správcu dane náročné, nakoľko tento sa musí oboznámiť s celým prípadom, ktorý je už dobre známy pôvodnému správcovi dane.
K bodu 23 [§ 68 ods. 3]
S cieľom zamedziť predlžovaniu vyrubovacích konaní sa navrhuje ustanoviť lehotu, v ktorej musí správca dane vydať rozhodnutie v prvom vyrubovacom konaní (napr. po kontrole). V mimoriadne zložitých prípadoch bude môcť túto lehotu primerane predĺžiť druhostupňový orgán.
K bodu 24 [§ 68a ods. 6]
Navrhuje sa odstrániť výkladové nejasnosti ustanovenia o právoplatnosti vyrubovacieho rozkazu. Vyrubovací rozkaz nadobudne právoplatnosť po novom:
1. márnym uplynutím lehoty na podanie odporu čo znamená, že:
- odpor nebol podaný alebo
- bol podaný oneskorene, alebo
- bol podaný neoprávnenou osobou,
2. dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí odporu z dôvodu nedostatočného vecného odôvodnenia.
K bodu 25 [§ 68a ods. 8]
Analogicky s možnosťou vykonania opätovnej kontroly sa navrhuje možnosť vykonať kontrolu tej istej dane, za to isté zdaňovacie obdobie, za ktoré sa o vyrubení dane alebo rozdielu dane oproti vyrubenej dani alebo o uplatnenom nároku alebo rozdielu v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, rozhodlo vyrubovacím rozkazom, ktorý nadobudol právoplatnosť, aj na základe podnetu orgánov činných v trestnom konaní.
K bodu 26 [§ 72 ods. 3]
Ako propodnikateľské opatrenie sa navrhuje predĺžiť lehotu na podanie odvolania zo súčasných 15 dní na 30 dní.
K bodu 27 [§ 79 ods. 5]
Ide o precizovanie ustanovenia. Daňový preplatok nebude možné vrátiť (ani preúčtovať), ak žiadosť o jeho vrátenie bola doručená po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.
Za žiadosť o vrátenie preplatku je potrebné v spojení s § 79 ods. 7 považovať aj podané daňové priznanie (napr. uplatnený nadmerný odpočet). Taktiež sa spresňuje, že takýto preplatok po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane je príjmom štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obce.
K bodu 28 [Poznámka pod čiarou k odkazu 92c]
Dopĺňa sa poznámka pod čiarou k odkazu 92c.
K bodu 29 [§ 165g a § 165h]
Navrhuje sa prechodné ustanovenie vo vzťahu k daňovému tajomstvu. Informácia o tom, či prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie zostáva daňovým tajomstvom vo vzťahu k daňovej kontrole alebo daňovému exekučnému konaniu, ktoré boli ukončené do 31. decembra 2017.
Navrhuje sa prechodné ustanovenie, podľa ktorého bude fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, registrovaným pre daň z príjmov povinná doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe od 1. júla 2018.
Navrhujú sa prechodné ustanovenia k novonavrhovaným zoznamom podľa § 52 ods. 9 a 12. Nakoľko sa zoznamy tvoria z údajov z podaných riadnych, opravných, resp. dodatočných daňových priznaní, je potrebné nastaviť obmedzenie vo vzťahu k zdaňovacím obdobiam. Zoznam podľa odseku 9 sa prvýkrát zverejní najneskôr do konca júna 2018 na základe údajov z daňových priznaní k dani z príjmov právnických osôb podaných v prvom štvrťroku 2018 za zdaňovacie obdobia, ktoré začali po 31. decembri 2016 a zoznam podľa odseku 12 sa zverejní prvýkrát najneskôr do konca júna 2018 na základe údajov z daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty podaných v prvom štvrťroku 2018 za zdaňovacie obdobia, ktoré začali po 31. decembri 2016.
Údaje uvedené v zoznamoch, ktoré zverejňuje finančné riaditeľstvo, sa zverejnia v podobe štruktúrovaných údajov, ktorá umožňuje vyhľadávanie a ich ďalšie automatizované spracovanie prvýkrát v roku 2018.
Taktiež sa navrhuje prechodné ustanovenie, podľa ktorého daňový úrad oznámenie podľa § 53d ods. 1 prvýkrát zašle daňovým subjektom - podnikateľom najneskôr do konca roka 2018.
Ďalej sa navrhuje prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa nová lehota na vydanie rozhodnutia podľa § 68 ods. 3 použije na vyrubovacie konanie, ktoré začalo po účinnosti tohto zákona.
Nakoniec sa navrhujú prechodné ustanovenie k zoznamu vybraných finančných inštitúcií a k zoznamu regulovaných osôb.
K bodu 30 [Príloha]
Novelizačný bod predstavuje transpozíciu:
- Čl. 6 (Všeobecné pravidlo proti zneužívaniu) Smernice Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016) a
- Smernice Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (DAC 5).
K čl. II
V súvislosti s transpozíciou Smernice Rady (EÚ) 2016/2258, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí, ktorou sa zabezpečí prístup finančnej správy k informáciám v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí ako sú informácie o skutočných vlastníkoch a hĺbkové preverovanie, sa navrhuje úprava ustanovenia o poskytovaní informácií získaných pri činnosti Finančnej spravodajskej jednotky na základe zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že Finančná spravodajská jednotka bude poskytovať tieto informácie správcovi dane a orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva na účely správy daní, ak majú význam pre správu daní a takéto poskytnutie neohrozí plnenie úloh finančnej spravodajskej jednotky.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva je Finančné riaditeľstvo SR len jedným z orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva. Orgánmi štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sú Ministerstvo financií SR, Finančné riaditeľstvo SR, daňové úrady, colné úrady a Kriminálny úrad finančnej správy. Podľa § 4 ods. 1 daňového poriadku je správcom dane daňový úrad, colný úrad a obec. Pojem správy daní je širší ako daňové konanie, pričom správou daní je aj medzinárodná pomoc a spolupráca pri správe daní.
K čl. III
K bodu 1 [§ 5 ods. 3]
Z dôvodu centralizácie podávania trestných oznámení finančnou správou na Kriminálny úrad finančnej správy sa navrhuje vypustiť uvedenú právomoc daňového úradu.
K bodu 2 [§ 6 ods. 3 písm. b)]
Ustanovenie sa mení nadväzne na prijatie novely zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorou sa daňový úrad pre vybrané daňové subjekty stal správcom odvodu časti poistného.
K bodu 3 [§ 6 ods. 5]
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s navrhovaným bodom 1.
K čl. IV
Z dôvodu odstránenia výkladových nezrovnalostí sa spresňuje ustanovenie tak, aby bolo zrejmé, že v oznámení podanom podľa § 9 ods. 1 regulovaná osoba uvádza celkovú sumu zaplatených odvodov za všetky odvodové obdobia patriace do príslušného účtovného obdobia.
K čl. V
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2018, okrem článku I bodov 13 a 15 § 52 ods. 13 a 14, ktorých účinnosť navrhuje od 1. januára 2019, a to vzhľadom na dostatočný časový priestor, ktorý je potrebný na úpravu informačného systému finančnej správy.
Schválené vládou SR dňa 16. augusta 2017.
Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Peter Kažimír, v. r.
minister financií Slovenskej republiky