Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

290/2016 Z. z.

najpravo.sk • 25.9. 2017, 17:45

Dôvodová správa   

 

 

A. Všeobecná časť

 

V súčasnosti neexistuje v právnom poriadku Slovenskej republiky zákon, ktorý by upravoval, resp. vytváral rámec na podporu malého a stredného podnikania (ďalej len „MSP”) a záujemcov o podnikanie v Slovenskej republike.

 

Návrh zákona upravuje pôsobnosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo”) pri poskytovaní podpory v oblasti MSP, definuje oblasti a formy poskytovania podpory a súčasne umožňuje uplatňovanie európskych zásad rozvoja MSP zakotvených v agende Európskej únie orientovanej na podporu a rozvoj MSP – konkrétne                   v tzv. Small Business Act (Zákon o malých a stredných podnikoch), či dokumente Akčný plán pre podnikanie 2020.

 

Opodstatnenosť prijatia tohto zákona vychádza z ustanovení aktuálneho Programového vyhlásenia vlády SR. Návrhom zákona sa plní kritérium z pohľadu ex-ante kondicionality, t. j. podmienky čerpania štrukturálnych fondov pre oblasť MSP v rámci programovacieho obdobia rokov 2014 až 2020.

 

Návrh zákona upravuje v slovenskej legislatíve po prvýkrát pojmy z európskej terminológie viažucej sa na sektor MSP, napríklad test vplyvov právnych predpisov a materiálov nelegislatívnej povahy na MSP (tzv. SME Test), koučovanie a mentoring a pod.

 

Ambíciou zákona je taktiež snaha o explicitné presadzovanie princípu „Najskôr myslieť v malom“ (Think small first)  v slovenskom právnom prostredí.

 

Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť zákona navrhuje                      1. januára 2017.

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými                        je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

 

Predložený návrh zákona má pozitívny a zároveň negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti a sociálnu oblasť, konkrétne z hľadiska zvýšenia zamestnanosti. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

 

 

 

 

 

 

Dôvodová správa

 

B. Osobitná časť

 

K čl. I

 

K § 1

 

V  § 1 sa vymedzuje predmet zákona, ktorého obsahom je úprava pôsobnosti ministerstva a ďalších subjektov pri tvorbe a zlepšovaní podnikateľského prostredia a poskytovaní podpory v oblasti MSP ako kľúčovej zložky podnikateľského prostredia z pohľadu národnej ekonomiky.

 

K § 2

 

Uvádzajú sa oblasti,  na ktoré je možné podľa tohto zákona poskytnúť podporu. Jednotlivé oblasti podpory MSP sú upravené čo možno najvšeobecnejšie, a to z dôvodu, že úmyslom zákonodarcu je stanovenie čo najširšieho rámca, v rámci ktorého je možné realizovať formy (nástroje) podpory podľa § 3 zákona.

Aktivity súvisiace so zlepšovaním podnikateľského prostredia dotvárajú rámec komplexnej podpory MSP, ktorého vytvorenie si zákonodarca kladie v súvislosti s týmto zákonom ako primárny cieľ. Aktivity v tejto oblasti, ako vykonávanie činností lepšej regulácie, vykonávanie testu vplyvov právnych predpisov a materiálov nelegislatívnej povahy na malé a stredné podnikanie (§ 10 zákona), vypracovanie ročnej správy o stave malého a stredného podnikania definovaná v § 11 zákona možno považovať za legislatívne nóvum.

Uvedené ustanovenie definuje aj pojem startup, ktorým môže byť iba obchodná spoločnosť, ktorá povinne vytvára základné imanie, pričom spoločnosťou povinne vytvárajúcou základné imanie sa bude na účely tohto zákona rozumieť iba taká spoločnosť, ktorej všetci spoločníci sú zo zákona povinní prispieť do základného imania vkladom. Bude ňou teda akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a od 1. januára 2017 aj nová forma obchodnej spoločnosti jednoduchá spoločnosť na akcie. Nebude ňou verejná obchodná spoločnosť ani komanditná spoločnosť.

Zákon upravuje oblasti podpory, ktoré sú štátnou pomocou zlučiteľnou s vnútorným trhom; podpora bude poskytovaná v súlade s pravidlami na poskytovanie štátnej pomoci a minimálnej pomoci (zákon č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Nariadenie (EÚ)                   č. 651/2014, Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1407/2013 o uplatňovaní článkov 107 a108 Zmluvy o fingovaní Európskej únie).

 

K § 3

 

§ 3 taxatívne vymenúva priame a nepriame formy pomoci, ktoré ministerstvo plánuje realizovať.

V písmene a) ako priamu formu podpory poskytovanú v peňažnej forme zákon upravuje nenávratný finančný príspevok podľa zákona č. 292/2014 o príspevku poskytovanom                             z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a dotáciu.

V písmene b) sa popri tradičných formách nepriamej podpory poskytovanej v nepeňažnej forme akou je poskytovanie informácií a poradenstva v oblasti podnikania, vzdelávanie v oblasti podnikania, organizovanie a podpora účasti na stážach, súťažiach, výstavách alebo iných podujatiach zameraných na podporu podnikania, zavádzajú aj nové, inovatívne formy nepriamej podpory MSP, a to najmä mentoring a koučovanie. Ide o legislatívne zakotvenie medzinárodne osvedčených postupov tzv. best practices v oblasti podpory MSP.                                  

Zaradenie voucheru medzi nepriame formy podpory a jeho zadefinovanie je len legislatívnym potvrdením záujmu o realizovanie podpory MSP prostredníctvom tohto nástroja.

 

K  § 4

 

Návrh zákona v odseku 1 definuje žiadateľa o podporu, ktorým môže byť mikropodnikateľ, malý podnikateľ a stredný podnikateľ a to odkazom na Článok 2 Prílohy I Nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci                            za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 651/2014“), ktorý definuje kritéria mikropodniku, malého podniku a stredného podniku.  

 

Podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka je podnikateľom osoba zapísaná v obchodnom registri, osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov a fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

 

Podľa definície vyjadrenej v článku 2 Prílohy I  nariadenia (EÚ) č. 651/2014 sa za mikropodnik považuje podnik, ktorý zamestnáva menej ako 10 osôb a ktorého ročný obrat a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 2 milióny eur, malým podnikom sa  rozumie podnik, ktorý zamestnáva menej ako 50 osôb a ktorého ročný obrat a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 10 miliónov eur. Stredným podnikom je podnik, ktorý zamestnáva menej ako 250 osôb a ktorého ročný obrat nepresahuje 50 miliónov eur a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 43 miliónov eur. Na otázku, či podnikateľ spĺňa definíciu „mikropodniku, malého podniku a stredného podniku“ sú teda podstatné tri kritériá. Počet zamestnancov, ktorý nemôže prevýšiť počet 250, finančné kritérium, ktoré je upravené alternatívne a to limitom ročného obratu alebo ročnej súvahy. Podľa výkladu finančného kritéria zo strany Európskej komisie podnik nemusí spĺňať oba limity, ale jedno z nich môže prekračovať bez toho, aby stratil svoje postavenie „mikropodniku“, „malého“, resp. „stredného“ podniku. Tretím kritériom je nezávislosť malého a stredného podnikateľa od subjektu, ktorý nespĺňa definíciu „malého a stredného podniku“.

Nariadenie (EÚ) č. 651/2014 upravuje aj prepojenie podnikov (ako napr. samostatný a partnerský podnik), ktoré sa zohľadňujú pri výpočte počtu pracovníkov, finančného kritéria a referenčného obdobia.

Návrh zákon v  odseku 2 definuje aj žiadateľa o nepriamu formu podpory ako fyzickú osobu, ktorá nie je podnikateľom podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.

 

Upravuje sa spôsob predkladania žiadostí, náležitosti žiadostí s prihliadnutím na identifikáciu žiadateľa.

Pre priamu formu podpory sa ustanovujú prílohy, ktoré musí žiadateľ obligatórne priložiť k žiadosti o dotáciu. Účelom príloh je získanie a overenie všetkých rozhodujúcich informácií a údajov, ktoré sú nevyhnutné na optimálne a spravodlivé rozhodnutie o poskytnutí podpory. Najdôležitejšími preukazovanými informáciami sú vysporiadanie vzťahov so štátnym rozpočtom, daní a poistného.

 

 

K § 5

 

Odsek 1 upravuje poskytovanie podpory podľa tohto zákona. Podporu poskytuje ministerstvo, ktoré ministerstvo môže na základe osobitnej zmluvy poveriť inú právnickú osobu, aby v jeho mene vykonávala niektoré úlohy spojené s poskytovaním podpory, pričom povereným vykonávateľom podpory môže byť iba subjekt, ktorý je definovaný v  odseku 2 tohto ustanovenia.

V odseku 3 sa z dôvodu realizácie vybraných návratných foriem priamej podpory upravuje postavenie vykonávateľa podľa odseku 2 písm. b) ako subjektu, ktorý sa považuje za finančnú inštitúciu a súčasne za orgán vykonávajúci finančné nástroje a nástroje finančného inžinierstva v zmysle príslušných legislatívnych pravidiel Európskej únie a právnych predpisov Slovenskej republiky, a to najmä v súlade s príslušnými ustanoveniami Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 a zákona č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene                           a doplnení niektorých zákonov. Zadefinovanie postavenia vykonávateľa podľa odseku 2 písm. b) ako finančnej inštitúcie a súčasne za orgán vykonávajúci finančné nástroje a nástroje finančného inžinierstva, predstavuje možnosť realizovať podporu MSP návratnou formou                       v rámci programového obdobia 2014 – 2020. Zapojenie a konkrétna pozícia vykonávateľa podľa odseku 2 písm. b) v rámci štruktúry subjektov implementujúcich finančné nástroje bude určená v súlade s vyššie uvedenými právnymi predpismi a ďalšími právnymi predpismi                     a pravidlami upravujúcimi postup implementácie finančných nástrojov.

Ministerstvo prevedie prostriedky na podporu MSP vykonávateľovi podľa odseku 2, na základe podmienok dohodnutých v osobitnej zmluve uzatvorenej medzi ministerstvom a vykonávateľom podpory, ktorej minimálne obsahové náležitosti sú definované.

 

K § 6

Upravuje sa proces posudzovania žiadostí. Keďže na dotáciu nie je právny nárok, na rozhodnutie nie je ustanovená žiadna lehota. Ak má žiadosť chyby alebo nedostatky, ktoré bránia poskytnutiu podpory, ministerstvo alebo vykonávateľ podpory vyzve žiadateľa do 30 dní od doručenia žiadosti, aby nedostatky odstránil alebo žiadosť doplnil. Výsledok posúdenia žiadosti ministerstvo alebo vykonávateľ podpory oznamuje žiadateľovi, nie je však určená žiadna konkrétna forma, akú musí toto oznámenie mať. V prípade, ak žiadateľ výzve na doplnenie žiadosti nevyhovie v určenej lehote, ministerstvo žiadosť zamietne. Samotné poskytnutie dotácie sa môže uskutočniť až po podpísaní zmluvy o poskytnutí podpory.

 

K § 7

 

Upravujú sa podrobnosti o podmienkach a spôsobe poskytovania podpory podľa tohto zákona, a to na základe schémy pomoci a programu. Definujú sa náležitosti programu, upravuje sa postup uverejnenia programu ministerstvom.

V odseku 4 sa upravuje, že v prípade podpory podľa § 3 písm. a) sa podpora poskytuje na základe zmluvy medzi ministerstvom a prijímateľom podpory a v prípade podpory podľa § 3 písm. b) ide len o poskytovanie služieb, ktoré sú poskytované najmä zo strany vykonávateľa podpory, takže sa zmluva uzatvára medzi poskytovateľom služby (vykonávateľ)                                a žiadateľom. Ak by bolo poskytovateľom služieb ministerstvo zmluva sa uzatvára medzi ministerstvom a prijímateľom.

Minimálne obsahové náležitosti zmluvy sú uvedené v odseku 5.

 

 

K § 8

 

Ustanovenie § 8 vymedzuje pôsobnosť a kompetencie ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy pre zabezpečovanie poskytovania komplexnej podpory MSP. Ministerstvo najmä v legislatívnej oblasti zabezpečuje zmenu právnych predpisov v nadväznosti na výstupy lepšej regulácie v spolupráci s ústrednými orgánmi štátnej správy, a to predkladaním návrhov nových právnych predpisov, návrhov na zmenu existujúcich právnych predpisov a  opatrení, ktoré majú priamy a nepriamy vplyv na oblasť podnikateľského prostredia. Ministerstvo zabezpečuje vykonanie testu vplyvov právnych predpisov a materiálov nelegislatívnej povahy na malé a stredné podnikanie, vypracúva a predkladá vláde SR ročnú správu o stave podnikateľského prostredia a poskytuje podporu podľa tohto zákona. 

 

K § 9

 

Ustanovenie zákona vymedzuje pojem lepšia regulácia ako súhrn činností zameraných na znižovanie neprimeranej záťaže podnikov a zlepšenie podnikateľského prostredia.

Agenda Lepšej regulácie je dlhodobo jednou z nosných politík Európskej komisie v oblasti tvorby podnikateľského prostredia v krajinách Európskej únie. Činnosti uvedené v § 9 a 10 prebiehajú tak na úrovni Európskej komisie, ako aj v jednotlivých členských štátoch, ktoré si podrobné procesy upravujú vo svojich vnútroštátnych normách. Slovenská republika takúto úpravu doposiaľ nemá, čo je jedným z dôvodov  zaostávania v presadzovaní optimalizácie regulačného rámca podnikania a odstraňovania neodôvodneného regulačného zaťaženia (vrátane administratívneho a pod.). Práve návrh zákona o podpore MSP posúva tému lepšej regulácie na úroveň zákona s cieľom realizovať pokrok v téme lepšej regulácie, keďže napríklad aj doposiaľ parciálne realizované úpravy cez metodiky (bez právnej záväznosti) boli a sú mnohými aktérmi ignorované, obchádzané a banalizované. Navyše význam implementácie tejto agendy prostredníctvom zákona podčiarkuje aj skutočnosť, že realizácia MSP testu sa stala podmienkou implementácie Operačného programu výskum a inovácie 2014-2020, rovnako ako samotné prijatie zákona o podpore MSP, ktorý ho zavádza prostredníctvom § 10.

Zároveň sa definujú hlavné úlohy v rámci realizácie činností lepšej regulácie, a to najmä hodnotenie a kvantifikáciu vplyvov navrhovaných a existujúcich právnych predpisov a iných materiálov nelegislatívnej povahy prostredníctvom analýzy nákladov a prínosov jednotlivých možností a spôsobov regulácie na podnikateľské prostredie. V rámci činností lepšej regulácie sa ďalej vypracúvajú návrhy stanovísk k materiálom legislatívnej a nelegislatívnej povahy viažucich sa na podnikateľské prostredia na základe prieskumu a analýzy podnikateľského prostredia a taktiež na základe podnetov z praxe. Súčasťou predmetných činností je aj výkon agendy lepšej regulácie v oblasti malého a stredného podnikania. V rámci činnosti lepšej regulácie sa zároveň zavádza mechanizmus na predchádzanie tzv. goldplatingu, ktorým sa rozumie proces transpozície európskych noriem do slovenského právneho poriadku nad mieru požadovanú právom EÚ. Činnosti lepšej regulácie zabezpečuje ministerstvo alebo vykonávateľ podpory podľa § 5 ods. 2.

Predmetné ustanovenie je v plnom súlade s požiadavkou, ktorá pre SR vyplýva z ex-ante kondicionality pre čerpanie zdrojov zo štrukturálnych fondov prostredníctvom Operačného programu efektívna verejná správa.

 

 

 

 

K § 10

 

Ustanovenie zákona vymedzuje realizáciu testu vplyvov právnych predpisov a materiálov nelegislatívnej povahy na malé podniky a stredné podniky, ktorého cieľom je vo všeobecnosti analyzovať špecifické aspekty vplyvov navrhovaných a existujúcich právnych predpisov ako aj iných materiálov nelegislatívnej povahy na MSP. Súčasne sú definované aj základné činnosti pri výkone testu vplyvov na MSP napr. konzultácie, identifikácia a kvantifikácia vplyvov a pod.). Test vplyvov na MSP sa vykonáva v súlade s pravidlami a procesmi  určenými Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov, schválenou  uznesením vlády SR č. 24/2015 v znení neskorších uznesení.

 

Predmetné ustanovenie je v plnom súlade s požiadavkou, ktorá pre SR vyplýva z ex-ante kondicionality pre čerpanie zdrojov zo štrukturálnych fondov prostredníctvom Operačného programu výskum a inovácie. Rovnako tak predstavuje systematické opatrenie pre tvorbu podnikateľského prostredia.

 

K § 11

 

Prostredníctvom správy o stave malého a stredného podnikania sa systematicky monitoruje a skúma stav MSP. Výstupy z tohto procesu sú premietané do konkrétnych opatrení  predkladaných vláde SR na zlepšenie regulačného prostredia pre MSP. Vypracovanie Správy o stave malého a stredného podnikania nadväzuje na uznesenie vlády SR č. 792 zo 17. júla 2002, v zmysle ktorého vláda uložila ministrovi hospodárstva SR pravidelne predkladať na rokovanie vlády Správu o stave podnikateľského prostredia v SR s návrhmi na jeho zlepšovanie.

Správa o stave malého a stredného podnikania vypracovaná vo forme ročnej správy a prestavuje súčasť Správy o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike s návrhmi na jeho zlepšovanie.

Vypracovanie komplexnej správy o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike alebo jej častí zabezpečuje ministerstvo alebo vykonávateľ podpory podľa                           § 5 ods. 2.

 

K  § 12

 

Podpora poskytovaná podľa tohto zákona musí byť v súlade s podmienkami platnej legislatívy v oblasti poskytovania štátnej pomoci a minimálnej pomoci. V prípade schém pomoci sa vyžaduje podľa § 7 zákona č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon                                   o štátnej pomoci) stanovisko koordinátora pomoci (Protimonopolný úrad SR), ktoré je pre ministerstvo, ako vyhlasovateľa schémy pomoci záväzné. Dodržiavanie pravidiel poskytovania štátnej pomoci a minimálnej pomoci zahŕňa zároveň postup schvaľovania a uverejňovania schém pomoci v súlade s účinnými právnymi predpismi a aplikovateľnými pravidlami. Maximálna výška podpory a intenzita podpory je určená osobitným predpisom (Nariadenie (EÚ) č. 651/2014).

Ustanovenie odseku 4 určuje, že týmto zákonom nie je dotknutá pôsobnosť kontrolných orgánov podľa osobitných predpisov, a to najmä zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, zákona č. 292/2014 o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene                       a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene doplnení niektorých zákonov.

 

K  § 13

 

Prechodné ustanovenie, ktoré určuje, že schémy pomoc a programy zamerané na podporu malého a stredného podnikania, ktoré nadobudli platnosť a účinnosť pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona nie je potrebné nanovo schváliť.

 

K Čl. II

 

K bodom 1 a 2

 

V súlade s návrhom zákona sa navrhuje úprava zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

 

Navrhuje sa upraviť § 2 písm. b) a § 4, ktorý sa obmedzuje len na poskytovanie dotácie na úhradu prevádzkových nákladov združenia právnických s účasťou ministerstva (ďalej len „združenie“), ktoré vykonáva realizáciu podpory malého a stredného podnikania podľa osobitného predpisu. Na základe predmetného ustanovenia dochádza k prepojeniu dvoch právnych predpisov v oblasti podpory MSP, pričom zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva SR bude poskytovať dotáciu výlučne na úhradu oprávnených prevádzkových nákladov toho združenia, ktoré je súčasne vykonávateľom podpory MSP podľa osobitného zákona o podpore malého a stredného podnikania. Podpora pre MSP sa bude poskytovať výlučne na základe zákona o podpore malého a stredného podnikania, a z dôvodu vylúčenia duplicity poskytovania podpory pre MSP na základe dvoch osobitných predpisov, bolo ustanovenie  § 4 upravené.

 

K bodu 3

 

Cieľom dotácií na výskum, vývoj a inovácie je podporiť fyzické osoby a právnické osoby oprávnené na podnikanie na území Slovenskej republiky, ktoré majú potenciál zvyšovať svoju konkurencieschopnosť prostredníctvom riešenia projektov priemyselného výskumu, experimentálneho vývoja a inovácií vlastných produktov, služieb alebo technológií. Dotácie na podporu priemyselného výskumu, experimentálneho vývoja a inovácií sú vysoko motivujúcim nástrojom pre podnikateľský sektor na investovanie prostriedkov do rozširovania ľudského potenciálu zameraného na oblasti výskumu a vývoja a do podpory inovačného rozvoja cez financovanie výskumných, vývojových a inovačných činností.                 Je preto potrebné komplementárne uplatňovať dotácie pre podporu rozvoja činností s vysokou pridanou hodnotou na Slovensku. § 8 v ods. 1 definuje projekty, ktoré môžu byť v oblasti výskumu, vývoja a inovácií podporené vo forme dotácií. Oproti pôvodnému zneniu zákona je podpora zameraná aj na projekty podporujúce  rozvoj priemyselných klastrových organizácií. Týmto krokom ministerstvo sleduje najmä zintenzívnenie  vzájomných väzieb na regionálnej aj medzinárodnej úrovni, čo by malo viesť k rozvoju ekonomiky založenej na znalostiach                     a inováciách a naplňovaniu konceptu inteligentnej špecializácie.

Ustanovenie § 8 ods. 2 definuje pojem priemyselná klastrová organizácia, pod ktorou sa rozumie organizované zoskupenie odvetvovo alebo prierezovo zameraných nezávislých podnikateľských subjektov, najmä malých  podnikov a stredných podnikov, organizácií pôsobiacich v oblasti výskumu a vývoja a ďalších podporných inštitúcií, ktorých účelom                    je podporovať inovácie prostredníctvom zdieľania infraštruktúrnych kapacít a výmeny poznatkov a odborných znalostí medzi podnikmi a ostatnými organizáciami v zoskupení.

Zákon v § 8 ods. 3 upravuje procesy poskytovania dotácie, a to na základe schválenej schémy pomoci a následne na základe vyhlásenej výzvy na predkladanie projektov. V odseku 4 sú definovaní možní príjemcovia dotácie podľa jednotlivých špecifikácií uvedených v § 8 ods. 1.

§ 8 ods. 5 umožňuje ministerstvu poveriť administratívnymi činnosťami súvisiacimi

so zabezpečením realizácie poskytovania dotácií aj niektorú so svojich príspevkových organizácií.

 

K bodu 4

 

Legislatívno-technická úprava  v nadväznosti na bod 1. 

 

K bodu 5

 

Navrhovaná úprava § 10 ods. 7 písm. b) umožňuje oproti pôvodnej verzii zákona variabilitu pri zadefinovaní požiadaviek kladených na žiadateľa. Tento návrh súvisí najmä s presnejším zadefinovaním a rozšírením podporovaných oblastí uvedených v § 8 ods. 1. Aplikačná prax preukázala, že jeden univerzálny formulár žiadosti neumožňuje flexibilitu pri tvorbe nových schém pomoci. Z toho dôvodu sa navrhuje vytvárať žiadosť a zadefinovať štruktúru projektového zámeru v každej schéme pomoci individuálne. Tieto formuláre bude vytvárať ministerstvo a stanú sa neoddeliteľnou súčasťou každej schémy pomoci.

V § 10 ods. 7 sa upravuje písmeno d) len pre subjekty, ktoré sa uchádzajú o podporu podľa                § 8 ods. 1 písm. c)

 

K bodom 6 a 7

 

Vypúšťa sa písmeno f) z toho dôvodu, že nejde o informáciu, ktorá by mala priamy vplyv na posúdenie kvality projektového zámeru  a následné poskytnutie dotácie.

Rozširuje sa oblasť dotácií poskytovaných na výskum, vývoj a inovácie, v rámci ktorých môže byť poskytnutá dotácia použitá aj na úhradu miezd, platov, odvodov, služobných príjmov a iných náhrad a osobných vyrovnaní. Aplikačná prax preukázala, že väčšina nákladov, ktoré vzniknú riešiteľovi výskumno–vývojového projektu sú predovšetkým náklady súvisiace s ľudskými zdrojmi. Z dôvodu intenzívnejšej podpory výskumu, vývoja a inovácií, čím sa sleduje predovšetkým motivovanie subjektov investovať vlastné zdroje do rozvoja podnikov a zvyšovania ich konkurencieschopnosti sa navrhuje časť dotácie použiť aj na vykrytie najvýznamnejšej zložky reálnych nákladov žiadateľa, a to nákladov na mzdy, odvody a pod. Oprávnené osoby, ktorých náklady bude možné uhradiť budú špecifikované v konkrétnej schéme pomoci.

 

K bodu 8

Vzhľadom na úpravu v novelizačnom bode 4 sa navrhuje vypustiť prílohu č. 3.

 

 

 

 

 

 

 

K Čl. III

 

Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť zákona navrhuje od 1. januára 2017.

 

V Bratislave 17. augusta 2016

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

Peter Žiga v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

 

 

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1182
PoUtStŠtPiSoNe
: