TlačPoštaZväčšiZmenši

87/2015 Z. z.

12.8. 2015, 20:35 |  najpravo.sk

Dôvodová správa

 

  1. A.    Všeobecná časť

 

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

 

Účelom návrhu zákona je reagovať na aktuálne problémy súvisiace s procesom konkurzu a reštrukturalizácie v Slovenskej republike a súvisiace otázky v obchodných vzťahoch a s tým súvisiacich sociálnych dopadoch. Základným zámerom návrhu zákona je zamedziť poškodzovaniu veriteľov rámci konkurzného a reštrukturalizačného konania a posilnenia zodpovednosti za podnikanie. Na tento účel návrh zákona zvádza register diskvalifikácií a prísne postihy pri odďaľovaní riešenia úpadku firmy. Ďalej zavádza opatrenia zamedzujúce tunelovaniu firiem (zákaz vrátanie vkladov) a zavádza inštitút krízy obchodnej spoločnosti. Právna úprava  má za cieľ stanoviť jasné pravidlá pre poskytovanie pôžičiek a úverov firmám, ktorým hrozí úpadok. Ich majitelia majú hroziaci úpadok riešiť najmä zvýšením základného imania a nie tým, že prostredníctvom reálnych, či fiktívnych pôžičiek si pripravujú svoju pozíciu na ovládnutie procesu konkurzu, či reštrukturalizácie na úkor skutočných veriteľov. V stave, kedy má  firma nedostatok kapitálu, bude zakázané, aby si spoločníci vyplácali zisk, či uprednostňovali uspokojenie svojich pohľadávok a svojich veriteľov nechávali bez zaplatených faktúr. Pred vyplatením zisku bude štatutár povinný preveriť vždy aj to, či v dôsledku jeho vyplatenia majiteľom firmy nebude ohrozené zaplatenie faktúr veriteľom. Do procesu reštrukturalizácie bude môcť vstúpiť len spoločnosť, ktorá vedie riadne účtovníctvo a okrem toho bude musieť pravdivo opísať všetky obchody, ktoré pred reštrukturalizáciou firmu poškodili. Nová právna úprava ako následok reštrukturalizácie stanoví, že ak v reštrukturalizačnom pláne bude pre nezabezpečených veriteľov nižšia miera uspokojenia ako 40%, reštrukturalizovaná firma nebude svojim majiteľom vyplatiť zisky skôr ako uspokoja podlžnosti voči nezabezpečeným veriteľom aspoň do tejto výšky. V konkurze a aj v reštrukturalizácia sa zavádzajú prísnejšie predpoklady na to, aby správca mohol poprieť len tak prihlásenú pohľadávku veriteľa. Tento proces bude viac pod súdnou kontrolou a súd bude môcť veľmi rýchlo napraviť prípadné pochybenie správcu pri popieraní pohľadávok veriteľov. Zamestnanci firmy budú môcť dosiahnuť vyhlásenie konkurzu na majetok firmy v prípade jej úpadku oveľa jednoduchšie. Na otvorenie konkurzu v stave, kedy nemajú niekoľko mesiacov zaplatené výplaty už nebudú musieť skladať vysoké finančné čiastky ako preddavok. Zamedzí sa tým prípadom, aké sa stali v minulom roku na východnom Slovensku, kde zahraničný podnikateľ jednoducho odišiel a zamestnanci ostali  v patovej situácie a bez výplat.

 

Spolu s návrhom zákona sa predkladá aj návrh na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona.

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

 

Navrhovaná právna úprava bude mať dopad na štátny rozpočet, nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá vplyv na životné prostredie. Materiál má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti a pozitívne sociálne vplyvy.

 

 

  1. B.     Osobitná časť

 

K Čl. I (Obchodný zákonník)

 

K bodu 1 (§ 13a)

 

Ustanovenie zavádza základný predpoklad pre zavedenie tzv. registra diskvalifikácií. Podľa navrhovanej právnej úpravy môžu byť rozhodnutím o diskvalifikácii (vylúčení) dva typy  súdneho rozhodnutia – právoplatné rozhodnutie, ktorým sa uložil trest zákazu činnosti (čl. II, § 61 ods. 10), alebo rozhodnutie, pri ktorom sa bude mať za to, že ide o rozhodnutie o diskvalifikácii (porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas v súvislosti s uložením zmluvnej pokuty, čl. VIII, § 74a ods. 5). Rozhodnutím o vylúčení je teda iba také rozhodnutie, ktoré zaň výslovne označí zákon. Individuálne žaloby na vylúčenie nie sú prípustné.

Doba diskvalifikácie (vylúčenia) bude uvedená priamo v rozhodnutí (rozhodnutie súdu v trestnom konaní), inak bude doba diskvalifikácie (vylúčenia) 3 roky (oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu). Diskvalifikácia bude spočívať výlučne v zákaze možnosti vystupovať ako člen štatutárneho alebo dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve, ako aj v zákaze pôsobiť ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby alebo prokurista. Zakázané bude vystupovať ako vylúčený zástupca priamo (osobne), alebo nepriamo (prostredníctvom iných osôb).

Účinky právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení budú mať ihneď dôsledky aj na právny vzťah medzi spoločnosťou a vylúčeným zástupcom. Vylúčeného zástupcu to však nebude zbavovať povinnosti upozorniť spoločnosť na hrozbu vzniku škody a potrebné opatrenia na jej odvrátenie. Tú okolnosť, že rozhodnutie o vylúčení nadobudlo právoplatnosť oznámi súd, ktorý rozhodnutie o diskvalifikácii vydal súdu, ktorý vedie register diskvalifikácií.

Samotný verejnoprávny zákaz pôsobiť ako vylúčený zástupca na dosiahnutie účelu právnej úpravy nepostačuje, platnosť právnych úkonov vylúčeného zástupcu by nemala byť z dôvodu potreby ochrany tretích osôb dotknutá. Predkladateľ však navrhuje, aby ten, kto koná ako vylúčený zástupca zároveň ručil za záväzky z obchodov, ktoré v čase vylúčenia dojednal (sám, alebo ako tieňový zástupca spoločnosti). Ak ako ručiteľ plní, nevznikne mu právo na regres.

V prípade, že po vylúčení ostane spoločnosť alebo družstvo bez riadne vymenovaného štatutárneho orgánu, postupuje sa primerane podľa § 66 ods. 1.

 

K bodom 2 a 3 (§ 59a)

 

Regulácia transakcií s konfliktom záujmov v spoločnosti s ručením obmedzeným predstavuje neprimeranú administratívnu záťaž. Každá transakcia s konfliktom záujmov nad sumu (spravidla 500 euro), na účely zamedzenia skrytým nepeňažným vkladom, je z hľadiska spoločnosti administratívne a nákladovo značne náročná. Pravidlá pre transakcie s konfliktom záujmov je potrebné ponechať len pre akciové spoločnosti, kde majú vecné opodstatnenie. Spoločnosť s ručením obmedzeným bude pred skrytými nepeňažnými vkladmi chránená prepracovanými ustanoveniami o zákaze vrátenia vkladu.

 

Upravujú sa jednoznačne následky plnenia podľa neúčinnej zmluvy. Takéto plnenie musí byť spoločnosti vrátené, rovnako ako by išlo o prípad bezdôvodného obohatenia. Navrhuje sa zavedenie ručenia členov štatutárneho orgánu za vrátenie tohto plnenia. Toto ručenie nevznikne tým, ktorí ani pri vynaložení odbornej starostlivosti o existencii takéhoto plnenia nemohli vedieť.

 

K bodom 4 a 5 (§ 60)

 

Nová komplexná úprava udržiavania základného imania, prepracovanej zodpovednosti štatutárnych orgánov za transakcie poškodzujúce spoločnosti umožňuje zníženie administratívnej záťaže pri zakladaní spoločností bez ohrozenia pravidiel kapitálovej primeranosti kapitálových obchodných spoločností.

 

K bodu 6 (§ 66)

 

Vzdanie sa funkcie člen štatutárneho orgánu je z hľadiska právneho významnou právnou skutočnosťou. V niektorých situáciách je potrebné vedieť presne, kedy bol prejav vôle smerujúci k vzdaniu sa funkcie uskutočnený (aj keď účinky nadobudne doručením spoločnosti). Navrhuje sa preto, aby vzdanie sa funkcie bolo písomné a podpis osvedčený v prítomnosti notára alebo ním povereného zamestnanca.

 

K bodu 7 (§ 67a)

 

Upravuje sa kríza dotknutej spoločnosti, ktorá sa vymedzuje stavom úpadku alebo hroziaceho úpadku. Hroziaci úpadok sa vymedzuje ako nízky pomer vlastných a cudzích zdrojov. Skutočnosť hroziaceho úpadku sa bude odvíjať od účtovníctva dotknutej spoločnosti.

Navrhovaný pomer sa použije po prvýkrát v roku 2018, dovtedy sa použijú pomery upravené v prechodných ustanoveniach.

Určenie, či spoločnosť je alebo nie je v kríze je kľúčové pre posúdenie charakteru plnení poskytnutých spoločnosti. Zámerom predkladateľa je, aby sa určité plnenia, ktoré sa poskytnú spoločnosti v kríze prostredníctvom použitia právnej fikcie považovali z pohľadu spoločnosti za plnenia, ktorých uspokojenie sa podriadi uspokojeniu nárokov iných veriteľov.

 

K bodu 7 (§ 67b)

 

Štatutárne orgány spoločnosti v kríze majú mať v zmysle predkladaného návrhu osobitné povinnosti, ktoré vyplývajú z charakteru samotnej krízy a majú smerovať k jej prekonaniu, ako aj k sledovaniu, či opatrenia na jej prekonanie sú účinné.

 

K bodu 7 (§ 67c)

 

(K ods. 1)

 

Základná skutková podstata vymedzuje pre potreby dotknutých spoločností pojem „plnenie nahradzujúce vlastné zdroje“. Situácia vo financovaní kapitálových obchodných spoločností zväčša navodzuje ten stav, že vlastné zdroje krytia majetku spoločnosti sú na veľmi nízkej úrovni a ak spoločnosť potrebuje ďalší kapitál na rozvoj, nie je jej poskytovaný cez ekvitu (ďalšími vkladmi), ale dlh („spriaznené“ cudzie zdroje) cez úvery (pôžičky) resp. cez právne formy, ktoré sa týmto formám približujú. Zámerom predkladateľa nie je takémuto financovaniu brániť, avšak v prípade, ak rozvoj podnikateľských aktivít v dôsledku neunesenia podnikateľského rizika nebude úspešný, prekvalifikovať takéto cudzie zdroje  na „de facto“ podriadené záväzky spoločnosti. Aj keď to z právnej úpravy neplynie výslovne, vklady spoločníkov do spoločnosti sú vo svojej povahe podriadené budúce pohľadávky na likvidačnom zostatku. Niet dôvodu, aby sa rovnakým režimom nespravovali úvery a pôžičky spoločníkov spoločnosti, ktorí z dôvodu fiduciárneho vzťahu so spoločnosťou majú oproti iným veriteľom bezpochyby informačnú výhodu.

 

(K ods. 2)

 

Navrhuje sa vymedziť okruh osôb, ktorých poskytnutie prostriedkov spoločnosti možno považovať za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje v dotknutej spoločnosti. Mal by tak byť dotknutý nielen spoločník spoločnosti, ktorý je ako spoločník zapísaný v obchodnom registri (má priamy vplyv), ale aj iná osoba, ktorá je v stave uplatňovať na spoločnosť nepriamy vplyv, a to prostredníctvom iných osôb, ktoré ovláda. 

Obdobne sa posúdia aj plnenia poskytnuté na základe dohody osoby podľa písmena a) so spriaznenými osobami a taktiež tichých spoločníkov.

Plnenie sa tak bude považovať za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje spoločnosti len vtedy, ak bolo poskytnuté osobami v zmysle odseku 2.

 

(K ods. 3)

 

Poskytnutie plnenia veriteľmi, ktorí majú podiel na spoločnosti a ich podnikanie upravujú osobitné predpisy nebude dotknuté ustanoveniami o kríze spoločnosti.

 

(K ods. 4)

 

Navrhuje sa zaviesť obrátené dôkazné bremeno v prípade poskytovania krízového financovania schránkovými spoločnosťami.

 

K bodu 7 (§ 67d)

 

Skutočnosť, že spoločnosť sa nachádza v kríze, sa odvíja od účtovníctva spoločnosti. Ak účtovníctvo nebolo riadne vedené, vychádza sa z predpokladaného stavu, ktorý by tu bol, ak by účtovníctvo bolo vedené riadne.

 

K bodu 7 (§ 67e)

 

Ustanoveniami o plnení nahradzujúcom vlastné zdroje by nemali byť dotknuté pravidlá pre riešenie krízových situácií vo formálnom procese reštrukturalizácie. Predpisy o reštrukturalizácii obsahujú vlastné pravidlá priority pre nové financovanie počas úpadku resp. hroziaceho úpadku.

Rovnako sa navrhuje zaviesť výnimky pre krátkodobé financovanie a pre poskytnutie bezodplatných plnení.

 

K bodu 7 (§ 67f)

 

Ustanovenie upravuje zákaz vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje spolu s prípadným príslušenstvom alebo zmluvnými pokutami počas krízy (do jej prekonania). To platí rovnako aj vtedy, ak by sa v dôsledku vrátenia nahradzujúceho vlastné zdroje spoločnosť ocitla (opätovne) v kríze. Ak by napriek tomuto zákazu došlo k vráteniu, zavádza sa ručenie členov štatutárneho orgánu za záväzok na vrátenie takéhoto plnenia. Uplatňovanie nárokov na vrátenie plnenia bude spravidla prichádzať do úvahy v súvislosti s vyhlásením konkurzu na majetok dotknutej spoločnosti. Spoločnosť v kríze sa pre vrátenie plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje nedostane do omeškania.

 

K bodu 7 (§ 67g)

 

Rovnako ako poskytnutie priameho plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje treba posudzovať poskytnutie ručenia, zálohu alebo inej zábezpeky, keďže splnením cudzieho dlhu vzniká osobe, ktorá zabezpečenie poskytla „náhradová pohľadávka“ voči spoločnosti. Navrhuje sa preto zaviesť taký režim, že veriteľ v prípade zabezpečenia záväzkov spoločníkmi plnením nahrádzajúcom vlastný kapitál by mal prioritne uplatňovať svoje nároky vo vzťahu k tomuto zabezpečeniu.

 

K bodu 7 (§ 67h)

 

Ak v čase vzniku záväzku spoločnosti je veriteľ v stave poznať z poslednej zverejnenej účtovnej závierky jej krízu a požaduje od osoby podľa § 67g poskytnutie zabezpečenia, tak kauzálne platí, že vo svojej podstate poskytuje úver spoločníkovi (nie spoločnosti), aj keď právne obligačným dlžníkom bude spoločnosť. Preto svoj nárok na majetku spoločnosti zabezpečený podľa § 67g bude môcť uspokojiť z majetku spoločnosti iba v rozsahu, ktorý pripadá na rozdiel, medzi výškou pohľadávky a hodnotou spoločníkom poskytnutej zábezpeky.

 

K bodu 7 (§ 67i)

 

Odsek 1 vymedzuje kapitálové obchodné spoločnosti, ktorých sa budú dotýkať ustanovenia o kríze. Výnimkou sú spoločnosti uvedené v odseku 2, ktoré podliehajú osobitným pravidlám pre vlastné zdroje a dohľad.

 

K bodu 7 (§ 67j)

 

Ustanovenie je prepracovaním a podrobnejším vyjadrením už súčasných pravidiel o zákaze vrátenia vkladu pre kapitálové obchodné spoločnosti a družstvo (pre družstvo s niektorými výnimkami).

 

Bez zamyslenia sa nad pravidlami kapitálovej primeranosti, jednoduchosť vyjadrenia dnešných pravidiel o zákaze vrátenia vkladu, môže navádzať k zjednodušenému výkladu. Vrátením vkladu však nie je len taká transakcia, pri ktorej sa spoločníkovi vracia konkrétna majetková hodnota, ktorú do spoločnosti vložil. Vrátením vkladu „de facto“ je každá transakcia, ktorú spoločnosť uskutočňuje so spoločníkom, alebo na účet spoločníka, bez primeraného protiplnenia. Niet dôvodu, aby niektorý zo spoločníkov takýmto spôsobom ohrozoval záujem iných spoločníkov, alebo veriteľov na uspokojení ich nárokov voči spoločnosti. Vrátením vkladu je (aj v súčasnosti) akákoľvek transakcia, ktorá ide v prospech spoločníka na úkor spoločnosti (kúpa vozidla spoločnosťou pre potreby manželky spoločníka a jej bezodplatné užívanie takéhoto vozidla). V opačnom garde ide spravidla na druhej strane o skrytý vklad spoločníka do spoločnosti. Je preto dôležité, aby každá takáto transakcia bola uskutočnená za podmienok a v cenách bežných v obchodnom styku.

 

Zákaz vrátenia vkladu sa dotýka transakcií (bez ohľadu na ich právnu formu – dar, kúpa, nájom, výpožička,...) uzatvorených medzi spoločnosťou a ich spoločníkmi. Spoločníci na účely uplatňovania tohto zákazu budú vymedzení širšie a to aj bývalí, alebo budúci spoločníci a taktiež aj nepriami spoločníci, osoby konajúce na účet spoločníkov a blízke osoby spoločníkov.

 

K bodu 7 (§ 67k)

 

Následkom porušenia zákazu vrátenia vkladu bude povinnosť osoby, ktorá sa na úkor spoločnosti bezdôvodne obohatila, toto obohatenie vydať späť spoločnosti. Za splnenie tejto povinnosti vzniká ručenie členom štatutárneho orgánu spoločnosti, obdobné ručeniu správcu vkladu, keďže vrátený vklad je potrebné považovať za nesplatený.

 

Upravuje sa taktiež opačné dôkazné bremeno, pri transakciách so schránkovými spoločnosťami.

 

K bodu 8 (§ 93 ods. 3)

 

Upresňuje sa výslovne, že zákaz vrátenia vkladu sa týka komanditistov.

 

K bodu 9 (§ 105a)

 

Navrhuje sa vypustiť ustanovenia odsekov 2 a 3, nakoľko sa v praxi ukázali ako neefektívne a stali sa obsolétnymi. Obsah týchto ustanovení je v sprísnenej podobe nahradený ustanoveniami o vylúčených zástupcoch.

 

Body 10 a 11 (§ 121)

 

Popri príplatkovej povinnosti sa výslovne upravuje možnosť dlhového financovania („debt financing“) spoločnosti. Takéto dlhové financovanie by malo prebiehať transparentne, a preto ho spoločnosti nebude možné poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. Dlhové financovanie je možné poskytnúť spoločnosti len za podmienok obvyklých v obchodnom styku, keďže inak môže ísť napr. o skryté vrátenie vkladu.

 

K bodu 12 (§ 123)

 

Ustanovenie ukladá pri vyplácaní zisku alebo rozdeľovaní iných vlastných zdrojov robiť test platobnej schopnosti ako aj test predlženia. Spoločnosť síce na súvahe môže mať historicky nerozdelený zisk z minulých období, avšak v čase jeho vyplatenia (rozdelenia vlastných zdrojov) v prospech spoločníkov je často situácia v spoločnosti už diametrálne odlišná a takýmto úkonom by mohlo dôjsť k poškodeniu veriteľov spoločnosti, ktorí majú absolútnu prioritu na splnenie ich pohľadávok, ktoré majú voči spoločnosti.

 K bodu 13 (§ 123)

 

Upresňuje sa pravidlo o zákaze vrátenia vkladu. Spoločník môže formálne požadovať od spoločnosti vrátenie vkladu, tomu sa ani nedá efektívne zabrániť. Dôležité je, aby spoločnosť vklad spoločníkovi nevrátila.

 

K bodu 14 (§ 127a)

 

Navrhuje sa, aby pri vzdaní sa funkcie členom orgánu spoločnosti na zasadnutí valného zhromaždenia musela byť pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia osvedčená.

 

 

K bodu 15 (§135a)

 

Výslovne sa vyjadruje, že konatelia nemôžu byť vo vzťahu k možnému vylúčeniu ich zodpovednosti viazaní uznesením valného zhromaždenia, ktoré by ich zaväzovalo nepodávať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak im takáto povinnosť vznikne.

 

K bodu 16 (§ 148 ods. 1)

 

Výslovne sa upravuje nemožnosť pre jediného spoločníka efektívne sa domáhať zrušenia účasti vo spoločnosti.

 

K bodu 17 (§ 148 ods. 2)

 

Navrhuje sa, aby pri spoločnostiach s jediným spoločníkom vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka, zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok jeho majetku nemalo účinky zrušenia jeho účasti v spoločnosti súdom. V prípade vyhlásenia konkurzu obchodný podiel pripadne do konkurznej podstaty a bude ho možné speňažiť správcom. Takáto úprava umožní, aby sa spoločnosť zachovala ako „going concern“.

 

K bodu 18 (§ 148 ods. 3)

 

V súvislosti s vedením exekúcie na majetok spoločníka sa upresňuje okamih, kedy nastanú účinky rovnaké ako zrušenie účasti v spoločnosti súdom a zároveň sa vyjadruje, že v prípade spoločností s jedným spoločníkom doručenie exekučného príkazu nemá účinky zrušenia účasti v spoločnosti. Umožňuje to, aby sa spoločnosť zachovala ako „going concern“.

 

K bodu 19 (§ 152a)

 

Preskúmanie návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností audítorom alebo znalcom ustanoveným súdom zo zoznamu vedeného podľa osobitného predpisu sa bude vyžadovať aj vtedy, ak aspoň jedna zo spoločností bude v kríze.

 

K bodu 20 (§179 ods. 4)

 

Ustanovenie ukladá pri vyplácaní zisku alebo rozdeľovaní iných vlastných zdrojov robiť test platobnej schopnosti ako aj test predlženia. Spoločnosť síce na súvahe môže mať historicky nerozdelený zisk z minulých období, avšak v čase jeho vyplatenia (rozdelenia vlastných zdrojov) v prospech spoločníkov je často situácia v spoločnosti už diametrálne odlišná a takýmto úkonom by mohlo dôjsť k poškodeniu veriteľov spoločnosti, ktorí majú absolútnu prioritu na splnenie ich pohľadávok, ktoré majú voči spoločnosti.

K bodu 21 (§ 194)

 

Výslovne sa vyjadruje, že členovia predstavenstva nemôžu byť vo vzťahu k možnému vylúčeniu ich zodpovednosti viazaní uznesením valného zhromaždenia, ktoré by ich zaväzovalo nepodávať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak im takáto povinnosť vznikne.

 

K bodu 22 (§223 ods. 8)

 

Podobne ako obchodné spoločnosti, ani družstvo nemôže svojim členom za trvania vrátiť ich členské vklady. Pri obchodných spoločnostiach tento zákaz platí absolútne, avšak pri družstve sú upravené aj výnimky; porovnaj napr. § 234.

 

K bodu 23 (§ 768m)

 

Výslovne sa upravujú prechodné ustanovenia navrhovanej úpravy vo vzťahu k zavádzanému ručeniu členov štatutárnych orgánov.

 

K bodu 23 (§ 768n)

 

V prechodných ustanoveniach sa tiež upravuje postupné zvyšovanie pomeru vlastných a cudzích zdrojov ktorý znamená, že spoločnosť je v kríze.

 

K Čl. II (Trestný zákon)

 

Právoplatný rozsudok ukladajúci trest zákazu činnosti vykonávať funkciu či už člena štatutárneho orgánu, dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu bude (na dobu uvedenú v rozhodnutí) zároveň rozhodnutím o vylúčení podľa predpisov obchodného práva. Právoplatný rozsudok, ktorý sa takýto trest uložil sa spolu s vyplnením diskvalifikačným listom zašle súdu s agendou registra diskvalifikácií.

 

K Čl. III (Zákon Slovenskej národnej rady o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov)

 

Navrhuje sa, aby vydanie výpisu z registra diskvalifikácií podliehalo poplatkovej povinnosti. Vecne ide o potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdnych spisov.

 

K Čl. IV (Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení)

 

K bodom 1 až 4

 

Legislatívno-technické úpravy v súvislosti s možnosťou použitia Garančného fondu na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu.

 

K Čl. V (zákon o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

 

K bodu 1 ( § 5a ods. 1)

 

V súvislosti s migráciou ústredného portálu verejnej správy predkladateľ vykonáva legislatívno-technickú úpravu s cieľom zabezpečenia, aby sa návrhy do obchodného registra mohli podávať tak cez portál právnych predpisov v starej konfigurácii ako cez špecializovaný portál v zmysle zákona o e-Governmente, ako aj prostredníctvom nového portálu verejnej správy.

 

 

 

K bodu 2 (§ 7 ods. 15)

 

Navrhuje sa, aby registrový súd z úradnej povinnosti preveril, či voči zanikajúcej spoločnosti a spoločnosti, na ktorú prechádza imanie zanikajúcej spoločnosti nebolo začaté konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie, vyhlásený konkurz alebo povolená reštrukturalizácia.

 

K bodu 3 (§7 ods. 17)

 

Súd pred vykonaním zápisu do obchodného registra ex offo preverí či osoba, ktorá sa navrhuje zapísať ako člen štatutárneho orgánu, člen dozorného orgánu, vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby alebo prokurista nie je z výkonu tejto funkcie vylúčený.

Zámerom predkladateľa nie je zavedením registra diskvalifikácií zvýšiť administratívne zaťaženie podnikateľov. Z tohto dôvodu nebude potvrdenie o zápise, resp. neexistujúcom zápise o osobe v registri diskvalifikácií povinnou prílohou návrhu na zápis do obchodného registra.

V prípade, že navrhovaná osoba je vylúčená z výkonu funkcie, súd návrh na zápis v zmysle § 8 ods. 3 zákona o obchodnom registri nevykoná.

 

K bodu 4 (§ 8b)

 

Právoplatnosťou rozhodnutia o vylúčení zaniká funkcia vylúčeného zástupcu vo všetkých spoločnostiach, v ktorých je daná osoba zapísaná. Za účelom efektívneho výmazu osôb z obchodného registra a s cieľom predchádzania tomu, aby osoby, ktoré boli z výkonu funkcie vylúčené vykonávali túto funkciu naďalej, nakoľko nie každá obchodná spoločnosť sa musí o vylúčení tejto osoby dozvedieť, napriek tomu, že zákonodarca ustanovuje povinnosť vylúčeného zástupcu túto skutočnosť dotknutej spoločnosti oznámiť, predkladateľ navrhuje, aby mohli registrové súdy na základe výpisu z registra diskvalifikácií okamžite vylúčeného zástupcu z obchodného registra vymazať.

O takomto postupe bude následne informovaná spoločnosť, v ktorej vylúčený zástupca pôsobil a z ktorej zápisu v obchodnom registri bol vymazaný, aby táto spoločnosť mohla ďalej riadne zabezpečiť svoj chod.

 

K bodu 5 (§10 ods. 2)

 

V súvislosti so zabezpečením hlavnej idey prepojenia registra účtovných závierok a zbierky listín, a to odbremenenia podnikateľských subjektov od predkladania účtovných závierok viacerým subjektom a súvisiacim odbremenením registrových súdov, považuje predkladateľ za potrebné upraviť, aby zverejnenie uloženia dokumentov, ktoré sú do zbierky listín uložené zo registra účtovných závierok, zabezpečovalo Ministerstvo spravodlivosti. Uvedené predstavuje technicky jednoduché riešenie, ktoré odbremení registrové súdy a zabezpečí súlad s prvou publikačnou smernicou.

 

K bodom 6 a 7 (§ 15 ods. 4, názov prílohy)

Novelizačné body sledujú legislatívno-technickú úpravu ustanovenia a názvu prílohy v súvislosti so zmenami vyplývajúcimi z prijatia Lisabonskej zmluvy.

 

 

K Čl. VI (zákon o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok)

 

Navrhuje sa, aby Okresný súd  Žilina bol súdom príslušným na vedenie registra diskvalifikácií.

 

K Čl. VII (zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

 

K § 82i

 

Register diskvalifikácií predstavuje neverejný register, ktorý je súčasťou centrálneho informačného systému súdnictva a v ktorom sa evidujú údaje o osobách vylúčených z výkonu funkcií podľa Obchodného zákonníka.

Súd na základe žiadosti vydá žiadateľovi potvrdenie o tom, či o jeho osobe v registri záznam je alebo nie je. Vzhľadom na skutočnosť, že zavedením registra predkladateľ nechce zvyšovať administratívne zaťaženie podnikateľov, výpis z registra nebude povinnou prílohou k návrhu na zápis do obchodného registra a nepredpokladá sa jeho potreba ani v iných prípadoch. Na základe uvedeného si bude môcť žiadateľ vyžiadať potvrdenie o zápise  v registri o svojej osobe, ak bude potrebovať preukázať svoju spôsobilosť vykonávať funkciu, napr. obchodným partnerom.

 

K § 82j

 

Ustanovenie upravuje zdroj údajov v registri ako aj dobu, počas ktorej sa budú informácie v registri uchovávať.

 

K § 82k

 

Diskvalifikačný list predstavuje zdroj údajov o vylúčenej osobe pre súd, ktorý vedie register diskvalifikácií. Predmetné ustanovenie hovorí, čo je jeho obsahom.

Navrhované ustanovenie popisuje tok informácií o vylúčení na súdoch. Súd, na základe ktorého rozhodnutia bola osoba vylúčená, zašle diskvalifikačný list (obsahujúci údaje o vylúčenej osobe) súdu, ktorý vedie register diskvalifikácií. Ten následne vykoná lustráciu toho, v obchodnom registri ktorého súdu, resp. ktorých súdov je vylúčená osoba zapísaná a prostredníctvom výpisu z registra informuje tento súd, resp. súdy o vylúčení osoby. Uvedený krok je nevyhnutý vzhľadom na naviazanie vylúčenia osoby s jej vymazaním z obchodného registra (pozri čl. VII návrhu zákona). Uvedené nevylučuje komunikáciu súdov prostredníctvom elektronických prostriedkov.

 

K Čl. VIII (zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

 

K bodu 1 (§ 3 ods. 1)

 

V  praxi nie je jednotne nahliadané na to, či zákonodarca použitím slov „rozumie sa tým“ pri návrhu samotného dlžníka na vyhlásenie konkurzu mienil vyjadriť, že ide o vyvrátiteľnú alebo nevyvrátiteľnú domnienku. Navrhovanou zmenou sa tieto aplikačné problémy odstraňujú a predkladateľ mieni použitím slov „predpokladá sa“ vyjadriť, že ide o domnienku vyvrátiteľnú. Predkladateľ sa domnieva, že tú okolnosť, že ide o vyvrátiteľnú domnienku, je možné dovodiť aj v súčasnosti s poukazom na § 102 ods. 2, ktorý vyjadruje, že súd aj bez návrhu rozhodne o zrušení konkurzu, ak zistí, že tu nie sú predpoklady na konkurz. „A simili“, pokiaľ ide o dokazovanie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie, či sú, alebo nie sú dané predpoklady na vyhlásenie konkurzu (rovnako ako zrušenie) sa uplatní vyšetrovacia zásada, nie prejednacia zásada (a to aj v konaniach iniciovaných veriteľom).

Tá okolnosť, že ide o vyvrátiteľnú domnienku je dôležitá aj z toho aspektu, že pri návrhu na vyhlásenie konkurzu je potrebné skúmať naliehavý právny záujem na jeho vyhlásení (keďže návrh na vyhlásenie konkurzu je v podstate návrh na určenie stavu úpadku dlžníka).Naliehavý právny záujem nie je daný, ak sa vyhlásením konkurzu sledujú iné ciele napr. vyradenie konkurenta pri verejnom obstarávaní.

 

K bodu 2 (§ 3 ods. 2)

 

V ustanovení sa výslovne vyjadrujú vyvrátiteľné domnienky platobnej neschopnosti dlžníka. Existencia vyvrátiteľných domnienok uľahčí procesnú situáciu navrhovateľa. Ak je na majetok dlžníka vedená exekúcia pre nesplnenie peňažnej pohľadávky, a ak zo súpisu majetku resp. vyhlásenia o majetku nemožno zistiť žiaden majetok postihnuteľný exekúciou, bude sa mať za to, že dlžník je platobne neschopný. Ďalšou domnienkou, ktorú z právnej úpravy je možné dovodiť už v súčasnosti, je domnienka platobnej neschopnosti pri nesplnení povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. a).

 

K bodu 3 (§ 4 ods. 1)

 

Exemplifikatívne sa upravuje, že dôvodom hroziaceho úpadku dlžníka je kríza podľa predpisov obchodného práva.

 

K bodu 4 (§ 11 ods. 2)

 

Podľa predpisov obchodného práva (§66 ods. 3 Obchodného zákonníka) sú vzťahy medzi členmi štatutárnych orgánov obchodnej spoločnosti a obchodnou spoločnosťou vzťahmi mandátnymi. V mandátnych zmluvách (zmluvách o výkone funkcie) sú medzi stranami spravidla dojednávané, okrem podstatných, aj rôzne vedľajšie zložky zmluvy. Jednou z dôležitých zložiek takejto zmluvy by malo byť dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti podať návrh včas. Tejto povinnosti nemôže člena štatutárneho orgánu zbaviť ani uznesenie najvyššieho orgánu spoločnosti. Ak takáto zmluvná pokuta nebola dojednaná, zavádza sa právna fikcia jej dojednania v rovnakej výške ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť t. j. 12 500 euro. Povinnosť vznikne individuálne každej z osôb, ktorá má povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, bez ohľadu na to, či koná za dlžníka spoločne s inými osobami.

Zavedením právnej fikcie  dochádza k zasadeniu predchádzajúcej právnej úpravy, týkajúcej sa porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas do predvídateľného právneho rámca. Povinnosť osoby zaplatiť zmluvnú pokutu je viazaná na porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, bez ohľadu na skutočnosť, že dlžník, na ktorého majetok bol konkurz vyhlásený je len právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Pre niektoré otázky s týmto inštitútom súvisiace (napr. premlčanie nároku na jej zaplatenie) sa uplatnia všeobecné predpisy obchodného práva.

Dohody, ktoré vylučujú alebo obmedzujú vznik zmluvnej pokuty sú absolútne neplatné. Vzdanie sa nároku na jej zaplatenie alebo uzavretie dohody o urovnaní nie je možné.

Predkladateľ taktiež na podklade druhej vety § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravil vzťah zmluvnej pokuty k ustanoveniam § 135a a 194 Obchodného zákonníka.

 

K bodu 5 (§11 ods. 4)

 

Ustanovenie je potrebné vypustiť vzhľadom na odlišnú konštrukciu následkov porušenia povinnosti včasného iniciovania konkurzného konania.

 

K bodom 6 a 7 (§ 12 ods. 2 písm. c) a d))

 

Legislatívno-technické zmeny v súvislosti s doplnením ustanovenia.

 

K bodu 8 (§ 12 ods. 2 písm. e))

 

Predkladateľ v praxi zaznamenal prípady, keď zamestnanci neboli v stave úpadku zamestnávateľa v stave iniciovať konkurzné konanie. Napriek tomu, že najväčšou prekážkou pre takýto ich postup sa môže javiť povinnosť zaplatiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, v skutočnosti je najväčšou prekážkou potreba „judikovanej pohľadávky“. Predkladateľ túto prekážku odstraňuje, pričom na doloženie pohľadávky bude postačovať vyhlásenie aspoň piatich zamestnancov dlžníka s úradne osvedčenými podpismi, ak zamestnancov bude zastupovať v konaní odborová organizácia. Zamestnanci nemusia byť jej členmi.

 

K bodu 9 (§ 13 ods. 3)

 

Zavádza sa výnimka z povinnosti platiť preddavok na odmenu a výdavky predbežného správcu v prípade zamestnaneckých návrhov. Odmenu a výdavky predbežného správcu budú buď pohľadávkou proti podstate, alebo ich bude platiť Sociálna poisťovňa.

V iných prípadoch treba posudzovať výdavky a odmenu predbežného správcu obdobne ako trovy konania.

 

K bodu 10 (§ 14 ods. 5)

 

Splynutie, zlúčenie a rozdelenie sú postupy, pri ktorých sa uskutočňujú zmeny súvisiace s imaním dlžníka. Imanie je pritom súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním (§6 ods. 2 Obchodného zákonníka). Keďže súčasťou obsahu pojmu „imanie“ je aj majetok dlžníka, aj v súčasnosti platí, že pre dlžníka v súvislosti so začatím konkurzného konania má platiť pravidlo „stand still“ a teda obmedzenie nakladania s majetkom dlžníka len na bežné právne úkony, medzi ktoré takéto dispozície nepatria. Za účelom odstránenia výkladových nejasností v týchto situáciách sa však ako opodstatnené javí, aby sa výslovne ustanovil zákaz rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a takéto rozhodnutie zapísať do obchodného registra.

 

K bodu 11 (§ 21 ods. 3)

 

V súvislosti s možnosťou podávania zamestnaneckých návrhov aj bez zaplatenia preddavku na odmenu a výdavky predbežného správcu sa upravuje priorita tejto pohľadávky predbežného správcu.

 

K bodom 12 a 13 (§ 27)

 

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 14 (§ 29)

 

Jednou z kľúčových otázok, ktoré je potrebné riešiť v pomeroch vedenia konkurzného konania, je presadenie princípu absolútnej priority (Rule of Absolute Priority). Vlastnícke právo je právnym inštitútom zakladajúcim v zásade vždy absolútnu prioritu. Z tohto dôvodu vznikli v hmotnom práve inštitúty, ktoré túto absolútnu prioritu vlastníckeho práva využívajú -výhrada vlastníctva, finančný lízing. Spoločnou črtou v postavení veriteľov uplatňujúcich výhradu vlastníctva resp. lízingových prenajímateľov pri finančnom lízingu je to, že nejde o veriteľov, ktorým prináleží právo na oddelené uspokojenie (nejde o veriteľov zabezpečených), ale ide štandardne o veriteľov nezabezpečených, s právom vylučovacím.

Predkladateľ má za to, že je dôvodné aj takýmto veriteľom poskytnúť možnosť prihlásiť sa do konkurzu rovnako, akoby si uplatňovali k veciam pod výhradou vlastníctva resp. prenajatým veciam zabezpečovacie právo. Takáto úprava rozšíri ich možnosti najmä v prípadoch, ak by vylúčenie a vydanie vecí pod výhradou vlastníctva resp. prenajatých bolo spojené s dodatočnými nákladmi.

 

K bodu 15 (§ 32)

 

Navrhuje sa vypustenie ustanovenia vzhľadom na zavedenie samostatného ustanovenia o priznávaní hlasovacích práv.

 

K bodu 16 (§ 32a)

 

Predkladateľ má za to, že prehľadnosť právnej úpravy vyžaduje zavedenie samostatného ustanovenia o priznávaní hlasovací práv. Z vecného hľadiska predkladateľ reaguje na rozhodnutie vo veci  III. ÚS 333/2012-22 z 1. augusta 2012. Rozhodovanie súdu o priznávaní hlasovacích práv je svojou povahou obdobné ako rozhodovanie o predbežnom opatrení v „štandardnom občianskom súdnom konaní“. Konkurzný súd v zásade bez nariadenia pojednávania najmä na základe predložených listín (prejudiciálne) ustáli, či existuje predpoklad existencie práv popretého veriteľa. Rozhodovanie o priznaní hlasovacích práv prichádza do úvahy v troch prípadoch:

1. ide o pohľadávku, ktorá bola účinne popretá iným veriteľom, bez ohľadu na to, či bola zároveň popretá aj správcom.

V tomto prípade sa odstraňuje doterajšia výkladová nejasnosť, či v prípade popretia pohľadávky aj veriteľom, aj správcom majú byť použité pravidlá o priznávaní hlasovacích práv.

2. prihlásená pohľadávka (už) bola priznaná rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého by inak bolo možné nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu.

V starších konkurzných poriadkoch sa uplatňovalo pravidlo, že žalovať veriteľa s vykonateľnou pohľadávkou musel ten, kto takúto pohľadávku popieral (porovnaj napr. § 112 ods. 3 z č. 64 Sb. z. a n., kterým se vydávají řády konkursní, vyrovnací a odpůrčí). Predkladateľ nepovažuje nateraz za dôvodné žalobnú pozíciu v incidenčnom spore meniť, avšak okolnosť, že sa popiera inak vykonateľná pohľadávka, by mala byť zohľadnená v povinnosti správcu popretie takejto pohľadávky (bez ohľadu na to, či ju poprel on, alebo veriteľ) indikovať súdu  a súd by mal v takýchto prípadoch rozhodovať o priznaní hlasovacích práv.

3. ide o prihlášku pohľadávky, v ktorej bolo uplatnené zabezpečovacie právo registrované v registri záložných práv, registrované v osobitnom registri, alebo zapísané v katastri nehnuteľnosti.

Predkladateľ vychádza z toho, že verejné registre ako kataster nehnuteľnosti by nemali plniť len funkciu informačnú, ale mali by byť s nimi spojené aj niektoré právne následky, súvisiace s ich formálnou a materiálnou publicitou. Ak sa popiera (bez ohľadu na to, či správca, alebo veriteľ) pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom zapísaným vo verejnom registri, mal by súd rozhodnúť o priznaní hlasovacích práv.

 

K bodu 17 (§ 45a)

 

Upravujú sa podrobnejšie pravidlá pre vyporiadanie vzťahov s osobami uplatňujúcimi výhradu vlastníctva a lízingovými prenajímateľmi. Správca sa oprávňuje, aby takýmto osobám mohol po vyhlásení konkurzu (mimo rozvrh) plniť, ak takéto plnenie prinesie konkurznej podstate prospech. Esenciálnym predpokladom pre splnenie povinností správcom v týchto prípadoch je však okolnosť, že vec, ktorá bola úpadcovi odovzdaná pred vyhlásením konkurzu sa v konkurznej podstate ešte nachádza. Ak sa odovzdaná vec v konkurznej podstate nenachádza, konkurzná podstata sa na úkor takejto osoby neobohatila a nárok súvisiaci s odovzdaním veci úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, ktorá sa u úpadcu nenachádza, možno zväčša uplatniť len ako nezabezpečenú pohľadávku (na náhradu škody).

 

K bodu 18 (§ 47)

 

Navrhuje sa, aby sa neprerušovalo konanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2 v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok osoby, voči ktorej sa zmluvná pokuta uplatňuje. Účastníkom konania v takomto prípade zostane dlžník.

 

K bodu 19 (§ 56)

 

Precizovanie povinnosti správcu podľa osobitného predpisu.

 

K bodu 20 (§56a)

 

Navrhuje sa, aby po vyhlásení konkurzu zmluva o zlúčení, zmluva o splynutí alebo projekt rozdelenia úpadcu podliehala súhlasu správcu a návrh na zápis do obchodného registra bolo možné podať efektívne len po súhlase správcu.

 

K bodu 21 (§ 72)

 

Dlžníci - fyzické osoby, ktorí usilujú dosiahnuť oddlženie, sa po vyhlásení konkurzu dostávajú často ešte do horšej situácie, v akej by boli, keby na ich majetok boli vedené exekučné konania. Navrhuje sa preto, aby „druhá tretina“ čistej mzdy podliehala konkurzu len v rozsahu a len vtedy, ak sa z konkurznej podstaty uhrádza výživné na maloleté deti.

 

K bodu 22 (§74a)

 

Navrhuje v podstatnom rozsahu prevziať súčasnú koncepciu vyvodzovania zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu (pre predĺženie) včas. Zmluvná pokuta je vo svojej podstate paušalizovanou náhradou škody. Zodpovednosť za nepodanie návrhu včas vznikne len v prípadoch, v ktorých nebudú existovať dôvody vylučujúce zodpovednosť uvedené v odseku 2. V konaní bude síce existovať „obrátené dôkazné bremeno“ pokiaľ ide o skutočnosti vylučujúce zodpovednosť, žalobcu to však nezbaví povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie  podstaty uplatňovaného nároku. Keďže nejde o konanie podľa ZKR v zmysle § 196, v tejto veci súd rozhodne rozsudkom, proti ktorému je prípustné odvolanie. Pri rozhodovaní sa výslovne vylučuje moderačné právo súdu. Právoplatný rozsudok, ktorým sa povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu právoplatne uložila, je rozhodnutím o vylúčení podľa predpisov obchodného práva.

 

K bodu 23 (§ 87)

 

Upravuje sa priorita nároku predbežného správcu na odmenu a výdavky. Maximálny rozsah upravuje vykonávací predpis.

 

K bodu 24 (§ 95 ods. 3)

 

Precizuje sa súčasná právna úprava spriaznených pohľadávok vymedzením obdobia spriaznenosti.

 

K bodu 25 (§ 95 ods. 4)

 

Spriazneným veriteľom nemôže byť veriteľ, ktorý nevedel a pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol vedieť, že nadobúda spriaznenú pohľadávku. Ustanovenie tiež zavádza vyvrátiteľnú domnienku, že veriteľ pohľadávky z dlhopisu alebo iného finančného nástroja na základe obchodu na regulovanom trhu, mnohostrannom obchodnom systéme alebo obdobnom zahraničnom organizovanom trhu, o spriaznenosti pohľadávky nevedel.

 

K bodu 26 (§105)

 

Upresňuje sa, aká listina je v skutočnosti exekučným titulom. Správne ide o výpis zo zoznamu pohľadávok (potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdnych spisov).

 

K bodu 27 (§ 109 ods. 3)

 

Riadne vedenie účtovníctva by malo byť predpokladom na to, že správca odporučil reštrukturalizáciu dlžníka. Reštrukturalizácia by mala byť efektívne dostupná len pre dlžníkov, ktorí vedú riadne účtovníctvo a ich účtovníctvo je priehľadné (nem. durchschaubar). Reštrukturalizácie by taktiež nemali byť reťazené.

 

K bodu 28 (§ 110 ods. 1)

 

Navrhuje sa, aby reštrukturalizačný posudok obsahoval aj:

- podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami,

- označenie osôb, ktoré ručia za záväzky dlžníka, alebo svojim majetkom záväzky dlžníka zabezpečujú a opis tohto majetku.

 

Podrobné vyjadrenie týchto skutočností v posudku bude slúžiť nielen súdu, ale najmä veriteľom, aby vedeli zvážiť ponúkanú mieru uspokojenia ich pohľadávok v reštrukturalizácii, oproti inej možnosti riešenia úpadku - konkurzu. Je potrebné poukázať na to, že rozsah majetku, ktorého sa týka reštrukturalizácia a konkurz sú zásadne odlišné, keďže v reštrukturalizácii sa nerieši napr. majetok, ktorý dlžníkovi „ušiel“ v dôsledku odporovateľných právnych úkonov.

 

 

K bodu 29 (§ 110 ods. 2)

 

Ak správca vypracoval posudok, v ktorom odporučil reštrukturalizáciu, navrhuje sa, aby obsahoval aj vyjadrenie audítora alebo súdneho znalca, či (a do akej miery) posledná riadna individuálna účtovná závierka dlžníka, alebo mimoriadna individuálna účtovná závierka, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka, ktorá bude pripojená k návrhu na povolenie reštrukturalizácie, poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka. Táto okolnosť by mala predchádzať situáciám, kedy účinky začatia reštrukturalizácie sú dostupné aj pre takých dlžníkov, ktorí nevedú riadne účtovníctvo.

 

V posudku odporúčajúcom reštrukturalizáciu je taktiež potrebné uviesť údaj o tom, v akom rozsahu si spoločníci (členovia) dlžníka rozdelili zisky alebo iné vlastné zdroje v posledných dvoch rokoch.

 

K bodu 30 (§ 112 ods. 2)

 

K návrhu na povolenie reštrukturalizácie je potrebné pripojiť aj zoznam všetkých právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami nad určenú hranicu. Zoznam takýchto spriaznených transakcií by mal byť vypracovaný tak konkrétne, aby veriteľom dlžníka umožnil posúdiť, či v dôsledku transakcií so spriaznenými osobami počas obdobia bezprostredne predchádzajúceho reštrukturalizácii dlžník prostredníctvom spriaznených osôb nevyviedol z dlžníka podstatnú časť majetku.

 

K bodu 31 (§ 114)

 

Splynutie, zlúčenie a rozdelenie sú postupy, pri ktorých sa uskutočňujú zmeny súvisiace s imaním dlžníka. Imanie je pritom súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním (§6 ods. 2 Obchodného zákonníka). Keďže súčasťou obsahu pojmu „imanie“ je aj majetok dlžníka, aj v súčasnosti platí pre dlžníka v súvislosti so začatím reštrukturalizačného konania „stand still“ a teda obmedzenie nakladania s majetkom dlžníka len na bežné právne úkony, medzi ktoré takéto dispozície nepatria. Za účelom odstránenia výkladových nejasností v týchto situáciách sa však ako opodstatnené javí, aby sa výslovne ustanovil zákaz rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a takéto rozhodnutie zapísať do obchodného registra.

 

K bodu 32 (§ 116)

 

Upresňuje sa obvod sídla kancelárie  správcu, ktorý je oprávnený na vypracovanie posudku.

 

K bodu 33 (§ 120)

 

V súčasnosti nie je v praxi jednotne vykladaná otázka právneho postavenia takých veriteľov, ktorí síce majú splatné pohľadávky voči dlžníkovi, avšak z dôvodu účinkov začatia reštrukturalizačného konania nemôžu efektívne vypovedať alebo odstúpiť od zmluvy. Ide najmä o lízingových prenajímateľov. Navrhuje sa, aby takíto veritelia svoje nároky mohli uplatniť v celom rozsahu a na predmet lízingu sa nahliadalo ako na ich zabezpečenie. V reštrukturalizácii by mali byť uspokojení minimálne v rozsahu, v ktorom ich pohľadávky kryje hodnota predmetu lízingu.

 

K bodu 34 (§ 124 ods. 1)

 

Keďže sa sprísňujú predpoklady na vstup do reštrukturalizácie dlžníkom vo vzťahu k vedeniu riadneho účtovníctva, upresňujú sa predpoklady na popretie prihlásených pohľadávok správcom (ktorého si vyberá spravidla sám dlžník). Dôvodom na popretie pohľadávky nemôžu byť len nedostatky vo vedení účtovníctva dlžníkom.

 

K bodu 35 (§ 124 ods. 2)

 

Navrhuje sa, aby v prípade popretia pohľadávky správca oznámil túto skutočnosť popretému veriteľovi.

 

K bodu 36 (§ 125)

 

Navrhuje sa zavedenie rozhodovania súdu o priznávaní hlasovacích práv v niektorých prípadoch aj v reštrukturalizácii. Po navrhovanom vzore v konkurze pôjde o veriteľov „judikovaných pohľadávok“ a veriteľov pohľadávok zabezpečených, ak zabezpečovacie právo je rozpoznateľné z verejného registra.

 

K bodom 37 až 42

 

Upresňujú sa pravidlá pre hlasovanie veriteľov.

 

K bodom 43 a 44 (§ 152)

 

Navrhuje sa, aby „cram down“ nebol možný, ak by bez súhlasu nezabezpečených veriteľov im mali byť podľa plánu poskytované plnenia dlhšie ako 5 rokov. Ustanovenie slúži na ochranu nezabezpečených veriteľov, ktorí sa mohli dostať do veľmi nevýhodnej situácie v porovnaní so zabezpečenými veriteľmi.

 

K bodu 45 (§ 154)

 

Navrhuje sa, aby reštrukturalizácia dlžníka musela vždy spočívať v tom, že dlžníkovi sa podľa plánu dostane nový vlastný kapitál aspoň v hodnote v minulosti vyplatených ziskov a rozdelených vlastných zdrojov. V opačnom prípade musí byť uskutočnený „debt eqiuty swap“ pre veriteľov, ktorý nie sú s dlžníkom spriaznení. Nenaplnenie takéhoto alternatívneho predpokladu bude viesť k zamietnutiu plánu. Ide o zásadné opatrenie na boj proti podvodným reštrukturalizáciám, pred ktorými si spoločníci rozdelili zisk na úkor nezabezpečených veriteľov.

 

Plán musí byť spravodlivý naprieč skupinami. Zavádza sa pravidlo o zrovnoprávnení medzi zabezpečenými a nezabezpečenými veriteľmi v podmienkach plnenia plánu. Plán musí byť voči nezabezpečeným veriteľom v týchto otázkach spravodlivo nastavený.

 

K bodu 46 (§155)

 

Právo odporovať právnym úkonom dlžníka podľa všeobecných predpisov občianskeho práva, ktoré sa uplatňuje voči osobám, ktoré mali z tohto úkonu prospech nemôže byť reštrukturalizáciou dlžníka dotknuté. Za vykonateľnú pohľadávkou na účely odporovania treba považovať každú zistenú pohľadávku.

 

K bodu 47 (§ 155a)

 

Dlžník nemôže profitovať z krátenia pohľadávok svojich veriteľov a musí sa podieľať zo svojho budúceho zisku na ich minimálnom zákonnom uspokojení. Dlžník alebo preberajúca osoba a ich právni nástupcovia nebudú môcť začať medzi spoločníkov (majiteľov) začať rozdeľovať zisk skôr ako budú nezabezpečení veriteľmi uspokojení v zákonom stanovenej výške. Pôvodná pohľadávka veriteľa sa síce neobnoví (oproti účinkom plánu), avšak plnenie do zákonnej kvóty nebude bezdôvodným obohatením nezabezpečeného veriteľa.

 

K bodom 48 a 49 (§ 157)

 

Navrhuje sa, aby veriteľ, ktorý môže byť poskytovateľom štátnej pomoci mohol uplatňovať neúčinnosť plánu voči nemu, aj keď nehlasoval proti prijatiu plánu a neuplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu.

 

K bodu 50 (§ 159a a 159b)

 

Ak by dlžník porušil povinnosť rozdelenia zisku alebo iných vlastných zdrojov pred naplnením zákonnej kvóty na uspokojenie nezabezpečených veriteľov, bude to mať za následok neúčinnosť plánu. Toho, že došlo k porušeniu povinnosti sa veriteľ môže na súde, ktorý potvrdil plán. Úspech jedného veriteľa v súdnom konaní bude mať dôsledky na všetkých dotknutých veriteľov.

 

Účelom reštrukturalizačného plánu je zachovanie podniku dlžníka alebo jeho podstatnej časti. Ak sa dlžníkovi po reštrukturalizácii bude dariť lepšie ako očakával, je spravodlivé, aby sa s týmto „úspechom“ podelil aj s veriteľmi, ktorí odpustením ich pohľadávok tento úspech dlžníka umožnili. Navrhuje sa preto zaviesť právo nezabezpečených veriteľov domáhať sa žalobou voči dlžníkovi, aby im do zákonnej kvóty pomerne prioritne rozdelil vytvorený zisk.

 

K bodom 51 až 53 (§ 161)

 

Dopĺňa sa nový exekučný titul v prípade neúčinnosti plánu.

 

K bodu 54 (§ 172a)

 

Upresňuje sa pravidlo o uplatňovaní zmluvnej pokuty pre porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.

 

K bodu 55 (§ 198 ods. 4)

 

Vzhľadom na zmeny v ustanoveniach o priznávaní hlasovacích práv sa navrhuje vypustenie odkazu na konkrétne ustanovenia.

 

K bodu 56 (§ 206b)

 

S prihliadnutím na to, že zákon má z časti nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia, navrhujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným k tomuto momentu. Podľa návrhu sa doterajšie konania, ktoré nie sú ukončené ku dňu účinnosti zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. výnimku ustanovuje odsek 2, podľa ktorého sa budú okamžite aplikovať ustanovenia podľa ktorých právna úprava ako následok reštrukturalizácie ustanovuje, že ak v reštrukturalizačnom pláne bude pre nezabezpečených veriteľov nižšia miera uspokojenia ako 40%, reštrukturalizovaná firma nebude svojim majiteľom vyplatiť zisky skôr ako uspokoja podlžnosti voči nezabezpečeným veriteľom aspoň do tejto výšky.

 

K bodu 56 (§ 206c)

 

Navrhuje sa štandardné prechodné ustanovenie, a to k tým ustanoveniam, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2016.

 

K Čl. IX (zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

 

Navrhovaná zmena zákona o správcoch má za cieľ dosiahnuť stav, kedy veľké reštrukturalizácie (okrem reštrukturalizácií malých a stredných podnikov) mohli vykonávať správcovia, ktorí majú dostatočné praktické skúsenosti.

 

K Čl. X (zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

 

Účelom doplnenia zákona o verejnom obstarávaní je zamedziť účasti vo verejnom obstarávaní vo vzťahu k tým subjektom, u ktorých bola povolená reštrukturalizácia. To znamená, že v čase od povolenia reštrukturalizácie do jej skončenia sa nebude môcť subjekt zúčastniť verejného obstarávania.  

 

K Čl. XI (zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov)

 

Navrhovanou úpravou sa rozširuje účel použitia uhradeného osobitného odvodu, ktorý je štátnym finančným aktívom aj na posilnenie vlastných zdrojov financovania právnických osôb založených na podporu podnikateľského prostredia Slovenskej republiky.    

 

K Čl. XII (účinnosť)

 

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť okamžite, t.j. dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, pričom účinnosť je odložená vo vzťahu k tým ustanoveniam, u ktorých je namieste vytvoriť dostatočný časový priestor, aby sa podnikatelia s touto úpravou oboznámili a pripravili na ňu.

 

V Bratislave, 14. apríla 2015

 

 

 

 

 

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

Tomáš Borec, v.r.

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 522
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn
Našli ste chybu

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Obmedzená sloboda prejavu za reprodukciu tzv. čierneho vtipu v zábavnom televíznom programe

Čierny humor si veľa krát vyberá za „obeť“ svojich vtipov témy, ktoré narážajú na isté mantinely dané spoločnosťou. Takýmito ...

Interpretácia § 56 ods. 5 Exekučného poriadku v znení do 31. marca 2017

Ak ale možno zo všetkých krajským súdom vyzdvihnutých súvislostí usudzovať, že cieľom citovanej právnej úpravy bolo poskytnutie ...

Zánik vyživovacej povinnosti; ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu

V individualizovanom rámci určovania zániku vyživovacej povinnosti neprichádza do úvahy akékoľvek zovšeobecňovanie, ale práve naopak, súdy ...

Prekvapivé rozhodnutie odvolacieho súdu

Ak odvolací súd nad rámec prvoinštančného rozhodnutia niečo podporne doplní pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Za ľudí podporuje za šéfa GP J. Hrivnáka, J. Šantu a T. Honzahttps://www.teraz.sk/slovensko/za-ludi-podporuje-za-sefa-gp-j-hriv/511320-clanok.html

Stranu títo kandidáti podľa Remišovej presvedčili ich prácou, životným príbehom a tiež ...

Reforme súdnictva sa bude plénum venovať vo štvrtokhttps://www.teraz.sk/slovensko/reforme-sudnictva-sa-bude-plenum-venov/511309-clanok.html

Šeliga pri právomoci ÚS rozhodovať o ústavnosti hovorí o kompromise, po ktorom by všetci ...

Národná ochrana označenia pôvodu výrobkov by sa mala obmedziťhttps://www.teraz.sk/ekonomika/nrsr-narodna-ochrana-oznacenia-povo/511250-clanok.html

Vyplýva to z návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o označeniach pôvodu výrobkov a ...

Novela rozširuje okruh skutkových podstát neprimeraných podmienokhttps://www.teraz.sk/ekonomika/novela-rozsiruje-okruh-skutkovych-pods/511332-clanok.html

Podľa MPRV je národná legislatíva obsahom v zásade prísnejšia, avšak eurosmernica umožňuje ...

Združenie sudcov Slovenska kritizuje návrh reformy súdnej mapyhttps://www.teraz.sk/slovensko/zdruzenia-sudcov-slovenska-vycita-ref/511114-clanok.html

Tvrdenie, že odvolacie súdy v Košiciach a Bratislave, a tiež takzvané rozdrobené súdy čelia ...

O postupe pri voľbe šéfa GP rozhodne koaličná radahttps://www.teraz.sk/slovensko/o-postupe-pri-volbe-sefa-gp-rozhodne/511040-clanok.html

V koalícii stále nie je dohoda na jednom spoločnom kandidátovi pri voľbe šéfa Generálnej ...

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 11/2020

Bulletin slovenskej advokácie 11/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Súkromné právo 5/2020

Súkromné právo 5/2020

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Justičná revue 10/2020

Justičná revue 10/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Bulletin slovenskej advokácie 10/2020

Bulletin slovenskej advokácie 10/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Zo súdnej praxe 5/2020

Zo súdnej praxe 5/2020

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

Verejné obstarávanie  - právo a prax 5/2020

Verejné obstarávanie - právo a prax 5/2020

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

PoUtStŠtPiSoNe
: