Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

323/2015 Z. z.

najpravo.sk • 16.1. 2016, 15:43

DÔVODOVÁ SPRÁVA

 

 

A.        Všeobecná časť

 

Podpredseda vlády a minister financií SR predkladá na rokovanie NR SR návrh zákona o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny materiál podľa novoprijatých relevantných nariadení Európskej únie a finančného rámca pre obdobie 2014 – 2020. Predkladateľom a gestorom zákona je ministerstvo financií SR ako koordinačný orgán pre finančné nástroje v SR.

 

 Nové programové obdobie 2014 – 2020 prináša zmenu viacerých pravidiel implementácie fondov EÚ, ktoré sú na úrovni Európskej únie upravené v nových nariadeniach. Tieto legislatívne zmeny sú viditeľné aj pri finančných nástrojoch ako návratnej forme pomoci, ktoré sú nástupcom nástrojov finančného inžinierstva využívaným v programovom období 2007-2013. Vzhľadom na fakt, že žiadna všeobecne záväzná vnútroštátna právna norma doposiaľ neupravuje využitie finančných nástrojov v programovom období 2014-2020 a napriek rozsiahlej a podrobnej úprave finančných nástrojov v nariadení, je potrebné nastaviť, resp. upraviť riadiace, implementačné a kontrolné mechanizmy prípravy a vykonávania finančných nástrojov v podmienkach SR.

 

Finančné nástroje svojim charakterom predstavujú vhodnejšiu formu podpory predovšetkým tých hospodárskych aktivít, ktoré sú spojené s akoukoľvek – či už krátkodobou, strednodobou alebo dlhodobou – návratnosťou finančných prostriedkov alebo ich úsporou. Pri podpore daných aktivít formou návratnej finančnej pomoci nedochádza k faktickému dotovaniu hospodárskych výsledkov daných aktivít, vďaka čomu sú prostriedky využité efektívnejšie a účelnejšie. Finančné nástroje je možné využiť pri podpore najrôznejších aktivít vďaka širokým možnostiam ich nastavenia.

 

Medzi hlavné výhody finančných nástrojov v porovnaní s nenávratnými finančnými príspevkami patria najmä ich návratný charakter, vďaka ktorému je možné takto alokované finančné prostriedky použiť opakovane, čím sa ich potenciálny účinok znásobuje. Dosahuje sa pákový efekt, ktorý umožňuje zapojenie finančných prostriedkov z ďalších zdrojov. Pri ich alokovaní sa využíva expertíza súkromného sektora. Minimalizuje sa tak akákoľvek možná deformácia trhu.

 

Predložený návrh zákona upravuje kompetencie a postavenie orgánov zapojených do implementácie finančných nástrojov, základné princípy riadenia a kontroly pri poskytovaní príspevkov na finančné nástroje, postup poskytnutia príspevkov na finančné nástroje a finančné vzťahy pri implementácii finančných nástrojov v podmienkach Slovenskej republiky. Návrh zákona nadväzuje na zákon č. 292/2014 Z. z. Účinnosť zákona sa navrhuje 1. decembra 2015.

 

Súčasťou predloženého návrhu sú aj novely nadväzujúcich právnych predpisov, ktoré majú zabezpečiť možnosť kontroly a vládneho auditu v subjektoch implementačnej štruktúry.

 

Návrh zákona o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti.. Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. 

 

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a s právom Európskej únie týkajúceho sa poskytovania príspevkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

 

B. Osobitná časť

 

K čl. I.

 

K § 1

Ustanovenie prvého odseku § 1 pozitívnym spôsobom definuje predmet úpravy zákona. Predmetom zákona je úprava postupov a právnych vzťahov, ktoré vznikajú v procese poskytovania príspevkov na finančné nástroje a v procese následnej implementácie týchto finančných nástrojov, ako ja pôsobnosť orgánov verejnej správy pri poskytovaní a vrátení príspevku na finančný nástroj.

 

Zákon upravuje oblasť finančných nástrojov v zmysle článkov 37 až 46 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, v podmienkach Slovenskej republiky.

 

Odsek 2 upravuje vzťah návrhu zákona so zákonom č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Stanovuje subsidiaritu zákona č. 292/2014 Z. z., pričom osobitne vymenováva tie ustanovenia zákona č. 292/2014 Z. z., ktoré sa pri poskytovaní príspevku na finančné nástroje neaplikujú.

 

K § 2

Európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, z ktorých je poskytovaný na území Slovenskej republiky príspevok na finančné nástroje v rámci kohéznej politiky Európskej Únie sú Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka.

 

K § 3

Ustanovenia § 3 obsahujú definície základných pojmov používaných v návrhu zákona. Niektoré pojmy odkazujú priamo na text nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 v ktorom sú ich definície obsiahnuté.

 

Definuje sa príspevok na finančný nástroj, finančný nástroj, systém riadenia finančných nástrojov, vykonávanie finančných nástrojov a operácia

 

Rôznorodosť a odlišnosť implementačnej štruktúry pri vykonávaní finančných nástrojov financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov vyžaduje zadefinovanie jednotlivých subjektov, ktoré sa podieľajú na implementácii a vykonávaní finančných nástrojov. Definuje sa poskytovateľ, prijímateľ, orgán vykonávajúci finančné nástroje, finančný sprostredkovateľ, fond fondov, správca fondu fondov a konečný prijímateľ.  

 

K § 4

Ustanovenia § 4 vymedzujú pôsobnosť vlády Slovenskej republiky v oblasti finančných nástrojov odkazom na príslušné ustanovenia zákona č. 292/2014 aj pre oblasť finančných nástrojov s dodanou kompetenciou pri schvaľovaní systému riadenia finančných nástrojov.

 

K § 5

Ustanovenia § 5 vymedzujú pôsobnosť Úradu vlády Slovenskej republiky ako Orgánu zabezpečujúci ochranu finančných záujmov Európskej únie v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 292/2014 aj pre oblasť finančných nástrojov.

 

K § 6

Ustanovenia § 6 vymedzujú pôsobnosť a úlohy Koordinačného orgánu pre finančné nástroje. Koordinačným orgánom pre finančné nástroje je Ministerstvo financií SR. Do jeho kompetencií patrí najmä vypracovanie, zmeny a doplnenia systému riadenia finančných nástrojov, koordinácia a metodické usmerňovanie v oblasti finančných nástrojov a monitorovania a hodnotenie implementácie finančných nástrojov.

 

Koordinačný orgán pre finančné nástroje úzko spolupracuje s Centrálnym koordinačným orgánom, najmä v oblasti systému informačného a monitorovacieho systému a pri monitorovaní a hodnotení finančných nástrojov.

 

K § 7

Ustanovenia § 7 vymedzujú pôsobnosť riadiaceho orgánu odkazom na príslušné ustanovenia zákona č. 292/2014 aj pre oblasť finančných nástrojov. Osobitne je v odseku 3 upravená zodpovednosť riadiaceho orgánu pri poskytovaní príspevku na finančný nástroj, ak poverí úlohami vykonávania iný orgán. Tento poverený orgán je orgánom vykonávajúcim finančné nástroje. Zodpovednosť riadiaceho orgánu za realizáciu operačného programu pritom zostáva zachovaná.

 

Odsek 3 stanovuje oprávnenie pre riadiaci orgán na výkon kontroly u prijímateľa, pri vykonávaní finančných nástrojov prostredníctvom fondu fondov vo fonde fondov a u správcu fondu fondov, u finančného sprostredkovateľa a u konečného prijímateľa. Táto kontrola sa vykoná podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

K § 8

Ustanovenia § 8 vymedzujú pôsobnosť sprostredkovateľského orgánu odkazom na príslušné ustanovenia zákona č. 292/2014 aj pre oblasť finančných nástrojov. Sprostredkovateľský orgán nie je orgánom vykonávajúcim finančné nástroje v zmysle definície obsiahnutej v tomto zákone. Na sprostredkovateľský orgán sa vzťahujú práva a povinnosti riadiaceho orgánu ustanovené týmto zákonom v dohodnutom rozsahu.

 

K § 9

Ustanovenia § 9 vymedzujú pôsobnosť Certifikačného orgánu zhodne s príslušnými ustanoveniami zákona č. 292/2014 aj pre oblasť finančných nástrojov. V odseku 2 tohto § je Certifikačný orgán vyslovene zmocnený pozastaviť platby v oblasti finančných nástrojov alebo ich časti pri zistení nedostatkov, alebo ak má podozrenie na tieto nedostatky.

 

K § 10

Ustanovenia § 10 vymedzujú pôsobnosť Orgánu auditu zhodne s príslušnými ustanoveniami zákona č. 292/2014 aj pre oblasť finančných nástrojov.

 

Navyše je uvedené výslovné zmocnenie na výkon auditu na všetkých úrovniach implementačnej štruktúry finančných nástrojov.

 

K § 11

Ustanovenia § 9 vymedzujú pôsobnosť platobnej jednotky zhodne s príslušnými ustanoveniami zákona č. 292/2014 aj pre oblasť finančných nástrojov.

 

K § 12

Na konanie a postupy pri poskytovaní príspevku na finančný nástroj nevzťahuje zákon o správnom konaní podľa tohto zákona sa nevzťahuje Správny poriadok okrem postupu pri vymáhaní príspevku na finančný nástroj alebo jeho časti podľa § 21.

 

Príspevok na finančný nástroj môže byť poskytnutý iba za splnenia pravidiel v oblasti štátnej pomoci, pričom tieto pravidla musia byť splnené na každej úrovni implementačnej štruktúry finančného nástroja. Z povahy finančných nástrojov a spôsobu ich vykonávania vyplýva, že k štátnej pomoci môže prísť na úrovni prijímateľa, na úrovni finančného sprostredkovateľa a aj na úrovni konečného prijímateľa. Všetky orgány, ktoré vykonávajú finančné nástroje sú teda povinné zabezpečiť, aby boli uplatňované pravidlá v oblasti štátnej pomoci a aby neprišlo k nedovolenému poskytnutiu pomoci.

 

Odsek 3 stanovuje všeobecnú povinnosť strpieť výkon kontroly a auditu a poskytnúť súčinnosť pri výkone kontroly a auditu pre prijímateľa, pri vykonávaní finančných nástrojov prostredníctvom fondu fondov fond fondov a správcu fondu fondov, finančného sprostredkovateľa, konečného prijímateľa a inú osoba zapojenú do vykonávania finančných nástrojov. Na výkon finančnej kontroly a vládneho auditu sa použijú príslušné ustanovenia zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

K § 13

Ustanovenia § 13 popisujú jednotlivé možnosti a spôsoby, pre ktoré sa môže riadiaci orgán rozhodnúť pri poskytovaní príspevku na finančný nástroj.

 

Návrh zákona ďalej popisuje iba postupy podľa § 13 ods. 1 písm. b), t. j. finančné nástroje na národnej úrovni. Finančné nástroje na úrovni Európskej únie sa spravujú osobitnými, odlišnými pravidlami a nie sú predmetom úpravy tohto zákona.

 

Odsek 4 špecifikuje osobitný režim a osobitný postup výkonu auditu v prípade finančných nástrojov na úrovni Európskej únie. V tomto prípade orgány určené na výkon auditu nevykonávajú audit, ale postupujú podľa ustanovení nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

 

K § 14

Ustanovenia § 14 popisujú základne finančné toky a zmluvné vzťahy pri vykonávaní finančných nástrojov na národnej úrovni. Poskytovateľ, ktorým je riadiaci orgán alebo sprostredkovateľky orgán, poskytuje príspevok na finančný nástroj vždy na základe zmluvy o financovaní prijímateľovi.

 

Prijímateľ sa môže rozhodnúť vykonávať finančný nástroj priamo a v tom prípade uzavrie zmluvu s konečným prijímateľom. Pri tomto postupe nie je súčasťou implementačnej štruktúry finančný sprostredkovateľ.

 

V prípade, ak prijímateľ poverí časťou vykonávania finančného sprostredkovateľa, ten potom uzatvára zmluvu s konečným prijímateľom.

 

K § 15

Ustanovenia § 15 stanovujú čo je zmluva o financovaní, ktorá upravuje vzťah medzi poskytovateľom a prijímateľom ako aj fakt, že sa jedná o inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

 

Odsek 4 stanovuje obsahové náležitosti zmluvy o financovaní, medzi ktorými sú zahrnuté aj obsahové požiadavky v súlade s požiadavkami obsiahnutými v nariadení (EÚ) č. 1303/2013.

 

K § 16

Prijímateľ môže časť vykonávania finančných nástrojov zveriť finančnému sprostredkovateľovi. Finančný sprostredkovateľ je orgánom vykávajúcim finančné nástroje, s ktorým uzavrel prijímateľ zmluvu s finančným sprostredkovateľom.

 

Ustanovenia § 16 stanovujú čo je zmluva s finančným sprostredkovateľom ktorá upravuje vzťah medzi prijímateľom a finančným sprostredkovateľom ako aj fakt, že sa jedná o inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

 

Odsek 3 stanovuje obsahové náležitosti zmluvy o financovaní, medzi ktorými sú zahrnuté aj obsahové požiadavky v súlade s požiadavkami obsiahnutými v nariadení (EÚ) č. 1303/2013.

 

K § 17

Ustanovenia § 17 upravujú konečného prijímateľa. Finančné prostriedky z finančného nástroja sú mu poskytnuté na základe zmluvy, uzavretej buď s prijímateľom alebo s finančným sprostredkovateľom, podľa toho, ktorý postup podľa § 14 bol zvolený.

 

V prípade zmluvy s finančným sprostredkovateľom ide o jeden zo zmluvných typov podľa Obchodného zákonníka, napr. zmluva a úvere alebo zmluvy o záruke. Konkrétny typ zmluvy závisí od konkrétneho finančného nástroja.

 

Súčasťou týchto zmlúv musí byť povinnosť pre konečného prijímateľa pomoci poskytnúť súčinnosť pri výkone kontroly a auditu orgánom oprávneným na výkon kontroly a auditu a prijímateľovi, a strpieť výkon tejto kontroly a auditu. Nakoľko predmetom výkonu auditu alebo kontroly môžu byť u finančného sprostredkovateľa, ktorým je banka, alebo pobočka zahraničnej banky, aj informácie chránené bankovým tajomstvom, ako podstatná náležitosť zmluvy medzi takýmto finančným sprostredkovateľom a konečným prijímateľom musí byť aj predchádzajúci písomný súhlas dotknutého klienta, aby takýto finančný sprostredkovateľ sprístupnil tieto informácie na účely kontroly a auditu podľa tohto zákona.

 

V prípade, že tieto súhlasy popísané v odseku 2 nie sú so všetkými náležitosťami súčasťou zmluvy, finančný sprostredkovateľ nesmie použiť na plnenie vyplývajúce z takejto zmluvy finančné prostriedky z príspevku na finančný nástroj. Ak ich už použil, tak bezodkladne po zistení, že tieto súhlasy nie sú súčasťou zmluvy, musí dôjsť k náprave. Tou je nahradenie finančných prostriedkov z príspevku na finančný nástroj z iných zdrojov. Inými zdrojmi sa rozumejú napríklad vlastné finančné prostriedky banky, alebo akékoľvek iné finančné prostriedky. Klient banky už tým pádom nebude chápaný ako konečný prijímateľ v zmysle tohto zákona. Cieľom takejto úpravy je, aby neboli ohrozené finančné prostriedky z finančného nástroja tým, že zmluva medzi finančným sprostredkovateľom a jej klientom neumožní v dostatočnej miere výkon auditu a kontroly. Takáto zmluva pritom zostáva v platnosti, nesmie však byť spolufinancovaná z finančných prostriedkov z príspevku na finančný nástroj a riziká z nej vyplývajúce znáša finančný sprostredkovateľ.

 

V odseku 4 sa ustanovuje povinnosť pre konečného prijímateľa používať finančné prostriedky z finančného nástroja na účely naplnenia cieľov spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie v súlade s ustanoveniami zmluvy.

 

K § 18

Ustanovenia § 18 opisujú základné pravidlá pri poskytnutí príspevku na finančný nástroj. Prijímateľ počas realizácie projektu žiada o poskytnutie príspevku, resp. jeho jednotlivých častí na základe žiadostí o platbu predkladaných poskytovateľovi a následne platobnej jednotke. Žiadosť o platbu je evidovaná v informačnom monitorovacom systéme.

 

Zároveň pre upresnenie finančných vzťahov na národnej úrovni a v rámci jednej operácie môže realizovať poskytnutie príspevku na finančný nástroj alebo jeho časti prijímateľovi iba jedna platobná jednotka.

 

Odsek 4 upravuje výšku nákladov na riadenie a poplatkov za riadenie, ako aj spôsob, ktorým sa vypočítavajú, odkazom na delegovaného nariadenia (EÚ) č. 480/2014 z 3. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde.

 

K § 19

Nakoľko pri finančných nástrojoch ide o návratnú pomoc, zavádzajú sa základné pravidlá návratnosti na všetkých úrovniach implementačnej štruktúry finančných nástrojov.

 

Odsek 1 zakladá povinnosť prijímateľa využívať príspevok, ktorý mu bol poskytnutý poskytovateľom na ciele operačných programov až do konca obdobia, stanoveného v nariadení (EÚ) č. 1303/2013. Po skončení tohto obdobia rozhodne o využití týchto prostriedkov, ktoré budú na určených účtoch prijímateľa, vláda SR.

 

Odsek 2 určuje povinnosť pre finančného sprostredkovateľa využívať príspevok na finančný nástroj až do skončenia tohto finančného nástroja v súlade s cieľmi operačných programov, s podnikateľským plánom a so zmluvou s finančným sprostredkovateľom. Po skončení tohto obdobia musí vrátiť finančný sprostredkovateľ tieto prostriedky prijímateľovi. Ponecháva sa možnosť dohodnúť v zmluve o financovaní osobitné podmienky pre ukončenie finančného nástroja a pre navracanie prostriedkov.

 

Odsek 3 stanovuje povinnosť pre konečného prijímateľa vrátiť finančné prostriedky finančnému sprostredkovateľovi alebo prijímateľovi, s ktorým uzatvoril zmluvu v súlade s podmienkami zmluvy.

 

 

K § 20

V prípade vzniku dôvodu na vrátenie príspevku na finančný nástroj je alebo jeho časti z dôvodu porušenia zmluvy o financovaní alebo z dôvodu porušenia legislatívy EÚ alebo tohto zákona je prijímateľ povinný vrátiť príspevok na finančný nástroj je alebo jeho časť súlade s podmienkami zmluvy o financovaní a v súlade s týmto zákonom. Poskytovateľ nemá kompetenciu žiadať prijímateľa o vrátenie časti príspevku, ak suma príspevku, ktorú má prijímateľ vrátiť, nepresiahne 100 eur.

 

Zavádza sa zodpovednosť prijímateľa za vrátenie príspevku na finančný nástroj. Prijímateľ nie je zodpovedný iba v prípade, ktorý je stanovený v delegovanom nariadení (EÚ) č. 480/2014.

 

Odsek 2 stanovuje čo je porušením povinností prijímateľa, na základe ktorých je prijímateľ povinný vrátiť príspevok na finančný nástroj. V nadväznosti na tento odsek upravujú odseky 3 a 4 výpočet výšky vrátených prostriedkov a určujú aj penále. 

 

Z dôvodu povinnosti implementácie legislatívy EÚ sa ustanovuje povinnosť prijímateľa, ktorý porušil zákaz nelegálneho zamestnávania príslušníkov tretích krajín vrátiť poskytnutý príspevok na finančný nástroj.

 

K § 21

Ustanovuje sa spôsob a postup pri vysporiadaní finančných vzťahov pri vrátení príspevku na finančný nástroj alebo pri vzniku povinnosti prijímateľa vrátiť príspevok na finančný nástroj najmä z dôvodu nezrovnalosti, porušenia zmluvy o financovaní, nesplnenia podmienok zmluvy o financovaní alebo porušenia legislatívy EÚ.

 

Vysporiadanie finančných vzťahov sa vykoná finančnou opravou, ktorú vykoná poskytovateľ, teda riadiaci orgán alebo sprostredkovateľský orgán, certifikačný orgán alebo orgán auditu pred ukončením operačného programu.

 

V prípade, že má prijímateľ povinnosť vrátiť príspevok na finančný nástroj za prostriedky EÚ, ktoré boli schválené certifikačným orgánom, je povinný tieto prostriedky EÚ vrátiť na osobitný účet ministerstva financií v Štátnej pokladnici. Prostriedky EÚ neschválené certifikačným orgánom a prostriedky štátneho rozpočtu je povinný prijímateľ vrátiť do rozpočtu príslušnej platobnej jednotky.

 

Odsek 5 stanovuje postup pre príslušnú správu finančnej kontroly, ktorá vymáha nevrátený príspevok na finančný nástroj podľa správneho poriadku. Na konanie podľa tohto odseku sa vzťahuje správny poriadok.

 

K § 22

Ustanovenie § 22 zabezpečuje ochranu finančných záujmov Európskej únie. Celkový rámec tejto ochrany je zabezpečený odkazom na zákon č. 292/2014.

 

Odseky 2 a 3 tohto § zároveň zavádzajú povinnosti vo vzťahu k zisťovaniu nezrovnalostí pre finančného sprostredkovateľa a pre konečného prijímateľa. Tí majú za povinnosť zistenú nezrovnalosť bezodkladne oznámiť prijímateľovi a poskytovateľovi príspevku na finančný nástroj.

 

K § 23

Tento § ustanovuje povinnosť viesť účtovníctvo alebo zodpovedajúcu evidenciu. Účtovníctvo certifikačného orgánu a platobnej jednotky je zabezpečené odkazom na príslušný § v zákone č. 292/2014.

 

Zavádza sa povinnosť pre orgány vykonávajúce finančné nástroje a pre konečného prijímateľa, ktorý je účtovnou jednotkou podľa zákona o účtovníctve, vytvoriť analytické účty podľa operácii  alebo v rámci účtovníctva vedeného v technickej forme podľa technických a procesných podmienok aplikácie  účtovného systému  vykonávať bez vytvorenia analytických účtov záznamy podľa jednotlivých operácií v analytickej evidencii ako súčasť účtovných zápisov na účtoch v hlavnej knihe.

 

K § 24

Ustanovenie § 24 stanovuje povinnosť pre orgán vykonávajúci finančné nástroje a pre konečného prijímateľa uchovávať a ochraňovať dokumentáciu týkajúcu sa operácií podľa zákona a účtovníctve.

 

K č. II

Čl. IV dodáva povinnosť poskytnúť informácie o chránených skutočnostiach podľa zákona o cenných papieroch pre riadiaci orgán pri výkone kontroly a orgán auditu pri výkone auditu finančných nástrojov. 

 

Súčasne sa dopĺňa aj nová poznámka pod čiarou tak, aby obsahovala právne predpisy, na ktoré text zákona odkazuje.

 

K čl. III

Čl. V upravuje zákonné zakotvenie orgánov, ktoré budú vykonávať finančné nástroje z programového obdobia 2007 – 2013, v súlade s ustanoveniami nariadenia EÚ č. 1083/2006.

 

K čl. IV

Ustanovuje sa výnimka z povinnosti mlčanlivosti a ochrany údajov zo zákona o kolektívnom investovaní, ktorá umožní riadiacim orgánom a ministerstvu financií vykonávať kontrolu pri vykonávaní finančných nástrojov a orgánu auditu umožní vykonávať vládny audit.

 

Súčasne sa dopĺňa aj nová poznámka pod čiarou tak, aby obsahovala právne predpisy, na ktoré text zákona odkazuje.

 

K čl. V

Ustanovuje sa účinnosť zákona, pričom zákon nadobudne účinnosť 1. decembra 2015.

 

 

 

 

 

 

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 26. augusta 2015.

 

 

 

 

 

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

Peter Kažimír, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

 

 

 

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1045
PoUtStŠtPiSoNe
: