Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Ústav pamäti národa (ďalej len „ÚPN“) bol zákonom zriadený ako verejnoprávna inštitúcia, ktorej úlohou je poskytovať všeobecne prospešné služby a uskutočňovať bádateľskú a vzdelávaciu činnosť pre obdobie rokov 1939 - 1989, ktoré bolo v čase vzniku sa označené ako doba neslobody. Úlohou ÚPN je skúmať a pripomínať skutočnosť, že v minulom storočí boli sloboda občanov a princípy demokracie na území Slovenska počas dlhých období potlačované. Počas svojej pätnásťročnej existencie sa ÚPN etabloval v spoločnosti a zaujal neodmysliteľné miesto pri odhaľovaní zločinov totalitných režimov. A práve dnes v období negatívneho vzrastu extrémistických myšlienok v spoločnosti je jeho význam a úloha o to nepostrádateľnejšia.
Už tvorcovia zákona pred pätnástimi rokmi si dávali za cieľ, aby ÚPN vykonával činnosti spočívajúce v dokumentácii, vedeckom bádaní, zhromažďovaní a poskytovaní informácií, ale aj vo vzdelávaní o dobe neslobody. ÚPN bol v čase jeho vzniku označený ako „inštitúcia s celonárodným významom, ktorej zakladateľom bude Slovenská republika“. Princípy, ktoré boli súčasťou dôvodovej správy k návrhu zákona, ktorým ÚPN vznikol, predpokladali a proklamovali, že úlohy zverené ÚPN, budú vykonávané a zabezpečené prostredníctvom jeho „štatutárnych orgánov, resp. prostredníctvom ich zloženia a spôsobu menovania a voľby“. Už v čase vzniku tejto inštitúcie sa predpokladalo, že ÚPN si práve prostredníctvom spôsobu ich kreácie „uchová väzby na ústavné inštitúcie Slovenskej republiky a zostane pod ich kontrolou“. Po pätnástich rokoch existencie je však nutné konštatovať, že tento cieľ zákonodarcu sa nepodarilo naplniť a to predovšetkým z pohľadu určenia štatutárneho orgánu, ktorým sa po novelizácii uvedeného zákona od roku 2003 stal predseda správnej rady. Táto zásadná zmena zásadne zmenila duch pôvodnej právnej úpravy. Vloženie rozhodovania o zásadnom smerovaní a činnosti ÚPN do rúk jednej osoby sa vymyká zo štandardných demokratických princípov. Potreba legislatívnej zmeny vyvstáva jednak zo skúseností s doterajším spôsobom riadenia, ako aj zo stále zvyšujúcej sa potreby transparentného a efektívneho spôsobu riadenia v štátnych i verejnoprávnych inštitúciách. Zavedený model riadenia jednou osobou, ktorá vzhľadom na súčasnú právnu úpravu podlieha iba formálnej kontrole ústavných inštitúcií sa ukázal ako neefektívny a neopodstatnený.
Snahou predkladateľov je predovšetkým vo väzbe na existujúcu štruktúru orgánov zaviesť efektívny a predovšetkým transparentný model riadenia, ktorý spočíva v zavedení tzv. kolektívneho štatutárneho orgánu, ktorého zloženie pozostávajúce z osôb priamo volených, alebo menovaných Národnou radou Slovenskej republiky, Prezidentom Slovenskej republiky a Vládou Slovenskej republiky predstavuje záruku nielen odborného, ale predovšetkým spomínaného transparentného a demokratického spôsobu riadenia. Zavedenie tohto spôsobu riadenia je nevyhnutne spojené s úpravou právomocí orgánov ÚPN i špecifikáciou vnútorného kontrolného mechanizmu.
Predkladaný návrh zákona komplexne odstraňuje nedostatky aplikačnej praxe, ktoré vznikli počas doterajšej existencie tejto verejnoprávnej inštitúcie.
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
Ustanovenie § 8 ods. 1 spresňuje úlohy zverené štátom.
K bodom 2
Uvedené nové znenie upresňuje pôvodný text § 8 ods. 1 písm. f). Úlohou zverenou ústavu štátu je okrem iného systematicky zhromažďovať a vedecky a odborne dokumentačne spracovávať všetky druhy informácii, dokladov a dokumentov vzťahujúcich sa na dobu neslobody.
K bodu 3
Ustanovenie § 9 ods. 1 upravuje podrobnosti o vzniku a činnosti organizačných zložiek, o ich postavení a vzťahy medzi nimi, ktoré upravuje organizačný poriadok.
K bodu 4
Uvedeným návrhu sa ruší výbor ústavu. Orgánmi ústavu sú dozorná rada a správna rada.
K bodu 5
Navrhovaná úprava § 10 ods. 2 definuje nezlučiteľnosť funkcie člena orgánov ústavu, členov správnej rady a dozornej rady, s pracovaným pomerom alebo iným pracovnoprávnym vzťahom (napr. dohody o vykonaní práce v zmysle zákonníka práce) s ústavom.
K bodu 6
Navrhovaným znením sa mení ustanovenie § 10 ods.4. Štatutárnym orgán je správna rada ústavu ako kolektívny orgán.
K bodu 7
Predmetná zmena súvisí so zmenou štatutárneho orgánu, ktorým sa v zmysle navrhovanej úpravy stáva správna rada. Ďalším dôvodom je nevyhnutná potreba šetrenia finančných prostriedkov v rámci štátneho rozpočtu. Z uvedeného dôvodu návrh upravuje výšku mesačnej odmeny za výkon funkcie predsedu správnej rady.
Predsedovi správnej rady patrí za výkon funkcie mesačne odmena vo výške dvojnásobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa mu má odmena vyplácať.
K bodom 8 až 17
Nové znenie § 12 ods. 1 upravuje text v súvislosti so zmenou štatutárneho orgánu, ktorým sa stáva správa rada a so zmenou voľby predsedu správnej, ktorých si zo svojho stredu volia členovia správnej rady.
Činnosť ústavu pri plnení úloh podľa zákona o ústave pamäti národa zabezpečuje správna rada. Správna rada má deviatich členov. Piatich členov na návrh určeného výboru volí Národná rada Slovenskej republiky, po dvoch menujú vláda Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky. Správna rada zo svojich členov volí predsedu a podpredsedu.
Navrhovaná úprava zároveň vypúšťa poslednú vetu § 12ods. 2, ktorá sa týka prvého funkčného obdobia prvého predsedu ústavu, a to z dôvodu relevancie.
V ustanovení § 12 odsek 3 sa navrhuje pridať oprávnenie orgánu, ktorý ustanovil člena správnej rady, odvolať ho v prípade zistených závažných nedostatkov dozornou radou pri výkone jeho funkcie.
Navrhované odseky čl. 4 § 12 spresňujú pôsobnosti správnej v súvislosti so zmenou štatutárneho orgánu a zmenou voľby predsedu správnej rady. Do pôsobnosti správnej rady okrem iného patrí schvaľovať organizačný poriadok ústavu a jeho zmeny, vypracúvať ročnú účtovnú uzávierku ústavu a predkladať ju na prerokovanie vláde, vypracúvať najneskoršie do 30. apríla výročnú správu o činnosti ústavu za predchádzajúci rok a vymenúvať a odvolávať vedúcich organizačných zložiek ústavu.
Nový odsek ods.6 § 12 definuje činnosť správnej rady. Činnosť správnej rady koordinuje a navonok koná v jej mene predseda správnej rady. Predsedu správnej rady v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností podpredseda správnej rady.
Doterajšie odseky 6 a 7 sa označujú ako odseky 7 a 8.
Nový odsek § 12 ods.7 spresňuje spôsob rozhodovania správnej rady, ktorá rozhoduje formou uznesení, čím je jednoznačne jasný rozdiel medzi formou rozhodnutia správnej rady a rozhodnutiami v zmysle čl. 8 ods. 1 písm. j) a k). Zároveň predmetné ustanovenie upravuje uznášaniaschopnosť správnej rady, pričom je správna rada uznášaniaschopná, ak sa na jej rokovaní zúčastní nadpolovičná väčšina členov a na rozhodnutie sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov. Výnimku z uvedeného tvorí voľba predsedu a podpredsedu správnej rady. Tu sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny všetkých členov, a to s poukazom na postavenie predsedu a podpredsedu správnej rady.
K bodu 18
Ustanovenie sa vypúšťa v súvislosti so zmenou v §10 ods.1 písm. b).
K bodu 19
Navrhovaná zmena zjednocuje možnosť odvolania členov orgánov ústavu orgánom, ktorý ho ustanovil v prípade ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin alebo po dobu najmenej šiestich mesiacov nevykonáva svoju funkciu.
K bodu 20
Navrhovaná zmena rieši aktuálne problémy praxe zapríčinené tým, že v pôvodnej úprava chýbala úprava spätnej väzby pri upozorneniach na zistené nedostatky dozornou rada. Navrhovaná úprava ukladá povinnosť správnej rade jednak bezodkladne zabezpečiť nápravu dozornou radou zistených nedostatkov a zároveň je povinná informovať o uvedenom písomne dozornú radu. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovaná zmena nerozširuje kompetencie dozornej rady.
K bodu 21
Ide o spresnenie textu § 15ods. 1 z dôvodu nepresnosti a nejasnosti.
K bodu 22
V súvislosti s navrhovanou zmenou sa ustanovujú prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. októbra 2017. Výkon funkcie doterajšieho predsedu správnej rady končí k 15. októbra 2017, pričom doterajší predseda správnej rady naďalej ostáva členom správnej rady do konca funkčného obdobia, na ktoré bol zvolený.
K čl. II
Navrhuje sa deň nadobudnutia účinnosti zákona na 15. októbra 2017.